Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220787
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117220787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu E. Š., V.. XX.XX.XXXX, bývajúceho
v P. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul.
Vajanského č. 43, proti žalovanej R. Z., V.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T., V. C.. V. Č.. XX, právne
zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 17, o
zaplateniesumy10.000eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov
zo dňa 28.08.2018 č.k. 10C 31/2017 - 72 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 17.09.2013 bola medzi stranami sporu
podpísaná dohoda o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalobca požičať peňažnú sumu 10.000 eur žalovanej.
Žalovanásasumu10.000eurzaviazalavrátiťdo17.09.2014.Podpisyúčastníkovdohodyboliosvedčené

pred Mestským úradom v Sabinove.

3. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa
nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán
predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť
veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

4. Samotná pôžička teda vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Požičané
veci sa musia odovzdať dlžníkovi a to priamo alebo nepriamo. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými
stranami vzťah z pôžičky nevznikne, aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti
vôle) boli dané.

5. V prejednávanom spore bolo potrebné pre posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke zistiť, či došlo k
odovzdaniu sumy 10.000 eur. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danomprípade žalobca. Žalobca ako veriteľ musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky žalovanej,
nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou.

6. V danom prípade žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky
pochybnosti preukázal, že dňa 17.09.2013 po návrate z mestského úradu, kde boli sporové strany
overiť podpisy na dohode o pôžičke, skutočne odovzdal žalovanej sumu 10.000 eur, ako to tvrdil.
Samotná zmluva ako listinný dôkaz vzhľadom na reálnosť tohto právneho úkonu nepostačuje.
Rovnako na unesenie dôkazného bremena v tomto smere nepostačuje ani skutočnosť, že žalobca

preukázal možnosť disponovať príslušnou sumou. Naviac, ak žalobca poukazoval na to, že finančnými
prostriedkami disponoval predkladajúc výpisy z jeho podnikateľského účtu, bolo na ňom preukázať, že
suma 10.000 eur bola v jeho účtovníctve vedená ako pohľadávka voči žalovanej. Vo vzťahu k tejto
okolnosti však žalobca žiadny dôkaz nepredložil, ani nenavrhol vykonať.

7. Pokiaľ ide o ostatné vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti, tie nasvedčujú tvrdeniu žalovanej,

že išlo len o fiktívne uzavretú zmluvu, ktorú podpísala vzhľadom na násilné správanie žalobcu,
predovšetkým v obave o život svojho nenarodeného dieťaťa. Nebolo sporné, že žalovaná bola v čase
spísaniadohodyopôžičkevrannomštádiutehotenstva.Tvrdeniežalovanejonásilnomhrubomsprávaní
žalobcu k žalovanej bolo preukázané predovšetkým výpoveďou svedkyne E. P., matky žalovanej, ktorá
uviedla, že žalobca žalovanú párkrát aj udrel, trhal jej vlasy, zlomil rebro, podceňoval ju, hrešil, nikdy

nebol s ňou spokojný a nevážil si jej prácu. Uvedené tvrdenia žalobca nepoprel. Nedôstojné správanie
žalobcu vo vzťahu k žalovanej vyplýva aj z výsledkov dokazovania v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 24C 258/2015 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď súd vyhovel
žalobe žalovanej proti žalobcovi s tým, že vrátenie nehnuteľnosti ako daru bolo odôvodnené nevhodným
správaním sa žalobcu k žalovanej. V kontexte týchto skutočností možno prijať záver o pravdivosti

pohnútok žalovanej, ktoré ju mali viesť k podpísaniu spornej dohody o pôžičke.

8. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil, ba ani nespochybnil tvrdenie žalovanej, podporené aj
výpoveďou svedkyne o tom, že taký veľký obnos peňazí nepotrebovala, pretože so žalobcom žila v
jednej domácnosti a spoločne hospodárili. Žalovaná poukázala i na to, že neuvažovala o kúpe, ani

nekupovala žiadnu vec takej hodnoty, aby si musela požičiavať peniaze. Nebola ani zadlžená. Starala
sa o svoje maloleté deti pochádzajúce z predchádzajúceho manželstva a poberala ošetrovné na svojho
zdravotne postihnutého syna. Jej bývalý manžel na výživu detí riadne prispieval. Okrem toho žalobca
podľa jej tvrdení veľmi dobre poznal pomery žalovanej a reálne mohol predpokladať, že by mu pôžičku
ani nemala z čoho vrátiť.

9. Rovnako z pripojených spisov OO PZ v T. a Okresného súdu Prešov, obsahom ktorých sú výpovede
žalovanej, je zrejmé, že žalovaná neustále, či už v trestnom alebo súdnom konaní, poukazovala na to,
že ju žalobca prinútil podpísať dohodu o pôžičke, pričom jej žiadne peniaze nepožičal. Na políciu to
nešla ohlásiť jedine preto, lebo to nevedela nijako dokázať.

