Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/249/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711210979
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5711210979.27

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s., so sídlom pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36442151 proti žalovanému: Q. R., H..
XX.XX.XXXX, C. V. U. XXXX/XX, N., B. S. M. A. V. S. Č.. XXXX/X, N., v konaní o zaplatenie 10.445,41
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.434,71 € a úrok z omeškania 9 % ročne z tejto sumy

od 16.07.2010 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

III. Slovenskej republike priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom tieto trovy
konania je povinný žalobca zaplatiť v rozsahu 38 % a žalovaný v rozsahu 62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 26.08.2011 si žalobca uplatnil nárok na náhradu za
neoprávnený odber elektrickej energie v sume 10.445,41 € spolu so zákonným úrokom z omeškania
9 % ročne z tejto sumy od 16.07.2010 až do zaplatenia . Žalobca si uplatnil nárok podľa ust. § 39
ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike . Podľa citovaného ustanovenia ten, kto neoprávnene
odoberá energiu je povinný nahradiť vzniknutú škodu. Ak vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecný
záväzný predpis , ktorý vydá ministerstvo.

Žalobca uplatnený nárok vyúčtoval žalovanému faktúrou zo dňa 01.07.2010, ktorá bola splatná dňa
15.07.2010. Od nasledujúceho dňa, teda 16.07.2010 si žalobca uplatnil právo na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania .

Podanímz23.06.2015žalobca žalobuvčastiozaplatenie4.010,67€vzalspäťažiadalkonaniezastaviť.
Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil a preto súd konanie v tejto časti zastavil.

Žalobca aj naďalej trval na tom, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť zostávajúcu sumu 6.434,70 €,
spolu so zákonným úrokom z omeškania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C 249/2011-432 zo dňa 09.11.2015 a konanie v časti o zaplatenie
4.010,67 € zastavil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.434,74 € a úrok z omeškania 9
% ročne z tejto sumy od 16.07.2010 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd
žalobu v časti o zaplatenie zákonného úroku z omeškania zo sumy 4.010,67 € zamietol a rozhodol , že
o trovách konania a o trovách štátu sa rozhodne osobitne.2. Uznesením č.k. 10Co 379/2016-495 zo dňa 28.09.2017 odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu
zrušil a to vo výroku , ktorým prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
6.434,70 € a úrok z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 16.07.2010 až do zaplatenia a to do 3

dní od právoplatnosti rozsudku . Zrušil aj výrok prvostupňového súdu o trovách konania a o trovách
štátu a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok rozsudku prvostupňového súdu o
zastavení konania v časti o zaplatenie 4.010,67 € a výrok rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu v časti o
zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v sume 4.010,67 € ostal odvolaním nedotknutý a nadobudol
právoplatnosť.

V odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu sa konštatuje, že žalovaný elektrickú energiu odoberal
neoprávnene a jeho občianskoprávna zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
elektrickej energie je voči žalobcom daná v zmysle § 39 Zákona č. 656/2004 ( v znení účinnom do
31.12.2010 ). Podľa odvolacieho súdu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
elektrickej energie , je zodpovednosť objektívna a preukázanie zavinenia sa nevyžaduje. Podľa názoru

odvolacieho súdu žalobcom predložený výpočet škody , z ktorého okresný súd vychádzal, nie
je prehľadný. Nie je možné zistiť, na základe ktorých objektívnych ukazovateľov , sa pri výpočte
vychádzalo . Odvolací súd doporučil možnosť zvážiť potrebu kontrolného znaleckého dokazovania.

3.Súd vo veci vykonal opätovne dokazovanie a to vypočutím právneho zástupcu žalobcu, výsluchom

žalovaného, výsluchom svedka Borisa Füricha, listinami založenými v spise a zistil:

Vzhľadom na to, že zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber elektrickej energie ( krádež )
bola preukázaná, sporná bola len výška nároku žalobcu na náhradu za neoprávnený odber elektrickej
energie, žalobca súdu opätovne predložil doplnený výpočet náhrady za neoprávnený odber elektrickej

energie a to podľa súčtu menovitých príkonov všetkých pripojených spotrebičov podľa zisťovacieho
protokolu ( § 1 ods. 4 písm.a) Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. ) a podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho
prvku - 24,7 ampér ( § 1 ods. 4 písm.b) Vyhlášky č. 154/2005 Z.z.).

Žalobcom predložený nový výpočet, na základe menovitých príkonov spotrebičov pripojených na

odbernom mieste a to podľa zisťovacieho protokolu. Výpočet obsahoval aj podrobný odkaz na koncové
ceny elektriny na rok 2009 a 2010 pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy SSE - Distribúcia
a.s.. Žalobca opätovne pripojil aj výpočet nároku na náhradu za neoprávnený odber elektrickej energie
podľa hlavného istiaceho prvku ( podľa zisťovacieho protokolu 24,70 ampérov ) . Celkový výpočet škody
za neoprávnený odber elektrickej energie podľa menovitých príkonov zistených spotrebičov spolu so

zisťovacím poplatkom bol 6.434,74 €.

