Rozsudok · Pracovné právo · Judgement

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/24/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308202028
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1308202028.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvBratislave,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.AnnouKlepáčovou,vprávnej

veci navrhovateľa: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. L. Č.. X, R. R., štátne občianstvo SR, v zastúpení:
JUDr. Jozef Švarc, advokát, Horná 41, Banská Bystrica proti odporcovi: SPORTLINE s.r.o., so sídlom
Za Stanicou 11925, Bratislava, IČO: 35 966 807, v zastúpení: JUDr. Gabriela Olejárová, s.r.o., so sídlom
Krátka 160/7, Senica, IČO: 42 187 966, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru daného
zamestnávateľom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo dňa 04.1.2008, doručené
navrhovateľovi dňa 10.01.2008 je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku trovy konania vo
výške 1.051,62 Eura, do rúk JUDr. Jozefovi Švarcovi, advokátovi, Horná 41, Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.02.2008 / doručený súdu/ domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného odporcom v hmotnoprávnom postavení
zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b), Zákonníka práce listom zo dňa 04.01.2008, doručeným
navrhovateľovi dňa 10.01.2008 pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktorého
sa mal navrhovateľ ako zamestnanec odporcu dopustiť tým, že od 12.12.2007 nenastúpil na pracovné
zmeny a svojmu nadriadenému neoznámil dôvod neprítomnosti s tým, že uvedenú neprítomnosť

navrhovateľa na dojednanom mieste výkonu práce odporca kvalifikoval ako neospravedlnenú absenciu!
Návrh vo veci samej navrhovateľ odôvodnil tvrdením, že odporca pri okamžitom skončení pracovného
pomeru s navrhovateľom nepostupoval v súlade s § 74 Zákonníka práce
a vopred dôvod jeho skončenia neprerokoval so zástupcami zamestnancov. Z tohto právneho dôvodu
je preto daná zo zákona jeho neplatnosť.
Ďalej navrhovateľ namietal existenciu skutkového dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
vymedzenom odporcom v jeho jednostrannom zrušujúcom právnom úkone = liste, vyhotovenom v

písomnej forme dňa 04.01.2008, ktorý bol doručený navrhovateľovi do vlastných rúk dňa 10.01.2008,
na základe ktorého mal pracovný pomer účastníkov konania skončiť jeho doručením navrhovateľovi.,
pretože podľa skutkového tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania, odporca od 12.12.2007
svojim postupom znemožnil navrhovateľovi riadny výkon práce, pretože mu prostredníctvom priameho
nadriadeného B.. G. T. zakázal vstup v mieste výkonu práce podľa dohodnutých pracovných podmienok
tým, že prikázal navrhovateľovi odovzdať kľúče od priestorov, kde navrhovateľ prácu doposiaľ vykonával
(predajňa odporcu v obchodnom centre EURÓPA Shopping Centre v Banskej Bystrici) a prikázal mu

odovzdať služobný mobilný telefón (tel. číslo XXXX XXX XXX) s tým, že následne bude navrhovateľovi
doručené písomné skončenie pracovného pomeru.
Navrhovateľ ďalej v návrhu na začatie konania uviedol , že uvedenému prejavu vôle zo strany
odporcu v hmotnoprávnom postavení zamestnávateľa bezprostredne predchádzali listy odporcu zo dňa12.12.2007 doručované navrhovateľovi, v ktorých mu zo strany odporcu bola vytknutá neoprávnená
manipulácia s kartou zákazníka dňa 11.11.2007 pre osobný nákup, čím boli zneužité osobné údaje
zákazníka a poškodené dobré meno odporcu, ďalej bola navrhovateľovi ďalším vytýkacím listom zo dňa

12.12.2007 vytknutá manipulácia z predajnými cenami tým, že navrhovateľ svojvoľne znížil ceny tovaru,
ďalej svojvoľné vzatie tovaru z predajne bez zaplatenia, ktoré konanie zo strany navrhovateľa odporca
považoval za spreneveru a vyhodnotil ho aj ako mimoriadne závažné porušenie pracovnej disciplíny
a z týchto dôvodov bezprostredne po doručení uvedených „vytýkacich listov" vyzval navrhovateľa
priamo v predajni jeho nadriadený G. T., aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, s tým,

že v opačnom prípade na navrhovateľa podá trestné oznámenie pre údajné krádeže a spreneveru.
Navrhovateľ odmietol uzavrieť s odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru, a preto bol
bezprostredne vyzvaný odporcom na odovzdanie kľúčov a koncového mobilného zariadenia s výzvou
na opustenie priestorov predajne.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný.
Vo svojom písomnom vyjadrení v zastúpení právneho zástupcu dňa 25.07.2008 uviedol, že navrhovateľ

sa v žalobe zaoberá hľadaním formálnych nedostatkov skončenia pracovného pomeru, pričom výrazne
opomenul na povinnosti zamestnanca, najmä povinnosť byť na pracovisku od začiatku pracovného
času, využívať riadne pracovný čas na prácu a odchádzať z práce až po skončení pracovného času.
Odporca ďalej uviedol, že získal informácie k osobe navrhovateľa, ktorý sa mal v rámci výkonu zverenej
práce dopúšťať na pracovisku odporcu protiprávneho konania tým, že bez akéhokoľvek oprávnenia

a prístupových práv zasahoval do elektronického systému odporcu, z ktorého dôvodu navrhovateľovi
aj oznámil, že sa chystá odporca uskutočniť kontrolu na prevádzke. Navrhovateľ potom z obavy pred
kontrolou a pripravovanou inventúrou, nepretržite od 12.72.2007 do práce viac ako mesiac nedostavil.
Zároveň odporca uviedol, že po doručení „vytýkacich" listov (dňa 12.12.2007), mal navrhovateľ dostatok
času a priestoru k tomu, aby sa k nim vyjadril, čo však dobrovoľne neurobil. Odporca odmietol tvrdenia

navrhovateľa, že jeho neprítomnosť v práci bola vyvolaná konaním odporcu tým, že navrhovateľovi
zamedzil prítomnosť v práci, a teda, že nedošlo k naplneniu právnej kvalifikácie absencie ako
neospravedlnenej neprítomnosti
navrhovateľa v práci , ktorú mal mať znemožnenú na základe príkazu nadriadeného s výzvou na
odovzdanie kľúčov, služobného telefónu a opusteniu priestorov pracoviska (predajne) a poukazoval na

nezáujem navrhovateľa nastúpiť do práce a aj na tú skutočnosť, že si navrhovateľ zamieňa vo svojom
návrhu na začatie konania osoby F. G. a G. T.. K vytýkanému formálnemu nedostatku prerokovania
okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov sa odporca nevyjadril.
Odporca nedostavenie sa navrhovateľa do práce od 12.12.2007 hodnotil ako nezáujem navrhovateľa o
prácu a ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré porušenie

je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov odporca považoval
skončenie pracovného pomeru za platné.
1/ Pôvodne na zistenie skutkového stavu súd vec prejednal na pojednávaní dňa 09.03.2008 / či. 61 a
nasl./, na ktorom sa oboznámil s prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, na preukázanie ich
sporových skutkových tvrdení vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi účastníkov

konania ich prečítaním, predovšetkým pracovnou zmluvou zo dňa 30.10.2006 v znení jej dodatkov č .1
a č. 2 bez podpisu zamestnanca, dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.10.2006,
bez podpisu zamestnanca, vytýkacimi listami odporcu zo dňa 12.12.2007, okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 04.01.2008, výpisom z Obchodného registra odporcu a vo veci samej
meritórne rozhodol rozsudkom tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo

dňa 04.1.2008, doručené navrhovateľovi dňa 10.01.2008 je neplatné.
V písomnom odôvodnení rozsudku pod č. k: 16 C/ 24/2008 - 76 zo dňa 09.03.2008 súd z vykonaného
dokazovania vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď mal za preukázané, že:
Navrhovateľ sa stal zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2006, s dňom
nástupu navrhovateľa do práce od 30.10.2006. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do

