Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312214733
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2312214733.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., IČO: 25 117
483, so sídlom Praha, Novodvorská 994, zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., R. XXX,
o zaplatenie 1.517,21 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta, č.k. 5C/20/2012-122 zo dňa 24.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyhovenia návrhu r u š í a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 1.119,03 Eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 05.12.2013 do zaplatenia, v
pravidelných mesačných splátkach po 32,- Eur splatných vždy k 25. dňu bežného mesiaca, keď prvá

splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky sú
splatné vždy každý nasledujúci mesiac až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Návrh
navrhovateľa o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 18.02.2008
do 20.03.2008, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.274,85 Eur od 21.03.2008 do
25.04.2008, zo sumy 1.221,94 Eur od 26.04.2008 do 20.05.2008, zo sumy 1.169,03 Eur od 21.05.2008
do 17.04.2009, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.119,03 Eur od 18.04.2009 do

05.12.2013 a úroku z omeškania vo výške 3,75% ročne zo sumy 1.119,03 Eur od 05.12.2013 do
zaplatenia, zamietol. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. O trovách konania vyslovil, že rozhodne
samostatným uznesením.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 107 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania má súd preukázané,
že i keď 18.02.2008 bola zo strany postupcu a odporcu, avšak na meno U. C. podpísaná zmluva o

úvere, vzhľadom na uvedené, teda, že zmluvu nepodpísala U. C., ale namiesto nej jej syn, t.j. odporca,
treba považovať predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú od samého začiatku. Preto navrhovateľ, na
ktorého bola pohľadávka postúpená, si správne uplatňuje svoj nárok o zaplatenie žalovanej sumy titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Súd má rovnako preukázané, že zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa boli na účet U. C. poskytnuté peňažné prostriedky, vo výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk) a
ktoré dňa 18.02.2008 čerpal odporca ako disponent s účtom. Preto správne navrhovateľ žaluje odporcu,

ktorý tieto finančné prostriedky čerpal a použil a vzhľadom na neplatnosť zmluvy o úvere navrhovateľ
môže od odporcu požadovať iba to čo poskytol (1.327,76 Eur) po odrátaní toho, čo odporca vrátil teda 3
splátky a to ešte pred odstúpením od zmluvy, každá vo výške 52,91 Eur a to dňa 20.03.2008, 25.04.2008
a 20.05.2008 a následne dňa 17.04.2009 vo výške 50,- Eur (208,73), teda sumu 1.119,03 Eur. Zo strany
odporcu bola vznesená námietka premlčania a voči argumentácii navrhovateľa o 10 ročnej premlčacej
dobe vzhľadom na úmyselné bezdôvodné obohatenie uviedol tú skutočnosť, že navrhovateľ po celú

dobu vedel o tom, že zmluvu nepodpísala jeho matka, ale on.Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu
dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu,
nemôžeužbyťpojejuplynutíveriteľovipriznané.Toznamená,žedlžníkpouplynutízákonomstanovenej

doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané.
Dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok spočívanie nároku. Nárok tu síce existuje, avšak
je oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku súd nemôže veriteľovi priznať.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá je dvojročná, je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor

bezdôvodné obohatenie získal, pritom sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť o tom, že
na úkor oprávneného bol získaný majetkový prospech a kto ho získal. V danom prípade sa navrhovateľ
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor dozvedel dňa 24.09.2013 ako i to, že na jeho
úkor sa obohatil odporca. Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný v júni 2012, nárok nemožno
považovať z hľadiska dvojročnej subjektívnej doby za premlčaný. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V

danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom zaslania finančných prostriedkov na účet
U. C., ku ktorému mal zriadené dispozičné právo odporca. Súd sa taktiež stotožňuje s tým, že zo
strany odporcu došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, nakoľko odporca musel a mal vedieť,
že finančné prostriedky musí z titulu domnelo uzavretej zmluvy o úvere vrátiť. I keď nemá právnické
vzdelanie musel vedieť, že takáto zmluva nemôže byť platná, zmluvu podpísal bez vedomia matky, teda

úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť tu bezpochyby bol. Pritom neobstojí jeho argumentácia, že
navrhovateľ o tom vedel, nakoľko jednak túto skutočnosť súd nemá za preukázanú, ale ani preukázanie
tejto skutočnosti by nič na veci nezmenilo. Preto nemožno nárok navrhovateľa považovať za premlčaný
z hľadiska desaťročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko návrh na začatie konania bol podaný v júni
2012. Z uvedeného dôvodu, napriek vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu, súd priznal

navrhovateľovi žalovanú sumu vo výške 1.119,03 Eur.
Súd navrhovateľovi priznal i uplatnené úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, avšak
až od 05.12.2013, nakoľko súd nemá za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania už skôr,
keďže výzvy na zaplatenie žalovanej sumy nedostal od navrhovateľa, preto súd vychádzal z tohto, že
za takúto výzvu možno považovať doručenie žaloby odporcovi, ktorú prevzal dňa 04.12.2013. Preto

dňom nasledujúcim, 05.12.2013 bol odporca s plnením v omeškaní a súd priznal navrhovateľovi tieto od
05.12.2013 v zákonnej výške (to je podľa § 3 z.č. 87/1995 Z.z.), keď miera úrokov ECB dňa 05.12.2013
bola 0,25%.
Z uvedených dôvodov potom nárok navrhovateľa o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 1.327,76 Eur od 18.02.2008 do 20.03.2008, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy

1.274,85 Eur od 21.03.2008 do 25.04.2008, zo sumy 1.221,94 Eur od 26.04.2008 do 20.05.2008, zo
sumy 1.169,03 Eur od 21.05.2008 do 17.04.2009 a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
1.119,03 Eur od 18.04.2009 do 05.12.2013 a úroku z omeškania 3,75% ročne zo sumy 1.119,03 Eur od
05.12.2013 do zaplatenia bol nedôvodný a preto súd návrh v tejto časti zamietol.
S použitím § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že odporca sa toho času nachádza vo výkone trestu,

a jeho finančná situácia mu nedovoľuje uhradiť priznanú istinu i s príslušenstvom jednorázovo, súd
vzhľadom na okolnosti a výšku žalovanej istiny, mu povolil tieto uhradiť v splátkach tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
Nakoľko navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a návrh v časti presahujúcej jeho nárok o zaplatenie
sumy 1.119,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 1.327,76 Eur od 18.02.2008

do 20.03.2008, 8,50% ročne zo sumy 1.274,85 Eur od 21.03.2008 do 25.04.2008 zo sumy 1.221,94 Eur
od 26.04.2008 do 20.05.2008, zo sumy 1.169,03 Eur od 21.05.2008 do 17.04.2009 a 9% ročne zo sumy
1.119,03 Eur od 18.04.2009 do zaplatenia, zobral späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
zastavil, nakoľko je možné vzhľadom k vyjadreniu odporcu predpokladať súhlas so zastavením konania
v časti, kde navrhovateľ zobral návrh späť.

O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím.

Proti tomuto rozsudku v časti vyhovenia návrhu podľa obsahu odvolania podal odvolanie odporca s
poukazom na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Je názoru, že pohľadávka je podľa Občianskeho zákonníka premlčaná.
Poukázal na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že od začiatku uzatvorenia zmluvy, t.j.
od 15.02.2008, vedel postupca Benefiacial Finance a ich obchodná zástupkyňa, ktorá u nich doma na
trvalej adrese vyplnila žiadosť o úver a boli jej odovzdané všetky potrebné doklady, vedela o tom, žebude zmluva písaná na meno jeho matky, ale úver si v podstate bral on. Všetky telefonické rozhovory a
zasielanú poštu od spoločnosti Beneficial obdržal on, ešte aj poštové zásielky posielali na jeho adresu
do C.. Navrhuje výsluch obchodnej zástupkyne, ktorá uzatvárala zmluvu o úvere č. 2991802 a jej boli

odovzdané všetky doklady, tzn. kópia občianskeho preukazu jeho matky, výmer od sociálnej poisťovne,
potvrdenie pošty o jej dôchodku a zdôraznil, že sama obchodná zástupkyňa navrhla takéto riešenie a
dala mu podpísať zmluvu v mene matky. Keby obchodná zástupkyňa ich informovala, že takto uzavretá
zmluva je neplatná a nesúhlasila by s tým, aby úverovú zmluvu podpísal namiesto matky, tak by tá
pôžička nikdy nebola poskytnutá. Z tohto dôvodu považuje jej výpoveď za kľúčovú a podstatnú. Z jeho

strany nedošlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, nakoľko od začiatku obchodná zástupkyňa
aj veriteľ vedeli, že úver čerpá on. Keby to bolo protiprávne tak, ako je možné, že obchodná zástupkyňa
im to nepovedala, dokonca sama im takéto riešenie navrhla. Má za to, že pohľadávka plynúca zo
zmluvy je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka už dávno premlčaná a preto nevymožiteľná. V
danom prípade nedošlo k žiadnemu úmyslu z jeho strany sa obohatiť tak, aby mohla platiť 10-ročná
premlčacialehota.Navrholpreto,abyodvolacísúdvmeritevecivymáhaniepohľadávkyzastavil,nakoľko

pohľadávka je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaná. V prípade pochybností opätovne
navrhol vypočuť ako svedkyňu zástupkyňu obchodnej spoločnosti, ktorá s ním spisovala žiadosť o úver.
Jej výpoveďou sa pravdivo zistí, že z jeho strany neprišlo k úmyselnému obohateniu.

