Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312214733
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2312214733.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore strán žalobcu: EOS KSI Česká
republika,s.r.o.,IČO:25117483,sosídlomNovodvorská994/138,Braník,Praha4,zastúpenéhoTOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, o zaplatenie 1.119,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Galanta č.k. 5C/20/2012-198, zo dňa 18.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému náhradu trov pred
súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom nepriznal (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil s použitím

ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 40 ods.3 a 4 , § 37 ods.2, § 451
ods.1 a2 , § 524 ods.1 a 2, § 525 ods.1, § 526 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že má
za preukázané, že postupca poskytol žalovanému sumu 40.000,-- SKK. Suma bola vyplatená na účet,
ktorého majiteľmi a disponentmi boli v čase poskytnutia sumy, pôvodný žalovaný a žalovaný. Zmluvu
o úvere z 18.2.2008, na základe ktorej mala byť suma poskytnutá, bola podpísaná na strane dlžníka s
uvedením mena „C.“ (pôvodný žalovaný) a všetky údaje ohľadne dlžníka v zmluve o úvere boli údajmi

U. C..
Dňa 26.2.2009 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom a žalobcom ohľadne
pohľadávky identifikovanej ako pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 29961802, voči U. C. v celkovej výške
47.214,-- SKK. Žalobca si nárokuje pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia voči žalovanému - E.
C..Súdzamietolžalobuzdôvodunedostatkuvecnejlegitimácienastranežalobcu.Aktívnoulegitimáciou
sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené

právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej
existenciou tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Pôvodný žalovaný uviedol, že skutočnosť,
že zmluvu o úvere nepodpisoval a úver si nebral a nečerpal, oznámil ešte postupcovi po prvom
telefonáte.Ouvedenejskutočnostivedelajžalobca,čopreukázalpôvodnýžalovanýajlistamiz8.8.2011,

25.5.2012, ktoré adresoval právnemu zástupcovi žalobcu. Z uvedeného má súd za preukázané, že
žalobca vedel o uvedenej skutočnosti ešte pred podaním žaloby. Tiež žalovaný v priebehu konania
konzistentne tvrdil, v súlade s tvrdeniami pôvodného žalovaného, že zmluvu o úvere podpísal on v
mene pôvodného žalovaného, pričom tento žalovaného na daný právny úkon nijak nesplnomocnil.
Žalovaný tvrdí, že o tom, že zmluvu o úvere podpisoval on (syn) v mene pôvodného žalovaného
(matky) vedel veriteľ, postupca a dokonca tento takýto spôsob získania úveru sám navrhol žalovanému.

Žalovaný na preukázanie uvedených tvrdení navrhol vykonanie dôkazu výsluchom svedka obchodnej
zástupkyne veriteľa, neskoršie v postavení postupcu. Žalovaný nenavrhol vykonanie tohto dôkazu,pričom bolo predovšetkým na žalobcovi, ktorý ma postavenie dominus litis, aby vyvrátil tvrdenie
žalobcu. Na základe uvedeného súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz a vychádzal z tvrdení
pôvodnéhožalovanéhoažalovaného,ktoréžalobcanijaknerozporoval.Žalobcasazrejmesámstotožnil

stvrdeniamižalovanéhonakoľkosámpristúpilknávrhunazámenužalovanéhovkonaní.VzmysleZoSÚ
musí byt zmluva o úvere písomná pod sankciou neplatnosti. Nakoľko zmluva o úvere nebola uzatvorená
v písomnej forme, je neplatná a veriteľ ma nárok voči dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia.
K postúpeniu pohľadávky postupcu voči U. C. z titulu zmluvy o úvere došlo na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok z 26.2.2009, pričom žalovaný tvrdí, že postupca vedel, resp. mal vedieť, akým

spôsobom bola podpisovaná zmluva o úvere. Berúc do úvahy postavenie dlžníka ako spotrebiteľa, bolo
predovšetkým zodpovednosťou pracovníka/obchodného zástupcu, ktorého konanie zaväzuje veriteľa,
aby poučil dlžníka o možnosti získania úveru v súlade s právnymi predpismi, nie v rozpore s nimi. Súd
teda musí konštatovať, že zmluva o úvere je neplatná nielen z nedostatku písomnej formy, ale aj pre
rozporsdobrýmimravmi,zdôvoduakýmspôsobommalodôjsťkuzavretiuzmluvyoúvere.Zneplatného
právneho úkonu vznikol veriteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.

Aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia možno platne postúpiť (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2001, sp.zn. 1 Cdo 73/2000). Nevyhnutným predpokladom
postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu,
pričom súd poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.5.2009, sp. zn.
5Obo/102/2008) a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/1306/2015, Podľa Rozsudku

Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.3.2006, sp. zn. 32 Odo 523/2005, nevyhnutné obsahové
náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky tvorí okrem označenia účastníkov (postupcu a postupníka),
identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať označenie postupcovho dlžníka a popis
pohľadávky čo do jej výšky a skutočností na ktorých sa zakladá. Najvyšší súd Českej republiky už v
rozsudku z 20.12.2000, sp. zn. 32 Cdo 2306/98, uverejnenom v časopise Soudní judikatura č. 4, ročník

2001, pod č. 58. Z hľadiska vymáhateľnosti pohľadávky má totiž kľúčový význam aj overenie identifikácie
dlžníka. Dlžníkovi zákon priznáva určité práva a povinnosti vo vzťahu k postupcovi a postupníkovi, ktoré
tak nemohli byť riadne realizované, pritom postupca mal, resp. mal mať vedomosť o tom, že dlžníkom z
titulu bezdôvodného obohatenia je žalovaný. Je zrejmé, že nakoľko došlo k rekvalifikácii titulu právneho
nároku zo strany žalobcu až 4 roky po postúpení pohľadávok z dôvodu, že postupník údajne nevedel,

že dlžníkom je žalovaný, takýto právny úkon (zmluva) nemožno považovať za dostatočne určitý.

Na základe uvádzaných skutočností má súd za to, že z dôvodu neurčitosti zmluvy o postúpení
pohľadávky v časti identifikácie pohľadávky, je tento právny úkon absolútne neplatný, a teda nemohlo
dôjsť k platnému a teda ani účinnému postúpeniu pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči

žalovanému a žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Na základe uvedeného
súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej
legitimácie, nebude sa vyjadrovať k obsahu samotnej zmluvy o úvere a k námietke premlčania zo strany
žalovaného. Nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdu, súd poukazuje na čl. 3.3 zmluvy o postúpení
pohľadávok, podľa ktorého je postupník oprávnený postúpiť späť postupcovi akúkoľvek pohľadávku,

ktorá ku dňu účinnosti neexistuje z titulu zmluvy o úvere, ale z titulu bezdôvodného obohatenia..., je
premlčaná alebo vznikla v dôsledku trestného činu falšovania alebo v súvislosti s takýmto konaním. Z
uvedenej formulácie má súd za to, že nebolo úmyslom účastníkov zmluvy postúpiť pohľadávku z iného
titulu ako z titulu zmluvy o úvere.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovanému ako v plnom

rozsahu úspešnej strane sporu vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však súd nemal za
preukázané, že by žalovanému v konaní nejaké trovy vznikli, alebo že by mu nejaké vyplývali zo spisu,
prípadne, že by si žalovaný nejaké uplatnil, súd mu ich náhradu preto nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,

nakoľko nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
26.2.2009 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom je neurčitá v časti identifikácie pohľadávky,
čorobítentoúkonabsolútneneplatnýmatedanemohlodôjsťkplatnémuatedaaniúčinnémupostúpeniu
pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a žalobca nie je aktívne legitimovaným
subjektom v tomto konaní. Poukázal na to, že predmetná pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o

osobnom úvere č. 29961802, zo dňa 18.2.2008, uzavretej medzi postupcom a pôvodne žalovanou
U. C., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 40.000,- Sk, ktoré sa zaviazala splácať v
pravidelných 36 mesačných splátkach po 1.594,- Sk. Nakoľko zo strany pôvodnej žalovanej došlo
k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok a poskytnuté peňažné prostriedky neboli veriteľovivrátené riadne a včas, postupca podaním zo dňa 16.10.2008 odstúpil od zmluvy a vyzval pôvodne
žalovanú na uhradenie dlžnej sumy v dodatočnej lehote, tá však na výzvu nereagovala a dlžnú sumu
ani v dodatočnej lehote neuhradila. Po postúpení pohľadávky na žalobcu, sa žalobca neúspešne pokúsil