31.10.2007, s dohodnutým druhom práce navrhovateľa ako predavač - pokladník.
Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 29.11.2006 sa účastníci s účinnosťou od 01.12.2006 dohodli
na zmene dojednaného druhu práce navrhovateľa v pracovnej pozícii zástupcu vedúceho MOP v
Banskej Bystrici.
Dodatkom č.2 k pracovnej zmluve zo dňa 27.12.2006 s účinnosťou od 01.01.2007 sa účastníci dohodli

na zmene pôvodne dojednaných mzdových podmienkach navrhovateľa.
Po uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru navrhovateľ pokračoval vo výkone práce pre
odporcu v súlade s ich zmluvným dojednaním, čím sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú.Dňa 10.01.2008 bolo navrhovateľovi prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. doručená do vlastných rúk
písomnosť odporcu = okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa = list odporcu
zo dňa 04.01.2008, v ktorom podľa § 68 ods. 1 , písm. b) Zákonníka práce odporca jednostranne

skončil pracovný pomer s navrhovateľom dňom doručenia tohto listu do vlastných rúk navrhovateľovi
pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom z dôvodu skutkovo vymedzeného tým,
že navrhovateľ „odo dňa
12.12.2007 nenastúpil na pracovné zmeny a svojmu nadriadenému neoznámil dôvod neprítomnosti".
Uvedené konanie navrhovateľa preto odporca hodnotil ako neospravedlnenú absenciu.

Zároveň súd konštatoval z prednesov navrhovateľa a odporcu, že medzi účastníkmi konania nebola
sporná právne významná skutočnosť, že k prevzatiu okamžitého skončenia pracovného pomeru daného
odporcom navrhovateľovi došlo dňa 10.01.2008.
Po vykonanom dokazovaní právny zástupca navrhovateľa / ďalej len PZN/ opakovane namietal
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru daného odporcom navrhovateľovi z dôvodu, že
skutkovo vymedzený dôvod jeho skončenia nespĺňa zákonné formálne náležitosti pre jeho platnosť,

pretože odporca vopred neprerokoval dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami
zamestnancov, konkrétne so zamestnaneckou radou. Uviedol, že odporca je zamestnávateľom, ktorý
má zo zákona povinnosť mať zamestnaneckú radu. Z tohto dôvodu je žalobou navrhovateľa napadnuté
okamžité skončenie pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 04.01.2008 neplatné.
Ďalej k zistenému skutkovému stavu PZN uviedol, že odporcom vytýkaná neprítomnosť navrhovateľa

v práci nie absenciou zamestnanca, pretože sám odporca ako zamestnávateľ mu vytvoril prekážky v
práci tým, že znemožnil navrhovateľovi riadny výkon práce odobratím čipovej karty a kľúčov k vstupu na
pracovisko, odobratím mobilného telefónu a tým, že ho z práce proste ústne vyhodil.
K tvrdeniu právneho zástupcu odporcu / ďalej len PZO/, že navrhovateľ mal dostatok času na to,
aby namietal postup odporcu a dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nepretržite od

12.12.2007, kedy mu mal byť zamedzený vstup na pracovisko, PZN uviedol, že navrhovateľ mohol tak
urobiť až po tom, ako mu bolo predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom
riadne doručené , t.j. až po dni 10.01.2008.
PZO aj po vykonanom dokazovaní opätovne uviedol, že skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé,
najmä odmietal akúkoľvek existenciu prekážky zo strany odporcu, pre ktorú navrhovateľovi bolo

zabránené vykonávať prácu riadne podľa pracovnej zmluvy a poukazoval na to, že navrhovateľ mal
dostatok času od 12.12.2007 do 10.01.2008, aby sa vyjadril k dôvodom skončenia pracovného pomeru,
príp. aby namietal, že mu odporca bránil vo výkone práce, pričom navrhovateľ v tomto období žiadnym
spôsobom na ním tvrdenú existenciu prekážky v práci na strane odporcu nereagoval. PZO ďalej
poukazoval na to, že ani nie je zrejme, kto konkrétne mal navrhovateľovi brániť vo vstupe na pracovisko,

zároveň však považoval v prejednávanej veci za dôležité poukázať na skutočnosť, že zamestnanec
odporcu pán T. nebol iniciátorom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, ako to navrhovateľ tvrdil
v žalobe, a preto odporca žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedka A. I., ktorý mal súdu potvrdiť, že
ďalší zamestnanec odporcu : B.. G. T. nebol dňa 12.12.2007 vôbec v priestoroch prevádzky odporcu v
Banskej Bystrici , kde navrhovateľ pracoval, nakoľko v tom čase bol v E. na školení, kde bol prítomný aj

navrhovaný svedok a na prevádzke odporcu v Banskej Bystrici bol v ten deň prítomný pán G.. Ďalej PZO
uviedol, že pokiaľ zákon vyžadoval pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
odporcu jeho prerokovanie vopred s radou zamestnancov, tak túto skutočnosť môže „zdokladovať",
avšak nevedel jednoznačne potvrdiť a ani dôkazné preukázať súdu, že skutočne okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov (zamestnaneckou radou)

aj napriek tomu, že táto námietka formálneho nedostatku platnosti skončenia pracovného pomeru bola
namietaná v žalobe a bola navrhovateľom uvádzaná ako prvotný
dôvod neplatnosti., rovnako nevedel súdu ani potvrdiť, či skutočne u odboru pôsobí zamestnanecká
rada.
Okrem výsluchu svedka A. I. , výsluchu navrhovateľa a výsluchu riaditeľa odporcu: B.. G. T., ktorí sa mali

vyjadriť k skutkovým okolnostiam a dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, navrhovateľ
a odporca žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhli a ani nepredložili.
Keďže dôkazné bremeno skutkových tvrdení o formálnej platnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru danej zamestnávateľom zaťažovalo odporcu, ktorý bol dôkazné nečinným, súd v pôvodnom
konaní pre dôkaznú nadbytočnosť nevykonal doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaného svedka,

rovnako nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako účastníka konania podľa § 131 OSP.
2/ Voči pôvodnému rozsudku súdu I. stupňa č.k: 16 C/ 24/2008 - 76 zo dňa 09.03.2008 podal včas
odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.Odporca predovšetkým namietal, že súd nevykonal navrhované dokazovanie tým, že upustil od
odporcom navrhovaného výsluchu osobne na pojednávaní prítomného riaditeľa spoločnosti B.. G. T.,
ako aj od navrhovaného výsluchu svedka A. I., ktorý v spoločnosti odporcu spravuje personálnu agendu.

Výsluch svedka B.. T. považoval odporca za nevyhnutný, nakoľko tento mal ako riaditeľ dostatočné
informácie k skutkovým a právnym námietkam zo strany navrhovateľa v prejednávanej veci.
Pretože u odporcu nepôsobí odborová organizácia, zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník,
odporcovi nevznikla zákonná povinnosť prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru dané
odporcom navrhovateľovi, o tejto skutočnosti svedčí aj písomné vyjadrenie B.. G. T., ktoré odporca

predložil. Rovnako je oprávnený i kompetentný vypovedať vo veci aj navrhovaný svedok A. I., pracovník
poverený personálnym vedením spoločnosti Dema Senica a.s, ktorá externe zabezpečuje dodávku
personálnych a mzdových služieb pre odporcu.
3/ Uznesením Krajského súdu v Bratislave číslo konania 2Co/158/2009-106 zo dňa 27.10.2010 bol
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
V odôvodnení citovaného uznesenia odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej

veci postupom súdu I. stupňa bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, ktoré
bezdôvodné porušenie procesného postupu zo strany súdu predstavuje porušenie práva na spravodlivý
proces a je dôvodom pre zrušenie tohto rozhodnutia. Účastníci konania v zastúpení právnych zástupcov
v konaní pred súdom I. stupňa navrhli na pojednávaní dňa 09.03.2008 vypočuť navrhovateľa , svedka
A. I. , svedka B.. G. T. a svedka H. E.., ktoré dôkazy vykonané v pôvodnom konaní neboli. V odôvodnení

rozsudku súd I. stupňa konštatoval, že ani výpoveď navrhovateľa ani svedecká výpoveď nemôže byť
dôkazom splnenia zákonnej podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa tým, že ju predložil na prerokovanie vopred zamestnaneckej rade, pretože absencia jej
prerokovania spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Takýto postup súdu v
pôvodnom konaní však nebol správny, a to aj napriek tomu, že správne konštatoval v odôvodnení svojho

rozsudku, že v zmysle § 74 Zákonníka práce je
zamestnávateľ povinný výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak je jeho zrušujúci prejav vôle neplatný. Tým, že PZO na pojednávaní
dňa 09.03.2008 nevedel len odpovedať súdu na otázku, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
vopred prerokované so zamestnaneckou radou, pričom uviedol, že tieto okolnosti musí zistiť u odporcu,

ale zároveň sa vyjadril, že pokiaľ by zákon požadoval túto formálnu náležitosť platnosti právneho úkonu
odporcu zo dňa 04.01.2008, odporca by ju určite dodržal. Konštatovanie súdu I. stupňa, bez tohto, aby
vykonal navrhované dôkazy, že neboli splnené zákonom stanovené formálne predpoklady podľa § 74
Zákonníka práce, pre absenciu ktorých nemohli nastať právne účinky v zmysle § 59 ods. 1 písm. c)
Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 68 Zákonníka práce, boli preto predčasné.

Odvolací súd zároveň vyslovil právny názor, ktorým je súd I. stupňa viazaný, že v prípade, ak u
zamestnávateľaniejezaloženáodborováorganizáciaaanizamestnávateľskárada,zákonibaumožňuje
jej zriadenie, ale neukladá túto povinnosť, vo všetkých prípadoch, v ktorých by zamestnávateľ inak mal
povinnosť rokovať s týmto sociálnym partnerom, bude konať celkom autonómne, bez rizika, že jeho
právne úkony nebudú platné výlučne len z dôvodu ich neprerokovania so zástupcami zamestnancov v

tých prípadoch, kedy Zákonník práce taxatívne určuje ich neplatnosť.
Zároveň odvolací súd konštatoval, že v ďalšom konaní bude potrebné vykonať navrhnuté dôkazy,
pripadne ďalšie dôkazy a na ich základe potom ustáliť skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie
vo veci samej, svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení skutkového stavu uviesť v
odôvodnení rozsudku tak, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP.

4/ Po vrátení veci súdu I. stupňa, bola vec účastníkov konania, vedená na OS Bratislava III pod sp.zn.
16 C/24/2008 prerozdelená a pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. Anne
Klepáčovej, ktorej spis bol predložený k ďalším úkonom dňa 20.06.2011.
Po úkonoch súdu, smerujúcich k zabezpečeniu prítomnosti sporových strán a navrhovaných svedkov,
súd nariadil vo veci samej pojednávanie dňa 22.09.2011 / zrušené pre prekážku na strane PZN,PZO/,

pojednávanie dňa 07.11.2012, na ktoré predvolával navrhovaných svedkov:
1/ B.. G. T.
2/H. E.
3/A. I. / nesprávne označený účastníkmi konania priezviskom I./.
Na pojednávaní dňa 22.09.2012 / spis číslo listu 130 a nasl./ navrhovateľ v zastúpení

PZN prednesom voči súdu zotrval na podanom návrhu na začatie konania tak, ako bol doposiaľ
skutkovo vymedzený, poukázal na konštatovanie odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia,
na preukázanie skutočnosti, či na strane odporcu bola zriadená zamestnanecká rada alebo zriadená
funkcia zamestnaneckého dôverníka žiadal, aby predloženie tohto dôkazu súd uložil odporcovi, trval navýsluchu svedka H. E., rovnako trval aj na výsluchu predvolaného svedka A. I., Taktiež žiadal, aby bol
vypočutý ako svedok M.. G.. G. T.. Ďalšie dôkazy vykonať nežiadal.
Odporca prednesom vyjadrenia v zastúpení PZO žiadal návrh zamietnuť v

celom rozsahu ako nedôvodný z tých skutkových a právnych dôvodov obrany odporcu, ktorú v zastúpení
PZO uviedol vo svojich doterajších vyjadreniach a prednesoch v prejednávanej veci.
Na preukázanie medzi účastníkmi konania spornej skutočnosti, či odporca mal zriadenú zamestnaneckú
radu alebo funkciu zamestnaneckého dôverníka odporca trval na výsluchu svedka A. I., iné dôkazy
vykonať nežiadal.

Zo zhodných prednesov účastníkov konania súd s odkazom k § 118 ods. 3 OSP konštatoval, že medzi
konania zostala naďalej spornou právne významná skutočnosť, či pred dňom doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru mal odporca zákonnú povinnosť ho prerokovať s týmto sociálnym
partnerom, alebo mohol konať autonómne, rovnako medzi účastníkmi konania zostal sporným len
skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ostatné hmotnoprávne a
formálne podmienky tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, vrátane zákonných lehôt medzi

účastníkmi konania sporné neboli, preto súd si v tomto rozsahu skutkový stav osvojil len zo zhodných
vyjadrení účastníkov konania, bez povinností súdu na ich preukázanie vykonať ďalšie dôkazy.
Na preukázanie sporných skutočností súd vykonal dokazovanie:
1/ prečítaním v písomnej forme podaného vysvetlenia svedka A. I. ,
doručeného súdu dňa 26.9.2011 / č. 1. 128,129/, z podania ktorého zistil, že jeho skutočné priezvisko

nie je I.. K veci svedok uviedol, že v spoločnosti Dema Senica a.s., pôsobil do 19.07.2005 ako člen
predstavenstva. Po tomto termíne pracoval ako vedúci vývoja a pravidelne sa zúčastňoval porád
vedenia firmy. Svoje pôsobenie vo firme Dema Senica a.s. ukončil v mesiaci marec 2011. Od roku 2005
spoločnosť Dema Senica a.s. spracovávala mzdy a zároveň vedenie personálnej agendy spoločnosti
Sportline s.r.o / odporcu/. Spoločnosť Dema Senica a.s. bola zároveň aj najväčším investorom v

