Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219463
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117219463.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Pôdohospodárska platobná agentúra,
so sídlom Hraničná 4826/12, 815 26 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 30 794 323, proti
žalovanému 1/ JUDr. Lukáš Tyko, so sídlom Palackého 5, 911 01 Trenčín, správca dlžníka Púchovský
mäsový priemysel, a.s., so sídlom Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853, proti žalovanému
2/ Púchovský mäsový priemysel, a.s., so sídlom Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853,
právne zastúpenému Mgr. O. Z., advokát, so sídlom kancelárie Z. 3, XXX XX G., o určenie popretej
pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/50/2017-73 zo dňa
4. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal
žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. priznal
žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

2. V odseku 1. - 2. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit), tvrdenia žalobcu,
ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP) v podanej žalobe proti žalovanému a postup
súdu a žalobcu súvisiaci s odstraňovaním vád označenia žalovaného.

3. V odseku 3. - 7. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie obsah vyjadrenia žalovaného 1/ k doručenej
žalobe a k jej prílohám, vyjadrenia strán sporu na pojednávaní a obsah tzv. záverečných rečí
strán sporu, dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie.

4. V odseku 9. - 10. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie podstatný skutkový stav zistený pre
rozhodnutie o žalobe, citoval znenie noriem hmotného práva, § 1, § 121, § 124 ods. 1 - 5 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, podľa ktorých zistený skutkový
stav právne posúdil.

5. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie
prioritne posudzoval vecnú legitimáciu strán sporu a dodržanie všetkých zákonných lehôt. Uviedol,

žaloba bola dňa 26.10.2017 (v deň doručenia žaloby súdu) podaná podľa vyjadrenia samotného žalobcu
(súd prvej inštancie na tomto miesto poukázal na odsek 2. odôvodnenia rozsudku) voči žalovanému 1/
JUDr. Lukáš Tyko, so sídlom Palackého 5, 911 01 Trenčín, správca dlžníka Púchovský mäsový
priemysel, a.s. Súd prvej inštancie považoval za potrebné opakovane k žalovanému 1/ uviesť, že súdu
po doručení žaloby vzhľadom k zneniu žaloby v časti označenia žalovaného nebolo skutočne zrejmé,
proti komu vlastne žaloba smeruje, či ide o jeden či o viac subjektov na strane žalovaných, preto
vyzval žalobcu na odstránenie uvedenej nezrozumiteľnosti. Žalobca v rámci prednesu na pojednávaní
tvrdil, že v žalobe označil dlžníka (teda tvrdil, že žaloba od začiatku smeruje voči dlžníkovi), pričom
správcu, teda žalovaného 1/, uviedol iba na ďalšiu identifikáciu dlžníka a následne toto bolo zo strany
žalobcu spresnené. Súd prvej inštancie však vyjadrenie žalobcu v tomto štádiu sporu, najmä po výzve
na späťvzatie žaloby (č. l. 33), v rámci ktorej bol žalobca poučený o tom, koho mal po správnosti žalovať,
považoval iba za účelové, v snahe odstrániť pochybenie, ku ktorému na strane žalobcu pri podaní
žaloby, resp. vyjadrenia po výzve súdu, došlo. Žalobca bol podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne
zrozumiteľne vyzvaný na identifikáciu, špecifikáciu žalovaného, na ktorú reagoval tak, že označil ako
jediného žalovaného správcu. Uvedeným žalobca prejavil vôľu, resp. ozrejmil súdu svoju vôľu, koho
chcel v spore žalovať. Poukázal na to, že nemôže brať do úvahy terajšie tvrdenie, ktorým žalobca tvrdí,
že od začiatku chcel žalovať dlžníka, nakoľko to nezodpovedá výslovnému prejavu vôle, ktorý žalobca
vo vzťahu k súdu prvej inštancie uskutočnil (č. l. 30). Žalobca súdu ani bližšie nevysvetlil, prečo vlastne
po výzve súdu ako jediného žalovaného označil správcu a nie dlžníka, keď neskôr tvrdil, že chcel od
začiatku žalovať dlžníka. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie ďalej vychádzal z toho, že žaloba
bola dňa 26.10.2017 podaná žalobcom voči jedinému žalovanému, a to v spore aktuálne označenému
ako žalovanému 1/, t.j. voči správcovi JUDr. Lukášovi Tykovi a vo vzťahu k uvedenému žalovanému
prioritne posudzoval jeho pasívnu vecnú legitimáciu.

