Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200319
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317200319.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: O. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXXX/XXX, C. M., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu a
iné, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 10. októbra 2017, č.k. 26
Csp/6/2017-59 v časti o náhrade trov konania (výrok II.), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania r u š í
a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokovou vetou I. konanie zastavil a
výrokovou vetou II. priznal žalovanému 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 146 ods.
1, 2, § 256 ods. 1 CSP, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu späť a preto

súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, pričom
mal za to, že žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto má úspešný žalovaný právo na
náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a to v časti výroku o náhrade trov
konania, nakoľko ho považuje za nedôvodný. Podaním zo dňa 27.09.2017 zobrala svoj žalobný návrh

späť z dôvodu nesplnenia procesných podmienok pre konanie, keďže v žalobe ako žalovanú stranu
označila organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorá nedisponuje právnou subjektivitou a
teda žaloba smerovala proti subjektu, ktorý nemá procesnú subjektivitu. Uviedla, že žalovanú stranu
označila ako organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby - zahraničnej banky, ktorá sa obligatórne
zapisuje do obchodného registra, avšak tento zápis nie je spojený so vznikom právnej subjektivity, čo
však ako neprávnik ani len netušila. V tomto prípade žalovaný od začiatku, ako dostal žalobný návrh

vedel, že sú v konaní pasívne vecne legitimovaní a napriek tomu o tom neinformoval hneď na začiatku
konania, kedy by trovy právneho zastúpenia boli minimálne, ale čakali až pokiaľ príde na to sama a
preto žiada trovy právneho zastúpenia zamietnuť, nakoľko mali vedomosť o tom, že ďalším procesným
postupom trovy narastajú a ona ako priemerný spotrebiteľ o tom nemá žiadnu vedomosť. Na základe
uvedeného preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov
konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.4. K odvolaniu žalobkyne zaslal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1, § 60, § 62 CSP uviedol, že súd skúma, resp. by

mal skúmať existenciu procesných podmienok ex offo bez potreby aktívneho úkonu sporovej strany. K
zastaveniu konania malo dôjsť podľa žalovaného ex offo, avšak napriek tomu súd v predmetnej právnej
veci konal výzvou zo dňa 03.02.2017, vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, v dôsledku čoho
žalovaný nie z vlastného zavinenia musel vynaložiť náklady spojené s obranou žalovaného v súdnom
spore. Preto námietky žalobkyne, že žalovaný neinformoval o nedostatku procesných podmienok, nie

sú správne. Taktiež nesúhlasí s názorom žalobkyne, že žalovaný ako strana sporu účelovo navyšoval
trovy právneho zastúpenia, pretože takýto záver žalobkyne neobstojí, je neprimeraný, bez reálneho
základu. Žalovaný si zároveň uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 92,65 eur. V súlade
so zásadou procesného zavinenia, vynaložené trovy konania a trovy právneho zastúpenia musí znášať
žalobkyňa v prospech žalovaného a preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.
Ak by žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia, došlo by k

porušeniu jeho práva na efektívne bránenie práva.

5. K vyjadreniu žalovaného zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa (podanie zo dňa 08.08.2018) v ktorom
uviedla, že je fyzická osoba - podnikateľ, má pekáreň, avšak táto dokáže pokryť sotva jej náklady na
prevádzku a taktiež má dve maloleté deti a manžela, ktorého príjem je vo výške minimálnej mzdy a aj

z tohto mu robí zamestnávateľ zrážky pre exekútora. Pri priznaní trov strane sporu, ktorá je v konaní
úspešná, môže súd prihliadnuť na skutočnosti osobitného zreteľa a to hlavne v miere majetkovej a
sociálnej. Do veľkých problémov sa dostali nie vlastnou vinou, snažili sa ich riešiť aj prostredníctvom
súdu, avšak nemali peniaze na advokáta, preto sa snažili vyriešiť to ako laici. V prípade, ak súd trovy
žalovanému prizná, bude to mať neblahý dopad na ňu a na celú jej rodinu, doslova priam likvidačný.

Nevlastní žiaden majetok a bývajú v prenajatom byte, preto žiada, aby odvolací súd jej návrhu vyhovel.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1CSPacontrario)adospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvejinštanciejenevyhnutnévnapadnutejčasti
o náhrade trov konania (výrok II.) zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia, že

zmluva o úvere č. 42601019209100 zo dňa 14.12.2000 je bezúročná a bez poplatkov, ďalej sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 3.405,88
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 06.01.2017 do zaplatenia, určenia, že zmluva
o úvere č. 42601019209100 zo dňa 14.12.2000 je neplatná a taktiež uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania,
ktorým súd priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil len strohým odkazom na §
256 ods. 1 CSP a konštatovaním, že „žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto má úspešný
žalovaný právo na náhradu trov konania vo výške 100%“.

10. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobu podala ako neprávnik a spotrebiteľ a je toho názoru, že

žalovaný mal súdu oznámiť skutočnosť, že žalobkyňou označený žalovaný nemá právnu subjektivitu
a tak by nevznikli trovy konania. Ďalej poukázala na svoje finančné a majetkové problémy v rodine a
žiadala, aby aj tieto skutočnosti súd zohľadnil pri rozhodovaní o náhrade trov konania, nakoľko priznanie
tejto náhrady bude mať pre ňu a jej rodinu likvidačné dôsledky.11.Vzmysle§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť

tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu
konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo
odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

13. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo
zastaviť. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania,
je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu)

a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne, správanie
žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný
zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa
vychádzavýlučnezprocesnéhohľadiska,keďženároknanáhradutrovkonaniajenárokomvyplývajúcim
nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca

domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že o náhrade o trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzajúc z procesného zavinenia žalobkyne, ktorá nevzala

podanú žalobu späť pre správanie sa žalovaného, je jeho rozhodnutie v tomto smere správnym. Ak
teda nebol daný dôvod na aplikáciu zásady procesnej zodpovednosti žalovaného za zavinenie, platí, že
zavinenie zastavenia konania možno pričítať žalobkyni v dôsledku jej späťvzatia žaloby, ktorú žalobu
vzala žalobkyňa v celom rozsahu späť z dôvodu nezodpovedajúcemu správaniu sa žalovaného v súlade
s jej žalobnou požiadavkou.

15. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne, v ktorej žiadala nepriznať
žalovanému náhradu trov konania z dôvodu svojej zlej sociálnej situácie a starostlivosti o dve maloleté
deti a v danom prípade dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade
trov konania pochybil ak sám ex offo neskúmal, či v tomto konaní nie sú splnené zákonné podmienky

pre postup podľa § 257 CSP.

16. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak

mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

17. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania

alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda
na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07
<.“

19. Vzhľadom na uvedené, tak jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane resp. strane,
ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, nepriznať náhradu trov konania, je ex offo skúmanie
existencie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.

20. Z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 2.5.2018 vyplýva, že podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje
odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie
(§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho «nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania

úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza
ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať
náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad

rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu
k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I.
ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000)... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady
trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného

procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu
zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch...
Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej
zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu
ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti... Na účely moderácie

nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať
možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá
zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie
je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a
strane,ktorábyinaktrovyzískala,toneoznámilatátobysatodozvedelaažzrozhodnutia.Súdvprípade

použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť
svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti
Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp.
zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257
vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok

na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“.
Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu. Existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť,
pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle.

21. Rovnako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.
Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins

c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).22. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základných
práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní nemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický,
odporujúci obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1

listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Aj vzhľadom na vyššie citovaný nález ústavného súdu je zjavné, že ak súd má v úmysle použiť
moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu
vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je

potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto
by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Taktiež je potrebné konštatovať, že naprávanie tohto opomenutia
súdu prvej inštancie odvolacím súdom by bolo v skutočnosti nahrádzaním činnosti súdu prvej inštancie,
čo by v skutočnosti malo za následok aj porušenie ďalšieho práva účastníkov konania na prieskum
správnosti inak riadne odôvodneného rozhodnutia súdu aspoň na základe jedného (či už riadneho alebo
mimoriadneho opravného prostriedku).

24. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré
úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide
konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl.
1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (por. nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012).

25. Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania neskúmal otázku aplikácie ust.
§ 257 CSP, dopustil sa nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočnila jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento

nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktorého úlohou nie je nahrádzať
činnosťsúduprvejinštancie,zohľadniacpritomiaktuálnuprávnuúpravurozhodovaniaotrováchkonania
v zmysle § 262 C.s.p., keď odvolaciemu súdu už neprináleží rozhodovať o výške náhrady trov konania.

26. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a

princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod

odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo

148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými

zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.29. Úlohou súdu po vrátení veci, bude zistiť a vyhodnotiť skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o
náhrade trov konania sporových strán a to z hľadiska vyššie uvedených zákonných kritérií, posúdiac
pritom prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pričom rozhodnutie je

potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 C.s.p. odôvodniť.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).