10. Dôkazná povinnosť pri odovzdaní peňažných prostriedkov titulom zmluvy o pôžičke zaťažuje
žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, výsledok procesu dokazovania neumožnil prijať záver o pravdivosti
tvrdenia žalobcu. Za tohto stavu súd rozhodol v neprospech tej strany sporu, v záujme ktorej bolo podľa
hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V danom prípade je dôkazná núdza na strane žalobcu a

spočíva v nepreukázaní odovzdania peňažných prostriedkov žalovanej. So zreteľom na vyššie uvedené
a výsledky vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 257 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že napriek existencii listinného dôkazu, a to
dohody o pôžičke, sa pri rozhodovaní vychádzalo zo subjektívneho tvrdenia žalovanej, podporeného
čestnými vyhláseniami jej súrodencov a výsluchom matky žalovanej. Pri hodnotení dôkazov sa

postupovalo diferencovane a jednostranne, keď tvrdenia žalovanej sa považovali za pravdivé a
tvrdeniam žalobcu nebolo uverené. Je nesporné, že v civilnom procese platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov, teda súd je povinný hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom platí, že
celý rad dôkazov musí utvárať ucelený reťazec, ktorému je možné uveriť mimo rozumných pochybností.Žalobca v domnení, že disponuje listinným dôkazom, si v tomto konaní nezvolil právneho zástupcu, a
teda v určitých situáciách v konaní pred súdom nepostupoval procesne správne. Za týchto okolností
teda poukázal na niektoré skutočnosti a fakty, ktoré súd pri svojom rozhodovaní opomenul, nevzal do

úvahy, resp. prehliadol a teda nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré sa javí ako potrebné za účelom
náležitého zistenia skutkového stavu a následného vydania spravodlivého a predovšetkým zákonného
rozhodnutia. Žalovaná účelovo klame a uvádza pred súdom vymyslené príbehy. Záver, podľa ktorého
neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že dňa 17.09.2013 po
návrate z mestského úradu skutočne odovzdal sumu 10.000 eur a že samotná zmluva ako listinný dôkaz

nepostačuje, nie je správny. To, čo je uvedené v listinnom dôkaze platí až pokiaľ sa nepreukáže opak,
zvlášť v prípade, ak podpis osoby na listine, ktorou sa preukazuje určitá skutočnosť v listine deklarovaná,
je úradne osvedčený. Súd bez akejkoľvek právne udržateľnej argumentácie spochybnil listinný dôkaz
s tým, že tento nepostačuje. Navyše, v rozpore s platným právom vyčíta žalobcovi, že bolo na ňom
preukázať, aby suma 10.000 eur bola v jeho účtovníctve evidovaná ako pohľadávka voči žalovanej.
Žalobca peniaze požičiaval ako fyzická osoba - nepodnikateľ. To, že na pôžičku mal použiť peniaze z

podnikateľského účtu, absolútne neznamená, aby ich mal viesť vo svojom účtovníctve ako pôžičku voči
žalovanej. Žalobca popiera akékoľvek násilné správanie sa voči žalovanej a na strane druhej uvádza,
že ak by to čisto teoreticky mala byť pravda, v tomto konaní je to bezpredmetné. Ak súd poukazuje na
závery vyplývajúce z veci Okresného súdu Prešov vedenej pod sp. zn. 24C 258/2015, vychádza opäť
z nesprávneho právneho názoru, keďže v tomto konaní sa posudzovalo a preukazovalo správanie sa

žalobcu po 17.06.2015, teda po darovaní bytu, čo je pre konanie o vrátenie pôžičky bezpredmetné.
Rovnako v tomto smere je potrebné vyhodnotiť aj výpoveď žalovanej v konaní pred vyšetrovateľom,
kde v tom čase už žiadala vrátenie daru od žalobcu a svoje výpovede prispôsobovala svojim potrebám.
Neobstojí ani záver o tom, že žalovaná si predsa nemohla požičať sumu 10.000 eur, keďže ich vzhľadom
na svoje pomery nemala z čoho vrátiť a nič neplánovala kúpiť. Tento záver je možné považovať iba za

dedukciu, navyše žiadnym dôkazom okrem tvrdenia žalovanej nepodloženú. Žalovaná zamlčala súdu,
že v čase pôžičky bola bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu spolu so svojim exmanželom.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ustanovenie § 657
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

16. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým

určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Skutočné odovzdanie predmetu pôžičky musí preukázať veriteľ.

17.Pokiaľideodohoduopôžičkezodňa17.09.2013(č.l.3spisu),tútozadôkazpotvrdzujúciodovzdanie

sumy 10.000 eur žalovanej zo strany žalobcu považovať nemožno. Samotný žalobca na pojednávaní
konanom dňa 17.04.2018 uviedol, že k vyplateniu peňazí malo dôjsť až po návrate strán sporu z
Mestského úradu v T., kde boli úradne overené podpisy žalobcu a žalovanej na dohode o pôžičke. Je
teda nepochybné, že v čase uzatvorenia dohody o pôžičke a ani v čase úradného overovania podpisov
k reálnemu odovzdaniu peňazí zo strany žalobcu nedošlo. K tomu malo dôjsť až neskôr, po návrate z

Mestského úradu v T.. Išlo o tvrdenie žalobcu, a preto táto strana sporu mala povinnosť uvedené tvrdenie
hodnoverne preukázať spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, čo sa ale nestalo.18. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného

dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

19. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi o tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku
dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá
by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

20. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.
Vpraximôžunavrhnutédôkazyvyznieťakonepoužiteľnézdrojeinformáciivovzťahukuplatnenejsúdnej
ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje

rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, v ktorej dopad pričíta tej strane,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

21. V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby po návrate z Mestského

úradu v T., kde strany sporu boli overovať podpisy na dohode o pôžičke, žalovanej skutočne odovzdal
ním uvádzanú sumu 10.000 eur. V tomto smere si nesplnil svoju procesnú dôkaznú povinnosť,
teda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, čo má za následok neunesenie
dôkazného bremena.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej

žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).