Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/555/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7502899890
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7502899890.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobkyne D. F. U., L. R. C. N.. XX, H., H.,
zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom Advokátska kancelária Štúrova 20, Košice, proti
žalovanej H.. U. Z., R. F. J. Ú. U. - U. D. T. H., D., R.. R..K..S.., H. X. L., X. H. XX, A.: XX XXX XXX, o
určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie zo dňa 15.3.2013 č.k. 11C/191/2002-235 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala o určenie vlastníctva k motorovému vozidlu výrobnej značky L. XXX V., U.: F.
XX-XX na tom skutkovom základe, že pôvodne žalovaná spoločnosť kúpila predmetné vozidlo a ona v
tejto obchodnej spoločnosti bola spolumajiteľkou v rozsahu 50 %. Konateľ spoločnosti A.. L. v roku 1996
jej ponúkol v rámci vzájomného vyrovnania odkúpenie tohto motorového vozidla za cenu 270.434,50
Sk. Od tej doby osobné motorové vozidlo nerušene užívala a mala sa stať jeho výlučnou vlastníčkou.
Keďže konateľ spoločnosti A.. Š. L. jej neskôr dlhodobo znemožňoval vykonávať práva spoločníčky,
neinformoval ju o stave spoločnosti a jej vlastnícke právo k motorovému vozidlu neuznal, bola donútená

domáhať sa svojich práv podaním tejto žaloby.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol, priznal žalovanému 100 % trovy
konania, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením v právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že dohodu zo dňa 8.1.1996 nemožno považovať za kúpnu zmluvu
a žalobkyňa žiadny iný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva neuviedla. Okolnosť, že spoločníci
si navzájom zarátali pohľadávky a záväzky, z ktorých časť inak mala zaplatiť spoločnosť, ale časť

sa vyslovene týkala len ich vzájomnej dohody, nemá žiadny vplyv na zmenu vlastníckeho práva k
predmetnému motorovému vozidlu. Dohoda o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 8.1.1996 len upravuje,
ktorému zo spoločníkov ktoré motorové vozidlo v prípade zániku spoločnosť má pripadnúť. Žalobkyňa
teda v konaní nepreukázala, že by predmetné motorové vozidlo zakúpené obchodnou spoločnosťou
úpadcom nadobudla do svojho vlastníctva, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Zistil, že dohoda zo dňa X.X.XXXX bola uzavretá medzi spoločníkmi, t.j. medzi žalobkyňou a A.. L., ktorí

v bode 2/ sa dohodli, že v prípade zániku spoločnosti v prípade majetkového právneho vyporiadania
sa vyporiadavajú tak, že osobné motorové vozidlo L. XXX sa prevedie do výlučného vlastníctva
žalobkyne a osobné motorové vozidlo K. Z. XS sa prevedie do výlučného vlastníctva A.. Š. L.. V
bode 3/ tejto dohody sa dohodli, že rozdiel medzi kúpnou cenou osobného motorového vozidla L. C.K. Z. činí 540.869,- Sk, pričom polovicu tejto hodnoty vyplatí žalobkyňa A.. Š. L., ktorý ju v bode 4/
dohody aj potvrdil, že dňa 8.1.1996 prevzal od žalobkyni finančnú hotovosť v sume 270.434,50 Sk, čo
predstavovalo rozdiel medzi kúpnou cenou motorového vozidla L. C. K.. Obaja účastníci túto dohodu

aj podpísali a pravosť nenamietali.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa.

Žalobkyňaodvolaniezdôvodňujeust.§205ods.2písm.d/,keďžemázato,žesúdprvéhostupňadospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a f/, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd napriek dlhotrvajúcemu
sporu nebol schopný ustáliť skutkový stav a na základe toho dospieť k správnemu názoru. Jednotlivé
dôkazy, ktoré boli produkované neboli súdom správne hodnotené, keďže sa to týka predovšetkým
zápisnice zo dňa 8.1.1996. Ďalej nesprávne vyhodnotil dohodu o vzájomnom vyporiadaní, výsluch E..
G. P., faktúru o daňových dokladoch a vyplácaní.

