Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207295
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8316207295.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,

so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubríková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému H. E., nar. XX.
X. XXXX, R. XX, X., o zaplatenie 1654,65 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 6% s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,

IČO: 31 340 890, podala dňa 8. 8. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala žalovaného zaviazať
na zaplatenie istiny 2000 eur, úrokov 403,56 eur, úrokov z omeškania 1074,30 eur, úrokov zo zostatku
nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 2000 eur vo výške 24,5% ročne od 1. 5. 2016 do zaplatenia, úrokov z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2000 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia, poplatkov 47,28 eur
a náhrady trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. 7. 2013 žalobca

poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach s lehotou
splatnoutejktorejsplátkydohodnutouvzmluve.Vdobeoduzatvoreniazmluvypovyhláseniepredčasnej
splatnosti úveru, žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich
započítaniasúuvedenévlistineaktuálnystavúveru,vyhotovenejkudňu30.4.2016.Právnypredchodca
žalobcu poukázal na to, že uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu,
ktorý je vedený v súlade s ustanovením §40 ods. 8 a 9 Zák. č. 483/2001 Z.z.. Žalovaný napriek zaslanie
výzve na úhradu dlžnej sumy svoj dlh neuhradil, preto žalobca podal na súd žalobu, pričom si uplatnil

istinu 2000 eur, úroky 403,56 eur, úroky z omeškania 1074,30 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny
2000 eur vo výške 24,5% ročne od 1. 5. 2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 2000 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia, poplatky 47,28 eur a náhradu trov konania.

2. Dňa 14. 10. 2016, dňa 3. 11. 2016, dňa 28. 12. 2016 a dňa 30. 11. 2017 došli na súd podania právneho
predchodcu žalobcu, ktorý doplnil žalobu a uviedol, že výška uskutočneného čerpania úveru žalovaným
jeuvedenávlistine„Aktuálnystavúver“včasti„Uskutočnenéčerpania.Tátolistinajevýpisomzbankovej

knihy a je vyhotovovaná priamo z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila NBS, na základe
čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezameniteľnosť údajov v ňom uvedených. V rámci
bankovej praxe je táto listina považovaná za verejnú listinu.Žalovaným uhradené splátky sú uvedené v tejto listine v položke „Zaplatené splátky“. Rovnako z tejto
listiny vyplývajú aj poplatky.

Čo sa týka špecifikácie žalovanej sumy, suma 2000 eur predstavuje len istinu, t.j. výška zostatku dlhu
bez príslušenstva, pričom jej výška a spôsob jej výpočtu je uvedený v listine „Aktuálny stav úveru“.
Rovnako výška úrokov a úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav
úveru. Úroková sadzba bola dohodnutá na 24,5% ročne. Úrok z omeškania je určený podľa Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V listine Aktuálny stav úveru je spôsob úročenia uvedený pri položke „Sankčná

sadzba za splátky“. Položka „Pohľ-účet-úroky“ eviduje výšku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania,
vyčíslených za jednotlivé omeškané anuitné splátky ku dňu zosplatnenia úveru, teda ku dňu 11. 7. 2014.
Časť „Úroky na účte ČR“ eviduje výšku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania (v pomere uvedenom
v časti „Celková úroková sadzba“ a v časti „Sankčná sadzba za splátky“) od momentu zosplatnenia do
momentu vyčíslenia, tzn. do dňa kedy bola listina „Aktuálny stav úveru“ vyhotovená, v danej veci do dňa
30. 4. 2016. Sumu 403,56 eur teda predstavujú zmluvné úroky a úroky z omeškania odo dňa uzatvorenia

zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti a suma 1074,30 eur predstavuje úroky a úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do dňa 30. 4. 2016.

Má za to, že daný právny vzťah nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s.

c/a Q. P..

Žalovaný v danom úverovom vzťahu celkovo uhradil sumu 129,51 eur, z ktorej na poplatky bolo
započítaných 19,51 eur a na zmluvné úroky 110 eur.

Žalobca súhlasil s postupným splnením dlhu pravidelnými mesačnými splátkami po 47 eur.

3. Uznesením zo dňa 18. 9. 2017 č.k. 5Csp/38/2016-74 súd vyhovel návrhu žalobcu, aby do konania
na miesto žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpil ako
žalobca spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967

692.

4. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 11. 2017 č.k. 5Csp/38/2016-89 tak, že žalobe
žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 1870,49 eur s príslušným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 6%.

Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2
písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto úver sa považuje v zmysle ustanovenia §11 ods. 1
písm. b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný titulom úveru vyčerpal 2000 eur
a vrátil žalobcovi 129,51 eur, preto súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 1870,49 eur a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol.

