Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116200119
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4116200119.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., v mene ktorej
koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. dvor XX/A, I., o zaplatenie 1 098,53 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 224,57 EUR spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 47,45 EUR od 19.01.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 52,44 EUR od 19.02.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 52,44 EUR od 18.03.2013 do zaplatenia,

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 72,24 EUR od 18.04.2013 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.12.2015, doručenou na súd dňa 05.01.2016, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1 098,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 47,45 EUR

od 19.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 52,44 EUR od 19.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 52,44 EUR od
18.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 72,24 EUR od 18.04.2013 do zaplatenia a vo výške 8,5% zo sumy
873,96 EUR od 19.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dňa 20.11.2014 medzi postupcom Slovak Telecom a.s.,
so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu

pohľadávku voči žalovanému.

3. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 10.02.2010 zmluvu č. 9902913838, predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe
zmluvyazapodmienokstanovenýchvzmluveavšeobecnýchpodmienkachposkytolprávnypredchodca
žalobca žalovanému služby, za ktoré mal žalovaný zaplatiť odplatu.

4. Služby vyúčtoval nasledovnými faktúrami: č. 6746768851 na sumu 47,45 EUR splatnou 18.01.2013,
č. 7747741838 na sumu 52,44 EUR splatnou 18.02.2013, č. 5748719696 na sumu 52,44 EUR splatnou
17.03.2013, č. 6749699099 na sumu 72,24 EUR splatnou 17.04.2013 a č. 0750667470 na sumu 873,96
EUR splatnou 18.05.2013.5. Pohľadávka žalobcu vo výške 1 098,53 EUR nebola ku dňu podania návrhu uhradená. V zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Na základe uvedených platieb si žalobca uplatnil z dôvodu neuhradenia dlžných súm v lehote
splatnosti voči žalovanému aj úrok z omeškania

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný a nevyužil žiadne prostriedky procesnej

obrany.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil na preukázanie
nároku žalobca, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, zmluvami o pripojení s
dodatkami a prílohami, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom, faktúrami za poskytnuté
služby, pričom zistil nasledovný skutkový stav a vec takto právne posúdil.

8. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

9.Podľa§52ods.1až3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvao
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

11. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok medzi Slovak
Telekom a.s.. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 20.11.2014.

16. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy
o pripojení služby zo dňa 10.02.2010 pod č. 9902913838, ktorou sa poskytovateľ služieb zaviazal
poskytovať žalovanému služby Magio Sat. Ďalej boli medzi nimi uzatvorené ďalšie zmluvy, a to
dňa 24.08.2010 bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ, dňa 28.02.2012 pod č.9904817964 zmluva o poskytovaní verejných služieb, dňa 16.06.2011 zmluva o poskytovaní služby, dňa
04.10.2011 pod č. 9904500850 zmluva o pripojení (internet VRI Solo). K týmto zmluvám boli uzatvorené
i dodatky, a o dňa 28.02.2012, 01.03.2010, 08.02.2012.

17. Vyššie uvedené právny úkony založili vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu ako poskytovateľom služieb a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý je upravený
zmluvou vrátane dodatku a špecifikovaný všeobecnými obchodnými podmienkami. Na právny vzťah
sa vzťahuje aj zákonná úprava právnych predpisov zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických

komunikáciách a zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18. V konaní mal súd preukázané, že žalovanému boli účtované žalobcom poskytnuté služby faktúrami:
č. 674676851 na sumu 47,45 EUR splatnou 18.01.2013, č. 7747741838 na sumu 52,44 EUR splatnou
18.02.2013, č. 5748719696 na sumu 52,44 EUR splatnou 17.03.2013, č. 6749699099 na sumu 72,24
EUR splatnou 17.04.2013 a č. 0750667470 na sumu 873,96 EUR splatnou 18.05.2013, všetko za

obdobie od 01.12.2012 do 30.04.2013 za služby v zmysle zvoleného balíka vrátane poplatku za
prerušenie dodávky služieb ako aj zmluvnej pokuty.

19. Súd mal preukázaný nárok žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní služby a dodatku,
kde sa zaviazal žalobca poskytovať žalovanému služby v rámci dohodnutého balíka služieb a žalovaný

sa zaviazal vykonať úhradu za služby. Výšku odplaty za služby Magio, internet a ostatné služby ako aj
poplatky v sume 224,57 EUR mal súd preukázanú z cenníkov služieb. Súd nárok v tomto rozsahu
mal preukázaný a považoval ho za dôvodný. Súd žiadnym dôkazom nemal preukázanú úhradu zo strany
žalovaného alebo zánik záväzku z iného dôvodu ako zaplatením, teda niektorým zo spôsobov
podľa šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka, prípadne akúkoľvek zmenu záväzku. Žalovaný v tejto

súvislosti neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky a svoju povinnosť úhrady ani nepopieral. Súd mal
preto z vyúčtovaní služieb preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie za vyúčtované služby vo výške
224,57 EUR.

20. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu v tejto časti a z dôvodu omeškania žalovaného s plnením

peňažného záväzku priznal žalobcovi aj nárok za zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1 Obč.
zák. a § 3 ods.1 nar. vl. č.87/1995 Z. z. vo výške o 8% vyššej ako základná sadzba ECB, podľa znenia
predpisov účinných v čase vzniku omeškania dňom nasledujúcim od splatnosti uvedených faktúr.