o mimosúdne vymoženie pohľadávky, ktorú si následne uplatnil v súdnom konaní voči dlžníčke, teda
pôvodne žalovanej U. C., žalobou zo dňa 4.6.2012. Žalovaná rozporovala pohľadávku v tom zmysle,
že nebola účastníčkou zmluvného vzťahu, ktorý bol právnym základom vzniku dlhu, avšak tieto svoje
tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázala. Až po výsluchu svedka E. C., aktuálne žalovaného,
syna pôvodne žalovanej, vyplynulo, že svedok E. C.erpal finančné prostriedky v zmysle zmluvy a túto

podpísal za svoju matku U. C.. Z týchto dôvodov došlo k zámene účastníkov konania s tým, že do
konania navrhol žalobca vstup E. C., ako žalovaného, pričom nárok prekvalifikoval ako bezdôvodné
obohatenie. K právnemu posúdeniu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní poukázal
na to, že postúpenie pohľadávky pôvodný žalovaný ani žalovaný žiadnym spôsobom nepopreli počas
celého konania, práve naopak, z podaní pôvodne žalovaného aj žalovaného jednoznačne vyplýva,
že mali vedomosť o tom, že veriteľom pohľadávky, ktorá je uplatnená v konaní, je žalobca. Z týchto

dôvodov zastáva názor, že platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok je v zmysle § 151 ods. 1 CSP nutné
považovať za nespornú. Po začatí súdneho konania došlo až k preukázaniu, kto je skutočným dlžníkom
vzniknutej pohľadávky, teda žalobca získal vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu ako aj to, kto sa na jeho úkor obohatil. Po zistení, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému
obohateniu sa nezmenil právny dôvod vzniku pohľadávky, iba právna kvalifikácia, je totiž zrejmé, že

plnením zo zmluvy domnelej dlžníčke uvedené a podpísané na zmluve, došlo v konečnom dôsledku
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a to jeho podvodným konaním. Žalovaný uznal,
že finančné prostriedky čerpal, pričom navyše potvrdil, že zmluvu podpísal za pôvodnú žalovanú a
preto je zrejmé, že získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené došlo
k prenosu zodpovednosti za vzniknutej pohľadávky na žalovaného, o čom však žalobca ani právny

predchodca žalobcu nemali vedomosť pri postupovaní pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že označenie
každej postupovanej pohľadávky musí zahŕňať jednak riadne označenie dlžníka, postupcu, prípadne
popis a špecifikáciu pohľadávky, čo v danom prípade je dané. Dostatočná kvalifikácia pohľadávky
slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy
bola postúpená. V priebehu konania sa preukázalo, že vzniknutá postúpená pohľadávka, i keď bola

v konečnom dôsledku kvalifikovaná ako bezdôvodné obohatenie, vznikla z konkrétnej špecifikovanej
úverovej zmluvy č. 29961802. To, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil, na základe čoho došlo
k zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý platne nadobudol
pohľadávkubezvedomiaoneplatnostizmluvy.Vpriebehukonaniažalovanýpoukázalnato,žekpodpisu
zmluvy za svoju matku pôvodne žalovanú U. C. bol navedený zamestnankyňou pôvodného žalobcu,

avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom toto namietal aj žalobca na pojednávaní
18.5.2017. Bez ohľadu na to, za akých okolností došlo k podpisu zmluvy je nepochybné, že žalovaný
peňažné prostriedky čerpal bez právneho dôvodu, navyše ich nevrátil a preto je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať. Toto právo žalobca nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok. Navrhol preto, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal, postupom podľa § 388 ho zmenil tak, že

návrhu vyhovie v plnom rozsahu, resp. podľa § 389 CSP ho navrhol zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril s tým, že so záverom súdu
prvej inštancie v plnom rozsahu súhlasí, s jeho obsahom sa stotožňuje, ako aj s jeho dôvodmi. V plnom

rozsahu sa pridržiava doterajších svojich prednesov s tým, že od začiatku spoločnosť pôvodného
žalobcu vedela, že daný úver zobral v mene svojej matky U. C. on. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalobcu ako bezdôvodné zamietol.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1
Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363Civilnéhosporovéhoporiadku)ažeodvolateľvodvolanípoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§365ods.1písm.b),d),h)af)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancie

vnapadnutomzamietajúcomvýrokuvmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniťdokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku aj v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

5. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú
účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávneho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené. Posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ust.
podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení .vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti

a ako bola preto vec rozhodnutá.

6. Podľa § 524 ods.1,2 O. z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7. Podľa § 525 ods.1 O. z., postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

8. Podľa § 525 ods.2 O. z., nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s

dlžníkom.

