Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200826
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214200826.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobkyne : EOS KSI

Slovensko s.r.o. IČO: 35 724 803 so sídlom Bratislava ul. Pajštúnska 5, v konaní zastúpená : Tomáš
Kušnírs.r.o.sosídlomBratislavaul.Pajštúnska5protižalovanému:1/O.B.S.nar.XX.X.XXXXbytomO.
ul. X.Á. XXX a 2/ Z. S. nar. XX.X.XXXX hlásený trvalý pobyt W. , o zaplatenie 5146,53 Euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

1/Dňa 21.1.2014 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd žalovaných zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 5146,53 Euro , ako aj vyčísleného úroku z omeškania v sume
149,48 Euro a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5146,53 Euro za čas od 5.11.2012 do

zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že jej právny predchodca ( Slovenská sporiteľňa
a.s. ) uzatvoril dňa 13.10.2005 so žalovanými zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX , na
základe ktorej im poskytol úver , ktorý úver sa zaviazali vrátiť v mesačných splátkach pričom
následky nedodržania splátok sú uvedené vo VOP pôvodného veriteľa. Žalovaní však dohodnuté splátky
nedodržali , preto ku dňu postúpenia pohľadávky tá bola vo výške 7769,74 Euro. V tomto konaní si
uplatňuje splátky splqatné v období od 10.2.2011 do 10.10.2015, pričom splátky splatné od 20.11.2012
do 10.10.2015 sa stali splatné dňa 4.11.2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru.

Predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok v zo dňa 27.9.2012 .

2/ Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré v súlade s CSP predvolal právneho zástupcu
žalobkyne a žalovaných. Súd nezistil dôvod na odročenie nariadeného pojednávania podľa CSP , preto
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v rade 2/.
Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žaloba je dôvodná, žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu,

preukázal dôvodnosť uplatneného nároku aj čo do výšky aj čo do právneho dôvodu vzniku. Predmetný
úrok sa nemôže považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva obsahuje všetky náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si uplatňuje splátky od 10.2.2011 do 10.10.2015 v
celkovej sume 5146,53 Euro. Žalobca uplatňuje trovy konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný v rade 1/ uviedol, že nahliadnutím do spisu a do zmluvy o splátkovom úvere už vie, o ktorú
dlžobu ide. Jej bývalý manžel totiž rôzne pôžičky si vyzdvihol, vyvíjal a ňu psychický teror, aby rôzne
zmluvy podpísala, takže má aj iné dlžoby, ktoré zaňho platí. Jej bývalý manžel, teda žalovaný v rade 2 je

v zahraničí, ani na dieťa nar. 1998, jej neplatí ( po jej trestnom oznámení je naňho vydaný zatykač ) . Jej
príjem je pomerne nízky, takže ani nevedela uviesť, akú splátku by mohla vykonať na vyrovnanie tohto
dlhu. Nech súd rozhodne o to výške splátky. Od 14.7.2009 žiadnu splátku nevykonali na vyrovnanie
sporného dlhu a pripustila , že ku dňu pojednávania celkom veriteľovi zaplatili 4342,- Euro.3/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.10.2005 z čl.
5 , VOP pôvodného veriteľa z čl. 17, oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa 16.10.2012 o postúpení

pohľadávky ( z čl. 22) , výzvy žalobcu zo dňa 16.10.2012 , prílohy č.l k zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 17.9.2012 z čl. 33 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4/ Dňa 13.10.2005 žalovaní ako dlžníci a právny predchodca žalobkyne ako veriteľ uzatvorili zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ im poskytol úver v sume ( 200 000 Sk ) 6638,78

Euro . Tento úver žalovaní mali splácať v mesačných splátkach po 2720 Sk ( 90,29 Euro ) a mali
vykonať od 10.11.2005 do 10.10.2015 . Listom zo dňa 16.10.2012 pôvodný veriteľ oznámil dlžníkom
postúpenie predmetnej pohľadávky žalobkyni. Listom zo dňa 2.12.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaných
na zaplatenie celého úveru do 9.12.2013. Podľa prílohy č. l k zmluve o postúpení pohľadávok posledná
úhrada dlžníkmi bola vykonaná dňa 14.7.2009.

5/ Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od

1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6/ Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvorili žalovaní a právny predchodca žalobkyne dňa
13.10.2005 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a žalovaní ako

spotrebitelia . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobkyne túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že právny predchodca žalobkyne má v

predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobkyňou tvrdené a
ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovaným za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie žalovaných ako
odberateľov a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec

uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods.
2vetutretiuObčianskehozákonníka vzneníúčinnomod1.5.2014( podľaktoréhovšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ ) , sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1.mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od
jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny
vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska

premlčania . Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení
OZ o premlčaní na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová
značka 3MCdo 12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015

7/Žalovaní nevzniesli námietku premlčania uplatneného práva, napriek tomu, súd plniac si svoju

povinnosť podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , predovšetkým zisťoval,
či sporné právo bolo na súde uplatnené pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej dobe. Súd
pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v
dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu
jezvýšenieistotyvprávnychvzťahoch.Premlčanímprávonezaniká,ibasazávažneoslabuje.Uplatnenie
námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo

nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného
orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak

spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
Súdtedazisťoval,kedynastalamožnosťvykonaniaprávapoprvýraz,tedaodktoréhodňazačalaplynúť
premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie tohto svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok plynutia

premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie
záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz . Ak však veriteľ

môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z tohto dôvodu súdna prax
(R 28/1984) vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol
najskôr o splnenie požiadať. To potom v tomto prípade znamená, že počiatok plynutia premlčacej doby
treba počítať odo dňa nasledujúceho potom, čo pôvodný veriteľ mohol prvý krát požiadať a splnenie a nie
odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Práve takýto záver, podľa názoru súdu je súladný so zásadou

dôvery v právo, že práva nebudú vykonávané v neprimerane dlhom časovom odstupe od ich vzniku a
veritelia budú nútení v záujme zachovania takejto právnej istoty (dlžníkov) uplatňovať svoje práva včas.
Prijatie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu ( prípadne na deň
splatnosti splátok ) a nie na deň možnosti prvý krát požiadať o plnenie , by tu znamenal neprípustné
posunutiezačiatkuplynutiapremlčacejdoby(vzrejmomrozporesúčelominštitútupremlčaniaazásadou

všeobecnej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch ) .Je teda žiaduce, aby vôľa veriteľa určiť
splatnosť pohľadávky bola obmedzená práve hrozbou z oslabenia jeho subjektívneho práva na plnenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádza z toho , že všeobecná premlčacia doba teda plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz . Je bezpochybné , že
vyvolať splatnosť celého úveru ( a to vykonaním úkonu k tomu potrebného ) je právom veriteľa a nie jeho

povinnosťou . Na druhej strane však tá skutočnosť , či a kedy veriteľ toto právo vykoná, nemôže mať
vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty . Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej lehoty je dôležitý
okamih, kedy veriteľ takýto úkon mohol prvýkrát vykonať. V opačnom prípade veriteľ by mohol predlžiť
svojou nečinnosťou premlčaciu dobu , čo však je v rozpore zmyslom inštitútu premlčania ( ktorým
je prioritne zvýšenie istoty v právnych vzťahoch ) . Ak totiž veriteľ chce , aby sa z jeho práva stal

nárok ( ktorého sa potom domáhať na súde ) a môže vykonať úkon k tomu smerujúci, preto je len
na jeho vôli , či z jeho práva sa stane nárok . Ak veriteľ nechce takýto úkon vykonať , musí znášať
hmotnoprávny dôsledok , ktorým dôsledkom je, že začne plynúť zákonom stanovená premlčacia doba .
Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať , súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa

uvádza : „ Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať či niečo opomenúť, dostane sa právo do
štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal,
resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “.Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyše uvedených zásad a dospel k záveru, že uplatnené právo je
premlčané z nasledovných dôvodov:

Podľa predloženej prílohy ( z čl. 33 ) zmluvy o postúpení pohľadávok dátum poslednej úhrady je
14.7.2009 . Vzhľadom k tomuto údaju pôvodný veriteľ mohol vyvolať splatnosť celého dlhu najneskôr
31.12.2009 . Prvý krát pôvodný veriteľ svoje predmetné právo potom mohol uplatniť na súde už 1.1.
2010 , pretože podľa Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol kedykoľvek
(aj ) bez uvedenia dôvodu vypovedať predmetnú úverovú zmluvu prípadne mohol odstúpiť od úverovej

zmluvy ( keď žalovaný tým, že nezaplatil splatnú splátku podstatným spôsobom porušil ustanovenia
zmluvy ) a tým vytvoriť možnosť žiadať od dlžníka celý dlh vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom
úvere. Vzhľadom na vyše uvedené súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto, že veriteľ prvý krát na
súde svoje právo mohol uplatniť voči žalovaným už 1.1.2010 ( pretože po nezaplatení 3. po sebe
nasledujúcej splatnej splátky , mohol vypovedať predmetnú zmluvu podľa bodu 17.1 VOP a tým
dosiahnuť zosplatnenie predmetného dlhu ) . Súd pri rozhodovaní teda vychádzal z toho , že veriteľ prvý

krát mohol svoje právo na súde uplatniť už 1.1.2010 a preto mu od 1.1.2010 začala plynúť trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa 1.1.2013. Žaloba na
súd bola podaná dňa 21.1.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Na základe
vyšeuvedenéhosúddospelkzáveru,žespornéprávojepremlčané,pretohožalobkyni priznaťnemohol
a žalobu v celom rozsahu zamietol.

8/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 257 CSP keď konaní plne úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu týmto konaním zo spisu vyplývajúce trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).