spoločnosti Sportline s.r.o. a aj spoločníkom odporcu. Vzhľadom k tejto okolnosti odporca zo strany
spoločnosti Dema Senica a.s. pravidelne kontrolovaný a sledovaný nielen z hľadiska personálneho, ale
aj z hľadiska obchodného na pravidelných poradách spoločnosti Dema Senica a.s.
Ďalej svedok uviedol, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy z
mesiaca október 2006, naposledy vo funkcii zástupca vedúceho predajne v R. R.. Taktiež svedok potvrdil

súdu vedomosť, že navrhovateľovi bol odporcom okamžite zrušený pracovný pomer, nakoľko sa odo
dňa 12.12.2007 nedostavil do práce bez ospravedlnenia ani do konca roku 2007. K tejto skutočnosti
svedok uviedol, že začiatkom decembra 2007 na jednej z pravidelných porád vedenia spoločnosti Dema
Senica a.s., bol prítomný aj pán G. T. ako riaditeľ Sportline s.r.o., na ktorej prezentoval hospodársky stav
ako aj nedostatky, ktorá zistil pri predchádzajúcej kontrole na prevádzke v Banskej Bystrici, kde pracoval

navrhovateľ. Tejto porady sa osobne zúčastnil aj svedok. Po prezentovaní stavu hospodárenia tejto
prevádzky bolo na pracovnej porade prijaté opatrenie, že v tejto prevádzke bude vykonaná v najbližších
dňoch hĺbková kontrola a inventúra. Na tejto porade D. T. vyslovil svoju pochybnosť, že navrhovateľ, v
tej dobe ako zástupca vedúceho predajne manipuluje s cenami, predáva tovar bez dokladov z pokladne
a že sa z tejto predajne stráca tovar, ktorá podľa prvotných zistení presahovala sumu 40.000,-eur.

Na nasledovnej porade informoval G. T. vedenie spoločnosti Dema Senica a.s., že navrhovateľ sa už
dlhšie ako týždeň nedostavil do práce, pričom zanechal veci jemu zverené a potrebné na zabezpečenie
chodu prevádzky priamo na tomto pracovisku, malo ísť
o kľúče a telefón. Keďže navrhovateľ svoju neúčasť na pracovisku neospravedlnil ani v priebehu
mesiaca január 2008, bolo jeho opustenie pracoviska považované ako obzvlášť závažné porušenie

pracovnej disciplíny a s navrhovateľom bol ukončený pracovný pomer. Približne v mesiaci máj 2009 sa
na firmu Dema Senica, a.s. písomne obrátil právny zástupca odporcu Mgr.Vladimír Benda so žiadosťou
o informáciu, či odporca :
-mal v období pred 01.02.2008 zriadenú odborovú organizáciu
mal v období pred 01.02. 2008 zriadenú zamestnaneckú radu

či v spoločnosti odporcu pôsobil v období pred 01.02.2008 zamestnanecký dôverník
aký najväčší počet zamestnancov zamestnával odporca v období pred 01.02.2008,
na ktoré spoločnosť Dema Senica a.s. oznámila PZO, že odporca v súlade s § 233 Zákonníka práce
od svojho založenia v roku 2005 a ani pred obdobím 01.04.2008 nemal zriadenú odborovú organizáciu,
zamestnaneckú radu, ani v tejto spoločnosti nepôsobil zamestnanecký dôverník. Tento stav trvá dodnes,

pričom odporca mal ku dňu 01.04.2008 najvyšší počet zamestnancov 33.
PovykonanítohtolistinnéhodôkazunavrhovateľvzastúpeníPZNnetrvalnadoplnenídôkazuvýsluchom
svedka, k skutkovým zisteniam z písomného vyjadrenia svedka A. I. uviedol, že jeho tvrdenia a
vyjadrenia sú sprostredkované, nakoľko ide o zamestnanca inej firmy, preto naďalej trval na tom, abypriamo odporca preukázal súdu skutočnosť, či mal zriadenú odborovú organizáciu, zamestnaneckú
radu alebo u odporcu pôsobil zamestnanecký dôverník, rovnako žiadal priamo od odporcu preukázanie
najvyššieho počtu zamestnancov odporcu pred dátumom 01.02.2008.

Odporca v zastúpení PZO tento listinný dôkaz nesporoval, rovnako netrval na doplnení dokazovania
výsluchom označeného svedka na pojednávaní. Proti tvrdeniu PZO o nedostatočnej hodnovernosti
skutkovýchtvrdenísvedkauviedol,žeDemaSenicaa.s.preodporcurobíkompletnúpersonálnuagendu
odporcu na základe mandátnej zmluvy, ktorú mandátnu zmluvu odporca dodatočne predloží súdu a
zároveň v tomto rozsahu žiadal PZO doplniť dokazovanie. Rovnako žiadal vypočuť svedkyňu N. E..

K samotnej hodnovernosti údajov tohto svedka, PZO uviedol, že nejde o sprostredkované či inak
nepriame informácie, svedok bol náležité oboznámený s personálnymi pomery odporcu s tým, že
odporca na doplnenie dokazovania predloží súdu zoznam všetkých svojich zamestnancov v rozhodnom
období do 1.2.2008.
2/ z výsluchu svedka M.. G.. G. T. súd zistil , že je zamestnancom odporcu od septembra 2007 vo
funkcii riaditeľa . Štatutárnym zástupcom odporcu nie je a nikdy nebol. Jeho pracovnou povinnosťou bol

riadny chod obchodnej činnosti odporcu ako aj organizácia práce. Pokiaľ ide o účtovníctvo a personálne
práce,tútoagenduvykonávalaodporcovivýlučnelenspoločnosťDemaSenica.Napriektomumásvedok
vedomosť o počte zamestnancov odporcu od vzniku svojho pracovného pomeru do 1.4.2008, ich počet
bol daný tým, že vtedy mal odporca 2 predajne, pričom na jednej pracovalo cca 12 - 13 zamestnancov
a na druhej možno 15 zamestnancov, na centrále pracovali 2-3 zamestnanci. Rovnako svedok vo

výpovedi uviedol, že odporca od roku 2007 nepretržite dodnes nemal zriadenú odporovú organizáciu,
zamestnaneckú radu alebo funkciu zamestnaneckého dôverníka.
Na otázku PZN, aby svedok objasnil okolnosti v súvislosti s vytýkacimi listami zo dňa 12.12.2007 ,
rovnako na otázku, či v uvedenom čase bol svedok osobne v kontakte s navrhovateľom resp. či v
tomto období svedok s navrhovateľom konzultoval postup ohľadne vytýkacich listov adresovaných

navrhovateľovi pre porušenie pracovnej disciplíny, svedok potvrdil vo výpovedi, že sa písali vytýkacie
listy, kolega ich odovzdal. Príčinou týchto vytýkacich listov bola zistená trojnásobná manipulácia s
tovarom na predajni v Banskej Bystrici, kde bol navrhovateľ zamestnaný, pričom sa zistilo, že na
zákaznícke karty blokoval zľavy, na ktoré nemal nárok, ďalej sa zistilo, že pri vrátení iného tovaru bola
umelo znížená cena tohto tovaru v počítači, zákazníkovi predaná za pôvodnú cenu a rozdiel v cene sa

však v pokladni neobjavil, ďalej bolo zistené, že navrhovateľ si zobral domov veci - tovar z predajne v
hodnote za niekoľko tisíc korún, neoznačil do internej písanky, že tovar zobral a k tomuto nemal potrebný
súhlas svojho nadriadeného, ale nie v takom rozsahu, že by tento tovar bol v celkovej hodnote cca 6
000,- Sk - 8000,- Sk. Následne s týmto vznikol konflikt, že navrhovateľovi boli dokázané krádeže.
Na otázku PZN, akým spôsobom tieto jeho tvrdenia boli následne potvrdené konaním svedok vypovedal,