9.Podľa§526ods.1O.z.,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

10. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe
účastníka záväzkovo právneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v §
524a nasl. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o

postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnenia povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel - § 525 Občianskeho zákonníka obsahuje výnimky
zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek
pohľadávka. Má za cieľ zabrániť tomu, aby sa postúpením pohľadávky v určitých prípadoch nezhoršilo

postavenie dlžníka, alebo postavenie veriteľa.

11. V prípade, ak sa splnenie dlhu stane predmetom súdneho konania, osoba, ohľadom ktorej postupca
oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je aktívne vecne legitimovaná na vymáhanie pohľadávky len
v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu

pohľadávky na postupníka, teda, že sa stal skutočne majiteľom postupovanej pohľadávky a je súčasne
povinný predložiť relevantné dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez
ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju
akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.

12. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2010, sp. zn. 3 Obdo 7/2009).13. V zmysle citovaného ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k obligatórnym obsahovým
náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem vlastného označenia účastníkov (postupcu a
postupníka) patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahrňovať riadne označenie

postupcovho dlžníka a popis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá.
Postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne a určite tak, aby nebola zameniteľná s inou
pohľadávkou postupcu s rovnakým dlžníkom a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o
tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Za situácie, keď zákon nevymedzuje, akým spôsobom
má byť postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná, túto identifikáciu

možno previesť i uvedením právnych skutočností, z ktorých postupovaná pohľadávka vznikla.

14. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá dňa 26.2.2009 medzi pôvodným Beneficial Finance
a.s., organizačná zložka Slovakia, so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, Slovenská republika, IČO:
31815987, zriaďovateľ Beneficial Finance, a.s., IČO: 266697068, so sídlom V Celnici 1028/10, Praha
1, Česká republika ako postupcom (ďalej len „postupca“) a žalobcom ako postupníkom. Podľa prílohy

č.1 - zoznam a špecifikácia pohľadávky, postúpená bola pohľadávka zo zmluvy č. 29961802 s klientom
Zuzana Vadrnová, istina ku dňu vypovedania zmluvy. 37.659,-- SKK, úrok ku dňu vypovedania zmluvy:
3.927,-- SKK, sankčné poplatky ku dňu splatnosti: 1.000,-- SKK, poplatok za zosplatnenie zmluvy:
4.628,-- SKK, celková pohľadávka ku dňu vypovedania zmluvy: 47.214,-- SKK, výška pohľadávky ku
dňu 47.214,-- SKK. Spor začal podaním žaloby na súd 28.6.2012.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu postúpená pohľadávka v danej veci, vzhľadom k okolnostiam
prípadu je identifikovaná dostatočne a odvolanie žalobcu je preto dôvodné. Spor začal podaním žaloby
na súd 28.6.2012 a až v priebehu konania vyšli najavo také skutočnosti, ktoré viedli k zmene účastníkov
na strane žalovaného, ako aj zmene právnej kvalifikácii nároku. Je však nesporné, že predmetom

konania je postúpená pohľadávka žalobcovi, ktorá vyplýva zo zmluvy zo zmluvy č. 29961802 uzavretej
medzi pôvodným veriteľom a pôvodnou žalovanou, o ktorej zmluve neskôr sa zistilo, že je neplatná,
plnenie zo zmluvy, ktoré je predmetom konania je nesporným.

16. Okrem uvedeného žiadny z účastníkov platnosť postúpenia pohľadávky, ani poskytnuté plnenie

podľa zmluvy vo vzťahu k žalovanému nerozporoval. Žalovaný uznal svoje podvodné konanie vo
vzťahu k pôvodnému veriteľovi, ako aj to, že peniaze predstavujúce plnenie veriteľa na základe zmluvy
o úvere s pôvodnou žalovanou z jej účtu prevzal on. Žalovaný v rámci svojej obrany opakovane
namietal len premlčanie pohľadávky. Posúdeniu premlčania nároku sa súd prvej inštancie nevenoval,
keďže žalobu zamietol z iného vyššie popísaného dôvodu.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia a posúdenia
predovšetkým dôvodnosti nároku, jeho výšky, vyhodnotiť vykonané dokazovanie, ako i predložené
listinné dôkazy, a to jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, posúdi obranu žalovaného a vo veci opäť
rozhodne vrátane rozhodnutia o trovách celého konania. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia
bude súd prvej inštancie povinný, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu,

postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia
a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

19. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).