Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206682
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216206682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovaným 1./ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
X, XXX XX O. E., 2./ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX O. E., právne zastúpení JUDr.
Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom Dlhý rad č. 16, 085 01 Bardejov, o zaplatenie
6.186,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Csp
169/2016-99 zo dňa 14. novembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Konanie v časti o zaplatenie nad sumu 6.184,65 eur s úrokom vo výške 193,31 eur, úrokom z
omeškania vo výške 2.93 eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.186,03 eur od
25.11.2016 do 17.1.2017, zo sumy 6.184,65 eur od 18.1.2017 do zaplatenia a zo sumy 193,31 eur od
25.11.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť 4.251,51 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne od 5.12.2016 do zaplatenia v splátkach vo výške 100,- eur mesačne splatných vždy
do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v
prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 37,44 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 9 odsek 2 písm. c/, f/, j/ a g/, § 11 odsek 1 písm. b/ zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bol
založený záväzkový vzťah, a to Úverovou zmluvou zo dňa 28.08.2014, na základe ktorej im poskytolreálne úver vo výške 6.650 Eur za podmienok uvedených v zmluve a VOP. Poskytnutý úver vo výške
7.000 Eur mal pozostávať zo sumy 350 Eur ako poplatok za poskytnutie, zo sumy 2.433,90 Eur ako
splatenie úveru v Prima banke a zo sumy 4.216,10 Eur poskytnutej na účet klienta. Sumu 350 Eur

neakceptoval ako súčasť poskytnutého úveru. Pre neplnenie dlhu žalovanými nastalo zosplatnenie
celého dlhu a výzvou zo dňa 24.11.2016 boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie celého dlhu do 4.12.2016
v sume 6.412,27 eur + 30 eur za upomienku. Uzavretú Zmluvu vyhodnotil vzhľadom na povahu
účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy ako zmluvu spotrebiteľskú. Vo vzťahu k uplatnenej
istine, úrokom, poplatkom a úrokom z omeškania žiadaných žalobcom z úverovej zmluvy uviedol,

že v zmluve absentuje riadne uvedenie náležitosti podľa ustanovenia ako sú adresa predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, RPMN a celková výška nákladov na úver a správna výška úveru. Absencia týchto náležitosti
zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto
prípade bol úver poskytnutý vo výške 6.650 Eur. Žalovaní uhradili na účet žalobcu sumu 2.397,11 Eur
a sumu 1,38 Eur. Žalovaní teda sú povinní na istine zaplatiť žalobcovi sumu 4.251,51 Eur. Úroky z

omeškania si žalobca uplatnil za obdobie od 25.11.2016 do zaplatenia z istiny a úrokov vo výške 5 %
ročne. Vzhľadom k tomu, že úverová zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti bol súd prvej
inštancie názoru, že žalovaní môžu byť v omeškaní len so zaplatením sumy 4.251,51 Eur. Skoršie úroky
z omeškania (2,93 Eur) žalobcovi nepriznal, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov a teda nemožno
ich priznať za omeškanie so zaplatením splátok, ktorých výška nebola žiadaná správne. Preto rozhodol,

že žalobcovi okrem istiny patrí aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.12.2016 do zaplatenia.
Tieto sú priznané počnúc dňom nasledujúcom po dni splatnosti uvedenom vo výzve zo dňa 24.11.2016.

4. Proti zamietavej časti rozsudku ako aj výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel. K absencii adresy predávajúceho

uviedol, že v zmluve o úvere je v hlavičke uvedená adresa veriteľa. V zmysle ustanovenia §
53 odsek 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Všetky poplatky boli jasne a
zreteľne uvedené jednak v úverovej zmluva a jednak sa s nimi spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť aj
prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalobca postupoval pri

určení výšky poplatku za poskytnutie úveru v súlade s právnymi predpismi a má nárok na zaplatenie
tohto poplatku. Má zato, že celková výška, ktorú mali žalovaní zaplatiť ako aj výška úveru boli v zmluve
uvedené správne. Nesúhlasí tiež s priznaním splácania dlhu v splátkach.

5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa

28.08.2014 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V
Zmluva o úvere bola uvedená výška úveru (7.000 Eur), úroková sadzba (11,9 % p.a.), poplatok za
poskytnutie úveru (350 Eur), výška anuitnej splátky (100,49 Eur), počet splátok (120), splatnosť úveru
(20.08.2024, výška RPMN (14,22 %), priemerná RPMN (10,86 %), celková čiastka, ktorú musí klient
zaplatiť (12.408,80 Eur) a rôzne poplatky. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca listom zo dňa

24.11.2016 žalovaným oznámil predčasné zosplatnenie úveru a zároveň žalovaných vyzvala na úhradu
celého dlhu vo výške 6.442,27 Eur s príslušenstvom najneskôr do 04.12.2016.10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo v zmysle ustanovenia § 9
odsek 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluva o úvere
ajuvedeniecelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúveru.VZmluveoúverebolaakovýškaposkytnutéhoúveru
uvedená suma 7.000 Eur. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaným bola poskytnutá suma 6.650 Eur.
Do výške sumy poskytnutého úveru žalobca zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru. Uvedený poplatok

však nepatrí do celkovej výšky poskytnutého úveru. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 zo dňa 21.04.2016, v zmysle ktorého, cit.: „3.
Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú
vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu

nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“

13. Vzhľadom na nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru má odvolací súd zato, že prvoinštančný súd
dospel k správnemu záveru o absencii/nesprávnom uvedení náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 odsek
2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročná percentuálna miera nákladov a predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Jedným z predpokladom použitých pre
výpočet RPMN je totiž celková výška úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že v Zmluva o úvere bola uvedená
výška úveru, ktorá nereflektovala skutočne poskytnutý úver, odvolací súd má za to, že v zmluve boli
nesprávne uvedené / absentovali predpoklady použité na výpočet RPMN.

14. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru a predpokladov použitých na výpočet RPMN
Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v
zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky

stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú.

15. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť
opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky.
Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé

plnenie.

16. Súd je oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, ale po spoľahlivom
zistení možností a schopností toho, kto je na dané plnenie povinný. Z obsahu spisu vyplýva, že príjem
žalovaných predstavuje okolo 600 Eur v hrubom, pričom ich náklady na bývanie predstavujú približne

sumu160Eurmesačne.VZmluveoúvereboladohodnutávýškamesačnejsplátkyako100,49Eur.Preto
podľanázoruodvolaciehosúdurozhodolsúdprvejinštanciesprávne,pokiaľžalovanýmpovolilsplácanie
žalobcovi priznanej pohľadávky v splátkach vo výške 100 Eur. Povolenie splácať dlh v splátkach nebude
spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, a to vzhľadom na skutočnosti, že žalobca je akciová spoločnosť so
základným imaním vo výške 226.772.938 Eur ako aj na skutočnosť, že popri splátkach istiny bude mať

žalobca stále nárok na úrok z omeškania a to až do zaplatenie celého dlhu.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať zasvojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

18. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania a to v zmysle zásady úspechu v konaní.

19. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

20. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).