21. Ďalej súd zistil, že č. 0750667470 na sumu 873,96 EUR splatnou 18.05.2013, bola vyúčtovaná

zmluvná pokuta.

22. Súd by mohol takýto nárok priznať len v prípade, ak by mal preukázané uzavretie zmluvy o
zmluvnej pokute. Túto skutočnosť žalobca vo svojej žalobe vôbec netvrdil, nároky v žalobe odôvodnil
len poskytnutím telekomunikačných služieb v súlade s platnými podmienkami postupcu. Teda nárok

zo zmluvnej pokuty nebol obsahom skutkového opisu nárokov. Súd preto mohol len usudzovať,
či predpokladať, že zmluvná pokuta sa týkala nesplnenia záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu
dohodnutého v zmluve resp. dodatku, čo však opätovne žalobca v žalobe neuviedol. Sumu uplatnenú
nad rámec ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, zodpovedajúcu podľa predloženej faktúry
zmluvnej pokute, súd považoval za nedôvodnú. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí

byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti
rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom
prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne
konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), má súd o nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty rozhodnúť.

23. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej
zaplatenie nevzniká. Faktúra je len účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná
pokuta môže vzniknúť len za základe platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením zmluvnej
povinnosti.

24. Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ustanovenia zák. č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify.25. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým

na to, že žalobca vo svojej žalobe v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti
(skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp.
jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené
a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom
iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento

trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného CSP (účinného od 1.7.2016)
už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom
na označené dôkazy. Ani z týchto príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa
názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk:
Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má
skôrlenvšeobecnúrámcovú(formulárovú)podobuspožadovanouúhradouúdajnéhodlhubezuvedenia

všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má
súdrozhodnúť(atonajmävovzťahukfaktúramnazmluvnúpokutu-keďžežalobcasvojnárokodôvodnil
iba cenou za poskytnuté služby).

26. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak

o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

27. Vzhľadom na to, že v tomto prípade nárok na zmluvnú pokutu zahrnutú vo faktúre č. 0750667470
(ku ktorej si žalobca neuplatňoval DPH) zjavne nespadá do nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté

telekomunikačné služby (ktorá je podľa vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a žalobca k nej
netvrdil a ani nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ju odôvodňovali, súd žalobu v tejto
časti zamietol.

28. Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v

podstate žiadne skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec
vyššie uvedeného súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností
- poukazuje aj na to, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok
na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je kogentnej povahy,
umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou

súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti,
pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej
povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a jednoznačného záväzku zaplatiť
konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne

vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4.
(pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej
povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu musí teda žalobca v konaní riadne
tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a súčasne dostatočne presne a určite
(nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej bolo dostatočne určite a zrozumiteľne

písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna forma správania žalovaného, v spojení
s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za následok vznik zmluvnej povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto zmluvnej pokuty je primeraná a
zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca však žiadnu z týchto skutočností
v konaní riadne ani netvrdil.

29. Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec žaloby, keďže žalobca žiadne
porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu,
ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil), súd uvádza, že dojednanie zmluvnej pokuty,ktoré je koncipované neprehľadne, nedostatočne konkrétne, veľmi široko a v podstate zrejme napokon
na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a z toho dôvodu tiež v zmysle ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatné.

30. Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu
zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s

ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

31. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti
odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez
ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej
povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy,

ktorá porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

32. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória
skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa

za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, F. N., K. N. L. proti OTP V. Zrt z 30.apríla 2014, bod 58).
Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie. Nad rámec hodnotenia uplatnených nárokov súd poukazuje aj na
možnú neprijateľnosť zmluvnej podmienky (ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie
plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada
nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie), ktoré bola

viacej krát judikovaná súdmi SR (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k.
2Co/137/2010, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 č. k.6Co 113/2010,
Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/469/2016, Rozhodnutie Okresného súdu
Prešov z 16. augusta 2010 č. k. 17C/112/2010).

33. Ak by sa chcel žalobca domáhať nárokov zo zmluvnej pokuty, musí preukázať platné uzavretie
dohody o zmluvnej pokute, následne preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorá
by mala za následok vznik nároku zo zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal ani jednu z uvedených
podmienok. Zároveň ak sa jedná o zmluvný vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, musí preukázať, že sa
nejedná napr. o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

34. Súd preto uplatnený nárok v rozsahu 873,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
od 18.05.2013 do zaplatenia, tj. nárok nad rámec ceny za poskytnuté služby, zamietol.

35. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. V konaní bol procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu mal súd aj bez návrhu (s prihliadnutím
na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 CSP

pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Percentuálne
vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k predmetu konania predstavuje 20,44 % - ný úspech
žalobcu, a 79,55 % - ný úspech žalovaného. Žalovanému by tak patrilo právo na náhradu trov konania vpomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu (tzv. čistý úspech), v rozsahu
59,11 % preukázane účelne vynaložených trov v konaní. Keďže však žalovanému v doterajšom konaní
podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v

súvislosti s bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania
nemá právo, súd nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Nitra.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákon