Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113215020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113215020.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov

senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobkyne: K. A., E.. XX.X.XXXX,
I. L., Ž. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELAs.r.o.,1.mája173/11,91101Trenčín,IČO:47234679,ozaplatenieprimeranéhofinančného
zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XXX/XXXX-
XXX zo 14. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné
zadosťučinenie do sumy 426,- eur.

Zrušuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie
nad sumu 426,- eur a v zamietavom výroku a v tejto časti konanie zastavuje.

Zrušuje rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v tejto časti vec vracia súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 942 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % od žalovaného, s tým že výška trov
konania jej bude priznaná samostatným uznesením podľa § 262 CSP.

III. Návrh nad priznané plnenie vo výške 942 € z a m i e t a .“

2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný sa v konaní vedenom pod sp. zn. XXCo/XX/
XXXX v postavení žalobcu domáhal voči žalobkyni (v uvedenom konaní v postavení žalovanej)
zaplatenia 1.658,07 eur, ktorý nárok opieral o úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.1.2007
(správne 12.1.2007, poznámka odvolacieho súdu), na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške
1.892,05 eur, ktorú sumu mu mala žalobkyňa vrátiť v 60 mesačných splátkach v celkovej výške

2.833,80 eur. Žalobkyňa však zaplatila len sumu 269,32 eur. Súd prvej inštancie v označenom konaní
rozsudkom zo 17.4.2013 zaviazal žalobkyňu k zaplateniu 426,07 eur s príslušným úrokom z omeškania
s odôvodnením, že zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z. a z tohto dôvodu podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. ide o úver bezúročný a bez poplatkov, vdôsledku čoho bol priznaný žalovanému len rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.892,07 eur a
zaplatenými úhradami žalobkyňou vo výške 1.465,98 eur, čo predstavuje sumu 426,07 eur. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 10.5.2013.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 9.10.2013 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom z 30.10.2015 a opravným uznesením z 30.10.2015 boli určené ako neprijateľné
zmluvné podmienky úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2007 bližšie špecifikované vo výroku
uvedeného rozhodnutia. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX, XXCo/XX/

XXXX-XXX zo 7.12.2017 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v časti o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok a bol zrušený rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo vzťahu k priznaniu
finančného zadosťučinenia vo výške 426,- eur žalobkyni a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie.

4. Dopĺňacím rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XX z 30.10.2015 k rozsudku č. k. XXC/XXX/XXXX-

XX z 9.10.2013 bola žaloba žalobkyne v časti nad priznané finančné zadosťučinenie vo výške 426,-
eur zamietnutá. Zamietnutá bola aj žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok vo zvyšku.
Výrok pôvodného rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením vo vyhovujúcej
časti o určení neprijateľných zmluvných podmienok nadobudol právoplatnosť dňom 22.1.2018 a výrok
dopĺňacieho rozsudku v zamietavej časti finančného zadosťučinenia nad sumu 426,- eur a v zamietavom

výroku vo zvyšku určenia neprijateľných zmluvných podmienok nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2016.

5. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
v nadväznosti na ktoré ustanovenie uviedol, že žalobkyňa splnila podmienky pre priznanie práva na
primerané finančné zadosťučinenie. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia stanovil súd prvej

inštancie tak, že táto predstavovala výšku škody, ktorá hrozila žalobkyni ako spotrebiteľke v dôsledku
porušenia spotrebiteľských práv dodávateľom. Rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 1.892,- eur
a sumou, ktorú mala žalobkyňa uhradiť na základe zmluvy o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky 2.834,- eur zodpovedá sume 942,- eur, preto v tejto výške súd prvej inštancie priznal
žalobkyni finančné zadosťučinenie. Keďže žalobkyňa pôvodne žiadala priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume 946,- eur a na poslednom pojednávaní uviedla, že správna výška je 942,-
eur, avšak napriek tomu nezobrala v časti žalobu späť, súd prvej inštancie žalobu nad sumu 942,- eur
zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“).

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti vyhovujúcemu výroku
a výroku o trovách konania odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody vymedzil ustanovením § 365 ods.
1 písm. f/, h/ CSP. Poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v čase

podania žaloby, teda k 22.6.2012, z ktorého bol povinný súd vychádzať. Povinnosťou žalobkyne tak
bolo preukázať porušenie práva alebo povinnosti žalovaným, ktoré bolo spôsobilé privodiť žalobkyni
ako spotrebiteľke ujmu a tiež preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom
aspoň potenciálnej ujmy. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp.
zn. XXC/XXX/XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok z úverovej

zmluvy, teda podala určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol
v čase podania žaloby platný a účinný. Namietal, že súd sa vo svojom odôvodnení rozsudku žiadnym
spôsobom nevenoval skutočnosti, k akému konkrétnemu porušeniu práva alebo povinnosti ustanovenej
Zákonom o ochrane spotrebiteľa a súčasne osobitnými predpismi došlo. Obmedzil sa len na závery
z rozsudku, ktorý obsahoval výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré však vo vzťahu k

žalobcovi nemali už žiadny účinok, nakoľko poskytnutý úver bol určený za bezúročný a bez poplatkov.
Zdôraznil, že pokiaľ z predchádzajúceho konania bolo zrejme, že úverová zmluva je bezúročná a
bez poplatkov, tak žiadna škoda žalobkyni nevznikla, ale naopak, získala výhodu bezúročného a
bezpoplatkového úveru, ktorý by jej neposkytla žiadna banka, ani iná inštitúcia. Ak by na základe takejto
skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané ešte aj primerané finančné zadosťučinenie, tak by výklad

ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nebol správne aplikovaný. Keďže doposiaľ žalobkyňa
nezaplatila ani sumu 426,07 eur s príslušenstvom, ku ktorej bola zaviazaná právoplatným rozsudkom
vo veci XXC/XX/XXXX a zároveň by jej bolo priznané aj finančné zadosťučinenie vo výške 942,- eur,
tak by došlo k porušeniu rovnováhy, ktorá má byť ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.nastolená. Keďže úverová zmluva bola uzatvorená dňa 12.1.2007 a v tom čase zákon č. 250/2007 Z. z.
nebol ešte prijatý, tak žalovaný vyslovil názor, že nemohol podmienku porušenia neexistujúceho zákona
naplniť. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie,

prípadne rozsudok zmeniť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP

preskúmal rozsudok v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením
§ 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné posúdiť ako dôvodné. O
odvolaní žalovaného bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke
najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedal. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinností privodiť spotrebiteľovi ujmu. Na
úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.

11. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje,
ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

12. Z obsahu spisu ako aj pripojeného spisu XXC/XX/XXXX nepochybne vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo 17.4.2013 právoplatnom 10.5.2013 bola žalobkyňa

(v pôvodnom konaní v pozícii žalovanej) zaviazaná k zaplateniu sumy 426,07 eur s 0,024 % denným
úrokom z omeškania od 23.1.2009 do zaplatenia a vo zvyšku bola žaloba žalovaného (v pôvodnom
konaní v pozícii žalobcu) zamietnutá, pričom na samostatné konanie bola vylúčená protižaloba o
zaplatenie nemajetkovej ujmy 946,- eur a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Z obsahu
odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že už v tomto konaní súd hodnotil úver č. XXXXXXXXXX

uzavretýdňa12.1.2007zpohľaduvtedyplatnéhoaúčinnéhozákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Pre absenciu náležitosti vyžadovaných ustanovením § 4 ods. 3 citovaného zákona bol
vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby nad sumu 426,07
eur. Je preto potrebné konštatovať, že žalobkyňa si bez akýchkoľvek pochybností v tomto konaní
úspešne uplatnila právo súvisiace s jej ochranou ako spotrebiteľkou, čo je zákonným predpokladom pre

priznanie finančného zadosťučinenia, keďže žalovaným bol porušený osobitný predpis, a to zákon č.
258/2001 Z. z.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné
porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde,

je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odrádzajúceho prostriedku ochrany.
Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o
preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc, musia
byť sankcie za diskriminačné správanie ,,účinné, primerané a odrádzajúce“. Konkrétne posúdenie výšky

finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Priznané finančné zadosťučinenie do sumy 426.- eur
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý
musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne
konal. Ako už bolo spomínané, žalobkyňa sa v inom súdnom konaní úspešne domohla svojho práva,
a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia vo výške,

ktorá by poskytla žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradila by dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov.14. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny, avšak iba vo vzťahu k priznanému finančnému zadosťučineniu vo výške 426,-
eur.

15. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

16. Z obsahu spisu, predovšetkým dopĺňacieho rozsudku č. k. XXC/XXX/XXXX-XX z 30.10.2015

nepochybne vyplýva, že vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu nad sumu 426,- eur bola žaloba
žalobkyne právoplatne zamietnutá. Žalobkyňa v zamietavej časti nepodala proti dopĺňaciemu rozsudku
odvolanie, preto pokiaľ následne odvolací súd rozsudkom č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX, XXCo/XX/
XXXX-XXX zo 7.12.2017 zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ohľadom finančného
zadosťučinenia, tak takéto rozhodnutie sa týkalo výlučne sumy 426,- eur. V ďalšom konaní preto bol
povinný súd prvej inštancie konať iba o tejto sume. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne na pojednávaní

pred súdom prvej inštancie dňa 14.3.2018 trval na finančnom zadosťučinení v sume 942,- eur, avšak vo
vzťahu k takto špecifikovanému nároku neučinil žiaden procesný úkon (rozšírenie žaloby), nemohla sa
stať predmetom rozhodnutia, ktoré je preskúmavané v tomto odvolacom konaní, suma 942,- eur, resp.
suma 946,- eur. Keďže súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia tým, že napadnutým
rozsudkom rozhodol ultra petit, prihliadal na túto procesnú vadu odvolací súd aj bez jej namietnutia.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie nad sumu 426,- eur,
vrátane zamietavého výroku v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP pre nesplnenie procesných
podmienok (§ 161 CSP, prekážka res iudicata) a v súlade s § 391 ods. 1 CSP konanie v tejto časti
zastavil.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách strán sporu pre
jeho nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia rozsudku v tejto časti nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie
vyporiadal s trovami predchádzajúceho konania vo veci XXC/XX/XXXX, v ktorom bola žalobkyňa (v
uvedenom konaní v postavení žalovanej) zaviazaná k zaplateniu 426,07 eur a o trovách malo byť

rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil úspech
žalobkyne v oboch konaniach na 100%, je jeho záver nesprávny.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vyporiadať sa aj s prednesom právneho zástupcu
žalobkyne na pojednávaní dňa 14.3.2018 a následne na tento postup rozhodnúť o prípadnom zvyšku

nároku žalobkyne, vrátane trov celého konania, teda aj konania pred vylúčením vzájomnej žaloby na
samostatné konanie.

19. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).