Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317213528
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317213528.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci žalobkyne: M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom L.
XXX,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,IČO:35792752,sosídlomBratislava,Pribinova
25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Kubániho16,ourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveru,naodvolaniežalovanéhoproti

uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 18C/57/2017-54 zo dňa 29. novembra 2017 - II. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žalovanému p r i z
n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, III. výrokom zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta č.
k. 18C/57/2017-14 zo dňa 28.6.2017.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s použitím ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1, § 256 ods. 1, 262 ods. 1, § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne v napadnutej časti

argumentoval tým, že zastavenie konania zavinila procesne žalobkyňa, keďže v prejednávanej veci
došlo k späťvzatiu žaloby, avšak zohľadnil, že sa jedná o spotrebiteľa, ktorý ako slabšia strana v spore,
potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých prostriedkov. V
prípade vydania rozhodnutia zo strany súdu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bude
takáto neistota odstránená a bude zrejmé, v akom rozsahu ešte má žalobkyňa (dlžník) plniť na účet
žalovaného (veriteľa). Spotrebiteľ, ako účastník zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí mať zachovanú

možnosť domáhať sa prostredníctvom súdu vyslovenia toho, že zmluva, ktorej je účastníkom porušuje
právnu úpravu, a teda spĺňa predpoklady na to, aby sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov.
Spotrebiteľ pritom nedisponuje takou úrovňou informovanosti ako dodávateľ a nevie sa domáhať
potvrdenia tejto skutočnosti inak, ako podaním určovacej žaloby, ktorej predmetom bude určenie zo
strany súdu, že predmetná zmluva je skutočne bezúročná a bez poplatkov, v prípade ak nespĺňa niektoré
zo zákonných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Prípadnú výšku vydania bezdôvodného

obohatenia žalobkyňa určiť nevedela a ani netvrdila, že by k bezdôvodnému obohateniu došlo, keďže
nemala k dispozícii prehľad splátok, ktoré už žalovanému uhradila. Taktiež nedisponovala ani zmluvou
o úvere. V danom prípade taktiež nemožno prehliadať správanie žalovaného, ktorý napriek výzve súdu
nepredložil ani prehľad splátok žalobkyne, ktoré uhradila na predmetný úver a ani samotnú úverovú
zmluvu. S poukazom na uvedené, okresný súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti o náhrade trov konania (II. výrok) podal odvolanie žalovaný,
ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania vplnom rozsahu s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval
tým, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobkyne s poukazom na uznesenie
NS SR sp. zn. 2M Obdo 4/2010. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva,

že spotrebiteľ je ako slabšia strana oslobodený od povinnosti platiť náhradu trov konania. Argument o
slabšej strane sa stáva sporným napríklad už pri posúdení obsahu žaloby (ktorá sa nejaví formulovaná
neodborne). Listiny ako prehľad splátok alebo zmluva má žalobkyňa k dispozícii. Prehľad splátok vie
preukázať výpisom z účtu, poštovým peňažným poukazom alebo vkladovým lístkom z banky. Žiadne
ustanovenie Civilného sporového poriadku neukladá žalovanému povinnosť prekladať listiny len preto,

že ich žalobkyňa - spotrebiteľka nepredložila. Na nepriznanie nároku na náhradu trov konania neboli
dané žiadne zákonné dôvody, pričom na základe ustanovenia § 256 ods. 1 ani § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku nie je možné rozhodnúť spôsobom aký vyplýva z napadnutého výroku.

4. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrila.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch, ktorými bolo konanie zastavené (I. výrok) a zrušené
uznesenie okresného súdu (III. výrok) právoplatné, keďže tieto neboli stranami napadnuté odvolaním.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie voči II. výroku napadnutého uznesenia bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným

subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho zmenu podľa § 388 CSP v napadnutej časti (II. výrok).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť,
či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

8. Z obsahu prvoinštančného spisu odvolací súd zistil, že dňa 19.6.2017 podala žalobkyňa na okresný

súd žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že poskytnutý úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. 8500121801 zo dňa 2.7.2015 uzatvorenej stranami je bezúročný a bez poplatkov,
zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Uznesením č. k. 18C/57/2017-14 zo dňa
28.6.2017 okresný súd vyhovel požiadavke žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie (právoplatné dňa
22.7.2017). Podaním zo dňa 18.7.2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že ju navrhol ako nedôvodnú

