Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204660
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117204660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu:

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Z. G., J..
XX.X.XXXX, A. XX, XXX XX I. Š. M. X. N. G., J.. X.X.XXXX, A. XX, XXX XX I. Š., o zaplatenie 33 827,59
EUR s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XCsp/XX/
XXXX-XX zo dňa 16. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v časti zákonného úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy

33.827,59 eur od 24.2.2014 do zaplatenia.

Mení rozsudok vo výroku I. v časti zmluvného úroku vo výške 6,05 % ročne zo sumy 33.827,59 eur od
24.2.2014 do zaplatenia tak, že v tejto časti žalobu zamieta

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom rozhodol tak, že :

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi:
sumu vo výške 33 827,59 €,
§ zmluvný úrok vo výške 662,55 €,
§ zákonný úrok z omeškania vo výške 12,52 €,
§ zmluvný úrok vo výške 6,05 % ročne zo sumy 33 827,59 € od 24.02.2014 až do zaplatenia,
§ zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 33 827,59 € od 24.02.2014 až do

zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že dňa 15.8.2005 došlo
medzi právnym predchodcom žalobcu Č., M..N.. ako veriteľom a žalovanými v 1. a v 2. rade ako dlžníkmi

k uzavretiu zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru reg. č. XXXX/XXXXXX/XXXX-E.. Na základe
tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 1 200 000,- Sk pri úrokovej sadzbe úveru 5,41
% ročne, ktorá bola platná do 23.8.2008. Žalovaní mali splácať úver mesačnými splátkami vo výške 7
305,- Sk. Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti v prospech banky, pričompredmetom zabezpečenia je rodinný dom s príslušenstvom, nachádzajúci sa v k. ú. Veľký Šariš. Dňa
13.9.2013 boli žalovaní písomne vyzvaní na úhradu pohľadávky, pričom k 12.9.2013 predstavoval dlh z
omeškanýchsplátokvýšku1143,59eur.Listomzodňa24.2.2014došlozostranyžalobcukzosplatneniu

úveru dňom 23.2.2014 a žalovaní boli vyzvaní k zaplateniu celej zvyšnej čiastky, ktorá ku dňu 23.2.2014
predstavovala34511,11eur,atododňa6.3.2014.Listomzodňa28.4.2015pôvodnýžalobcažalovaným
oznámil začatie výkonu záložného práva na predmet zálohu. Zo žalobcom predloženej tabuľky úhrad
vykonaných žalovanými vyplynulo, že nezaplatená istina predstavuje 33 820,59 eur, nezaplatený riadny
úrok 662,55 eur, nezaplatený úrok z omeškania 12,52 eur.

3. Aplikujúc ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 ods.1 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa prvoinštančný súd konštatoval, že
predmetný právny vzťah mal charakter vzťahu spotrebiteľského. Na základe vykonaného dokazovania,
prihliadajúc aj na vyjadrenia žalovaných, súd prvej inštancie považoval za preukázané, že zo strany
žalovaných nebol úver splácaný riadne a včas podľa podmienok stanovených zmluvou, a preto žalobca

oprávnene pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu, pričom realizoval postup podľa § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže zo strany žalovaných neboli vznesené námietky voči
vykonanému vyúčtovaniu uplatnenej pohľadávky, prvoinštančný súd toto vyúčtovanie považoval za
nesporné.

4. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
do 31.1.2013, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu 24.2.2014 bola 0,25 %
ročne a potom výška úrokov z omeškania je 8,25 % ročne.

5. Napokon súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 251 a § 255 ods.1, § 262 ods.1
CSP a žalobcovi ako v konaní plne úspešnej sporovej strane priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

6. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade písomným
podaním dňa 19.12.2017, ktorým vyslovil nesúhlas so zaplatením zmluvného úroku vo výške 6,05
% ročne od 24.2.2014 a so zaplatením zákonného úroku vo výške 8,25 % ročne od 24.2.2014 z
dôvodu, že na nehnuteľnosť bolo začaté a uplatnené záložné právo počnúc dátumom 28.4.2015. Podľa
odvolateľa rozhodnutie nie je predmetné. Písomným podaním zo dňa 6.3.2017 napokon žalovaný v 1.

rade vyslovil nesúhlas s vykonaním ohliadok a dražbou založenej nehnuteľnosti v zmysle predmetnej
úverovej zmluvy.

7. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa písomným podaním dňa 12.2.2018 vyjadrila žalovaná v 2. rade,
ktorá súhlasila so zaplatením dlhu vo výške 33 827,59 eur. Nesúhlasila so zaplatením zmluvného úroku

vo výške 6,05 % od 24.2.2014 a zákonného úroku vo výške 8,25 % ročne od 24.2.2014. Písomným
podaním dňa 4.4.2018 žalovaná v 2. rade, zhodne so žalovaným v 1. rade vyslovila nesúhlas s
vykonaním ohliadok a s dražbou založenej nehnuteľnosti v zmysle predmetnej úverovej zmluvy.

8. Žalobca vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovaným v 1. rade vo svojom elektronickom podaní dňa

13.2.2018 uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým 1. výrokom rozhodnutia Okresného súdu Prešov a
navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky preskúmal a tieto v zmysle § 387 ods.1 CSP potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným v 1. rade a preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil pojednávanie (§ 385 CSP
a contrario), súc tak viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP).
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do

tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok
vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termínverejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1.rade je možné čiastočne vyhovieť.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vo výroku I., ktorá nebola odvolaním napadnutá, nepodlieha
preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu a nadobudla tak právoplatnosť (§ 367 ods.2 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj čiastočne správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie

zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

13. Odvolateľ namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaného nároku žalobcu na zaplatenie

zmluvného úroku v sadzbe 6,05 % ročne zo sumy 33 827,59 eur od 24.2.2014 do zaplatenia
úroku z omeškania v sadzbe 8,25 % ročne zo sumy 33 827,59 eur od 24.2.2014 do zaplatenia. V
dôvodoch neuviedol iné, než poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k predmetnej zmluve o poskytnutí
hypotekárnehoúverudošlokuplatneniuzáložnéhoprávazáložnýmveriteľomvzmyslezmluvyozriadení
záložného práva.

14. Je nepochybné, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité
vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového
zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú

požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime

dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane

úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za

požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkovz majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen
hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať

svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav
nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v
slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a preto ani niet titulu na inkasovanie odplatných
úrokov.

15.Odvolacísúdpretovychádzalztoho,žeužpredčasnézosplatnenieúverujesankčnýprávnyinštitúta
umožňuje veriteľovi okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú
veriteľ poskytuje dlžníkovi k dispozícii istinu. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný v
rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
kudňuzosplatneniaúveru.Vznikommožnostiopätovnedisponovaťcelousumoupožičanýchpeňažných

prostriedkov však veriteľ stráca nárok na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z úveru po zosplatnení
úveru ako nedôvodnú zamietol. Vo zvyšku nároku odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaných
úrokov z omeškania po 24.2.2014 v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

17. K čiastočnej zmene rozsudku pristúpil odvolací súd z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. § 497
Obchodného zákonníka ako aj nedôslednej aplikácie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmena

bola vykonaná súladne s § 388 CSP.

18. Výrok rozsudku o trovách konania, po čiastočnej zmene vykonanej odvolacím súdom neodráža
výsledok konania, teda pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Odvolací súd nepristúpil k rozhodnutiu
otrováchkonaniazdôvodu,žeprespravodlivéusporiadanietrovkonanianeexistujúdoposiaľrelevantné

podklady. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní sú vo veľmi zlej životnej situácii, keďže im hrozí
strata obydlia (dražba nehnuteľnosti), čo nasvedčuje aj pravdepodobne zlej finančnej situácii. Úlohou
súdu prvej inštancie preto bude vyzvať žalovaných na zdokladovanie svojich osobných a majetkových
pomerov a posúdiť následne možnosť aplikácie ust. § 257 CSP. Keďže dokazovanie v uvedenom smere
presahuje zákonné možnosti odvolacieho súdu, bol výrok o trovách konania zrušuje v súlade s § 389

ods. 1 písm. b/ CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).