Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Anna Kovaľová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206112
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316206112.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 040 01 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: W.
Š., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 996,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 246/2016-68 zo dňa 20. novembra 2017,
takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 570,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
206,88 eur od 01.10.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 201,58 eur od 01.04.2014 do
zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 161,77 eur od 01.10.2015 do zaplatenia, v lehote do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 14%.“
2.Rozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§470odsek1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“); § 22 odsek 1, § 23 odsek 1, § 25 odsek 1, § 32 odsek 8 zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
3. Mal za preukázané, že na základe Zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní
odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou zo dňa 18.04.2008
žalobca dodával odberateľovi O. Č. pitnú vodu z verejného vodovodu, odvádzal odpadovú vodu do
verejnej kanalizácie a odvádzal vody z povrchového odtoku. Taktiež mal za preukázané, že odberateľke
za uvedené služby bola vyfakturovaná spolu suma 710,23 Eur, z ktorej nebolo uhradené 570,23 Eur
(faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 346,88 Eur, z ktorej je predmetom konania suma 206,88 Eur, faktúra
č. XXXXXXXXXX na sumu 201,58 Eur a faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 161,77 Eur). Ďalej malsúd za preukázané, že pani O. Č. zomrela dňa XX.XX.XXXX, kde podľa výsledku dedičského konania
žalovaný nadobudol po poručiteľke všeobecnú hodnotu majetku 6.500 Eur. Pretože sa žalovaný dostal
do omeškania s úhradou peňažného dlhu vo výške 570,23 Eur, súd prvej inštancie priznal žalobcovi
úrok z omeškania a to podľa splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie
zmluvnejpokuty331,94Eur,nákladovzazistenieneoprávnenéhoodberu39,90Euravčastiozaplatenie
54,70 Eur za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody. Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej
pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť rôzneho rozsahu porušenia zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska
aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu toho ktorého rozsahu zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie
medzi rozsahom porušenia zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej
pokute. Na základe uvedeného mal za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť
je neplatná. Poplatok za prerušenie dodávky vody, ako aj poplatok za zistenie neoprávneného odberu
žalobcovi nebolo možné priznať ani ako jemu vzniknuté náklady za uvedené úkony. Žalobca síce v
zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. má nárok na náklady v súvislosti s tým, ak bola prerušená, resp.
obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie vôd pre neplatenie odberateľa, resp. nákladov v súvislosti
s neoprávneným odberom. Je však povinnosťou žalobcu preukázať výšku a účelnosť týchto nákladov
individuálne v každej veci. Nebolo možné priznať žalobcovi paušalizované náklady v zmysle Cenníka.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku na poplatky, resp. náklady, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje.
4. Proti rozsudku s výnimkou vyhovujúceho výroku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Nárok žalobcu na
uplatnenie sumy za prerušenie dodávky vody vyplýva nielen priamo zo zákona, ale aj z Článku V,
bod 5.10 uzavretej Zmluvy. Je nespochybniteľné, že žalobcovi vznikli náklady spojené s prerušením
dodávky vody a to za mzdu zamestnancom, ktorí prerušenie vykonali, dopravné náklady zo závodu
žalobcu na odberné miesto a späť ako aj výrobnú s právnu réžiu. K odvolaniu predložil kalkuláciu
vzniknutých nákladov. Čo sa týka dohodnutia zmluvnej pokuty pre prípad neoprávneného odberu, ide o
sankcionovanie najzávažnejšieho porušenia zmluvnej povinnosti odberateľa. V prípade neoprávneného
odberu vody nie je možné v zmluve odstupňovať rozsah porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k
výške zmluvnej pokuty.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako predávajúcim a p. O. Č. ako kupujúcou bola dňa
18.04.2008 uzatvorená Zmluva č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu,
odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok)
verejnou kanalizáciou (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bola dodávka pitnej vody z verejného
vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odvádzanie vody z povrchového
odtoku.ZaodbervodybolavzmysleZmluvykupujúcapovinnáplatiťvodnéazaodvádzanieodpadových
vôd stočné. V Článku V., bod 5.11. Zmluvy bolo uvedené, cit.: „V prípade neoprávneného odberu vody
z verejného vodovodu alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa
§ 25 Zákona č. 442/2002 Z.z. je predávajúci oprávnený od kupujúceho požadovať zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 10.000,- Sk, tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.“10. V zmysle Zmluvy bola žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2013 splatná
dňa 30.09.2013 na sumu 346,88 Eur titulom poskytnutých služieb, pričom z tejto sumy žalobca podanou
žalobou žiadal zaplatenie sumy 206,88 Eur, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2014 splatná dňa
31.03.2014 na sumu 201,58 Eur titulom poskytnutých služieb, faktúra č.XXXXXXXXXX zo dňa 21. 8.