6. V zmysle § 124 odsek 4 ZoKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal dňa 26.10.2017 žalobu voči žalovanému 1/,
ktorým bol reštrukturalizačný správca, tento nemá v zmysle zákonnej úpravy pasívnu vecnú legitimáciu v
spore o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizácii. Preto súd prvej inštancie len stručne konštatoval
a odkázal na znenie § 124 odsek 4 ZKR a žalobu voči žalovanému 1/ pre nedostatok jeho pasívnej
vecnej legitimácie zamietol.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/, ktorým je samotný
dlžník, je daná podľa § 124 ods. 4 ZKR. Vzhľadom k tomu, že
s uplynutím prekluzívnych lehôt dochádza k strate postavenia veriteľa v reštrukturalizácii,
a tým aj veriteľa popretej pohľadávky, čím dochádza k strate aktívnej vecnej legitimácie na podanie
žaloby, súd sa ďalej zaoberal dodržaním všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v
reštrukturalizácii uplatnil svoju pohľadávku prihláškou pohľadávky zo dňa 17.8.2017, pričom prihláška
bola síce podaná voči nesprávnemu správcovi, avšak súdom bolo rozhodnuté, že na prihlášku sa
prihliada, čo medzi stranami nebolo ani sporné. Lehota na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie
plynula veriteľom od 29.7.2017 (prvý deň lehoty) do 28.8.2017 (posledný deň lehoty). Vzhľadom k
prihláseniu žalobcom pohľadávky do reštrukturalizácie dňa 17.08.2017 došlo k jej uplatneniu v zákonnej
prihlasovacej lehote. Od nasledujúceho dňa od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, od
29.8.2017 začala plynúť správcovi lehota na popretie prihlásenej pohľadávky, ktorá uplynula dňa
27.9.2017 (posledný deň lehoty). Žalovaný 1/ ako správca poprel prihlásenú pohľadávku dňa 27.9.2017,
v lehote na popieranie pohľadávok. V zmysle § 124 ods. 4 ZKR sa popretý veriteľ môže do 30
dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby
súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie
zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky. Zákon ďalej uvádza, v § 124 ods. 5 ZKR, že ak veriteľ
popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh
na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii
v popretom rozsahu už neprihliada. Žalobcovi po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok začala
plynúť 30 dňová lehota na podanie určovacej žaloby. Táto lehota plynula od 28.9.2017 a uplynula do
27.10.2017. Žalobca podal žalobu voči dlžníkovi, žalovanému 2/ v súlade s § 124 ods. 4 ZKR až dňa
18.5.2018 (č.l. 40). Ak však žalobca podal žalobu voči žalovanému 2/ ako voči dlžníkovi až 18.5.2018,
k jej podaniu došlo po uplynutí zákonnej lehoty. V zmysle zákona sa na prihlásenú pohľadávku v
reštrukturalizácii už neprihliada. Nakoľko žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky po

zákonnej lehote, už len z uvedeného dôvodu, je potrebné jeho žalobu podanú aj voči žalovanému 2/
zamietnuť. Uplynutím zákonnej lehoty na určenie popretej pohľadávky a nepodanie určovacej žaloby
voči dlžníkovi v tejto lehote, dochádza k vylúčeniu pohľadávky z reštrukturalizácie a tým aj k zániku
postavenia žalobcu ako veriteľa z dôvodu, že na jeho pohľadávku sa ďalej v reštrukturalizácii neprihliada.
Ak sa na prihlásenú pohľadávku veriteľa neprihliada nastáva taký stav, akoby si takýto veriteľ pohľadávku
do reštrukturalizácie ani neprihlásil, nepočíta sa s jej uspokojením a takýto veriteľ stráca ako postavenie
veriteľa vôbec, tak aj postavenie veriteľa popretej pohľadávky.

8. V zmysle § 124 ods. 4 ZKR sa môže iba veriteľ popretej pohľadávky domáhať jej určenia podaním
žaloby. Žalobca v čase podania žaloby, dňa 26.10.2017, mal postavenie veriteľa v reštrukturalizácii
dlžníka, Púchovský mäsový priemysel, a.s. Avšak uplynutím zákonnej lehoty, t.j. uplynutím dňa
27.10.2017, žalobca stratil postavenie veriteľa v reštrukturalizácii a tým aj postavenie popretého
veriteľa v zmysle § 124 ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie vzhľadom k vyššie uvedenému, poukázal aj na to,
že ku dňu vyhlásenia rozsudku žalobca vzhľadom k strate jeho postavenia popretého veriteľa nemá ani
aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky
v reštrukturalizácii je iba veriteľ popretej pohľadávky, nik iný. Vecná legitimácia žalobcu musí existovať
ako v čase podania žaloby, tak v čase rozhodnutia súdu. Podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozhodnutie
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto ak žalobca stratil vecnú legitimáciu počas trvania
sporu, aj uvedené predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby. Strata aktívnej vecnej legitimácie a uplynutie
zákonnej lehoty na podanie určovacej žaloby sú v uvedenom prípade spojené a preto predstavujú
dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu aj voči žalovanému 2/ zamietol. Vzhľadom k
uvedenému sa súd prvej inštancie dôvodmi, pre ktoré došlo k popretiu prihlásenej pohľadávky správcom
nezaoberal.

9. K tvrdeniu žalobcu, že ide o jedno konanie, ktoré začalo podaním žaloby dňa 26.10.2017, že nebolo
zastavené ani prerušené a preto by mal súd vychádzať z toho, že žaloba bola podaná včas aj voči
žalovanému 2/, súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné dať žalobcovi za pravdu, že ide o jedno
konanie. Avšak o konanie, ktoré od 26.10.2017 prebieha iba voči jednému subjektu, voči žalovanému 1/.
Voči žalovanému 2/ začalo toto konanie doručením návrhu na pripustenie vstupu do konania, t.j. najskôr
dňa 18.05.2018. Účinky prebiehajúceho konania voči jednotlivým subjektom preto treba rozlišovať, a aj
keď konanie od 26.10.2017 prebieha, nemôže a neprebieha od uvedeného dátumu aj voči žalovanému
2/, ktorý v tom čase ešte žalovaným nebol. Preto účinky podanej žaloby nemožno vzťahovať spätne aj
na žalovaného 2/ ku dňu 26.10.2017.