Uviedla, že si uvedomuje, že skutočnosť, že v čase vyhlásenia konkurzu Krajským súdom v Košiciach na
majetok spoločnosti zostali výlučne tieto hnuteľné veci, ktoré boli u nej v úschove v užívaní. Do tej doby
spoločnosť nemala v majetku ani jedno motorové vozidlo, okrem sporného L.. Namietala, že rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach o vylúčení motorového vozidla z konkurznej podstaty je nesprávne, keďže

tento súd nebral do úvahy a nehodnotil možnosť uzavretia kúpnej zmluvy ohľadom motorového vozidla
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ďalej poukázala na to, že nijakým spôsobom nebola súdom
prvého stupňa hodnotená skutočnosť, aké následky môže spôsobiť nesúlad medzi uzavretím kúpnej
zmluvy a nedostatkom, resp. neochotou aj administratívnym súladným spôsobom konať zo strany
konateľa spoločnosti. Súd nechal bez povšimnutia skutočnosť, na ktorú poukázal zástupca žalobkyne v

záverečnom prednese. Takto súd skutočnosť v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nijakým spôsobom
ani len nespomenul a nehodnotil. Má za to, že v prípade, že dohoda zo dňa 8.1.1996 nebola kúpnou
zmluvou, aký dôvod mala žalobkyňa konať v intenciách tejto písomnosti. Ďalej má za to, že súd prvého
stupňa nijakým spôsobom nehodnotil ďalšiu skutočnosť, ktorá bola objektívna zistená Krajským súdom
v Košiciach v inom konaní, v zmysle ktorého došlo k falšovaniu dodatku v spoločenskej zmluve, v zmysle

ktorého neplatného dodatku jediným konateľom spoločnosti bol Ing. Bankó.

Na základe uvedeného navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K tomuto odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že odvolanie považuje za neopodstatnené,

keďže o vlastníctve motorového vozidla už právoplatne rozhodol Krajský súd v Košiciach svojím
rozsudkom zo dňa 23.4.2012 sp. zn. 10Cbi/1/2011 a po následnom odvolaní aj Najvyšší súd SR, ktorý
svojím rozsudkom sp. zn. 3Obo/56/2012 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Predmetnými
rozsudkami bolo potvrdené, že motorové vozidlo je majetkom úpadcu a z toho dôvodu návrh žalobkyne
na vylúčenie tohto vozidla z konkurznej podstaty úpadcu v plnom rozsahu zamietol. Akékoľvek ďalšie

súdne konanie ohľadom určenie vlastníckeho práva k spornému vozidlu považuje za zbytočné. Navrhla
preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Žalobkyňa dňa 18.9.2013 podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu rovnako oznámila, že
Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Cbi/1/2011 o tom, že vozidlo je

majetkom úpadcu a na základe toho bola žalobkyňa vyzvaná správkyňou konkurznej podstaty k vydaniu
motorového vozidla, ktoré dňa 14.9.2013 bolo vydané.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok vyhlásil, pričom vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej

tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a
správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj
odvolací súd.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi, ktoré v dôvodoch
rozsudku uviedol súd prvého stupňa, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

Navyše odvolací súd poukazuje na to, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo vo veci sp. zn.
10Cbi/1/2011 Krajského súdu v Košiciach k právoplatnému skončeniu, keďže tento rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Obo/56/2012, čím je nepochybné, že motorové
vozidlosastalomajetkomúpadcu.Následneakotovyplývaajzprejavužalobkyne,tátomotorovévozidlo
žalovanej aj vydala.

Keďže napriek tomu žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu, odvolaciemu súdu nezostalo iné,
ako rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže žalobkyňa ako neúspešná
nemá právo na ich náhradu s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaná si žiadne trovy z

odvolacieho konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.