že Zákaznícke karty sa zistili pri vrátení tovaru, pokiaľ mal svedok vedomosť toto mu vytkla vedúca,
ďalšie kroky odporcu nevie.
Na otázku PZN, či na základe týchto zistení odporca v predajni v ktorej bol navrhovateľ zamestnancom,
odporca vykonal inventúru za prítomnosti navrhovateľa a ak áno, kedy, svedok uviedol, že šlo o
manipuláciu z cenami v počítači, , tam by inventúra nepomohla. Pokiaľ ide o zobratie tovaru z predajne,

tento tovar následne síce navrhovateľ nevrátil, ale zaplatil kúpnu cenu., o čom určite musia existovať
písomné doklady.
NaotázkuPZN,abysvedoksauviedolvšetkyjemuznámevedomostizodňa12.12.2007,predovšetkým,
či bol navrhovateľovi odobratý mobil, kľúče od prevádzky a zamedzený prístup do predajne a aby uviedol
dôvod pre ktorý sa tak stalo, svedok vypovedal , že pre pozíciu zástupcu mobil ani kľúče od predajne

nie sú potrebné pre riadny výkon prace navrhovateľom, pretože otváranie predajne nebola pracovná
povinnosť navrhovateľa, predajňu vždy otvára vedúci predajne spolu so zástupcom vedúceho predajne.
Čiže odobratie kľúčov nijak nezamedzilo vstup navrhovateľovi na pracovisko, naviac svedok tvrdil, že
kľúče mu odobraté ani neboli, tieto navrhovateľ ponechal na pracovisku.
Na otázku PZN, aby sa svedok vyjadriť k skutočnosti, či navrhovateľovi zakázal vstup na pracovisko v

prípade, že nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, svedok vypovedal, že ide o výhovorky
navrhovateľa, pretože on je povinný prácu vykonávať riadne a so šéfom sa musí dohodnúť na plnenie
povinnosti . Svedok nezakázal navrhovateľovi prístup do práce na pracovisku odporcu, v predajni na
Troskách 25, Banská Bystrica.
Na otázku PZN, či na vytýkacich listoch sú vlastnoručné podpisy svedka, svedok potvrdil, že na oboch

listoch je jeho vlastnoručný podpis.
Na otázku PZN, odkedy do kedy trvala porada vedenia spol. Dema Senica , a. s., konaná dňa
12.12.2007, na ktorej pracovnej porade sa svedok zúčastnil, svedok uviedol, že porada trvala jednu
hodinu, presný čas nevie a určite bol na nej prítomný.Na otázku PZO, aké manko bolo zistene v predajni po vytýkacich listoch, svedok uviedol, že v mesiaci
január 2008 na základe vykonanej inventúry sa zistil schodok vo výške 1,5 mil. Sk.
Na otázku PZO, aby svedok oznámil meno, priezviskom funkciou osoby, ktorá vypracovala a odovzdala

navrhovateľovi dva vytýkacie listy, svedok vypovedal, že táto činnosť bola v pracovnej náplní vedúceho
obchodu p. G..
Na otázku PZO, či svedok bol prítomný na porade GR Dema Senica, a.s. dňa 12.12.2007 nepretržite
od jej začiatku do konca, svedok uviedol, že áno.
Na otázku PZO, aby svedok potvrdil zo záznamu z porady vedenia GR Dema Senica, a.s. konanej

dňa 12.12.2007 podpis zúčastnených osôb a uviedol, ktorý zo 4 podpisov je vlastnoručným podpisom
svedka, svedok uviedol, že jeho vlastnoručný podpis je prvý z tejto listiny. / záznam z porady vedenia
je ako listinný dôkaz založený v spise na či.91-92./
Po ukončení výsluchu svedka, navrhovateľ v zastúpení PZN vo svojom vyjadrení k vykonanému dôkazu
spochybnil len časť výpovede svedka , týkajúcej sa vytýkacích listov, pretože podľa názoru navrhovateľa
neobsahujú vlastnoručné podpisy svedka. V tomto rozsahu žiadal navrhovateľ doplniť dokazovanie s

tým, aby odporca predložil súdu
výsledky inventúry z januára 2008 vykonanej odporcom na predajni, v ktorej pracoval navrhovateľ,
predložiť konkrétne opatrenia, ktoré vykonal odporca voči navrhovateľovi podľa výsledkov zistenej
inventúry
resp. preukázal, kto od 12.12.2007 disponoval mobilným telefónom číslo XXXX XXX XXX.

Po ukončení svedeckej výpovede, odporca v zastúpení PZO vo svojom vyjadrení túto výpoveď
nesporoval. Proti tvrdeniam PZN k doposiaľ vykonaným dôkazom žiadal doplniť dokazovanie výsluchom
svedkov:
- F. G., zamestnanca odporcu
N. E. , zamestnanec spoločnosti Dema Senica, a.s.

naďalej trval na výsluchu svedka H. E.
Za účelom doplnenia dokazovania navrhovaných svedkov, súd pojednávanie vo veci samej odročil na
pojednávanie dňa 12.12.2011, na ktorom navrhovateľ v zastúpení PZN zotrval na skutkovom a právnom
vymedzení návrhu vo veci samej, tohto sa pridržiaval v celom rozsahu, vrátane prednesov a vyjadrení
PZN proti tvrdeniam odporcu tak, ako boli uvedené v doterajších zápisniciach o pojednávaní. Ďalšie

dôkazy v prejednávanej veci nenavrhol, vo veci samej žiadal rozhodnúť zhodne s petitom návrhu.
Doterajší obsah zápisníc o pojednávaní nesporoval, len okrajovo s prihliadnutím na záznam z porady
vedenia spoločnosti DEMA Senica, a.s., konanej dňa 12.12.2007 uviedol, že ide pravdepodobne o anti
datovanie tejto listiny, pretože v jej písomnej forme mala byť porada ukončená dňa 12.12.2007 o 20.30
hod., so začiatkom tejto porady o 08.00 hod., pričom porada podľa výpovede vypočutého svedka na

pojednávaní dňa 07.11.2007 trvala cca 1 hodinu.
Odporca v zastúpení PZO žiadal návrh zamietnuť z totožných skutkových a právnych dôvodov, ako
uviedol v doterajších vyjadreniach a prednesoch. Na preukázanie skutočnosti, že, na strane odporcu
nebola zriadená odborová rada, zamestnanecká rada, resp. zamestnanecký dôverník, odporca žiadal
doplniť dokazovanie vykonaním listinných dôkazov:

1. prehlásenie konateľa odporcu B.. C. L. zo dňa 09.12.2011 spolu so
zoznamom počtu zamestnancov odporcu ku dňu 31.12.2007,
2. mandátna zmluva uzavretá medzi SPORTLINE s.r.o. a mandatárom:
DEMA Senica , a.s. zo dňa 20.12.2005,
3. zápis o vykonaní fyzickej inventúry zásob tovaru zo dňa 04. až 05. 03.2008

v prevádzke odporcu pod názvom INTERSPORT, EURÓPA SC, na Troskách 25
Banská Bystrica.
Na zistenie skutkového stavu súd vykonal doplnenie dokazovania
1/ výsluchom svedka F. G., zamestnanca odporcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že nebol priamym
nadriadenýmnavrhovateľovi,bolvšakpriamymnadriadenýmvedúcejpredajneINTERSPORT,EURÓPA