Navrhovateľ odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril s tým, že sa stotožňuje

s rozhodnutím súdu prvého stupňa a odvolanie odporcu ponecháva na rozhodnutie súdu. Navrhovateľ
trvá na svojom podaní zo dňa 11.10.2013 v celom rozsahu a nárok nepovažuje za premlčaný.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu vo veci samej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné

rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 04.06.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu (pôvodne U. C.) na zaplatenie sumy 1.517,21 Eur spolu s úrokom z omeškania 53,27 Eur,
ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 1.386,86 od 18.04.2009 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil

tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.02.2009 postúpil postupca Beneficial Finance, a.s.
na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Dňa 15.02.2008 uzatvoril postupca s odporcom Zmluvu
o osobnom úvere č. 29961802, na základe ktorej postupca poskytol odporcovi úver 1.327,76 Eur
bezhotovostným prevodom na účet odporcu. Účastníci zmluvy sa dohodli, že odporca bude poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou mesačných splátok vo výške 52,91 Eur. Ku dňu

odstúpenia od zmluvy dlžil odporca celkovú čiastku 1.567,21 Eur, ktorá sa skladá z istiny 1.200,05 Eur
a úroku do odstúpenia od zmluvy vo výške 130,35 Eur a zmluvných pokút za omeškanie s platením
splátok vo výške 33,19 Eur a zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 153,62 Eur.
Navrhovateľ si v súvislosti s dlžnou sumou uplatňuje v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj úroky z omeškania,
ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis.

Na základe výpovede U. C. a odporcu (pôvodne vypočutého ako svedka), navrhovateľ žiadal, aby súd
pripustil zámenu účastníkov na strane odporcu a to tak, aby z konania vystúpila ako odporkyňa U. C.
a na jej miesto vstúpil odporca.

Dňa 26.02.2009 postúpil postupca Beneficial Finance a.s. na navrhovateľa pohľadávku vyplývajúcu zo
zmluvy o úvere č. 29961802. Postupca podpísal dňa 18.02.2008 Zmluvu o úvere, ktorá znela na meno
dlžníka C. U. a ktorú za dlžníčku podpísal odporca. Na účet U. C. boli zaslané peňažné prostriedky vo
výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk) a ktoré dňa 18.02.2008 čerpal odporca ako disponent s účtom.

Odporca navrhovateľovi uhradil tri splátky a to ešte pred odstúpením od zmluvy, každá vo výške
52,91 Eur a to dňa 20.03.2008, 25.04.2008 a 20.05.2008. Následne po odstúpení od zmluvy právneho
predchodcu navrhovateľa bola vykonaná ešte jedna úhrada to dňa 17.04.2009 vo výške 50,- Eur.Uznesením Okresného súdu v Galanta č.k. 5C/20/2012-100 zo dňa 25.10.2013 súd po výsluchu svedka
E. C., vyhovel návrhu na zámenu účastníka konania na strane odporcu tak, že pripustil, že z konania
vystúpila odporkyňa U. C., nar. XX.XX.XXXX a do konania na jej miesto vstúpil odporca.

Vzhľadom na to, že odporca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa výlučne v časti v ktorej
súd návrhu čiastočne vyhovel, vo zvyšnej zamietajúcej časti a v časti zastavenia konania z dôvodu
nedostatku podaného odvolania rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nestalo
sa predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu teda je otázka správnosti

rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti. Podstata odvolania spočíva v námietke
nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a v návrhu na
vykonanie ďalšieho dokazovania.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na

zachovávaniezákonov,načestnéplneniepovinnostíanaúctukprávaminýchosôb(§1O.s.p.).Odňatím
možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma
tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný
postup.

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zmyslom
a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1
dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu
o veci konať a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu
ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)
fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo
veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným
zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu
ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva

alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie
súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva
na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy
preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana
tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup, nie však samotné
rozhodovanie. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný
vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak
je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený
pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy

sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu
a spravodlivý proces.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára podmienky na rozhodnutie
vo veci postupom upraveným v ust. § 120 O.s.p. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

V zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že

všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a (O.s.p.).

V zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,
ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) aleboobsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie cit. ods. 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p., tzn. v nesporových
konaniach.

