Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615202638
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2615202638.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zast. splnomocnencom:
Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., IČO: 36 858 731, so sídlom Bratislava Révová 7, proti
žalovanej: N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, zast. splnomocnenom: LEGART, s.r.o., IČO:
47 252 332, so sídlom Bratislava, Hrachová 16B, o zaplatenie 510,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5C/170/2015-131 zo dňa 12. decembra 2017 - II.
výrok v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/170/2015-210 zo dňa 27. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie v (zamietnutej) časti 10,- Eur vrátane príslušenstva (úrok z omeškania
5,05 % ročne zo sumy 5,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 5,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia)
z a s t a v u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom zamietnutí (suma
500,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 200,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy
300,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v časti o náhrade trov konania m

e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 650,20 Eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovanej.

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (akt. žalobu) navrhovateľa (akt. žalobcu zamietol) a
navrhovateľovi (akt. žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporkyni (akt. žalovanej) náhradu trov konania
a to náhradu trov právneho zastúpenia v sume 754,33 Eur právnemu zástupcovi odporkyne (akt.
žalovanej) LEGART s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 488, § 489, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 22
ods. 1, § 23 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 28 ods. 3 veta prvá, 6 veta prvá zákona č. 442/2002 Z. z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o
regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách),
čl. 3 bod 1, čl. 4 čl. 6 bod 1, čl. 7 bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), s poukazom aj na procesné ustanovenie 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že strany uzavreli dňa 29.7.2013 Zmluvu č.
PZ00182415_001 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd (ďalej
len „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do

odberného miesta (Q. XXX), dodávku pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd
a žalovaná sa zaviazala uhradiť platby za dodávky vody a za odvádzanie odpadových vôd. Zároveň
sa strany dohodli na platení vodného a stočného na základe žalobcom vystavených
faktúr, podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia, bolo dohodnuté ročné
vyúčtovacie obdobie. Žalobca dodal žalovanej pitnú vodu a odviedol odpadové vody v súlade so

zmluvou, za čo jej vystavil dňa 28.3.2014 faktúru č. 214111479 na sumu 164,66 Eur, čo zodpovedalo
spotrebe 158 m3 vody za obdobie od 11.7.2013 do 14.3.2014, pričom žalovaná faktúru reklamovala,
keď dom nevyužívala a nedochádzalo k spotrebe vody. Žalobca reklamáciu listom zo dňa 23.10.2014
akceptovalavystavildobropiskfaktúreč.214111479.Vodpovedinareklamáciužalobcauviedol,žebola
vystavenánováfaktúrač.214172207skoncovýmstavom10m3,ktorýbolzistenýkontrolnýmodpočtom,
ktorý sa uskutočnil dňa 21.10.2014 a zároveň informoval žalovanú, že pri kontrolnom odpočte bolo

zistené, že na vodomere č. 7269201 je poškodená plomba. Dňa 22.10.2014 žalobca vystavil žalovanej
faktúru č. 14830060 na sumu 200,- Eur splatnú dňa 11.11.2014 - zmluvnú pokutu za nedovolené
manipulovanie s vodomerom a dňa 24.10.2014 faktúru č. 14830063 na sumu 300,- Eur splatnú
dňa 11.11.2014 - zmluvnú pokutu za neoprávnený odber vody s používaním vodomera, na ktorom
bolo poškodené zaistenie proti manipulácii. Žalovaná uvedené faktúry neuhradila. Vo Všeobecných

obchodných podmienkach dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd BVS, a.s. je v článku XII.
Zmluvné pokuty uvedené, že v prípade, ak odberateľ poruší svoje povinnosti ustanovené v zmluve a
VOP, je dodávateľ oprávnený domáhať sa zaplatenia nasledovných zmluvných pokút: v zmysle bodu 1.
písm. c) zmluvnej pokuty vo výške 200,- za nedovolené manipulovanie s vodomerom a v zmysle bodu 1.
písm. h) zmluvnej pokuty vo výške 300,- Eur, ak je odberateľom spotrebiteľ, za preukázaný neoprávnený

odber vody. Pohľadávka žalobca voči žalovanej predstavovala dve zmluvné pokuty v celkovej výške
500,- Eur a dve zmluvné pokuty za každú splatnú faktúru v celkovej výške 10,- Eur.

4. Prvoinštančný súd právne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, keď zmluvné dojednanie strán o
zmluvných pokutách vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávky pitnej vody a odvádzania

odpadových vôd BVS, a.s. v článku XII. Zmluvné pokuty, a to v bode 1. písm. c) zmluvnej pokuty
vo výške 200,00 € za nedovolené manipulovanie s vodomerom a v bode 1. písm. h)
zmluvnej pokuty vo výške 300,00 €, ak je odberateľom spotrebiteľ, za preukázaný neoprávnený odber
vody za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom

spotrebiteľ nemôže ovplyvniť a žalobca ako dodávateľ uvedené zmluvné pokuty so žalovanou osobitne
nevyjednával, pretože tieto zmluvné pokuty boli dojednané za rovnakých podmienok vo Všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou viacerých zmlúv, v žiadnom prípade sa teda nejednalo
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je verejnoprávneho charakteru a nejde o predpis z

oblasti súkromného práva. Uvedený zákon počíta s možnosťou vzniku škody, no nevytvára priestor pre
dojednanieinýchzabezpečovacíchprostriedkov,ktorýmibysanavrhovateľmoholvyhnúťpreukazovaniu
vzniknutej škody, akým je napríklad dojednanie zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvných pokutách
je v takomto prípade neprípustné a v prípade porušenia právnej povinnosti uloženej zákonom, by mal
žalobca postupovať výlučne v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v zmysle zásady úspechu a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech,
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 754,23 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalovanej v sume
754,23 Eur pozostávajú z tarifnej odmeny za 8 úkonov právnej služby v sume 278,88 Eur v zmysle

§ 10 ods. 1, 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (8 úkonov á 34,86 € -
prevzatie veci a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, návrh na doplnenie dôkazov zo
dňa 7.12.2015, pojednávanie dňa 15.12.2015, vyjadrenie zo dňa 29.12.2015, doplnenie dôkazov dňa
4.1.2016, pojednávanie dňa 19.1.2016, pojednávanie dňa 15.3.2016), zo sumy 67,69 Eur predstavujúcej
režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (5 úkonov á 8,39 Eur, 3

úkony á 8,58 Eur), z náhrady za stratu času v zmysle § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky v sume
170,32 Eur (4 polhodiny á 13,98 Eur strávených na ceste Bratislava - Senica a späť dňa 15.12.2015,
4 polhodiny á 14,30 Eur strávených na ceste Bratislava - Senica a späť dňa 19.1.2016, 4 polhodiny á
14,30 Eur strávených na ceste Bratislava - Senica a späť dňa 15.3.2016); z cestovných výdavkov v sume132,96 Eur v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 Vyhlášky [cesta Bratislava - Senica a späť dňa
15.12.2015, pri prejdení 180,96 km, pri priemernej spotrebe 5,3 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty
1,197 Eur/1 liter, pri sadzbe základnej náhrady za 1 km 0,183 Eur, pri výpočte cestovného podľa vzorca:

(cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 + (počet najazdených km x sadzba
základnej náhrady za 1 km), teda (1,197 Eur x 180,96 km x 5,3 l) : 100 + (180,96 km x 0,183 Eur) = 11,48
Eur + 33,12 Eur = 44,60 Eur, cesta Bratislava - Senica a späť dňa 19.1.2016, pri prejdení 180,96 km,
pri priemernej spotrebe 5,3 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,153 Eur/1 liter, pri sadzbe základnej
náhrady za 1 km 0,183 Eur, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x

priemerná spotreba) : 100 + (počet najazdených km x sadzba základnej náhrady za 1 km), teda (1,153
Eur x 180,96 km x 5,3 l) : 100 + (180,96 km x 0,183 Eur) = 11,06 Eur + 33,12 Eur = 44,18 Eur, cesta
Bratislava - Senica a späť dňa 15.3.2016, pri prejdení 180,96 km, pri priemernej spotrebe 5,3 litra/100
km, pri cene pohonnej hmoty 1,153 Eur/1 liter, pri sadzbe základnej náhrady za 1 km 0,183 €, pri výpočte
cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 + (počet
najazdených km x sadzba základnej náhrady za 1 km), teda (1,153 Eur x 180,96 km x 5,3 l) : 100 +

(180,96 km x 0,183 Eur) = 11,06 Eur + 33,12 Eur = 44,18 Eur,] a z 20 % DPH podľa § 18 ods. 3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 104,38 Eur.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v celom rozsahu a navrhol žalobe vyhovieť a priznať
mu aj náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s poukazom

na § 205 ods. 2 písm. a), f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval tým, že žalovaná bola
s možnosťou uplatnenia zmluvných pokút zo strany žalobcu riadne oboznámená, čo potvrdila svojím
vlastnoručných podpisom na zmluve zo dňa 29.7.2013. Skutočnosť, že k poškodeniu vodomeru reálne
došlo je nesporná, keď na pojednávaní dňa 15.12.2015 žalovaná uviedla, že vodomer sa nachádza v
pivnici pod domom, ktorý je uzamknutý a okrem nej má prístup do domu a kľúče ešte jej otec. Žalobca

má za to, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty 200,- Eur, resp. 300,- Eur je primeraná vzhľadom
na to, že zmluvná pokuta je istým spôsobom paušalizovaná náhrada škody a zmluvné dojednanie
týkajúce sa zmluvnej pokuty nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú pokutu, keď sa nejedná
o podmienku, ktorá podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech spotrebiteľa. Nie je zrejmé prečo okresný súd začal

posudzovať neprijateľnosť zmluvných dojednaní, keď samotný žalobca pre okresným súdom uznal, že
nárok žalobcu je minimálne čiastočne dôvodný (na pojednávanie dňa 19.1.2016 žalovaná za primeranú
považovala zmluvnú pokutu vo výške 50 % t. j. 250,- Eur). Okresný súd zároveň žalobcu neoboznámil s
obsahom priebehu pojednávania dňa 15.3.2016, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu hospodárnosti. Tým,
že okresný súd nezaslal žalobcovi zápisnicu z tohto pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,

odňalžalobcovimožnosťkonaťpreokresnýmsúdom,aknatomtopojednávanídošlozostranyžalovanej
k prednesu dôležitých skutočností, prípadne k predloženiu relevantných písomných vyjadrení alebo
dôkazov. Poukázal na neúčelnosť úkonov právnej služby a to: návrh na doplnenie dôkazov zo dňa
7.12.2015, vyjadrenie zo dňa 29.12.2015, doplnenie dôkazov zo dňa 4.1.2016, za ktoré nemá žalovaná
nárok na ich náhradu. Vyjadrenie zo dňa 29.12.2015 neobsahuje nové skutočnosti, jedná sa len o

podanie, ktoré zahŕňa tvrdenia žalovanej v odpore a prednesené na pojednávaní dňa 15.12.2015. Návrh
na doplnenie dôkazov zo dňa 7.12.2015 a zo dňa 4.1.2016 sú len sprievodným listom k listinám, ktoré
žalovaná predložila okresnému súdu a nejedná sa o písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila uviedla,
že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania
v sume 52,13 Eur. VOP neboli preukázateľne akceptované zo strany žalovanej, nie sú opatrené
časovým údajom, resp. dátumom a ani podpisom žalovanej. Dojednanie o zmluvnej pokute nebolo
dohodnuté písomne (poukaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010. Vzhľadom na vznesené

námietky v odpore bolo v spore úplne zbytočným skúmanie skutočností ohľadom vodomeru a
žalovaná navrhla dôkazy súvisiace s nepoškodením vodomeru len vzhľadom na iniciatívu okresného
súdu, následne vzhľadom na presvedčenie o správnosti právneho názoru v odpore, k ďalšiemu
dokazovaniu nepristúpila. Žalovaná sa vyjadrovala k pokute v intenciách možného mimosúdneho
riešenia sporu, naďalej nárok odmietala a teda uvedené nemožno vykladať ako uznanie dôvodnosti

nároku žalobcu. Podanie zo dňa 7.12.2015 (návrh na doplnenie dôkazov) je nevyhnutým procesným
úkonom uskutočneným na výzvu súdu zo dňa 23.11.2015. Vyjadrenie zo dňa 29.12.2015 považuje
žalovaná za nevyhnutný, nakoľko na pojednávaní dňa 15.12.2015 sa okresný súd nezaoberal právnouargumentáciou žalovanej v zmysle odporu. Podanie zo dňa 4.1.2016 bolo uskutočnené na základe výzvy
okresného súdu na pojednávaní dňa 15.12.2015.

8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu tak, že sa s ním nestotožňuje a zotrváva
na obsahu odvolania ako aj tvrdeniach predložených a prednesených v konaní.

9. Žalovaná sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu, tak že sa ním
nestotožňuje a zotrváva na zaslaných písomných podaniach.

10. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/170/2015-210 zo dňa 27.3.2018 určil, že zmluvné
podmienky Zmluvy č. PZ00182415_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových
vôd zo dňa 29.7.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou uvedené vo Všeobecných obchodných
podmienkach dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd žalobcu účinných od 1.7.2014 v článku
XII., bod 1., písm. c., h. v znení„V prípade, ak odberateľ poruší svoje povinnosti ustanovené v zmluve

a VOP, je dodávateľ oprávnený domáhať sa zaplatenia nasledovných zmluvných pokút: c. zmluvnej
pokuty vo výške 200,- EUR za nedovolené manipulovanie s vodomerom/meradlom alebo nedostatočnú
ochranu vodomeru/meradla v zmysle čl. IV. (Dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd) ods. 12.,
h. zmluvnej pokuty vo výške 300,- EUR, ak je odberateľom fyzická osoba - spotrebiteľ alebo zmluvnej
pokuty vo výške 3.000,- EUR, v prípade ostatných odberateľov, za preukázaný neoprávnený odber vody

alebo vypúšťanie odpadových vôd podľa čl. VIII. (Neoprávnený odber vody z verejného vodovodu a
neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie), a to za každé jednotlivé porušenie
povinnosti,“ sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok. Strany tento nenapadli
odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke

súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné priznať úspech, keďže rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 510,- Eur,

úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 205,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy
305,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia.

14. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.2.2019 zobral žalobca odvolanie voči rozsudku súdu
prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby v sume 10,- Eur vrátane príslušenstva (úrok z omeškania 5,05

% ročne zo sumy 5,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 5,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia)
späť.15. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova, ods. 3 ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté,
vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

16. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť je dispozičným právom strany sporu. Na účinnosť
späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu ani iného subjektu, pričom podané odvolanie možno
vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie, o ktorom
nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a vec aj strany sporu sa

dostávajúdopostavenia,akokebyodvolanienebolopodané.Lehoty,ktorémajúplynúťodprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, potom plynú až od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania
(§ 369 Civilného sporového poriadku).

17. Keďže v priebehu odvolacieho konania žalobca podaním označeným v odseku 14 zobral svoje
odvolanie čiastočne späť a navrhol odvolacie konanie v tejto časti zastaviť, predtým než odvolací súd o

ňom rozhodol, odvolací súd vzhľadom na popísanú procesnú situáciu a citované zákonné ustanovenie
rozhodol o čiastočnom zastavení odvolacieho konania v predmetnej veci I. výrokom tohto rozsudku.

18. S poukazom na § 369 ods. 2 veta prvá CSP napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti
sumy 10,- Eur vrátane príslušenstva (úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5,- Eur od 12.11.2014

do zaplatenia, zo sumy 5,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia), ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v sume 500,- Eur vrátane
príslušenstva (úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 200,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy

300,-Eurod15.11.2014dozaplatenia)atospoukazomnaodvolacieargumentyuplatnenéodvolateľom.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

21. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

22. Podľa § 298 ods. 2 CSP (ktorý zodpovedá § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku), ak
súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Neprijateľnou je v zmysle § 53 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka zmluvná podmienka

obsahujúca ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnovážny stav môže byť založený najmä na kvalitatívnom určení
práv spotrebiteľa, jeho povinností a na ich súhrne. Nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže
individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neprijateľnosť. Do úvahy treba zobrať
aj ďalšie dojednané podmienky, všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu zmluvy aj okolnosti jej

uzatvorenia.

24. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádzaku kontraktácií s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

25. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je

zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka <.).

40. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že zo skutkového hľadiska je nesporné, že v
prvoinštančnom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, keď žaloba žalobcu bola v celom
rozsahu zamietnutá a teda okresný súd správne podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspechu v
konaní žalovanej určil plný úspech v konaní.

41. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 8.12.2015 doručil právny zástupca žalovanej podanie
(na výzvu okresného súdu zo dňa 23.11.2015 na č.l. 60 preložiť listinné, prípadné iné dôkazy k veci
sa vzťahujúce, okrem tých, ktoré boli doložené k odporu proti platobnému rozkazu, dôkaz, z ktorého
je preukázateľné, že odporkyňa dom na odbernom mieste, ktoré je predmetom konania, neužíva a

odkedy) označené ako „doplnenie dôkazov a návrh na doplnenie dôkazov“ zo dňa 7.12.2015, ktorého
súčasťou je 5 čestných prehlásení zo dňa 14.12.2015 (na č.l. 61-65), pričom samotné podanie obsahuje
(iba) označenie spomínaných čestných prehlásení ako aj návrh na doplnenie dôkazov - návrh na výzvu
na príslušnú matriku - Banská Bystrica na potvrdenie o prechodnom pobyte pani G.. Dňa 15.12.2015
prijal okresné súd na pojednávaní uznesenie, ktorým okrem iného uložil právnemu zástupcovi žalovanej

najneskôr do 31.12.2015 oznámiť súdu aké dôkazy žiada žalovaná v konaní vykonať za účelom
preukázania, že z jej strany neprišlo k žiadnej neoprávnenej manipulácii s vodomerom. Dňa 31.12.2015
doručil právny zástupca podanie označené ako „návrh na doplnenie dôkazov a vyjadrenie“ zo dňa
29.12.2015, ktorého súčasťou je aj potvrdenie o prechodnom pobyte pani G. zo dňa 9.12.2015, ktoré
obsahuje (jednak) návrh na vykonanie listinných dôkazov: 1. nájomné zmluvy žalovanej týkajúcich sa

nehnuteľností, v ktorých žila, 2. výpisy z účtov týkajúcich nehnuteľností v ktorých žalovaná žila, 3.
prepúšťacie správy z nemocníc, ktoré všetky budú predložené okresnému súdu ihneď po ich obdržaní,
4. potvrdenie o prechodnom pobyte, ktoré je súčasťou podania, ako aj vyjadrenie pod bodom III. na
troch stranách podania, z ktorých na dvoch stranách je zopakovaná identická argumentácia žalovanej
použitá už v odpore žalovanej zo dňa 13.7.2015 a ďalších 25 riadkov obsahuje doplnenú argumentáciu

k zmluvnej pokute ako aj reakciu na ústne pojednávanie zo dňa 15.12.2015. Dňa 5.1.2016 doručil
právny zástupca žalovanej podanie označené ako „doplnenie dôkazov“ zo dňa 4.1.2016 na č.l. 31,
ktorého súčasťou sú dve zmluvy o nájme bytu, dodatok č. 1 k zmluve k nájme bytu, trinásť prepúštacíchspráv,jednalekárskaspráva,pričomsamotnépodanieobsahuje(iba)označeniespomínanýchlistinných
dôkazov.

42. Pokiaľ ide o výšku priznaných trov právneho zastúpenia, odvolací súd po preštudovaní obsahu
spisu a jednotlivých namietaných úkonov označených v odseku, ktoré vo veci vykonal právny zástupca
žalovanej, ktorých účelnosť odvolateľ namietal, považuje za čiastočne dôvodné tvrdenie žalobcu, resp.
jeho právneho zástupcu o neúčelnosti niektorých priznaných trov konania, konkrétne vyúčtovaných
úkonov právnej služby - podanie zo dňa 7.12.2015 a podanie zo dňa 4.1.2016, pretože o oboch

prípadoch išlo len označenie návrhov na vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré boli zároveň
aj predložené spolu s podaním. Pričom z obsahu oboch podaní je zrejmé, že žiadne vyjadrenie k veci
neobsahujú, keď takéto podanie nie je podaním vo veci samej, za ktoré by právnemu zástupcovi patrila
náhrada za úkon poskytnutej právnej služby, tak ako to má na mysli vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.
v § 13a ods. 1 písm. c). Odvolací súd však už nezdieľa názor odvolateľa pokiaľ ide o neúčelnosť úkonu
právnej služby zo dňa 29.12.2015, keďže toto obsahuje aj vyjadrenie vo veci samej a to na 25 riadkoch

tak je už konštatované v odseku, aj keď nie celé podanie je aj vyjadrením vo veci samej.

43. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu nepovažoval za účelné dva
úkony právnej služby, a to písomné podanie zo dňa 7.12.2015 a písomné podanie zo dňa 4.1.2016 a to
z dôvodov, ktoré uviedol v odseku 42. V číselnom vyjadrení preto odvolací súd považuje za neúčelné

trovy prvoinštančného konania v rozsahu dvoch úkonoch právnej služby po 34,86 Eur, režijného paušálu
á 8,39 Eur, režijného paušálu á 8,58 Eur spolu s 20 % DPH, čo predstavuje sumu 104,03 Eur
(86,69 Eur + 17,34 Eur). O túto čiastku preto odvolací súd znížil priznané trovy právneho zastúpenia
súdom prvej inštancie v prospech žalovanej v sume 754,23 Eur tak, že žalovanej priznal sumu 650,20
Eur z uplatnených trov právneho zastúpenia ako účelne vynaložené trovy v rozsahu 6 úkonov právnej

služby(prevzatieaprípravazastúpeniadňa8.7.2015,odporprotiplatobnémurozkazuzodňa13.7.2015,
účasť na pojednávaní dňa 15.12.2015, písomné podanie zo dňa 29.12.2015, účasť na pojednávaní dňa
19.1.2016, účasť na pojednávaní dňa 15.3.2016 podľa § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c)
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) á 34,86 Eur, t. j. 209,16 Eur, s príslušným režijným paušálom (4
úkony á 8,39 Eur, 2 úkony á 8,58 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z) t. j. 50,72 Eur,

náhrady straty času (4 polhodiny x á 13,98 Eur, 8 polhodín x á 14,30 Eur podľa § 15 písm. b), § 17 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) t. j. 170,32 Eur, cestovnými výdavkami (za cestu na pojednávanie
a späť dňa 15.12.2015 motorovým vozidlom Bratislava - Senica a späť; 190,96 km; spotreba 5,3 L/100
km; cena PHM 1,197 Eur/L; náhrada 0,183 Eur/km, za cestu na pojednávanie a späť dňa 19.1.2016
motorovým vozidlom Bratislava - Senica a späť; 180,96 km; spotreba 5,3 L/100 km; cena PHM 1,153

Eur/L; náhrada 0,183 Eur/km, za cestu na pojednávanie a späť dňa 15.3.2016 motorovým vozidlom
Bratislava - Senica a späť; 180,96 km; spotreba 5,3 L/100 km; cena PHM 1,153 Eur/L; náhrada 0,183
Eur/km) t.j. 132,96 Eur a 20 % DPH t. j. 87,04 Eur.

44. V uvedenom smere, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov vo vzťahu k náhrade trov

konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania s
použitím § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume
650,20 Eur do 3 dní od právoplatnosti k rukám právneho zástupcu žalovanej.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi stranami odvolací súd rozhodol podľa § 255 a

§ 256 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní.
V odvolacom konaní dosiahla žalovaná čistý úspech 68 % (rozdiel úspech 84 % - 16 % neúspech),
keď v zamietnutí žaloby (500,- Eur s príslušenstvom) aj v zastavení odvolacieho konania (10,- Eur s
príslušenstvom), ktoré zavinil žalobca bolo úspešná, taktiež bola čiastočne úspešná aj v náhrade trov
konania (úspech za jeden úkon právnej služby s príslušným režijným paušálom s 20 % DPH spolu

v sume 51,90 Eur - neúspech za dva úkony právnej služby s príslušným režijným paušálom s 20 %
DPH spolu v sume 104,30 Eur). S ohľadom na uvedené odvolací súd priznal žalovanej voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 68 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).