SC, na Troskách 25 v Banskej Bystrici, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce navrhovateľa. V
podstate postupu odporcu predchádzalo podozrenie vedúcich zamestnancov odporcu, vrátane svedka,
že navrhovateľ si z predajne v B. Bystrici bral tovar bez toho, aby za tovar zaplatil a bez toho,
aby na jeho prevzatie mal súhlas svojho vedúceho. Na základe tohto podozrenia sa dohodli, že si
budú viacej všímať konanie navrhovateľa, s tým, že vlastne čakali na jeho následné konanie, ktorým

by potvrdil opodstatnenosť domnienky odporcu s následným skončením pracovného pomeru. Na
základe tohto sledovania navrhovateľa sa zistilo, že navrhovateľ poskytol bezdôvodné zľavu z nejakého
nákupu zákazníkovi bez toho, aby na takéto poskytnutie zľavy z nákupu mal samotný navrhovateľ
oprávnenie. Pretože na poskytovanie zľavy z tovaru bola v tom čase oprávnená výlučne vedúcapredajne, ktorá takúto zľavu zákazníkovi neposkytla. Pokiaľ ide o samotné skončenie prac. pomeru
odporcu s navrhovateľom, toto riešil priamo pán T. s navrhovateľom, preto svedok nevedel nič bližšie
uviesť, akurát uviedol, že p. T. ho požiadal, aby vyhotovil písomné podklady = vytýkací list adresovaný

navrhovateľovi, ktorý mu mal svedok odovzdať, čo aj spravil.
Na otázku PZN, aby svedok bližšie oboznámil, čo bolo obsahom vytýkacieho listu, svedok uviedol,
že určite bol adresovaný odporcom konaním pána T. a adresovaný do rúk navrhovateľa, a v ňom
určite vytýkal odporca navrhovateľovi poskytnutie zľavy z kúpnej ceny tovaru zákazníkovi, ktorú mu
neoprávnene poskytol.

Na otázku PZN, na základe čoho zistili, že zo strany navrhovateľa jeho konaním sa naplnilo podozrenie
odporcu, svedok uviedol, že toto bolo zistené tak, že prišiel zákazník do B. Bystrice vymeniť tovar, ktorý
predtým zakúpil v predajni navrhovateľa spolu s pokladničným dokladom, na ktorom bola uvedená práve
táto zľava, a vedúca predajne sa opýtala zákazníka, prečo má poskytnutú túto zľavu z ceny zakúpeného
tovaru, pričom asi ona následne šetrením zistila, že túto zľavu zákazníkovi poskytol navrhovateľ.
Na otázku PZN, či o tomto zistení bol spísaný úradný záznam príp. iný doklad, svedok vo výpovedi

uviedol, že nevie.
Na otázku PZO, aby svedok uviedol, či má vedomosť kto a kedy zo zamestnancov príp. iných osôb bránil
navrhovateľovi dňa 12.12.2007 vo vstupe do prevádzky a tým vo výkone práce v nej, svedok vypovedal,
že o tomto nemá žiadnu vedomosť.
Na otázku PZO, či svedok sám nabádal navrhovateľa alebo mu dal príkaz, aby do práce počínajúc dňom

12.12.2007 nenastúpil, svedok vypovedal, že on určite nie.
Na otázku PZO, či svedok vie bližšie súdu uviesť, kedy príp. z akého dôvodu sa navrhovateľ nedostavil
do práce v mesiaci december 2007 svedok uviedol, že on o ničom takom nevie, vie len ,že všetci
zamestnanci odporcu boli prekvapení z toho, že navrhovateľ do práce nenastúpil.
Na otázku PZO, či pri odovzdávaní vytýkacieho listu s ostatnými listinami avizoval navrhovateľovi, že

zároveň bude na prevádzke vykonaná inventúra, svedok uviedol, že navrhovateľ sa informoval, nevedel
však či z tohto informáciou išiel aj presný dátum vykonania inventúry. V decembri 2007 určite nie, pretože
je to pre odporcu predaj -ťažisková sezóna.
Na otázku PZO, kedy a akým výsledkom bola vykonaná inventúra na prevádzke, v ktorej pracoval
navrhovateľ, svedok uviedol, že prvá inventúra sa robila v marci 2008, so zisteným mankom 1 400 000,-

Sk. Na ňu nadväzovala nasledujúca inventúra, potom čo sa sprísnili podľa výsledkov prvej inventúry
bezpečnostné opatrenia zo strany odporcu.
Na otázku PZO, či a aké dôsledky vyvolala neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku počínajúc
dňom od 12.12.2007 odporcovi, svedok uviedol, že v tejto prevádzke odporcu pracujú zamestnanci v
dvojsmenných pracovných zmenách, takže asi určite ostatní zamestnanci odporcu museli pracovať aj

za navrhovateľa.
Na doplňujúcu otázku PZN, či v medziobdobí pred 4-5. 03.2008 bola vykonaná inventúra na prevádzke,
kde pracoval navrhovateľ, svedok vypovedal, že asi nie, potom, čo pozeral záznamy, tak tam nevidel
žiadnu inventúru.
Po ukončení výsluchu svedka, žiaden z účastníkov konania sa k skutkovým zisteniam z tohto dôkazu

nevyjadril.
2/ z písomného vyjadrenia svedkyne N. E. zo dňa 08.12.2011, založeného v spise na č. 1.
143, prečítaním jeho obsahu súd zistil, že svedkyňa potvrdila že navrhovateľ sa nedostavil bez
ospravedlnenia do práce od 12.12.2007 nepretržite do 31.12.2007 / súd
v tejto časti výpovede svedkyne konštatuje, že ide celkom o 20 kalendárnych dní, z ktorých je 14

pracovných dní / a následne s ním bol okamžite ukončený prac. pomer, pretože žiadne ospravedlnenie
neodovzdal, túto zistenú skutočnosť svedkyňa konzultovala na konci roka
s riaditeľom spoločnosti SPORTLINE s.r.o. G.. B.. G. T., v septembri 2011 sa na svedkyňu obrátil R..
A. I., ktorému poskytla vyjadrenie, že spoločnosť SPORTLINE s.r.o. dosahovala od svojho založenia v
decembri 2005 až do marca

najvyšší počet zamestnancov 33, v spoločnosti SPORTLINE s.r.o. nebola nikdy zriadená
zamestnanecká rada, ani odborová organizácia, v spoločnosti nepôsobil zamestnanecký dôverník, ani
iná forma zamestnaneckých orgánov
Po prečítaní tohto listinného dôkazu navrhovateľ v zastúpení PZN výpoveď svedkyne nesporoval a
netrval na jej výsluchu Odporca v zastúpení PZO rovnako netrval na výsluchu tejto svedkyne na

pojednávaní, po prečítaní jej vyjadrenia zo dňa 08.12.201 lk k tomuto dôkazu uviedol, že ide o svedkyňu,
ktorá vedie u odporcu evidenciu dochádzky všetkých zamestnancov odporcu, a preto jej vyjadrenie
obsiahnuté v tomto podaní sú svedectvom z prvej ruky.S prihliadnutím k doteraz vykonanému dokazovaniu na dotaz súdu navrhovateľ v zastúpení PZN naďalej
trval na doplnení dokazovania výsluchom svedka H.Ť. E. - zamestnanca odporcu, a z dôvodu prekážky
pre ktorú nemohol poskytnutím súčinnosti zabezpečiť jeho osobnú prítomnosť na dnešnom pojednávaní

trval na tom, aby súd navrhovateľom označeného svedka predvolal, rovnako trval na tom aby súd doplnil
dokazovanie a odporcovi uložil povinnosť predložiť mzdový list navrhovateľa za december 2007. Iné
dôkazy navrhovateľ v zast. PZN vykonať nežiadal.
PZO okrem listinných dôkazov, ktoré predložil na pojednávaní, žiadal doplniť dokazovanie výsluch
svedka G.. B.. G. T., z adresy sídla odporcu, na preukázanie skutočnosti, že bola inventúra na strane

odporcu vykonaná aj pred 04. až 05.03.2008.
Na doplnenie dokazovania súd nariadil pojednávanie dňa 20.02.2012, na ktorom vykonal dokazovanie:
1/ doplňujúcim výsluchom svedka B.. G.. G. T., ktorý bol vykonaný na pojednávaní dňa 07.11.2011 (č.l.
132 - 134), a ktorý svoju svedeckú výpoveď doplnil , že zverený predmet - mobilný telefón mal každý
vedúci povinne a pokiaľ ide o zástupcov predajne, títo ich zverené povinne v tom čase nemali. Pokiaľ
ide o navrhovateľa, s odstupom času sa svedok nevedel vyjadriť, či na tejto prevádzke boli dva telefóny

alebo len jeden telefón. S určitosťou však tvrdil, že každá predajňa mala k dispozícii 2 telefóny, 1 vždy
vedúci predajne a 1 bol vždy k dispozícii všetkým zamestnancom, daný k voľnej dispozícii na ich kontakt
s dodávateľmi.
Na otázku PZN, či si svedok pamätá, či navrhovateľ disponoval v mesiaci 12/2007 služobným mobilným
telefónom, svedok uviedol, že mal tento telefón.

Na otázku PZN , čo sa stalo s týmto telefónom, či ho navrhovateľ odovzdal,
kedy a komu, svedok uviedol, že nevie kde a u koho tento telefón skončil, potvrdil však, že vo firme sa
používalo ďalej mobilné číslo XXXX XXX XXX, nevedel však dokedy. Taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu,
kedy navrhovateľ odovzdal a komu tento mobilný telefón, svedkovi určite nie.
Na otázku PZN, kedy odporca vypláca mzdu zamestnancom, vrátane navrhovateľa a ku ktorému dňu

bola dojednaná ich splatnosť, svedok uviedol, že mzda bola vyplácaná za predchádzajúce mesačné
obdobie vždy na účet zamestnanca ku dňu 15. v mesiaci. Takýto účet mal aj navrhovateľ. V mesiaci
december 2007 bola však mzda vyplatená v hotovosti cez pokladňu do rúk navrhovateľovi, a to z toho
dôvodu, že prevzal z predajne neoprávnený tovar, bez zaplatenia kúpnej ceny za prevzatý tovar v
hodnote okolo 6-7 000,- Sk v tom čase, a aby mal z čoho tento dlh odporcovi zaplatiť, tak to technicky s

jeho súhlasom bolo takto vyplatené, nevedel však uviesť, či ako preddavok mzdy, alebo ako vyúčtovanie
mzdy, ale v každom prípade len z toho dôvodu aby mal vôbec nejaké peniaze za zaplatenie tovaru, ktorý
zobral z predajne bez zaplatenia a zároveň aby sedeli peniaze v pokladni a skladové hospodárstvo v
evidencii.
Na otázku PZN, či existuje zápis vykonaný odporcom v zastúpení svedka, resp. iným zástupcom

odporcu, preukazujúci prevzatie doplatku mzdy - výplata navrhovateľovi za mesiac 12/2007 vo výške
10 287,- Sk na účel zaplatenia ceny prevzatého tovaru navrhovateľom, svedok uviedol, že to, že došlo
skutočne k zaplateniu tohto tovaru v hotovosti navrhovateľom po prevzatí vyúčtovania výplaty, neexistuje
žiaden záznam, nakoľko pre evidenčné potreby odporcu to nebolo potrebné, navrhovateľ zaplatil cenu
tovaru v hotovosti do pokladne a asi teda prevzal pokladničný blok.

Na otázku PZN aby svedok uviedol, v akej výške vložil navrhovateľ sumu do pokladne za prevzatý tovar,
potom čo prijal vyúčtovanie mzdy, svedok uviedol, že šlo cca o 6-7 000,- Sk. Pokiaľ má vedomosť, nejaké
bloky nakopíroval a tie by mali byť pripojené k vyjadreniu odporcu.
Na otázku PZO či pre navrhovateľa bol z hľadiska výkonu jemu zverenej práce nevyhnutný telefón s
mobilným číslom XXXX XXX XXX, svedok uviedol že nie, nakoľko v predajni bola aj priama linka.

Na otázku PZO, či má svedok vedomosť, že navrhovateľovi ktokoľvek zo strany zamestnancov, resp.
štatutárnych orgánov odporcu bránil vo vstupe na pracovisko, resp, že existovala akákoľvek prekážka
na strane zamestnávateľa počínajúc dňom 12.12.2007, resp. ku dňu doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru, svedok uviedol, že do predajne sa dalo vstúpiť nielen cez zadnú časť, ale aj priamo
cez dvere určené pre zákazníkov, čiže sa nedalo zabrániť navrhovateľovi v jeho vstupe do príslušnej

prevádzky, čiže na pracovisko, pokiaľ by mal o to skutočný záujem.
Na otázku PZO či aj po 12.12. 2007 mal odporca ako zamestnávateľ pre navrhovateľa zabezpečenú
prácu zodpovedajúcu dojednanému druhu práce a kto ju za navrhovateľa počas jeho neprítomnosti
na pracovisku vykonával, svedok uviedol, že bolo vianočné obdobie, práce bolo dosť, vykonávali ju iní
zamestnanci.

Na otázku PZO, ako často sa robí inventúra na pracovisku, kde pracoval navrhovateľ, svedok uviedol,
že pravidelne každoročne, po odchode odporcu sa vykonala v mesiaci február 2008.
Na otázku súdu, aby svedok uviedol prostredníctvom ktorého zamestnanca ODPORCU navrhovateľ
prevzal peňažnú hotovosť ako vyúčtovanie mzdy, svedok uviedol, že od vedúcej predajne a táto zistila,že chýba tento tovar. To bol hlavne dôvod prečo sa chýbajúci a nezaplatený tovar musel riešiť okamžite.
Naviac, šlo pre konkrétnu predajňu o neprimerane vysokú čiastku. Takže navrhovateľ dňa 12.12.2007
prišiel riadne do práce a myslím, si, že na základe podnetu vedúcej predajne, aby tento schodok zaplatil,

mu bola vyplatená mzda za mesiac , ktorý súdu uviesť svedok nevedel. Mzdy sa vždy spracovávali k
15. nasledujúce mesiaca, takže do 12/12/2007 sa mu vyplatila suma, ktorá by inak zodpovedala jeho
mzde ku dňu 12/12/2007.
2/ Prečítaním písomného vyjadrenia svedka H. Š., doručeného
súdu dňa 03.02.2012 (č.1. 132), z ktorého súd zistil, že