10. K zmene dôvodov popretia zo strany žalovaných, na ktoré poukazoval žalobca, ktorí rovnako
namietali včasnosť podania žaloby, súd prvej inštancie uviedol, že ide o podmienky konania, ktoré súd
skúma vždy, bez ohľadu na to, či ich strany sporu namietajú. Tieto podmienky nastávajú až po popretí
pohľadávky a podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno hovoriť o nejakej zmene dôvodov popretia,
pretože včasnosť podania žaloby s dôvodmi popretia vôbec nesúvisí.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP tak, že žalovanému 1/ a žalovanému
2/, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu (do
výrokov I. - III.) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a z dôvodu, že uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 a táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V odseku 4. odvolania žalobca argumentoval, že v
žalobe označil žalovaného Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO
31 561 853, správca dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s. JUDr. Lukáš Tyko, Palackého 5, 911
01 Trenčín. Poukázal na to, že výslovne upresnil proti komu sa žaloba podáva uvedením ustanovenia
§ 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len ZKR), čo jasne smeruje na dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s. Uvedenie označenia strán
je v súlade s § 127 ods. 1 CSP a v súlade s § 133 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie napriek jasnému
označeniu žalovaného prekvapivo začal proti žalobcovi nátlak na zmenu dispozičného oprávnenia
žalobcu v konaní. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie tvrdí, že z označenia žalovaného pri
podaní žaloby dňa 26.10.2017 nebolo dostatočne zrejmé, kto je vlastne žalovaný, či viac žalovaných,

