Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206049
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816206049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 (predtým Poštová banka, a.s. so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890), zastúpeného Advokátkou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanému: O. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/55/2016-51 zo dňa 19.12.2016 takto

r o z h o d o l :

V y h o v u j e návrhu žalobcu, aby do konania na jeho miesto vstúpil BENCONT COLLECTION, a.s.,

so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby na zaplatenie poplatku 4,42 eur.

Vozvyškunapadnutejčastičodozamietnutiažalobyvprevyšujúcejčastiavsúvisiacomvýrokuotrovách
konania z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.241,26 eur, úroky vo výške 222.83 eur a úroky z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.241,26 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a to všetko
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca
toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom február 2012, do úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod
následkami straty výhody splátok. Druhým výrokom konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške 862,37 eur, a v časti úrokov zo sumy 2.000 eur vo výške 24,5% ročne od 01.05.2016 do zaplatenia
zastavil. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a posledným výrokom vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

2. Citoval ustanovenia § 1 ods.2 a § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ust.§ 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust.§ 52 ods.1,2, § 53 ods.1 až 5, §
54 ods.1,2, § 39, § 544 ods.1,2, § 517 ods.1,2 a § 524 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a ust.§ 3 ods.1,2

Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. V odôvodení konštatoval, že mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000 eura žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 60 splátkach vo výške 62,29 eur mesačne. Z
predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil
finančné prostriedky vo výške 758,54 eur. Taktiež bolo preukázané, že listom zo dňa 18.11.2014 bol úver

žalobcom zosplatnený. Žalobca si v konaní uplatnil istinu 2.000 eur, úroky v sume 222,83 eur, úroky
z omeškania v sume 862,37 eur, poplatky v sume 4,42 eur, úroky vo výške 24,50 % p. a. zo sumy
2.000 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.000 eur
od 01.05.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na to, že v danom právnom
vzťahu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalovaný vzhľadom na výsledky vykonaného

dokazovania má žalobcovi uhradiť celkovo len zvyšok istiny 1.241,26 eur a úroky do dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti v sume 222,83 eur. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
862,37 eur, a v časti úrokov zo sumy 2.000 eur vo výške 25,5% ročne od 01.05.2016 do zaplatenia
zastavil. Zvyšok nároku žalobcu ako nedôvodný zamietol. Konštatoval, že keďže došlo k vyhláseniu
predčasnejsplatnostiúverudňa18.11.2014mážalobcanároknaúrokyzosumyúverulenodposkytnutia
úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a tieto žalobcovi súd tak ako ich žalobca žiadal aj priznal.

Nárok žalobcu na ďalšie úroky preto považoval za nedôvodný. Uviedol, že v danej veci bolo preukázané
že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy výzvou zo dňa 18.11.2014. Súd prvej inštancie vyslovil názor,
že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok
a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Tieto úroky od poskytnutia do doby zosplatnenia súd prvej
inštancie žalobcovi priznal. Vo zvyšnej časti považoval súd nárok čo do úrokov za nedôvodný. Čo sa týka
výšky úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 24,50 %, súd prvej inštancie zisťoval
výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky

Slovenska a zistil, táto výška je podľa názoru súdu primeraná úrokovej miery pri podobnom úvere v
bankách a preto aj v súlade so zákonom. Postup žalobcu ohľadom započítania úhrad s poukazom na
ustanoveniaúverovýchzmluvnýchpodmienokzostranyžalovanéhonapríslušenstvoistinypovažovalza
postup v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca nepreukázal podľa čoho a ako postupoval pri
započítaní úhrad žalovaného. Úverové zmluvné podmienky, ktoré by takýto postup žalobcu stanovovali,

