Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/263/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216914
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216914.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO:36864421protižalovanému
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 995,76 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ zo zmluvy o úvere č. 1070731 uzatvorenej s
povinným Peter Maderič, nar. 4.5.1977, navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
tento požiadal Okresný súd Pezinok (ďalej aj ako „exekučný súd“) o udelenie poverenia, ktoré mu súd
udelil. Následne žalobca spísal dňa 10.5.2010 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995

Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) návrh na zmenu súdneho exekútora a legitímne očakával,
že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že
dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Exekučný súd však
o predmetnom návrhu nerozhodol v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote. Žalobca postup súdu
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, podľa názoru žalobcu neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy. Žalobca taktiež
poukázal na skutočnosť, že sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil
do spôsobenej škody, až po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 20.4.2012 o zmene súdneho
exekútora.

3. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:4. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutia o ňom. Žalobca v tomto

období vynaložil i/na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, ii/ na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, iii/
na administratívne spracovanie textov urgencii adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo

vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to
výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Výška hmotnej škody
je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou

času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácii nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy.

5. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je podľa názoru žalobcu
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní

spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávkyataktieždošlokvyvolaniunasledovnýchrizík:i/neskorýmukončenímprocedúryexekučným
súdom k zániku povinného, ii/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, iii/ neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k

insolvencii povinného.

6. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy:

i/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov
spoločnosti, ak aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti, ii/ úplné zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní

exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
na strane jeho majiteľov, iii/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaná ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

7. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ sa jedná o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práva, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 995,76 eur,
pretože exekučný súd bol nečinný viac ako 563 dní.

8.Žalobcapoznamenal,žepostupovalpodľaust.§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostiza
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003Z.z.“) a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

9. Súd žalovanému doručil žalobu aj s prílohami, tento sa k nej nevyjadril. V zmysle § 180 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prejednal vec bez prítomnosti strán.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby súd rozhodol bez jeho
prítomnosti.

10. Súd predtým, než pristúpil k prejednaniu merita veci, zaoberal sa otázkou, či sú splnené procesné
podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

11. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

12. Aj napriek tomu, že citované ustanovenie je v predmetnom zákone obsiahnuté až od 1.1.2013,
toto vychádza z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva
strany, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. V súlade s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné žalobu o náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy.
V danej veci nebolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila

sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre
ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní.

13. Z uvedených dôvodov má súd za to, že k nesprávny úradný postup žalovaného nebolo možné v
intenciách žalobného návrhu preukázať. Následkom uvedeného nebola splnená základná podmienka

zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou uplatnený nárok žalobcu a nadväzne na
to ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou a ani vznik škody, resp. ujmy, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu
považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania
skúmaťexistenciuškodyanemajetkovejujmy,akoajichrozsahavysporiadaťsaajsďalšíminámietkami

strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higginsc. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú
vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník

16. Úspešnému žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania, súd trovy konania nepriznal,
pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.