Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Csp/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117204679
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117204679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava 829 48, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: X. Q.
W., K.. XX.X.XXXX, O. K. X, I., X. G. W., K.. XX.X.XXXX, O. K. X, XXX XX I., o zaplatenie 30.614,26
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30.614,26 eur a 5%
ročný úrok z omeškania zo sumy 30.614,26 eur od 13.5.2016 do zaplatenia, to všetko súd povoľuje
žalovaným v 1. a 2. rade splácať v mesačných splátkach vo výške 800,-eur splatných vždy k 20. dňu v
mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 27.2.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 30.614,26 eur spolu
s 6,69% ročným úrokom za úver zo sumy 29.489,41 eur od 13.5.2016 do zaplatenia a 5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 30.614,26 eur od 13.5.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že

na základe žiadosti žalovaného bola so žalovanými 1. a 2. uzatvorená Zmluva o úvere č. 2935109502
zo dňa 09.10.2013, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2935109 2 03 vo
výške 30 000,00 EUR a to na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení (bod 2.1 zmluvy o úvere). Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo: dňa
15.10.2013 - suma 24 000,00 EUR, dňa 18.11.2013 - suma 5 640,00 EUR, dňa 18.03.2013 - na
poplatok za spracovanie medziúveru suma vo výške 360,00 EUR, zúčtovaný v súlade s čl. VIII. bod
8.1.Zmluvy o úvere" Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa

platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy, predovšetkým poplatok
za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že
celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku.
Podľa sadzobníka poplatkov bol poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 1,2 % cieľovej sumy
(minimálna suma 100,00 eur.)“ Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úver splátkami
vo výške 204,93 EUR na účet stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX/XXXX (bod 5.2. zmluvy o úvere). V
bode 5.3. bolo dohodnuté, že z tejto splátky sa uhrádzajú v tomto poradí: úroky medziúveru 167,25 EUR

a vklad na účet stavebného sporenia 37,68 EUR. V čl. I. zmluvy o úvere bola dohodnutá úroková sadzba
vo výške 6,69 % p.a.. Úroková sadzba bola dohodnutá na obdobie 5 rokov. Splátky úrokov boli splatné
15.dňa mesiaca (bod 5.5. a 5.6. zmluvy). V bode 5.10. zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že splátky úrokov
medziúveru nevedú k okamžitej amortizácii celkovej výšky úveru. Vklady na účte stavebného sporeniaslúžia na vytvorenie kapitálu vo forme nasporenej sumy, ktorý bude použitý ako jednorázová splátka
medziúveru pri pridelení cieľovej sumy, pričom nezaručuje splatenie celkovej výšky úveru poskytnutého
podľa tejto zmluvy (bod 5.9 zmluvy). Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení mala

splátka 204,93 EUR predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úroku 4,75 % ročne. K prideleniu
cieľovej sumy nedošlo (čl. I a II.) Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne
a včas splácať. Listom zo dňa 08.04.2015 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok
od decembra 2015, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené,
žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou

splatnosti. Nakoľko omeškané splátky za december 2015 - apríl 2016 neboli doplatené, žalobca dňa
12.05.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom v zmysle ust. § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka a čl. IX. bod 9.3 zmluvy o úvere. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 510,59 EUR so sumou poskytnutého medziúveru
vo výške 30.000 EUR, čo predstavuje po započítaní sumu 29.489,41 EUR (istina). Dlžná suma ku
dňu 12.05.2016 vo výške 30.614,26 EUR, predstavuje istinu vo výške 29.489,41 EUR, nezaplatené

úroky do zosplatnenia pohľadávky vo výške 819,85 EUR a nezaplatené poplatky vo výške 305,00
EUR. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. I a
V. úverovej zmluvy úročí istinu 29.489,41 EUR dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,9 % p. a. a to
na základe ust. § 497 a § 506 Obchodného zákonníka. Zároveň žalobca uplatňuje úrok z omeškania
vo výške 5,00 % p.a. v zmysle platných právnych predpisov z istiny vo výške 29.489,41 EUR, z

nezaplatených úrokov do zosplatnenia pohľadávky vo výške 819,85 EUR a nezaplatených poplatkov vo
výške 305,00 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia. Po splatnosti pohľadávky neboli uskutočnené úhrady.
Žalovaná pohľadávka 30.614,26 EUR vyčíslená ku dňu 12.05.2016 pozostáva:
• z istiny vo výške 29 489,41 EUR
• z nezaplatených 6,69 % p.a. úrokov do 12.05.2016 vo výške 819,85 EUR

• z nezaplatených poplatkov do 12.05.2016 vo výške 305,00 EUR.

2. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola doručená žalovaným v 1. a 2. rade osobne dňa
6.11.2017. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.11.2017 uviedol, že uznáva
pohľadávku vo výške 30.614,26 eur, zároveň požiadal o splácanie dlhu v splátkach. Žalovaná v 2. rade

sa k žalobe nevyjadrila.

3. Podaním doručeným súdu dňa 27.3.2018 sa žalobca vyjadril k žiadosti žalovaného v 1. rade tak, že
navrhuje vzhľadom na výšku žalovanej sumy splátku 800,- eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere č. 2935109
5 02 zo dňa 9.10.2013; Všeobecnými podmienkami; Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 12.5.2016 a poštovými doručenkami, keď konal v neprítomnosti strán sporu, keď žalobca sa
ospravedlnil z neúčasti, žalovaný v 1. rade sa z neúčasti neospravedlnil, žalovanej v 2. rade bolo
predvolanie doručené v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, ktorý nebol v
konaní sporný, preto uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 30.614,26 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 29.489,41 eur, úroku vo výške 6,69 % ročne do
12.5.2016 vo výške 819,85 eur a poplatkov do 12.5.2016 vo výške 305,00 eur. Súd povolil žalovaným
splácať dlh v splátkach tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobca súhlasil

s takýmto spôsobom splácania dlhu.

7. Súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu čo sa týka nároku na zaplatenie úroku vo výške 6,69%
ročne zo sumy 29.489,41 eur od 13.5.2016 do zaplatenia, t.j. za obdobie po zosplatnení a v tejto
časti žalobu zamietol, keď sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015: ,, Splácanie úveru v splátkach teda na strane
veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho
povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveruk dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,

ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú

sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré

právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej

nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu

majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací
súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že
keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného

úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov

podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou
(pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel

je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar.
vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy
zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“

8. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatili dlžnú sumu žalobcovi v lehote splatnosti, keď úver bol

zosplatnený ku dňu 12.5.2016, nasledujúcim dňom sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu
a žalobca má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovaným zákonným ustanovením
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
ku dňu 13.5.2016 bola 0,00%.

10. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.(ods. 2)
11.Žalobcabolvkonaníúspešný(neúspechmallenvnepatrnejčastipríslušenstva)pretomusúdpriznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.