žalovaným podpísané neboli a určite neboli individuálne podpísané. Zvyšok uplatnenej pohľadávky
uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu súd prvej inštancie ohľadom ďalších úrokov, rôznych poplatkov
považoval za neopodstatnený. Poukázal na povinnosť označiť dôkazy na všetky tvrdenia, ktoré žalobca
uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Ohľadom žiadaných poplatkov v sume 4,42 eur súd prvej inštancie
považoval túto časť žaloby za nedôvodnú aj z tohto titulu, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné

bremeno. Nepreukázal súdu o aké poplatky ide a to podľa čoho ich účtoval a ani ich výšku. To, že sú
poplatky uvedené vo výpise nepreukazuje ich dôvodnosť a správnosť. Uviedol, že z dôvodu neplnenia si
zmluvných povinností zo strany žalovaného sa žalovaný dostal do omeškania. Dňa 18.11.2014 žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu celého úveru. Žalobca žiadal po
čiastočnom späťvzatí úroky z omeškania od 01.05.2016 do zaplatenia v zákonnej výške 5,25 % ročne.

Súd mal za to, že ku dňu 01.05.2016 bol žalovaný v zmysle uvedeného listu v omeškaní a preto priznal
žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej výške zo sumy, ktorú ako istinu žiadal a ktorú
žalobcovi priznal ako dôvodnú t.j. zo sumy 1.241,26 eur, bez vyčíslenia od 01.05.2016 do zaplatenia.
Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 256 ods.1 a § 255 ods.1 v spojení s ust.§
262 ods.2 C.s.p. Keďže súd žalobe čiastočne vyhovel, čiastočne konanie zastavil, kde platí procesné
zavinenie zastavenia konania. Žalobca bol úspešný v pomere 48 % a žalovaný 52 %. Vzhľadom na
uvedené je zrejme, že obe strany boli úspešné zhruba v rovnakom pomere a vzhľadom na uvedené
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to čo do zamietavej časti a čo do výroku
o trovách konania. Namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia čo do tvrdení,
ktorými podopiera svoj záver. Uviedol, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím porušil práva
žalobcu vyplývajúce z čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd je povinný formulovať odôvodneniespôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. ÚS 117/07, III. ÚS 311/01, III.107/07, IV., ÚS 14/07, III. ÚS 311/07,

I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09 i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
4Cdo/25/2007. Zároveň na ďalšie Nálezy Ústavného súdu, i rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Súdu boli poskytnuté všetky relevantné dôkazy preukazujúce nárok žalobcu na zaplatenie
istiny, spolu s prehľadom úhrad vykonaných žalovaným a spôsobom ich započítania v podobe
listiny Aktuálny stav úveru, ktorá obsahuje údaje o jednotlivých platbách a spôsob ich započítania.

V zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými
podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná
rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových
sadzbách a informáciami o poistení. Následne žalobca citoval z článku 5 bod 5.6 Obchodných
podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Zároveň podotkol, že povinne
na svojom webovom sídle www.postovabanka.sk zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade

s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli
žalovanému dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalovaný si ich mohol preštudovať
kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak mal možnosť si vybrať, či uzavrie zmluvu
o úvere so žalobcom za ponúkaných podmienok. Rovnako je nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ súd
postupoval tak, že započítal najskôr platby na istinu, pričom až následne mali byť jednotlivé úhrady

započítanénapríslušenstvo,súdvydalrozsudok,ktorýneodrážareálnystavpohľadávkyžalobcuatoani
za predpokladu, že by boli jednotlivé platby žalovaného započítavané na istinu, nakoľko v takom prípade
ostala nesplatená časť úrokov, ktorá je vyššia než výška úrokov ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, nakoľko táto by za uvedeného stavu musela byť navýšená o platby žalovaného, ktoré žalobca
započítal na príslušenstvo, avšak súd ich započítal na istinu. Táto výška úrokov vychádza z listiny

Aktuálny stav úveru, ktorý bol súdu predložený a výška úhrad, ktorá bola započítaná na príslušenstvo
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje celkovo sumu vo výške 724,18 eur, z toho na
poplatky bola započítaná suma vo výške 76,81 eur a na zmluvné úroky a úroky z omeškania suma
vo výške 681,85 eur. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu je arbitrárne a
nepreskúmateľné, nemajúce oporu v reálnom stave, nakoľko súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s