nakoľko žalobca v žalobe na strane žalovaného označil subjekty iba „odporca“, t.j. v jednotnom čísle
a z uvedeného ustálil, že žalobca má spresniť označenie žalovaného. Už v prvej vete odôvodnenia
je nepravdivo uvedené číselné označenie - poradie žalovaných, ktoré sa v žalobe vôbec neuvádza.
Ustanovenie § 129 ods. 1 CSP o doplnení a oprave sa priamo netýka označovania subjektov. Označenie
subjektu odporcu v žalobe bolo úplné a zrozumiteľné. Ako vyplýva z odseku 11. odôvodnenia súd prvej
inštancie prioritne posudzoval vecnú legitimáciu strán sporu a dodržanie všetkých zákonných lehôt. Pri
posudzovaní pasívnej legitimácie žalovaného vyvodil, že žaloba nebola podaná v zmysle § 124 ods.
4 ZKR. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 37Cbi/50/2017-29 zo dňa 30.1.2018 bol žalobca vyzvaný
na upresnenie označenia žalovaného. V zmysle tohto uznesenia žalobca v odpovedi zo dňa 9.2.2018
nedopatrením uviedol ako žalovaného správcu pod nátlakom súdu na odmietnutie žaloby, čo by v
incidenčnom konaní znamenalo definitívne popretie pohľadávky žalobcu. Následne súd prvej inštancie
pokračoval v nátlaku na žalobcu a listom zo dňa 9.3.2018 žiadal, aby žalobca zobral žalobu späť a
uviedol, či na žalobe trvá, lebo sa javí ako zjavne nedôvodná. Žalobca listom zo dňa 21.3.2018 upresnil v
zmysle § 60, 61, 72, 161 CSP žalovaného Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39
Púchov, IČO 31 561 853, a výslovne zdôraznil, že v podanej žalobe zo dňa 26.10.2017 bol žalovaný, t.j.
dlžník, uvedený správne a doplnenie správcu pre upresnenie označenia nie je procesná vada v zmysle
§ 132 CSP a ani dôvod na nedôvodnosť podanej žaloby, keďže nejde o skutočnosť v žalobe podľa § 138
CSP a zmena označenia strany nastala kvôli zavádzajúcej výzve súdu prvej inštancie a žalobca žiadal
o uplatnenie § 161 CSP. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca za účelové konštatovanie súdu prvej
inštancie, že uvedeným spresnením zo dňa 8.2.2018 žalobca prejavil vôľu, resp. ozrejmil súdu svoju vôľu
koho chcel v spore žalovať, čo súd odôvodňuje „nemôže brať do úvahy terajšie tvrdenie, ktorým žalobca
tvrdí, že od začiatku chcel žalovať dlžníka, nakoľko to nezodpovedá výslovnému prejavu vôle, ktorý
žalobca po výzve súdu ako jediného žalovaného označil....“ Listom zo dňa 21.3.2018 a na pojednávaní
žalobca opätovne tvrdil správne označenie žalovaného dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s. v
žalobe, čo súd prvej inštancie v odôvodnení nespomenul a nebral do úvahy. Podľa názoru žalobcu
takýto postup súdu prvej inštancie naznačuje, že súd raz berie do úvahy vôľu žalobcu a raz nie, podľa
toho aký výsledok sleduje. Žalobca taktiež poukázal na to, že dňa 1.2.2018 bolo zverejnené uznesenie
Okresného súdu Trenčín o ukončení reštrukturalizácie dlžníka, takže pre súd a pre dlžníka nebolo
vhodné touto žalobou narušiť súdom schválený reštrukturalizačný plán. Dňa 4.5.2018 súd prvej inštancie
vyzval žalobcu na zaslanie návrhu na pristúpenie nového subjektu do konania, pretože vyjadrenie
žalobcu zo dňa 21.3.2018 nepovažoval za relevantné, čo žalobca listom zo dňa 17.5.2018 vykonal z
dôvodu, že nevidel žiadne iné východisko z tejto súdom prvej inštancie spôsobenej zmätočnej situácie
pre pokračovanie konania. Uznesením č.k. 37Cbi/50/2017 zo dňa 25.5.2018 pripustil súd prvej inštancie
do konania žalovaného 2/ Púchovský mäsový priemysel, a.s., teda subjekt, ktorý bol v podanej žalobe
už uvedený, čo malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca tvrdil, že podaniu žaloby zo dňa
26.10.2018 predchádzalo vadné konanie súdu v konaní sp.zn. 40R/1/2017 (ustanovovanie správcu),
ktoré malo vplyv na celý proces reštrukturalizácie (odseky 11. - 14. odôvodnenia odvolania). V dôsledku
zmätočných konaní súdom v reštrukturalizácii a v tomto konaní žalobca usúdil, že je potrebné aj v
incidenčnej žalobe zdôrazniť, kto je správcom dlžníka, aby nedošlo opätovne k nejakým pochybeniam.
Z tohto dôvodu bol ako jediný odporca v jednotnom čísle označený dlžník aj s uvedením jeho správcu,
teda neuvádzal žiadne poradie žalovaných, ktoré si súd prvej inštancie vymyslel a napriek tomu žiadal
žalobcu o upresnenie. Zo žaloby jasne vyplýva, že ide o pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii, v
žalobe je 3x uvedený „dlžník“ a 2x „odporca -dlžník“. Súd prvej inštancie konal v rozpore s § 124 CSP.
Vzhľadom na procesný stav navodený predovšetkým súdom prvej inštancie žalobca nemal inú možnosť
a navrhol dňa 17.5.2018 pristúpenie dlžníka do konania dlžníka, ktorý však už bol žalobe uvedený.
Uvedené z dôvodu, že súd prvej inštancie nátlakom na podanie tohto návrhu vyvolal dojem, že týmto
budú účinky podania žaloby zachované, keďže konanie nebolo zastavené ani žaloba zamietnutá pre
nedostatok vecnej legitimácie. Žalobca je toho názoru, že pri opísanom konaní súdu prvej inštancie
nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránili prerokovaniu a rozhodnutiu veci, pretože otázka
vecnej legitimácie nie je takou vadou žaloby, pri výskyte ktorej má súd povinnosť vyzývať strany na jej
odstraňovanie. Žalobca vyslovil, že súd prvej inštancie prílišným formalizmom pri posudzovaní úkonov
strán a nadmerným tlakom na doplnenie náležitostí, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú oporu v
zákone ani význam na ochranu zákonnosti, postupoval v rozpore s ústavnými princípmi spravodlivého
procesu (ÚS 139/02, II.ÚS 184/08). Za pochybenie súdu prvej inštancie považoval žalobca aj to, že
na pojednávaní dňa 4.9.2018 súd tvrdil, že žalobcovi doručil vyjadrenie právneho zástupcu Púchovský
mäsový priemysel, a.s. pred pojednávaním, čo je nepravdivé, pretože vyjadrenie zo dňa 31.8.2018
bolo žalobcovi doručené elektronicky v deň pojednávania, o čom svedčí kópia, kedy bol žalobca už na
ceste z Bratislavy do Trenčína na predmetné pojednávanie. Vyjadrenie bolo žalobcovi odovzdané na

pojednávaní. Napriek tomu, že žalobca uviedol, že vyjadrenie nemá k dispozícii, súd prvej inštancie za
účelom jeho preskúmania a vyjadrenia sa konanie neprerušil. Zároveň žalobca na pojednávaní odovzdal
súdu aj svoje vyjadrenie, ktoré bolo žalovanému doručené na pojednávaní. Podľa uznesenia NS SR zo
dňa 26.5.2015 sp.zn. 3Cdo 156/2014, súd prvej inštancie neumožnil stranám sporu najmenej 5
dní na prípravu stanoviska. Strany sporu nemali reálnu možnosť reagovať na písomný procesný úkon
protistrany (čl. 9 základných princípov CSP, § 167 ods. 3, 4 CSP). Strany sporu žiadali na pojednávaní
o vydanie kópie zápisnice, súd prvej inštancie však uviedol, že ju pošle neskôr z dôvodu jej opráv.
Súd nie je oprávnený opravovať zápis pojednávania podľa svojej vôle, ale prípadne len za prítomnosti
strán. Zápisnica nebola žalobcovi dodnes doručená, čím došlo k opätovnému porušeniu procesných práv
žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a uznesenia č.k. 37Cbi/50/2017-29
zo dňa 30.1.2018 a č.k. 37Cbi/50/2017-43 zo dňa 25.5.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému 1/ dňa 23.10.2018 a právnemu zástupcovi žalovaného
2/ dňa 7.11.2018.