4.Krádeže elektriny, vody a plynu sú vzhľadom na ich rozsah a početnosť vážnym spoločenským
problémom.Nielenzosúdnejpraxejezrejmé,žekrádežesúvykonávanéveľmipremyslenýmspôsobom
a častokrát sú takmer neodhaliteľné. V spoločnosti žalobcu je zriadené oddelenie netechnických

strát, na ktorom pracuje 11 ľudí, ktorí majú na starosti odhaľovanie neoprávnených odberov elektriny
a uplatňovanie náhrady . Uplatnenie náhrady za neoprávnený odber elektriny podľa všeobecných
ustanovení podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka je vo väčšine prípadov nereálne . Do úvahy
pripadá len v prípadoch, keď sa jedná odber elektriny vykonaný bez zmluvného vzťahu, pričom
množstvo odobratej elektriny bolo namerané elektromerom. Z týchto dôvodov zákonodárca osobitným

spôsobom upravil nárok na náhradu za neoprávnený odber elektriny. Podľa osobitnej právnej úpravy,
sa výška neoprávneného odberu elektriny ( výška škody ) , určuje na základe odhadu.

5. Podľa § 39 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto
elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú

škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočty škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanovení všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v čase zistenia
neoprávneného odberu, teda ku dňu 23.06.2010, upravovala vyhláška ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z..

Podľa § 1 ods. 4 tejto vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny a odberné zariadenie
je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami jedného kilowattu sa vypočíta tak, že :a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia

b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia
neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
Pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje ,
či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo viacerých fáz.

Podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu elektriny.

Z citovaných predpisov vyplýva poradie spôsobu výpočtu náhrady za neoprávnený odber elektrickej
energie. Poradie výpočtu náhrady je záväzné a súdny znalec sa v tomto smere vyjadrovať nemôže,
pretože sa jedná o otázku právnu a nie odbornú. V prvej rade je treba postupovať podľa § 39 ods. 2

Zákonač.656/2004Z.z.aškoduvyčísliťnazákladeobjektívnychaspoľahlivýchpodkladov.Objektívnym
a spoľahlivým podkladom pre výpočet škody „ temer bez výnimky “ môžu byť len údaje elektromeru. V
danom prípade bola výška neoprávneného odberu zistená elektromerom , výrobné číslo 390193, typ
meradla C 114 v pôvodne uplatnenej výške 10.445,41 € ( faktúra zo dňa 01.07.2010) . Faktúrou zo dňa
01.07.2010 žalobca vyzval žalovaného na náhradu neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorá

bola preukázaná protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 23.06.2010.
Faktúra obsahuje aj podrobnú špecifikáciu výpočtu a to zvlášť za odpočtové obdobie od 26.10.2009 do
31.12.2009 a za obdobie od 01.01.2010 do 23.06.2010. Pochybnosti o správnosti údajov elektromeru,
na základe ktorého žalobca vyúčtoval žalovanému nárok na náhradu za neoprávnený odber elektrickej
energie , súdnym znalcom spochybnená . Túto pochybnosť však vyvracia certifikát o kalibrácii číslo

711/10 . Z certifikátu vyplýva, že skúška počítadla je nevyhovujúca, avšak podľa výsledkov merania
fáza číslo L1 merala v prospech žalovaného o 18,60 % menej, druhá fáza označená ako L2 merala
v prospech žalovaného o 17,64 % menej, a fáza číslo L3 merala v prospech žalovaného o 18,27
% elektrickej energie menej, ako v skutočnosti odobral. Údaj o tom, že počítadlo je nevyhovujúce
znamená, že nie je možné ho používať v odberateľských vzťahoch. Je logické, že meracie zariadenie

má množstvo odobratej elektrickej energie merať presne. Pre účely určenia výšky náhrady škody boli
údaje elektromeru na základe vykonanej kalibrácie dostatočne objektívne a spohľahlivo a to aj s presne
vypočítanou odchýlkou v prospech žalovaného. Pôvodne si žalobca uplatnil nárok vo výške 10.445,41
€ , ktorý nezahŕňa certifikovanú odchýlku meracieho zariadenia.

6. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.02.2018 svedok C. U. , ktorý od roku 2000 pracuje na
oddelení netechnických strát, ( predtým oddelenie kontroly neoprávnených odberov ) vypovedal,
že podľa jeho odborného názoru kalibrácia sporného elektromeru bola certifikovaná. Certifikáciou
bolo zistené, že elektromer meral menej, než bola skutočná spotreba elektrickej energie. Certifikáciu
sporného elektromeru vykonal E. E., ktorý bol zamestnancom spoločnosti SSE, metrológia, s.r.o.. Podľa

názoru súdu sa jednalo o objektívny a spoľahlivý podklad pre odhad rozsahu neoprávneného odberu
elektrickej energie. Výpočet škody na základe certifikovaného elektromeru je podstatne objektívnejší
a presnejší spôsob výpočtu ako odhady vykonané na základe Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. ( podľa
menovitýchpríkonovzistenýchspotrebičovalebopodľahlavnéhoistiacehoprvku).Výsledokcertifikácie
elektromeru „ nevyhovel “ je logický, pretože dodanú elektrickú energiu meria v neprospech dodávateľa

a v prospech odberateľa. Aj keď meradlo nespĺňalo metrologické požiadavky ( meralo v neprospech
dodávateľa elektriny ) , bolo možné považovať jeho údaje za objektívne a spoľahlivé a to najmä v
porovnaní s odhadom realizovaným podľa Vyhlášky č. 154/2005 Z.z..