zamietnuť. Dňa 22.8.2017 doručila žalobkyňa vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného doručeného dňa
19.7.2017 s poukazom na výzvu okresného súdu Uznesením č. k. 18C/57/2017-31 zo dňa 24.7.2017.
Dňa 4.10.2017 doručil žalovaného vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne s poukazom na uznesenie
okresného súdu č. k. 18C/57/2017-31 zo dňa 25.9.2017. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania dňa
29.11.2017,žalobkyňapredotvorenímpojednávaniazobralažalobuvcelomrozsahuspäť(bezuvedenia

dôvodu). Dňa 4.12.2017 doručil žalovaný zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500121801.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde prvej
inštanciežalobcavsporovomkonaní.Zavinenienazastaveníkonaniaprespäťvzatiežalobysícenemusíbyť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou takéhoto postupu je však 1. možnosť aspoň predbežného
záveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým
požiadavka uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie,

ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej
strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

13. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne

podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

14. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa

celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).

15. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby
(§ 145 ods. 1 CSP). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi.
Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v § 256 CSP. Nie je
pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP
(nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).

16. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie

konaniaspäťvzatímžaloby,atedaajpodľaodvolaciehosúduježalovanýplneúspešnoustranouvspore.
Avšak so záverom, v zmysle ktorého už žalovanému nepriznal podľa § 256 CSP náhradu trov konania sa
odvolací súd nestotožnil, keďže uvedené procesné ustanovenie takýto spôsob rozhodnutia o náhrade
trov konania ani neumožňuje, tak ako to správne konštatuje aj žalovaný vo svojom odvolaní.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne nekonštatoval, že v danej veci
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak s poukazom na odsek 9 odôvodnenia napadnutého

uznesenia má odvolací súd za to, že uvedené v súdenej veci okresný súd skúmal a následne aj pri
svojom rozhodovaní zohľadnil, keď za takéto dôvody považoval postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky
a slabšej strany, ako aj správanie žalovaného v spore, s čím žalovaný v odvolaní (opodstatnene)
nesúhlasí.

19. Odvolací súd má za to že ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek
bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej
strane; vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich

postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na
súd, v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo
ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je
zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej
normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľaa o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom
vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o
zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

20. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie

preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo 17/2009).

21. Ustanovenie § 257 ods. 1 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania
predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade

trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.

22. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana, inak je povinná
zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú strany
viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä
koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu.

23. Podľa odvolacieho súdu postavenie žalobkyne v danej veci ako spotrebiteľky a teda aj slabšej strany
(čo v danej veci nie je sporné) nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie
náhradytrovkonaniaprocesneúspešnejstraneatospoukazomnanálezÚSČR,sp.zn.III.ÚS3725/13.

24. Ďalej odvolací súd na rozdiel okresného súdu má za to, že žalovaný bol v spore aktívny, keď na výzvy
okresného súdu na vyjadrenie sa k žalobe ako aj podaniam žalobkyne reagoval, pričom od počiatku
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, následne doručil okresnému súdu aj zmluvu o revolvingovom
úvere, teda okresný súd nesprávne konštatuje, že žalovaný nepredložil na výzvu úverovú zmluvu.
Skutočnosť, že žalovaný nepredložil na výzvu súdu prehľad splátok žalovanej, nemožno považovať za

také správanie sa žalovaného, ktoré by odôvodňovalo mu nepriznať náhradu trov konania tým skôr, že
táto skutočnosť nemala vplyv na procesný úkon žalobkyne, ktorá zobrala svoju žalobu v celom rozsahu
späť.

25. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy, sú

prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana
sporunemôžeuhradiťnáhradutrovkonaniazdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlen
s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
obochstrán,prihliadanapostojstránvkonaníaprípadneinéokolnostiamôžedospieťkzáveruoúplnom
nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov

hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II.
ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že samotná žalobkyňa v priebehu konania na súde prvej inštancie (ani na odvolacom súde) netvrdila a
ani nepreukazovala svoju nepriaznivú finančnú situáciu, resp. také osobné a majetkové pomery, ktoré
by existenciu dôvodu hodného zreteľa odôvodňovali. Pričom ani nežiadala pri rozhodovaní o náhrade

trov konania postupovať podľa § 257 CSP.

26. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk ako aj záverov v odseku 18 až 24 dospel k záveru,
že postup podľa § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prejednávanom spore
nie je dôvodný.

27. S ohľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnutý II. výrok postupom podľa § 388 CSP tak, že
žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď postup podľa § 257 CSP nebol dôvodný s

ohľadom na už uvedené vyššie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).