14. Žalovaný 1/ vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

15. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 26.11.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že aj napriek argumentácii
žalobcu o tom, že súd prvej inštancie si nesprávne založil označenie žalovaného a zvolil nesprávny
procesný postup, je objektívnou skutočnosťou, že žalobca označil pasívne legitimovanú stranu v spore
použitím jednotného čísla „odporca“ a zároveň takým popisom dvoch rôznych do úvahy prichádzajúcich
strán sporu, ktorou každá môže byť v civilnom sporovom konaní vo všeobecnosti stranou sporu, t.j.
samostatne žalovaným. Ustanovenie § 129 ods. 1 CSP umožňuje súdu pružne reagovať na vady
návrhu, ak po oboznámení sa s jeho obsahom nie je napr. dostatočne jasne a určito označená strana
v konaní. Pokiaľ žalobca poukazuje na označenie žalovaného v podaní zo dňa 26.10.2017, ktoré
považuje za úplné a zrozumiteľné, je zrejmé, že z následných písomných podaní žalobcu vyplynulo,
aká bola skutočná vôľa žalobcu označiť v spore protistranu. Uvedené potvrdzuje správnosť procesného
postupu súdu prvej inštancie, ktorý síce žalobca argumentačne namieta, no reálne pri výkone svojich
procesných práv konal v rozpore s touto argumentáciou. Uplatňovanie týchto procesných práv označuje
žalobca za konanie pod nátlakom súdu prvej inštancie, čím žalobca pri nedostatku vecnej argumentácie
dôvodí nenáležite v snahe ospravedlniť vlastné pochybenie, nesprávne zvolený procesný postup na
základe výzvy súdu prvej inštancie a upriamiť pozornosť v odvolacom konaní na postup súdu prvej
inštancie, ktorý naopak vyplynul len zo zmätočného podania žalobcu v žalobe a v jej doplnení zo dňa
8.2.2018. Konajúci súd neurčoval žalobcovi ako má označiť stranu v spore, voči ktorej smeruje žaloba.
Žalobca v rámci vlastnej dispozície so žalobou sám označil pasívne legitimovanú stranu v konaní, čím
spresnil obsah žaloby, identifikoval žalovaného a potvrdil, že pôvodne podaná žaloba neumožňovala
súdu prvej inštancie posúdiť, kto má ako žalovaný vystupovať v konaní. Súd prvej inštancie po spresnení
žaloby žalobcom podaním zo dňa 8.2.2018 správne a v zmysle zásady hospodárnosti konania, vyzval
žalobcu, aby zjavne nedôvodnú žalobu zobral späť, jeho postup bol zákonný, hospodárny a nemožno
mu vyčítať prvky arbitrárnosti. Zmenu v označení žalovaného navrhol sám žalobca, hoci ho súd prvej
inštancie výzvou nenabádal k tomu, aby ako žalovaného označil či už len žalovaného 1/ alebo len
žalovaného 2/ alebo oboch súčasne, čím by mohlo dôjsť k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.
Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo žiadnym spôsobom k obmedzovaniu žalobcu na označenie
žalovaného podľa jeho vlastného výberu. Pokiaľ žalobca nevedel správne označiť okruh žalovaných,
prípadne žalovaného, mohol aj z tohto dôvodu využiť služby zvoleného advokáta. Žalobca návrhom
zo dňa 17.5.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.5.2018, uplatnil právo na určenie popretej
pohľadávky voči žalovanému 2/ oneskorene, po uplynutí hmotnoprávnej lehoty na uplatnenie tohto práva
voči strane, voči ktorej taká žaloba môže smerovať (§ 124 ods. 4 ZKR). Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.1.2019 k vyjadreniu žalovaného 2/ zo dňa 26.11.2018 zotrval na
odvolacích dôvodoch s tým, že vyjadrenie žalovaného 2/ je obštrukčné a zamerané na zmarenie zistenia
pohľadávky žalobcu v reštrukturalizácii, ktorému žalobca poskytol do 24.5.2015 celkom 3 755 934,66 eur
a prihlásil pohľadávku vo výške 362 500 eur. Je neprípustné, aby si žalovaný vo vyjadrení privlastňoval
právo určovať aká bola skutočná vôľa žalobcu. Posúdením obsahu tohto vyjadrenia odvolací súd
uvádza, že z hľadiska vecnej argumentácie je zhodná s odvolacími tvrdeniami spolu s odvolacím
návrhom.

17. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.1.2019, ktoré bolo žalovanému 1/ doručené dňa 14.2.2019 a
právnemu zástupcovi žalovaného 2/ dňa 26.2.2019, žalovaní 1/, 2/ vyjadrenie nepodali.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
vo výrokoch I., II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby
zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

20. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

21. V rámci úradného postupu podľa § 380 ods. 2 CSP sa odvolací súd zaoberal podstatným odvolacím
tvrdením žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, kedy je postup tohto súdu v
rozpore s § 129 ods. 1, 3, § 138, § 127 ods. 1, § 133 ods. 2, § 124, § 161, § 167, § 156 CSP z dôvodov
uvedených v odvolaní a vo vyjadrení zo dňa 23.1.2019 (č.l.112 spisu).

22. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu.

23. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

24. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

25. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

26. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

27. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

28. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

29. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

30. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

31. Podľa § 133 ods. 2 CSP právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

32. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

33. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

34. Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

35. Podľa § 160 ods. 3 CSP poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
a/ stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec,
alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

36. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

37. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

38. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

39. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

40. Dňa 26.10.2017 začalo v súlade s § 156 CSP konanie v spore žalobcu proti žalovanému o určenie
popretej pohľadávky (§ 124 ods. 4 ZKR), incidenčné konanie vyvolané reštrukturalizáciou, v ktorom
žalobca označil žalovaného pod názvom „odporca“ (pre sporové konanie názov do 30.6.2016 podľa
predchádzajúceho procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca označil žalovaného,
pričom je bez procesného významu, či označenie žalovaného je uvedené v jednotnom alebo v
množstvom čísle, v znení : Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO
31 561 853, správca dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s. JUDr. Lukáš Tyko, Palackého 5, 911
01 Trenčín. Označenie strán sporu je upravené v § 60 CSP. V prípade, ak na jednej strane vystupuje
viacero subjektov, ide o druh spoločenstva, avšak stranou sporu je stále žalobca alebo žalovaný (podľa
toho, na ktorej strane sporu vystupuje viac subjektov), čím je vyjadrené, že v kontradiktórnom procese
sú iba dve strany bez ohľadu na počet subjektov vystupujúcich na strane jednej zo sporových strán.

41. Súd prvej inštancie vykonal v rámci prípravy pojednávania prvotné úkony súvisiace s odstraňovaním
vád žaloby vydaním uznesenia č.k. 37Cbi/50/2017-29 zo dňa 30.1.2018, v ktorom vyzval žalobcu na
písomné upresnenie žaloby v časti označenia žalovaného s poučením o náležitostiach podania podľa §
127 ods. 1 CSP - všeobecné náležitosti podania a podľa § 132 ods. 1 CSP - povinné osobitné náležitosti
žaloby. V odseku 3. odôvodnenia predmetného uznesenia súd prvej inštancie jasne a stručne odôvodnil
postup podľa § 129 ods. 1 CSP tým, že z označenia žalovaného uvedeného v žalobe nie je

súdu prvej inštancie zrejmé, voči komu žaloba smeruje, či voči dlžníkovi Púchovský mäsový priemysel,
a.s., IČO 31 561 853 alebo len správcovi JUDr. Lukáš Tyko, alebo sú súčasne žalované oba subjekty.
Vydanie predmetného uznesenia na odstránenie vady označenia žalovaného (nezrozumiteľnosť) ako
výzvy na upresnenie, kto je subjektom na sporovej procesnej strane žalovaného, je súladné s procesným
postupom upraveným v § 129 ods. 1, 2 CSP. Označenie strany sporu, a teda určenie okruhu subjektov
na strane žalobcu alebo žalovaného, je výlučnou dispozíciou žalobcu (v danom spore vystupuje na
strane žalobcu jeden subjekt). Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie vydal
uznesenie podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože označenie žalovaného v žalobe zo dňa 16.10.2017
je nezrozumiteľné, keď nie je jednoznačne a nepochybne zrejmé, a to ani z odôvodnenia žaloby, či
subjektom na strane žalovaného je len Púchovský mäsový priemysel, a.s., IČO 31 561 853, alebo len
alebo aj JUDr. Lukáš Tyko, správca dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s., pretože žalobca pod
názov, sídlo a IČO právnickej osoby uviedol aj meno a adresu správcu ustanoveného v reštrukturalizácii
dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s., IČO 31 561 853. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že
z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca za žalovaného označil len dlžníka Púchovský mäsový priemysel,
a.s., IČO 31 561 853. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že výslovné upresnenie označenia žalovaného
Púchovský mäsový priemysel, a.s., uvedením § 124 ods. 4 ZKR, smeruje žaloba na dlžníka, teda
Púchovský mäsový priemysel, a.s. Označenie strán v spore je povinnou náležitosťou žaloby podľa § 132
ods. 1 CSP a presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby.
Strana sporu musí byť označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol
súd konať, pričom údaje na označenie strán sporu musia spĺňať požiadavky podľa § 133 až § 136 CSP,
v danom prípade podľa § 133 CSP podľa toho, či je stranou v spore fyzická alebo právnická osoba.
Podanou žalobou žalobcu začalo súdne konanie s charakterom incidenčného konania vyvolaného
reštrukturalizáciou, v ktorej správca poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú do reštrukturalizácie dlžníka.
Označenie strany sporu v procesnom postavení žalovaného vyžaduje zohľadniť právny stav jeho
postavenia tým, že k obchodnému menu je nutné uviesť aj dodatok vyjadrujú tento právny stav (§ 9 ods.
4 Obchodného zákonníka), t.j. v reštrukturalizácii. Ak je stranou sporu správca tento musí byť označený
menom, priezviskom, sídlom kancelárie a súčasťou tohto označenia musí byť aj identifikácia dlžníka v
reštrukturalizácii/úpadcu v konkurze. Označenie žalovaného v žalobe zo dňa 16.10.2017 nezodpovedá
presnému označeniu strany sporu v incidenčnom konaní.