V sporovom konaní majú účastníci procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkazy na
preukázanie nimi tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať

zanásledokneuneseniedôkaznéhobremena.Nevykonanienavrhnutéhodôkazu,ktoréjepreposúdenie
veci nevyhnutný, môže mať za následok existenciu dôvodu uvedeného v § 205a ods. 1 písm. c)
O.s.p. Takému výkladu nasvedčujú aj základné ustanovenia vyjadrené v ust. § 1 a § 3 O.s.p., ktoré
predpokladajú, že postupom súdu bude zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov. Správne vymedzenie rozsahu povinnosti súdu vykonať dokazovanie je významné aj preto,
že porušenie tejto povinnosti súdom môže mať za následok porušenie základných práv garantovaných

ústavou, ako aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie garantované v č.l. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Ust. § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov,
že všetky dôkazy musia predložiť súdu skôr než vyhlási dokazovanie za skončené. Nesplnenie tejto
povinnosti mázanásledok,žeúčastnícikonaniamôžuajpovyhlásenírozhodnutiavovecisamejoznačiť
a predkladať súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Len vtedy, keď súd poučil účastníkov v zmysle

§ 120 ods. 4 O.s.p., nie je už možné prihliadať na dôkazy označené a predložené po vydaní rozhodnutia
vo veci samej.

Z výkladu § 120 O.s.p. vyplýva, že dokazovanie vo veci je koncentrované do prvej fázy prvostupňového
konania do rozhodnutia vo veci samej. Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa toto vyhlási za

ukončené a vo veci rozhodne. Poučovacia povinnosť súdu zakotvená v § 120 ods. 4 O.s.p. nie je
časovo viazaná, súd ju môže splniť kedykoľvek po začatí konania do rozhodnutia vo veci samej. V ust. §
205a O.s.p. je vyjadrený systém neúplnej apelácie. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom
je odvolaním napadnuté rozhodnutie treba preskúmavať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1
O.s.p. V prípade nesplnenia poučovacej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. totiž nie je opodstatnené,

aby bol účastník z možnosti uplatnenia nových skutočností a dôkazov vylúčený.

V ustanovení § 205a O.s.p., v znení účinnom od 1. januára 2002 na základe novely vykonanej zákonom
č.501/2001Z.z.,jevyjadrenýprincípneúplnejapelácie.Odvolacísúdnaďalejzostávasúdomapelačným
(t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a

ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne - na rozdiel
od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci
samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Okrem nedostatkov týkajúcich sa
podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných

prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá súdu,
aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie
v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia
nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti
a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia

súdu prvého stupňa.

V danom prípade podľa obsahu spisu súd v priebehu konania rozhodol uznesením č.k. 5C/20/2012-100
zo dňa 25.10.2013, ktorým súd vyhovel návrhu na zámenu účastníka konania na strane odporcu tak,
že pripustil, že z konania vystúpila odporkyňa U. C., nar. XX.XX.XXXX a do konania na jej miesto

vstúpil odporca. Odporca do právoplatnosti citovaného uznesenia síce o konaní vedel, ale vystupoval
v ňom ako svedok. Po zmene jeho postavenia na odporcu bol súdom predvolaný na pojednávanie
na deň 08.09.2014, na ktoré sa však nedostavil, neúčasť ospravedlnil s odôvodnením, že je v ÚVTOS
Želiezovce, súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Opätovne popísal za akých okolností a
postupom za jeho účasti a súhlasu osoby konajúcej za veriteľa došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorý

si de facto bral on, ale za dlžníčku bola uvedená jeho matka, ktorú na zmluve podpísal jej priezviskom.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd sa dopustil procesných pochybení, keď aktuálnemu odporcovi nedoručil
návrh a svoju poučovaciu povinnosť vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. si splnil len vo vzťahuk pôvodnej odporkyni U. C. doručením písomného procesného poučenia. Po zmene účastníkov, však
opomenul vstupujúceho účastníka na strane odporcu namiesto pôvodnej odporkyni poučiť v zmysle
§ 120 ods. 4 O.s.p., neurobil tak ani doručením písomného poučenia a ani na pojednávaní, nakoľko

odporca sa pojednávania nezúčastnil. Odporca tak mal možnosť dôkazy navrhnúť aj po rozhodnutí
súdom prvého stupňa vo veci samej.

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy

riadneho a spravodlivého procesu, jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov rešpektovať procesné
práva účastníkov. Nesplnením poučovacej povinnosti súdu tak došlo k porušeniu práva účastníka
byť poučený pred rozhodnutím vo veci, že dôkazy môže navrhnúť najneskôr do rozhodnutia vo veci.
Citované zákonné ust. § 120 ods. 4 O.s.p. sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie

spravodlivosti samej.

Keďže prvostupňový súd odporcu zákonným spôsobom nepoučil, čím mu odňal možnosť konať pred
súdom, odvolací súd s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu, bude po odstránení vytknutej vady konania, doplniť dokazovanie
dôkazmi, ktoré predložil odporca, tieto dôkazy vyhodnotiť jednotlivo i v kontexte s už dosiaľ vykonanými
dôkazmi, ak vyvstane potreba dokazovanie doplniť a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je potrebné náležite v súlade s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne

prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.