úhradami žalovaného započítanými na príslušenstvo, ale len skonštatoval, že žalobca nebol oprávnený
započítavať jednotlivé platby najskôr na príslušenstvo a to aj napriek slobodne a vážnej vôli, ktorú
zmluvné strany vyjadrili. Súd opomenul rozhodnúť o časti sporu - v časti vyčíslených úrokov ku dňu
zosplatnenia úveru, a to v dôsledku nasledovného postupu. Súd naproti stranami dohodnutému poradiu
započítania platieb započítal na istinu, pričom ale súd v rámci tohto prepočítania opomenul, že v

dôsledku preklopenia platieb na istinu, nemôže byť zároveň danými platbami znížené aj príslušenstvo,
a teda v listine Aktuálny stav úveru započítaná suma úrokov do zosplatnenia musí byť ešte zákonite
zvýšenáosumy,ktorésúdzplatiebžalovanéhoprepočítalnaistinu,anienaúroky.Súdvpodstatesvojím
rozhodnutím zmenil vôľu žalovaného a nahradil ju svojou vlastnou a to navyše bez toho, aby zohľadnil
všetky žalobcom uvádzané skutočnosti a v rozpore so stavom, ktorý v čase vydania rozsudku existoval,

a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca si vyčíslil zmluvné úroky a úroky z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v takej výške, ktorá zodpovedá výške vyčíslenej za predpokladu
splnenia zmluvných ustanovení, tzn. za predpokladu, že jednotlivé platby žalovaného boli v súlade so
zmluvnými podmienkami započítavané najskôr na príslušenstvo. Následne poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 i na článok 10 ods. 1 a 2 Smernice 2008/48. K

tvrdeniu súdu uvedenému v bode 49. a v bode 50, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v časti požadovaného nároku na zaplatenie poplatku vo výške 4,42 eur žalobca uviedol, že má za to,
že predložil všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojho nároku. Žalobca súdu uviedol, že listina
Aktuálny stav úveru obsahuje pri položke Nezaplatené poplatky špecifikáciu nezaplatených poplatkov.
Tieto, ako to vychádza aj zo samotnej listiny, predstavujú poplatok za upozornenie pred výzvou zo

dňa 30.10.2014 vo výške 1,10 Eur, určená v zmysle tarify Slovenskej pošty, a.s., poplatku za výzvu za
splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 18.11.2014 vo výške 3,32 Eur, určená v zmysle sadzobníka
poplatkov, bod 13., pričom Sadzobník poplatkov bol súdu predložený spolu s návrhom na začatie
konania. Žalobca má za to, že nie je možné závery o neplatnosti ustanovení dojednaných v zmluve o
úvere opierať o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou

únijného práva je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad
národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Zdôrazňuje, že teóriu o
tzv. euro konformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku. Zákonodarstvo de lege lata žiadny interpretačný priestor nedáva.Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu sa vykoná zákonom alebo nariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Článok II. bod 1. zákona č. 102/2014 Z. z.,
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na

diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov došlo k novelizácii ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka a to tak, že
došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Zároveň článkom II. bodom 7. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru

alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľke alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k prijatiu §
879p Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a. Na ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity
a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. V opačnom
prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Argumentom a contrario

je možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 ods.2 v novelizovanom znení sa
vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 01.04.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli
pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca
s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle,

že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré učinil dobrovoľne. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1201/2009. Súdy sú
povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca
uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na odlišné

stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka.
Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alebo alternatívne žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania,
vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti čo do zamietnutia
žaloby na zaplatenie poplatku Eur nie je dôvodné a vo zvyšku napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby
v prevyšujúcej časti, okrem poplatku 4,42 eur odvolanie žalobcu dôvodné je.

7. Po podaní odvolania bol dňa 04.08.2017 doručený súdu prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu
účastníka na strane žalobcu, ako aj súhlas tejto obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s.,
so vstupom do konania na strane žalobcu, spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok III./2017, vrátane
jej príloh, podľa ktorých malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok, vrátane tej, ktorú si žalobca v tomto
konaní uplatnil voči žalovanému, pričom novým hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

8. Podľa § 80 ods. 1 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto alebo na miesto žalovaného, vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené,

alebo na koho prešli.