42. Žalobca v žalobe opísal skutkové okolnosti povolenia reštrukturalizácie, ustanovenia správcu,
popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu, dôvody popretia, právne vzťahy medzi žalobcom a dlžníkom
založené zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a žalobný návrh (petit žaloby). Na
základe takto opísaných rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 CSP) odvolací súd nezistil žiadne
dôvody umožňujúce súdu prvej inštancie pri prvotných úkonoch jednoznačne určiť, že žalovaným
subjektom, ktorý žalobca označil v žalobe zo dňa 16.10.2017 je len Púchovský mäsový priemysel, a.s.

43. Žalobca po tom, čo súdu prvej inštancie dokladoval, že zastúpenie podľa § 90 ods. 1 CSP (povinné
zastúpenie) v spore vyvolanom reštrukturalizáciou advokátom na strane žalobcu nie je nutné, pretože
žalobca má zamestnanca konajúceho za neho s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa
podľa § 90 ods. 1 písm. b/ CSP, písomným podaním zo dňa 8.2.2018 (súdu prvej inštancie došlo dňa
14.2.2018) upresnil označenie žalovaného tak, že žalovaným je JUDr. Lukáš Tyko, Palackého 5, 911
01 Trenčín, zn. S 1333, správca dlžníka Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39
Púchov, IČO 31 561 853 (č.l.30 spisu).

44. Následný postup súdu prvej inštancie podľa § 138 CSP, ktorým vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby
písomným podaním zo dňa 9.3.2018 ako žaloby zjavne nedôvodnej, pretože žalobca podal žalobu
proti správcovi s poukazom na zákonné znenie § 124 ods. 4 ZKR, podľa ktorého sa veriteľ popretej
pohľadávky môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči
dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, je súladný so zmyslom a účelom
tohto zákonného ustanovenia procesného predpisu, ktorým sa sleduje rýchlosť a hospodárnosť konania
s ochranou žalobcu pred vznikom trov spojených s ďalším priebehom konania. Vykonanie postupu podľa
§ 138 CSP súdom prvej inštancie priamo súviselo a bolo priamym dôsledkom právneho posúdenia
žaloby po tom, čo žalobca vykonal dispozítívny úkon presného označenia žalovaného. Súd prvej
inštancie umožnil žalovanému na základe jeho postupných a časovo nasledujúcich dispozitívnych
úkonov realizovať jeho procesné práva a povinnosti a tento postup nie je, tak ako tvrdí v odvolaní

žalobca, zmätočný a nie je objektívne spôsobilý vyvolať u žalobcu jeho konanie pod nátlakom, osobitne
ak ide o právnickú osobu.

45. Žalobca až na základe výzvy a v nej obsiahnutom právnom posúdení označil v písomnom podaní zo
dňa 21.3.2018 za žalovaného Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov,
IČO 31 561 853. Na rozdiel od žaloby a od písomného podania zo dňa 8.2.2018, žalobca až v tomto
podaní uvádza, že v žalobe zo dňa 16.10.2017 bol žalovaný, t.j. dlžník uvedený správne podľa § 124
ods. 4 ZKR s tým, že doplnený bol len zároveň správca pre spresnenie označenia v reštrukturalizačnom
konaní, čo podľa názoru žalobcu nie je procesná vada v zmysle § 132 CSP a teda ani dôvod na zjavne
nedôvodnú žalobu. Žalobca späťvzatie žaloby nevykonal.

46. Za daného procesného stavu a označenia žalovaného žalobcom podaním zo dňa 8.2.2018,
keď podanie žalobcu zo dňa 21.3.2018 nemožno podľa obsahu považovať za opätovné spresnenie
označenia žalovaného v žalobe, súd prvej inštancie správne vyzval žalobcu na vyjadrenie sa, či podaním
zo dňa 21.3.2018 navrhuje v zmysle § 79 CSP pristúpenie do sporu ďalšieho žalovaného, Púchovský
mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853, nakoľko jeho písomné
podanie nepovažuje za relevantné vo vzťahu k pristúpeniu nového subjektu na stranu žalovaného a
zároveň oznámil žalobcovi dôvody tejto výzvy.