5. Proti výrokom tohto rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania, podal
odvolanie žalobca, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove.

6. Uznesením zo dňa 25. 9. 2018 č.k. 14Co/14/2018-111 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uviedol, že eurokonformným výkladom ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade
aj podľa názoru dovolacieho súdu v uvedenom rozhodnutí nielen možný, ale aj potrebný, dospel

odvolací súd pri prejednaní predmetného odvolania k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či
„termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu treba dospieť

k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. V predmetnom konaní nebolo
sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka.
Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet
splátok a termíny splátok. Eurokonformný výklad §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňujedospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie
vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa
použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Nakoľko súd prvej inštancie

vychádzajúc z názorovej línie odlišujúcej sa od neskoršieho právneho názoru Najvyššieho súdu SR
dôsledne neskúmal všetky ďalšie skutočnosti relevantné na posúdenie platnosti dotknutých ustanovení
zmluvy, jeho záver o tom, že sa v danom prípade jedná o úver bezúročný a bez poplatkov sa javí ako
predčasný. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie stranám sporu neozrejmil svoje úvahy takým
presvedčivým a najmä už zodpovedajúcim aktuálnym výkladovým pravidlám označených ustanovení

zák. o spotrebiteľských úveroch (zodpovedajúco vyššie uvedenému princípu právnej istoty odvádzaným
od rozhodnutia súdnej autority), či §53 ods. 6, §39 Obč. zák. v spojení s ust. §1a ods. 1, 4 nar. vl. č.
87/1995 Z.z.., §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné
stotožniť ako s logickým záverom vychádzajúcim z potrebných skutkových zistení, z ktorých právne
závery súd prvej inštancie vyvodil. Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto v napadnutej časti

o zamietnutí zostatku návrhu a v súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca doručil súdu dňa 29. 11. 2018 podanie, v ktorom trval na podanej žalobe o zaplatenie sumy
1654,65 eur, ktorá pozostáva z istiny 129,51 eur, úrokov 403,56 eur, úrokov z omeškania 1074,30 eur,

úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 2000 eur vo výške 24,5% ročne od 1. 5. 2016 do
zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2000 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia,
poplatkov 47,28 eur a náhrady trov konania.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou

o úvere, obchodnými podmienkami pre úver, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom
poplatkov, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru + doručenkou, aktuálnym stavom úveru,
predpisom splátok k zmluve o úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok, kalkulačkou RPMN, žalobou a
odvolaním žalobcu, ako aj písomnými vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový stav.

9. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:
31 340 890 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 1. 7. 2013 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej
veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 2000 eur pri úroku 24,5% ročne, RPMN 27,41%
a priemernej RPMN na trhu 19,47%. Žalovaný sa tento úver zaviazal splatiť žalobcovi 72 mesačnými
splátkami splatnými vždy k 25. dňu v mesiaci po 58,29 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 25. 8. 2013

a dátumom konečnej splatnosti úveru 25. 7. 2019. Celkové výška nákladov žalovaného podľa zmluvy
predstavuje 1822,26 eur.

10. Bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené v Obchodných podmienkach pre úver, vo Všeobecných
obchodných podmienkach a v Sadzobníku poplatkov.

Podľa bodu 6.2 Obchodných podmienok, ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej,
resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo na majetok klienta bol vyhlásený
konkurz alebo exekúcia alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej
istiny úveru vrátane príslušenstva.

Podľa Sadzobníka poplatkov, poplatok za spracovanie úveru pri čerpaní na účet v Poštovej banke a.s.
je vo výške 0 eur a poplatok za spracovanie úveru pri čerpaní v inej banke ako Poštová banka alebo pri
čerpaní úveru v hotovosti je 29,87 eur. Poplatok za splátku úveru v hotovosti je 0,76 eur, poplatok za 1.
upomienku po omeškaní splátky je 9,96 eur, poplatok za 2. upomienku po omeškaní splátky je 24,90 eur,

poplatok za upozornenie pred výzvou na splatenie úveru je poštovné v zmysle Tarify SP a.s., poplatok
za výzvu na splatenie úveru je 3,32 eur, poplatok za vyhotovenie mimoriadneho výpisu z úverového účtu
je 0,66 eur a zmluvná pokuta je 33,19 eur.

11. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21. 2. 2014 právny predchodca žalobcu

upozornil žalovaného na porušenie ustanovení zmluvy o úvere, keďže ani napriek predchádzajúcej
upomienke žalovaný neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi. Zároveň poučil žalovaného, že v prípade,
ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok, banka je oprávnená využiť ustanovenie §565 Občianskeho
zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Uvedenú zásielku žalovaný neprezval v odbernej lehote.12. Z Výpisu aktuálneho stavu úveru ku dňu 30. 4. 2016 vyplýva, že žalovaný od právneho predchodcu
žalobcu čerpal úver vo výške 2000 eur. Jednotlivými splátkami v danom úverovom vzťahu uhradil sumu

129,51 eur.

Ďalej z tejto listiny vyplýva, že čerpaný úver je úročený úrokovou sadzbou 24,5% a sankčnou sadzbou
za splátky vo výške 5,5% v období od 1. 7. 2013 do 19. 11. 2013 a sankčnou sadzbou za splátky 5,25%
od 20. 11. 2013. Pohľ. účet - úroky je 403,56 eur, Úroky na účte ČR 1074,30 eur a nezaplatené poplatky

47,28 eur (poistné D2 0,32 eur, 9,96 eur za prvú upomienku na úverovom účte, 3,29 eur poistné D2,
24,90 eur poplatok za druhú upomienku na úverovom účte, 3,29 eur poistné D2, 1,10 eur poplatok za
upozornenie pred výzvou, 1,10 eur poplatok za upozornenie pred výzvou a 3,32 eur poplatok za výzvu
na splatenie úveru s príslušenstvom).

13. Žalobca súdu predložil aj listinu pod názvom „Predpis splátok z zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX“,

ktorá je bez dátumu vyhotovenia a bez podpisov zmluvných strán. Z uvedenej listiny vyplýva poradové
číslo jednotlivých splátok, dátum splatnosti splátky, výška mesačnej splátky a jej započítanie na úroky
a na istinu, zostatok istiny.

Taktiež súdu predložil aj výpočet z Kalkulačky RPMN, kde vychádzal z údajov: čerpaného úveru 2000

eur, úrokovej sadzby 24,5%, dátum čerpania 1. 7. 2013, dátum prvej splátky 25. 8. 2013, počet splátok
72 a celkových nákladov úveru 1822,25 eur s tým, že výška RPMN je 27,418%.

14. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 6. 2017 spoločnosť Poštová banka, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 ako postupca, postúpil svoju pohľadávku, ktorá je

predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

15. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu vo zvyšku je
potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi pravidelnými 72mesačnými splátkami po 58,29 eur s dátumom
splatnosti prvej splátky 25. 8. 2013 a s dátumom splatnosti poslednej splátky 25. 7. 2019. Žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 11. 7. 2017

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný jednotlivými splátkami už uhradil žalobcovi sumu 129,51
eur.Ďalej súd mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť Poštová banka, a.s.,
postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, na žalobcu.

Súčasne súd má za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30. 11. 2017 č.k.
5Csp/38/2016-89 bola žalobcovi priznaná suma 1870,49 eur s príslušným úrokom z omeškania od 11.
7. 2014 do zaplatenia.

17. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o úvere, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobca ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou

spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľské úvery a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN) a predpokladov pre jej výpočet, celkovej sumy ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výške, počtea termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), k), j) zákona). V súlade s
ustanovením §11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej
zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalovaného aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté
v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,
či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,
pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

20. V predmetnej zmluve bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 27,41% pričom podľa
prepočtu má byť správne uvedená sadzba 32,58% (výpočet súd realizoval prostredníctvom

kalkulačky ).
Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 2000 eur, výšky splátky úveru 58,29 eur pri ich počte 72.
Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa
§11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov.

Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25. 4. 2017.

Nesprávnej výške RPMN zodpovedá aj v zmluve uvedená celková výška nákladov 1822,26 eur.
Žalovaný mal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu 72splátok po 58,29 eur, t.j. sumu 4196,88 eur.

Po odpočítaní čerpanej sumy 2000 eur, teda celkové náklady spotrebiteľa predstavujú 2196,88 eur a
nie 1822,26 eur, ako je to uvedené v zmluve.

21. Súd je toho názoru, že v zmluve absentujú aj ďalšie podstatné náležitosti podľa §9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov

použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
uhradiť. Aj z tohto dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia
§11ods.1písm.b).Podľanázorusúdu,nepostačujeuvedeniedrobnýmpísmompodtabuľkouprizmluve
o úvere, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s
úverom.

V zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému

odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité

pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo
dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

22. Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozsudkami Krajského súdu v Prešove zo
dňa 15. 2. 2018 sp. zn. 9Co/142/2017, zo dňa 23. 1. 2018 sp. zn. 4Co/55/2017, zo dňa 16. 3. 2018 sp.
zn. 8Co/70/2017, zo dňa 31. 8. 2017 sp. zn. 3Co/70/2017, zo dňa 24. 4. 2018 sp. zn. 5Co/101/2017, zo
dňa 23. 1. 2018 sp. zn. 25Co/37/2017, zo dňa 18. 4. 2018 sp. zn. 18Co/69/2017, zo dňa 18. 4. 2018 sp.

zn. 18Co/86/2017, zo dňa 5. 6. 2018 sp. zn. 5Co/115/2017, zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. 23Co/73/2017, zo
dňa 3. 7. 2018 sp. zn. 21Co/86/2018, zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. 19Co/146/2017, sp. zn. 19Co/142/2016
zo dňa 8. 12. 2016, zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. 7Co/155/2017, zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. 19Co/145/2017,
sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 3. 11. 2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 6. 4. 2017.

23. Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Sporný úver bol žalovanej poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 24,5%. Súd má však za to, že
takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov
poskytovaných v obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk

v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, priemerná úroková miera z úverov
nad 5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 14,60% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna

úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho
pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS
402/2013-10.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach

by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy
možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanieje často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V
tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi konania, bol vo výške 24,50% ročne, pričom
tento je vyšší takmer o 10 percentuálnych bodov ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných
v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve

úvere o takto vysokom zmluvnom úroku považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože
dohodnutý úrok z úveru je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými
bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka
sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.
Preto súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru.

24. Žalobca si v konaní z dlžnej sumy istiny úveru uplatnil nárok na úrok z úveru vo výške 24,5% ročne
po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia. Tu súd uvádza, že tento nárok mu nie
je možné priznať aj z ďalšieho dôvodu. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z
omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP
4/2000 ).

Súd je to názoru, že veriteľ má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe spotrebiteľskej
zmluvy o úvere, stratil veriteľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu

dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. V danej
veci žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný

a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v
neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.

Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015,
sp.zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav
absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav
nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže

s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu
v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a
od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však

príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník

nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy

spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvýmdňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ
je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať

odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí

absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na
tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu
neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli
by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne
subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

ObdobnýprávnynázorbolvyslovenývrozsudkuKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.6Co/587/2015zodňa
28.09.2015,uznesenieÚstavnéhosúdusp.zn.IV.ÚS476/2012zodňa18.09.2012,rozsudokKrajskému
súdu v Žiline sp. zn. 9Co/651/2014 zo dňa 04.09.2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015.

25. Súd pre úplnosť uvádza, že ani poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané,
nezodpovedá ustanoveniam §788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný
ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený a to druh
produktu: základný súbor poistenia. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu

poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Uvedenie údajov o prijatí
súboru poistenia tak ako bolo uvedené v zmluve o úvere, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy
žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný
sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp.
vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok

uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému mala vzniknúť povinnosť platiť v rámci
príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Zo zmluvy navyše ani nevyplýva, aká časť
splátky predstavuje splátku úveru a aká časť splátky predstavuje poistenie. Takéto dojednania, týkajúce
sa poistenia, súd nemôže akceptovať.

26. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ako aj z dôvodu, že zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN, úver považuje
sa v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.
Súčasne žalobca nemá nárok na úrok z úveru po zosplatnení úveru s tým, že navyše dohodnutú
výšku úroku z úveru súd považoval v rozpore s dobrými mravmi, teda za neplatne dojednanú. Taktiež

dojednanie poistenia nezodpovedá ustanoveniam §788 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní
bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 2000 eur a vrátil žalobcovi 129,51 eur, pričom na
zaplatenie zvyšných 1870,49 eur už žalovaný bol zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30. 11.

2017 č.k. 5Csp/38/2016-89.

V zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia preto súd žalobu žalobcu zamietol v časti požadovanej istiny
129,51 eur, úrokov 403,56 eur, poplatkov 47,28 eur a úrokov vo výške 24,5% ročne zo sumy 2000
eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia. Taktiež súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaného úroku z

omeškania 5,25% ročne zo sumy 129,51 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia a to z dôvodu, že vzhľadom na
vyššie uvedené odôvodnenie žalobcovi nepatrí sumu 129,51 eur, teda nepatrí mu ani úrok z omeškania
z tejto sumy.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.Zo žalovanej istiny 3525,14 eur súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 1870,49 eur (53%
žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovaného. Vo zvyšku (47%) súd žalobu
žalobcu zamietol, čo je neúspechom žalobcu a úspechom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v

danej veci patrí náhrada trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší a to po odpočítaní jeho
neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní. Teda žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu
6% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu. Súd rozhodol o nároku
na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške
tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného

ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.