9. Podľa § 80 ods. 2 C.s.p., súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

10.Podľa§378ods.1C.s.p.,nakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijúustanoveniaokonaní
pred súdom prvej inštancie, ak to zákon neustanovuje inak.11. V priebehu konania môže dôjsť k prevodu, alebo prechodu práv alebo povinností, o ktoré sa vedie
spor, na inú osobu, než stranu prebiehajúceho konania. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v
citovaných ustanoveniach § 80 ods. 1, 2 C.s.p., je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po

začatí konania. K zmene subjektov môže dôjsť jedine, a výlučne v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala
po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práv a povinností nastala ešte
pred začatím konania, je zmena subjektov vylúčená. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi,
aby pomocou zmeny subjektu súdneho konania, odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej
legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby,

pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prerokovaná a rozhodnutá v rámci už začatého
konania voči inému subjektu, alebo proti inému subjektu. Predpokladom zmeny je návrh na zmenu
subjektu podaný žalobcom, alebo osobou, na ktorú boli práva alebo povinností, o ktorých sa koná,
prevedené, alebo na koho prešli, súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci
žalobca) a preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k
prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, o ktoré v konaní ide (teda o ktorých sa ako o predmete

konania, vedie spor), a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na mieste žalobcu.

12. Predpokladom zmeny účastníka konania, okrem iného, je preukázanie sa, že po začatí konania
nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv, alebo
povinností, o ktorých sa ako o predmete, vedie spor. Okolnosťou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré

malo byť prevedené, alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo,
alebo bolo prevedené, sa súd nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia veci samej (uznesenie NS SR
sp. zn. 1Obdo V 4/2014).

13. Z obsahu spisu tak bolo uvedené vyššie vyplýva, že dňa 04.08.2017 bol zo strany žalobcu doručený

návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu podľa ustanovenia § 80 C.s.p., s tým, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a
obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom, bola pohľadávka žalobcu
ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania
postúpená obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s.. V zmysle citovaného ustanovenia §

80 ods. 1 C.s.p., obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. pripojenou listinou k návrhu na
zmenu účastníka, vyjadrila súhlas so vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa - žalobcu.

14. Nakoľko zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. III./2017 zo dňa 13.6.2017 je zrejmé, že táto bola
uzatvorená po začatí konania medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BENCONT

COLLECTION, a.s. ako postupníkom až potom, ako bola podaná žaloba voči žalovanému, pričom
predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanej, ako to vyplýva z prílohy k Zmluve o postúpení
pohľadávok, podľa ktorej bolo jednoznačne identifikovaná nielen číslo zmluvy, na základe ktorej si
pôvodný žalobca uplatnil nárok voči žalovanému (0567733013), ako aj výška uplatnenej istiny (2000
eur), spolu s príslušenstvom, vyplývajúce zo zmluvy, uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako

veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, a keďže obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.
vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, boli splnené všetky procesné
podmienky preto, aby odvolací súd návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu, vyhovel.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, i to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II.ÚS 78/05).

17. Súd prvej inštancie konštatoval, že postup žalobcu ohľadom započítania úhrad s poukazom na
ustanovenia úverových zmluvných podmienok zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny považovalza postup v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca nepreukázal podľa čoho a ako postupoval
pri započítavaní úhrad žalovaného. Úverové zmluvné podmienky, ktoré by takýto postup žalobcu
stanovovali, žalovaným podpísané neboli a určite neboli individuálne dojednané Podľa ust. § 53

ods. 2,3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, čo bolo aj v
danom prípade. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané a podľa ust. § 53 ods. 4,5 OZ za neplatné.

18. Zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu súd čo do ďalších úrokov,
rôznych poplatkov považoval za neopodstatnený.

19. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,

ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

20. Ohľadom žiadaných poplatkov v sume 4.42 eur súd prvej inštancie považoval túto časť žaloby za

nedôvodnú aj z tohto titulu, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu
o aké poplatky ide a to podľa čoho ich účtoval a ani ich výšku. To, že sú poplatky uvedené vo výpise
nepreukazuje ich dôvodnosť a správnosť.

21. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie čo do žiadaných poplatkov v sume 4,42 eur

s tým, že žalobca nepreukázal súdu o aké poplatky ide a to podľa čoho si ich účtoval a ani ich výšku.
Žalobca v odvolaní v časti IV. sa zaoberá poplatkami vo výške 4,42 eur. Uviedol, že listina Aktuálny stav
úveru obsahuje pri položke Nezaplatené poplatky špecifikáciu nezaplatených poplatkov. Tieto, ako to
vychádza aj zo samotnej listiny, predstavujú poplatok za upozornenie pred výzvou zo dňa 30.10.2014
vo výške 1,10 eur, určená v zmysle tarify Slovenskej pošty, a.s., poplatku za výzvu za splatenie úveru

s príslušenstvom zo dňa 18.11.2014 vo výške 3,32 eur, určená v zmysle sadzobníka poplatkov, bod
13., pričom Sadzobník poplatkov bol súdu predložený spolu s návrhom na začatie konania. Žalobca
vytýkasúduprvejinštancie,ženedostatočnepreštudovalžalobuaprílohy.Odvolacísúdstýmtonázorom
žalobcu nesúhlasí. Žalobcovi by bolo možné priznať len náhradu skutočne vynaložených nákladov
spojených so zasielaním a výziev. Žalobca však v konaní nepreukázal, či a v akej výške mu vznikli

náklady v súvislosti so zasielaním výziev. Žalobca si v rámci žalovanej sumy uplatňuje okrem iného aj
nárok na zaplatenie poplatku za výzvy a nič mu nebránilo predložiť všetky relevantné dôkazy (t.j. okrem
iného dôkazy preukazujúce výšku reálne vynaložených nákladov spojených s vyhotovením a odoslaním
výzvy, upomienky a pod.) už v štádiu začatia konania, t.j. spolu s podaním žaloby. Tieto však súdu, a to
ani v štádiu odvolacieho konania predložené neboli. Uvedené procesné podmienky zo strany žalobcu

neboli dodržané, preto súd prvej inštancie správne v tejto časti žalobu zamietol.

22. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá
vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorý je neprimeraná, napríklad neprimeraná sankcia

za porušenie záväzku spotrebiteľa, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio
legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa /tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch),cit:..Vo

vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý
vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou
na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už
v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa odvolacieho súdu je
v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie nevymožiteľnosti

vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si
svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v
ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou
agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujmespotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť
vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s
poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné

spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa“ (pozri
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014).

23. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby

na zaplatenie poplatku 4,42 eur podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny.

24. Vo zvyšku napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o
trovách konania odvolací súd postupom podľa ust.§ 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok
a postupom podľa ust.§ 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Možno prisvedčiť žalobcovi, tak ako namietal v odvolaní, že právo na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je jednou zo súčasti základného práva na spravodlivý proces zaručeného článkom
6 ods.1 Dohovoru, ktoré je implikované aj v článku 46 ods.2 Ústavy SR. Preto vždy z odôvodnenia
rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Tieto právne závery

súdu prvej inštancie však zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia napadnutého rozsudku čo do
zvyšku napadnutej časti, teda okrem poplatku vo výške 4,42 eur nevyplývajú. Preto rozsudok v tejto
časti nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie. To, že súd prvej inštancie uviedol, že zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v
žalobnomnávrhučodoďalšíchúrokovrôznychpoplatkovpovažovalzaneopodstatnenýnaodôvodnenie

zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti (okrem poplatkov 4,42 eur) nestačí. V rozsudku absentuje
odôvodnenie ako sa vyrovnal s podstatnými argumentmi a dôkazmi žalobcu v zrušujúcej časti, teda
súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom nereagoval na podstatné dôkazy a podstatné
argumenty žalobcu, tak ako to namieta vo svojom odvolaní. Preto je odôvodnenie v časti zrušenej
odvolacím súdom nepreskúmateľné.

26. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami i všetkými odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vo vzťahu k
zrušujúcemu výroku, následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených
v ust.§ 220 ods.2 C.s.p. aj náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie

rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).