Podľa názoru súdneho znalca P.. A. D. bolo vhodné určiť výšku neoprávneného odberu na základe

spotreby spotrebičov v hodnotenom období. Nie je úlohou súdneho znalca, aby posudzoval , ktorý
spôsob výpočtu náhrady za neoprávnený odber elektriny je potrebné v danom prípade použiť, pretože
poradie je dané zákonnou úpravou. K odbornej otázke, prečo nie je možné použiť pre výpočet škody
elektromer, ktorý bol predpísaným spôsobom kalibrovaný a výsledky kalibrácie žalobca preukázal
certifikátom č. 711/10 , znalec stanovisko nezaujal. Táto otázka mu však položená nebola. Z tohto

hľadiska by bolo namieste vykonať kontrolné znalecké dokazovanie . Takéto dokazovanie by však
nemalo praktický význam, pretože sám žalobca upustil od uplatnenia náhrady za neoprávnený odber
elektrickej energie vo výške na základe údajov elektromeru, to je vo výške určenej 10.445,41 € a žalobu
v časti o zaplatenie 4.010,67 € vzal späť a konanie žiadal zastaviť.7. Zákonom č. 656/2004 o energetike a vyhláškou č. 154/2005 Z.z. je stanovený postup pri výpočte
náhrady za neoprávnený odber elektrickej energie . V prvom rade sa má škoda vypočítať podľa údajov

elektromera, ktorý je certifikovaný . Tento výpočet pripadá do úvahy najmä vtedy, ak je dodávaná
elektrina bez zmluvy. Ak nie je možné vypočítať škodu, týmto spôsobom, výška náhrady sa určuje podľa
súčtu menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov , s dĺžkou využitia 12 hodín za
deň, ale len v tom prípade, ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok. V súdenom prípade
sa pred bodom pripojenia nachádzal istiaci prvok ( tri istiace prvky , krát 24,7 ampér ) . Podľa výpočtu,

na základe menovitej hodnoty istiaceho prvku, ktorý má nasledovať ako druhý v poradí , bola odhadnutá
spôsobená škoda neoprávneným odberom elektrickej energie vo výške 6.654,34 €. Žalobca si však
žalobou uplatnil len nárok na zaplatenie sumy 6.434,74 € ( podľa príkonu pripojených spotrebičov ).

Súd nárok žalobcu považoval za preukázaný a to certifikovaným elektromerom, ale aj na základe
odhadu škody zo dňa 30.01.2018 , ktorý bol vykonaný podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho

prvku a preto žalovaného zaviazal, aby zaplatil žalobcovi náhradu za preukázaný a zistený neoprávnený
odber elektrickej energie vo výške 6.434,74 €.

8. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z
dlžnej sumy 6.434,74 € od 16.07.2010 až do zaplatenia. Právo na náhradu škody vyúčtoval žalobca

žalovanému faktúrou zo dňa 01.07.2010, ktorá bola splatná dňa 15.07.2010 a od nasledujúceho dňa,
teda od 16.07.2010 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením uplatnenej sumy ( § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 účinného ku dňu 16.07.2010 ).

9. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP

vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobcom pôvodne uplatnený nárok
bol vo výške 10 445,41 Eur (100%), pričom jeho úspech v konaní predstavuje priznaná žalovaná
istina v sume 6 434,74 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení je 62 % (po zaokrúhlení na celé číslo).
Úspech žalovaného je zase tá časť žalovanej sumy, v časti o zaplatenie ktorej bolo konanie zastavené
z dôvodu späťvzatia žaloby, teda suma 4 010,67 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 38 %

(po zaokrúhlení na celé číslo). Pomer úspechu žalobcu v konaní bol 24 % ( 62 % - 38 % ) a preto súd
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

V konaní vznikli trovy aj trovy štátu dôvodu vyplatenia znalečného ustanovenému znalcovi zo štátnych
prostriedkov. Štát má nárok voči stranám sporu na ich plnú náhradu, pričom strany sú povinné tieto trovy

konania zaplatiť podľa pomeru ich úspechu vo veci samej, a teda žalobca v rozsahu 38 % (nakoľko jeho
úspech v tomto konaní bol 62 %) a žalovaný v rozsahu 62 % (nakoľko jeho úspech v tomto konaní bol
38 %). Podľa článku 4 ods.1 zásad Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej

veci. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenia o náhrade trov štátu, súd vo veci
postupoval podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06.2016 . Podľa
§ 148 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil. Toto ustanovenie sa v praxi osvedčilo a preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa tohto
ustanovenia na základe výsledkov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd po právoplatnosti tohto uznesenia

rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.