47. Odvolací súd posúdením výziev súdu prvej inštancie konštatuje, že tieto výzvy sú jasné, presné a
zrozumiteľné. Na základe týchto výziev bolo len v dispozícii žalobcu, aby si včas a dostatočne skutkovo
ujasnil a ustálil, koho označuje za subjekt na strane žalovaného. Označenie žalovaného v súlade s
procesnými požiadavkami je podľa názoru odvolacieho súdu tým okamihom, kedy ďalšie upresnenie v
označení žalovaného podaním žalobcu zo dňa 21.3.2018 tak, že za žalovaného označil iný samostatný
subjekt, neprichádza v rámci odstraňovania vád žaloby do úvahy. Žalobca reagoval na výzvu súdu prvej
inštancie zo dňa 4.5.2018 (č.l. 38 spisu) a podaním zo dňa 17.5.2018 v zmysle § 79 CSP navrhol,
aby do konania na strane žalovaného pristúpil žalovaný s označením Púchovský mäsový priemysel,
a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853. Uznesením č.k. 37Cbi/50/2017-43 zo dňa
25.5.2018 súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu podľa § 79 CSP a pripustil, aby do konania vstúpil
na strane žalovaného ako žalovaný 2/ Púchovský mäsový priemysel, a.s. v reštrukturalizácii, Vsetínska
1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2018.

48. Posúdením postupu súdu prvej inštancie v incidenčnom sporovom konaní odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie postupoval v súlade s citovanými ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Postup žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nesústredený, keď za žalovaného presne označil podaním
zo dňa 8.2.2018 najprv JUDr. Lukáš Tyko, Palackého 5, 911 01 Trenčín, zn. S 1333, správca dlžníka
Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853 a neskôr
podaním zo dňa 21.3.2018 za žalovaného presne označil Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska
1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853 a napokon návrhom zo dňa 17.5.2018, ktorý
došiel súdu prvej inštancie dňa 21.5.2018, navrhol pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaného
Púchovský mäsový priemysel, a.s., Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO 31 561 853. Postup súdu
prvej inštancie nebol objektívne spôsobilý vyvolať konanie žalobcu pod nátlakom, pretože na strane
žalobcu odvolací súd nezistil žiadne prekážky, v dôsledku existencie ktorých by procesný predpis
umožňoval súdu prihliadať na nesústredený postup žalobcu v správnom označení žalovaného ako tej
strany sporu, voči ktorej má žalobca právo domáhať sa určenia pohľadávky popretej v reštrukturalizácii.

49. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 31.8.2018 k žalobe vzniesol hmotnoprávnu námietku obsahujúcu
tvrdenie, že žalobca uplatnil právo na určenie popretej pohľadávky návrhom zo dňa 17.5.52018,
doručeným súdu dňa 21.5.2018, oneskorene po uplynutí hmotnoprávnej lehoty podľa § 124 ods. 4 ZKR
s poukazom na § 203a ods. 3 ZKR.

50. Ako nedôvodné odvolacie tvrdenie vyhodnotil odvolací súd aj tvrdenie žalobcu odôvodnené v
odsekoch 21. a 22. odvolania, ktoré spočívalo v pochybení súdu prvej inštancie v súvislosti s doručením
písomného vyjadrenia žalovaného 2/ až na pojednávaní dňa 4.9.2018 a v doručení vyjadrenia žalobcu
žalovaným 1/, 2/ na tomto pojednávaní tým, že súd prvej inštancie neumožnil stranám sporu najmenej
v rozsahu 5 dní realizovať prípravu na podanie stanoviska k doručeným vzájomným vyjadreniam.

51. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaný 2/ doručil súdu prvej inštancie písomné
vyjadrenie k žalobe zo dňa 31.8.2018 dňa 3.9.2018, deň pred pojednávaním nariadeným na deň
4.9.2018, pričom žalovaný 2/ prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 2.8.2018. Súd prvej inštancie na
základe pokynu zákonnej sudkyne doručoval vyjadrenie žalovaného 2/ žalobcovi dňa 3.9.2018 zaslaním
do jeho elektronickej schránky. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.9.2018 (č.l. 7072 spisu) vyplýva,
že aj napriek doručeniu vzájomných vyjadrení žalobcu a žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 4.9.2018,
žalobca ani žalovaní 1/, 2/ nežiadali o odročenie pojednávania za účelom poskytnutia najmenej 5 dní
na prípravu vyjadrenia, či už písomného alebo ústneho, k vyjadreniam doručeným na pojednávaní.
Strany sporu v súvislosti s doručenými vyjadreniami netvrdili, že vyjadrenia obsahujú nové skutočnosti
vyžadujúce poskytnutie času na prípravu obsahu ďalšieho vyjadrenia.

52. K odvolaciemu tvrdeniu uvedenému v odseku 23. odvolania žalobcu, ktoré sa týka nedoručenia
kópie zápisnice o pojednávaní dňa 4.9.2018 žalobcovi podľa § 99 ods. 2 CSP, odvolací súd uvádza, že
dôvodnosť alebo nedôvodnosť tohto odvolacieho tvrdenia nebola predmetom odvolacieho prieskumu,
pretože na vecnú správnosť výrokov I. - III. je bez skutkového a právneho vplyvu.

53. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

54. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne
dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z
obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku.

55. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch
II. a III. o nároku žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti žalobcovi na náhradu trov konania, o ktorých
rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a
miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaných 1/, 2/. Miera úspechu vo veci závisí od
vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto úspešným
žalovaným 1/, 2/ priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, každému
samostatným výrokom pri rešpektovaní ich samostatného postavenia v konaní.

56. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. III. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešní žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanému 1/ nevznikli trovy konania a preto výrokom
II. žalovanému 1/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a výrokom III.
žalovanému 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške priznaného nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 2, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.