2015 splatná dňa 30. 9. 2015 na sumu 161,77 eur titulom poskytnutých služieb, faktúra č. XXXXXXXX zo
dňa 03.09.2015 splatná dňa 23.09.2015 na sumu 371,84 Eur titulom zmluvnej pokuty za neoprávnený
odber (331,94 Eur) a za zistenie neoprávneného odberu (39,90 Eur) a faktúra č. XXXXXXXX zo dňa
19.02.2014 splatná dňa 17.03.2014 na sumu 54,70 Eur za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že p. O. Č. dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom v zmysle osvedčenia o
dedičstve sp. zn. 14D/548/2005 zo dňa 19.05.2016 vydaného notárkou M.. L. N. nadobudol žalovaný
majetok po poručiteľke, ako aj pohľadávky jej veriteľov, medzi ktorými bola aj pohľadávky žalobcu v
sume 1.039,11 Eur.
12. Podľa ustanovenia § 22 odsek 1 zákona č. 442/2002 Z.z., žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod
sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s
vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s prevádzkovateľom.
13. Podľa ustanovenia § 23 odsek 1 zákona č. 442/2002 Z.z., žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu
sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd
uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.
14.Podľaustanovenia§25odsek2zákonač.442/2002Z.z.,ktoneoprávneneodoberávoduzverejného
vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
15. Podľa ustanovenia § 32 odsek 1 zákona č. 442/2002 Z.z., prevádzkovateľ môže prerušiť alebo
obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej
kanalizácie
m) v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti.
Podľa odseku 8, v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie
odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené
náklady odberateľ alebo producent.
16. Na úvod odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ vyhodnotil Zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a p. O. Č. ako zmluvu spotrebiteľskú. Uvedenú skutočnosť považuje
odvolací súd za nespornú.
17. K nepriznaniu poplatku za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody vo výške 54,70 Eur odvolací
súd poukazuje na znenie ustanovenia § 32 odsek 8 zákona č. 442/2002 Z.z., v zmysle ktorého hradí
náklady spojené s prerušením alebo obmedzením dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd
odberateľ alebo producent. Žalobca teda zo zákona č. 442/2002 Z.z. má nárok na úhradu takýchto
nákladov, avšak musí byť zrejmé, či takého náklady vznikli a v akej konkrétnej výške. Žalobca v priebehu
prvoinštančného konania súdu predložil kalkuláciu nákladov, ktoré má uvedené v svojom Cenníku, teda
nie kalkuláciu reálnych nákladov, ktoré v danom prípade vznikli. Paušalizovaná sumy poplatkov totiž
nemusí korešpondovať so skutočnými nákladmi. Treba prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom smere,
že žalobca musí preukázať výšku a účelnosť nákladov individuálne v každej veci. Žalobca bol povinný
včas predložiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával, resp. uviesť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať.
18. Dôkaznú povinnosť Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 upravoval v ustanovení
§ 120 a Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 132 odsek 1 a § 150. Cieľom dôkaznej
povinnosti vychádzajúcej z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana,
ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení znavrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
19. Žalobca v prejednávanej veci v priebehu prvoinštančného konania nepredložil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné v určitej časti vyhovieť,
aj keď by sa to čiastočne javilo ako dôvodné. Žalobca v podanom odvolaní ani nepreukázal splnenie
podmienok na pripustenie novôt. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie, resp.
obmedzenie dodávky vody vo výške 54,70 Eur.
20. V súvislosti so zmluvnou pokutou za neoprávnený odber (331,94 Eur) a za zistenie neoprávneného
odberu (39,90 Eur) odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo
spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore
so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka. V dohode o zmluvnej
pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre
zabezpečenú stranu. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Súd prvej inštancie konštatoval správne, že zo znenia Článku V., bod 5.11. Zmluvy
nevyplýva jednoznačná špecifikácia porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje, ďalej sa nerozlišuje
závažnosť porušenia tej ktorej povinnosti a v tejto súvislosti ani primeranosť zmluvnej pokuty pre
porušenie tej ktorej povinnosti a z toho dôvodu je neurčité. Žalobca v podanom odvolaní uvádza,
že uvedené porušenie povinnosti nie je možné rozlišovať z hľadiska závažnosti daného porušenia.
Podľa názoru odvolacieho súdu však na závažnosť porušenia povinnosti môže vplývať dĺžka zmluvného
vzťahu, rozsah porušenia (napr. množstvo kubíkov neoprávnene odobranej vody), okolnosti za ktorých k
porušeniu došlo a podobne. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu
a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku
predstavuje zmluvnú podmienku, ktorá výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri
akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v
plnej výške kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom
smere, že zmluvná pokuta uvedená v Článku V., bod 5.11. Zmluvy je neurčitá, v dôsledku čoho je
neplatná a žalobca na ňu tak nemá nárok.
22. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
23. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v
zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému v priebehu odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa mu ich náhrada nepriznáva.25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.