Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419200548
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6419200548.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: G. Č., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S. XXX, XXX XX
S., právne zast.: FALIS & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lermontovova 14, 811 05
Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 11.08.2011 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2011.

II. Podľa § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku p o u č u j

e žalovaného o možnosti podať žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2011, kde žalobcom bude EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 a žalovaným bude G. Č., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S. XXX, XXX XX
S.. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude

trvať až do rozhodnutia vo veci samej.

III. Súd do zvyšku návrhu žalobu z a m i e t a .

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.02.2019 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) doručený

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, vyplývajúceho z
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 11.08.2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2011, na základe ktorej bol zo strany pôvodného
veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. žalobcovi poskytnutý úver vo forme úverového limitu vo výške
2.100 € (ďalej len „zmluva o úvere“). Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere mala byť medzi

zmluvnými stranami uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka k predmetnej zmluve, na základe
ktorej momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Žalovaný sa
domáha u zamestnávateľa žalobcu, ktorým je ROMIN Slovakia s.r.o., so sídlom Kopernica 225, 976 01
Kremnica, IČO: 31 645 852 výkonu zrážok zo mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy, ktorú doručil
na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobcu žalovaný.

2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 11.08.2011 považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, apreto je neplatná. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach
medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Žalobca nemal reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom
predmetnej dohody, resp. nemal možnosť zmeniť jej obsah ani ju odmietnuť, čo je v priamom rozpore so

zmyslom právnej úpravy na ochranu spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca zároveň poukázal
na to, že výšku uplatňovanej pohľadávky v danom prípade určuje sám žalovaný na základe svojej
úvahy, ktorá nepodlieha žiadnej kontrole, nakoľko ani žalobca a ani zamestnávateľ žalobcu nie sú
oprávnení skúmať výšku a zákonnosť vymáhanej pohľadávky. Na základe neobmedzenej vôle môže

žalovaný vymáhať od žalobcu kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktorý neexistuje, resp. aj plnenie, na
ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. V návrhu žalobca poukázal aj na neplatnosť uzavretej dohody o
zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neurčitosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná
a predložená žalobcovi bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom pri uzatváraní predmetnej zmluvy
žalobcovi nebol objasnený inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalobca považuje
túto dohodu v zmysle ustanovenia ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neurčitú, nakoľko táto

neuvádza výšku pohľadávky, ktorú zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho
úkonu. Žalobca uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neplatná, nakoľko spotrebiteľ pred jej uzatvorením nebol
poučenýodôsledkochjejuzatvoreniaanemalfaktickúmožnosťjuodmietnuť.Žalobcapoukázalnato,že
nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, no v prípade jeho nenariadenia,

by mohla vzniknúť škoda z dôvodu nezákonne vykonávaných zrážok na strane žalobcu. Preto má
za to, že len nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí, že žalovaný nebude neoprávnenými
zásahmi do majetku žalobcu porušovať jeho základné práva. V závere žalobca uviedol, že má za to,
že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko na základe

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy, pričom
nariadeným neodkladným opatrením môže dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, na
základe ktorej ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

8. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

9. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

10. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.11. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,

že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň
ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i

to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je
potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť
pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí
naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci

samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy
predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však
neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie
vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť
pomery strán upravené aj trvale, a to aj v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu.

Navrhovateľ však musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania.
Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku),
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy.

12. Súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok

unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité
spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom
procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie
z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd

ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s
„ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit

podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) (rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci 18Co/108/2011).
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej
komisievoveciC-30/12,B.Q./POHOTOVOSŤ,s.r.o.:„Článok6smerniceRady93/13/EHSz05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom
zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu

súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu
vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok
4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu

takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania
zrážok z dlžníkovej mzdy.“

13. Súd z vyjadrenia žalobcu a predložených listín zistil, že žalobcovi na základe jeho Žiadosti o vydanie
kreditnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2011 (zmluva o úvere) bol zo strany pôvodného
veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. žalobcovi schválený úver vo forme úverového limitu vo výške2.100 €. Súčasťou Žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a.s. je v článku 7 súhlas žalovaného so
zrážkamizomzdyrealizovanýmivsúladesobchodnýmipodmienkamiVÚB,a.s.navydanieapoužívanie
kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov. Z listu žalovaného zo dňa 17.09.2015 vyplýva,

že ten vyzval zamestnávateľa žalobcu, spoločnosť ROMIN Slovakia s.r.o., so sídlom Kopernica 225,
976 01 Kremnica, IČO: 31 645 852 aby začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, nakoľko má voči
nemu pohľadávku v celkovej výške 3.900,47 €, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a ktorá
vznikla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2015 medzi žalovaným a spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s. Z predloženého oznámenia o výške realizovaných zrážok zo dňa

28.09.2018 vyplýva, že boli doposiaľ vykonané zrážky zo mzdy žalobcu v celkovej výške 1.115,11 €,
ktoré zamestnávateľ žalobcu aj naďalej vykonáva.

14. Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

23. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

24. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh
je dôvodný.

25. V prejednávanej veci žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že v prípade
ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bude aj

tak naďalej dochádzať k neoprávneným zásahom do práv žalobcu prostredníctvom zrážok zo mzdy, a
tak aj k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane žalovaného na úkor žalobcu. Súd v prejednávanej
veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená
správaním sa strany žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy,v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobcu, čo má nepochybne
dopad na jeho finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobca spochybňuje dôvodnosť
a výšku uplatneného nároku, ako aj spôsob jeho uplatnenia. Súd na základe skutočností tvrdených

žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v
akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie
neodkladného opatrenia je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného,
preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k
zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah

do práv a právom chránených záujmov žalovaného, ku ktorému dochádza nariadeným neodkladným
opatrením, súd v predmetnej veci považuje za primeraný. Uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX nie je nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaný
je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Ide
však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný strpieť, nakoľko súdu je z rozhodovacej
činnosti známe, že obdobné dohody o zrážkach zo mzdy boli určené za neplatné (napr. rozsudkom

tunajšieho súdu sp.zn. 23C/82/2016-57 zo dňa 08.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/511/2016-98 zo dňa 30.01.2018). Neodkladné opatrenie v prejednávanej
veci má preto aj preventívny charakter, a hoci sa ním vo všeobecnosti neprejudikuje rozhodnutie súdu vo
veci samej, pričom v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie

vo veci samej, súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil bezodkladnú potrebu upraviť pomery vydaním
tohto neodkladného opatrenia. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákonná konštrukcia inštitútu
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej
kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z
vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Vykonávaním zrážok zo mzdy
na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky tak dochádza
pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka (žalobcu), kým sa žalovaný
sám nerozhodne výkon takýchto zrážok ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy
mimo akúkoľvek súdnu kontrolu tak dochádza k závažným zásahom do práv žalobcu, keď výšku

vymáhanej pohľadávky určuje sám žalobca, a to bez akejkoľvek kontroly, pričom žalobca nemá možnosť
vykonávaniu zrážok zabrániť. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy
pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia
svojich práv a záujmov zo strany žalobcu. Postup žalovaného, ktorý na základe predloženej dohody
o zrážkach zo mzdy neustále trvá na vykonávaní zrážok, nepochybne osvedčuje skutočnosti tvrdené

žalobcom o nutnosti úpravy pomerov strán. Možná neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú
súčasťou uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, osvedčujú potrebu tieto právne úkony podrobiť súdnej
kontrole za účelom ich prieskumu, aby nedochádzalo k poškodzovaniu práv spotrebiteľa (žalobcu) tým,
že sporné nároky nebudú podrobené súdnej kontrole, pričom vykonávaním zrážok môže dochádzať k
neprimeranémuzásahudomajetkovýchprávžalobcu.Súdkonštatuje,žežalobcauviedolaopísalvšetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj odôvodnenie úpravy pomerov,
a preto súd jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia plne vyhovel.

26. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že právny predchodca žalovaného a žalobca uzavreli

dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky právneho predchodcu žalovaného z titulu
poskytnutého úveru, ktorá mala byť postúpená na žalovaného, pričom na základe takejto dohody
sa v súčasnosti vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu z dôvodu, že žalovaný požiadal zamestnávateľa
žalobcu aby začal vykonávať takéto zrážky pre pohľadávku žalovaného vo výške 3.900,47 €. Ako
vyplýva z uzavretej zmluvy o úvere, tak takýto právny úkon mal formulárový charakter, ktorý žalobca

nemoholpodstatnýmspôsobomovplyvniťnakoľkotext bolpredtlačenýstým,žezamestnanecprávneho
predchodcu žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcovi ako aj o úvere. Dohoda o zrážkach zo
mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je nejasná a neurčitá, pretože neobsahuje výšku pohľadávky,
ani jej špecifikáciu. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala žiadnu identifikáciu zabezpečenej
pohľadávky zo zmluvy o úvere ani konkretizovaný právny dôvod. Zároveň zo zmluvy o úvere ako aj

dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania,
povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca mohol takéto zmluvy buď podpísať
alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného
resp. jeho právneho predchodcu. Z týchto dôvodov tak súd dospel k názoru, že žalobca má postaveniespotrebiteľa nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretie zmluvy o úvere
ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba - Všeobecná úverová banka a. s.,
ktorej predmetom obchodnej činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník bol fyzická

osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania.

27. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, nakoľko predbežne posúdil Dohodu
o zrážkach zo mzdy ako neplatný právny úkon, pretože nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný

nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, bola uzatvorená bez vyplnenia dlžnej sumy
a určenia presných pravidiel pre jej určenie. Zároveň v prípade Dohody o zrážkach zo mzdy sa jedná
o predformulárovú formu zmluvy, ktorú žalobca nemal možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť a ani jej
prijatie vylúčiť. Súd preto bez ďalšieho podrobnejšieho skúmania naradil žalovanému zdržať sa výkonu
zrážok, aby preventívne zamedzil zrážkam nad rámec zákonného nároku na plnenia z predloženej
zmluvy, nakoľko žalovaným uplatnený nárok doposiaľ neprešiel súdnou kontrolou a žalovaný tak môže

požadovať aj plnenia, na ktoré by nemal pri dôslednom dodržaní predpisov na ochranu spotrebiteľa
nárok. Z tohto dôvodu návrhu vyhovel, pričom súhlasí s názorom žalobcu, že nariadením tohto opatrenia
nevzniká škoda ani jednej zo strán, keďže žalovaný má aj naďalej možnosť domáhať sa plnenia zo
zmluvy zákonnou cestou, avšak pri komplexnej súdnej kontrole zmluvných dojednaní.

28. Neodkladným opatrením súd upravuje pomery strán, pokiaľ má za osvedčené, že ich úprava
neznesie odklad a mohlo byť dôjsť k zásahu do práv, príp. právnych záujmov jednej zo strán. Takýmto
opatrením je aj opatrenie, ktorým súd zakáže ďalší výkon zrážok zo mzdy žalobcu, pokiaľ má za
osvedčené, že ďalšími zrážkami môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho majetkových práv.
Súd na základe predloženého návrhu dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia je dôvodný, keďže súd z predložených listín a zo samotného návrhu mal za osvedčený
zásah žalovaného do práv žalobcu. Súd posudzoval dojednania zmluvy, na základe ktorých by malo
dochádzať k zrážkam zo mzdy žalobcu a dospel k záveru, že ďalšie zrážky zo mzdy žalobcu môžu
byť zásahom do jeho majetkových práv ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý môže od
žalobcu prostredníctvom jeho zamestnávateľa požadovať plnenie, ktoré nemusí byť v súlade s právnymi

predpismi na ochranu spotrebiteľa, čomu iným spôsobom, ako nariadením neodkladného opatrenia nie
je možné zabrániť. Z predložených listín vzhľadom na časový odstup od začatia realizácie zrážok zo
mzdy žalobcu (september 2015) a pôvodnú výšku záväzku žalobcu je zrejmé, že žalovaný žiada plnenie
presahujúce výšku záväzku, vyplývajúce z ustanovení zmluvy o úvere, ktoré by mohlo byť plnením
z neprijateľných zmluvných podmienok, súd preto z preventívnych dôvodov návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovel, aby nedochádzalo k ďalším prípadným neoprávneným zásahom do
majetkových práv žalobcu. Nariadením tohto opatrenia tak nevzniká škoda ani jednej zo strán, keď
ním nezaniká nárok žalovaného na plnenie z uzavretej zmluvy ako taký, iba nárok na výkon Dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá je iba zabezpečovacím inštitútom k pohľadávke žalovaného ako veriteľa a jej
neplatnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy ako hlavného zmluvného vzťahu.

29.Súdžalobcovineuložilpovinnosťpodaťžalobuvovecisamej,nakoľkotýmtoneodkladnýmopatrením
možno vo vzťahu k vykonávaným zrážkam na základe Dohody o zrážkach zo mzdy dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami, keď v dôsledku tohto neodkladného opatrenia už žalovaný nemôže
požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu a svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy z uzavretej

zmluvybudemôcťžiadaťcestousúdnehokonania,kdejehonárokbudepodrobenýsúdnemuprieskumu.

30. Týmto neodkladným opatrením tak môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, súd
preto neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale v zmysle § 337 ods. 1 CSP
poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej proti žalobcovi. Žalovaný tak má možnosť

domáhať sa plnenia z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdnou cestou (o čom ho súd vo
výroku III. tohto rozhodnutia osobitne poučil), pričom v takomto konaní zmluvné podmienky prejdú
podrobnou súdnou kontrolou za účelom posúdenia súladu zmluvných podmienok s právnymi predpismi
upravujúcimi spotrebiteľské práva.

31. Súd v III. výroku toho uznesenia zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v
časti uloženia povinnosti žalovanému písomne oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby nevykonával
zrážky zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.08.2011, do troch dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadeníneodkladného opatrenia, nakoľko súd v I. výroku uznesenia nariadením neodkladného opatrenia
explicitne zaviazal žalovaného zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu a nepokladá za
potrebné takýmto spôsobom duplicitne ukladať povinnosť žalovanému v zmysle návrhu žalobcu.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko neúspech mal
len v nepatrnej časti.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Neodkladné opatrenie uložené týmto uznesením je vykonateľné jeho doručením.

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.