svedka asi pred dvomi mesiacmi kontaktoval navrhovateľ a požiadal ho, aby mu šiel svedčiť. Svedok
však nevedel, čo má k tejto veci uviesť, uviedol len toľko, že navrhovateľ pracoval na prevádzke odporcu
v Banskej Bystrici približne do prvej polovice decembra 2007. Naposledy bol v práci v deň, keď pán G.
oznámil, že sa pripravuje inventúra, teda cca v polovici decembra 2007. Od tej doby už navrhovateľ do
práce neprišiel, dôvod, prečo tak urobil svedkovi nie je známy. Svedok ďalej uviedol, že za navrhovateľa
museli vykonávať jeho prácu, bolo vianočné obdobie, kedy je práce najviac z celého roka. Keď sa

potom urobila asi vo februári 2008 inventúra, chýbal tovar asi za 50.000,-eur. Na predajni si zamestnanci
mysleli, že navrhovateľ neprišiel do práce pre to, že chýba v predajni veľa tovaru a nechcel s tým mať
opletačky.
Po prečítaní písomného vyjadrenia svedka H. Š. na dotaz súdu PZ upustil od procesného návrhu na
vykonanie dokazovania výsluchom tohto svedka. K tomuto dôkazu sa vyjadruje tak, že vyjadrenie tohto

svedka považuje za účelové a ovplyvnené tým, že je naďalej zamestnancom odporcu.
Po doteraz vykonanom dokazovaní s prihliadnutím k zisteným skutočnostiam preukazujúcich
skutočnosť, kto a ako manipuloval s mobilným telefónom XXXX XXX XXX, ako aj k vykonaniu inventúry
odporcom po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj kedy a kým bola vykonaná
inventúra upustil od ďalších označených dôkazov, na ich vykonaní naďalej netrval a po výzve súdu pod

poučením podľa § 120 ods. 4 OSP sa v zastúpení navrhovateľa vykonania ďalších dôkazov nedovolával.
PZO na výzvu súdu pod poučením podľa § 120 ods. 4 OSP žiadal doplniť dokazovanie predložením
pokladničného dokladu o zaplatení hotovosti do pokladne dňa 12/12/2007 na sumu 8 216,- Sk, ktorý
listinný dôkaz je založený v spise na č.l. 185. Ďalej predložil zápis o vykonaní fyzickej inventúry zásob
tovaru konanej dňa 4/3/2008 za inventarizačné obdobie 12/2006 - 2/2008, so zisteným mankom 1 468

152,34 Sk, ktorý listinný dôkaz je na č.l. 186 spisu. Vykonania ďalších dôkazov aj pod poučením podľa
§ 120 ods. 4 OSP sa nedovolával.
3/ Súd po doplnení dokazovania prečítaním listín podľa § 129 ods. 1 OSP predložených na pojednávaní
odporcom v zastúpení PZO
zápis o vykonaní fyzickej inventúry tovaru / č.l. 186/ pokladničný doklad platby v hotovosti na sumu 8

216,- Sk zo dňa 12.12.2007 /č.l. 187/ mal preukázané, že inventúrou bolo zistené manko, rovnako
bolo preukázané, že navrhovateľ v hotovosti do pokladne zaplatil sumu 8 216,- Sk.
PZN vo svojom vyjadrení k vykonaným listinným dôkazom vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide
o dôkaz preukazujúci inventúru a výške manka, táto skutočnosť nemá žiadny vecný vzťah k predmetu
sporu, pokiaľ ide o doklad platby v hotovosti na sumu 8 216,- Sk poukázal na to, že v predajni, v

ktorej ako dojednaný druh práce vykonával prácu navrhovateľ, je otváracia doba vždy od 9.00 - 21.00
hod. Na pokladničnom doklade je však ako čas prevzatia tejto hotovosti do pokladne vyznačený dátum
12.12.2007
PZO vo svojom vyjadrení k vykonaným listinným dôkazom poukázal, že všetci zamestnanci prevádzky
v B. Bystrici odporcu, boli povinní byť na pracovisku najmenej 1 hod. pred otvorením , je nereálne aby

zamestnanci prišli v totožnú hodinu, až keď sa prevádzka otvára pre širokú verejnosť, a samozrejme že
všetci zamestnanci, pretože mali hmotnú zodpovednosť na tejto predajni mali záujem, aby sa vyriešilo
manko, ktoré chýbalo priamo na predajni. To je aj vysvetlenie prečo pokladňa v danej predajni už riadne
fungovala už o 8.03 hod.
Záverečným prednesom PZN k právnej stránke veci a k vykonanému dokazovaniu poukázal na skutkovú

nelogičnosť obrany odporcu tvrdením, že nijako navrhovateľovi nebránil vykonávať dojednaný druh
práce počínajúc dňom 12.12.2011, čomu odporuje predovšetkým výpis z výplatnej pásky navrhovateľa
za mesiac 12/2007. PZN má za to, že ide o špecifický prípad, ktorý sa na Slovensku pravidelne stáva
a to aj v prípade konania odporcu
od 12.12.20011. Navrhovateľovi bol daný jednoznačný príkaz v ústnej forme odporcom ako

zamestnávateľom navrhovateľa, deklarovaný výzvou riaditeľom B.. G.. T., tak ako ju presne navrhovateľ
vymedzil v žalobe, pričom na tom nič nemení ani zápisnica zo zasadnutia spoločnosti Dema Senica,
a.s.. Ak odporca dal vytýkací list dňa 12.12.2007 navrhovateľovi v B. Bystrici, tak logicky vychádza záver,
že tento podpísaný zamestnanec odporcu na vytýkacom liste, v konkrétny deň bol na tejto prevádzke,v ktorej pracoval navrhovateľ. Čo do zvyšku sa pridržiaval skutkových tvrdení, tak ako boli uvedené
v návrhu, preto žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporcu k náhrade trov konania.
Zároveň žiadal, aby súd pripustil do zápisnice aj konečné vyjadrenia navrhovateľa v prejednávanej veci

ku všetkým vykonaným dôkazom.
Navrhovateľ záverečným prednesom žiadal návrhu vyhovieť a trval na tom, že tak ako bolo preukázané
sa dňa 12/12/2007 dostavil na pracovisko, kde ho odporca v zastúpení B.. T., oboznámil s obsahom
vytýkacích listov s tým, že si má zobrať z pracoviska všetky svoje osobné veci, zverené pracovné
predmety odovzdať, čo aj urobil a tieto odovzdal svedkovi B.. T. v kancelárii vedúcej predajne. Nie je

pravdivá výpoveď tohto svedka, že kľúče od predajne nie sú pre zástupcu vedúceho potrebné, nakoľko
predajňa sa otvára výlučne z jedného možného vstupu, a to zozadu, druhý vstup je spredu predajne,
mreže sa otvárajú z vnútra predajne. Vedúci predajne pravidelne predajňu neotvára, túto pravidelne
a obvykle otváral konkrétny vedúci zmeny sám. Vedúca predajne sa dostavovala na pracovisko
nepravidelne. Na prevádzke sa bežne viedol zošit, do ktorého sa zapisovali veci, ktoré si bežne
brali zamestnanci. Navrhovateľovi však dňa 12/12/2007 účtovali cenu bez zľavnenia, ktorá prislúchala

dovtedy pravidelne každému zamestnancovi a preto vôbec nešlo o hotovosť, ktorá chýbala v predajni
a túto bolo potrebné dorovnať.
Právom záverečného prednesú odporca v zastúpení PZO žiadal žalobu zamietnuť a navrhovateľa
zaviazať k náhrade trov konania. Žaloba je nedôvodná v celom rozsahu z hmotno-právnych dôvodov.
V prejednávanej veci boli dva sporné body, prvý či bola zriadená zamestnanecká rada alebo iná účasť

zamestnancov, odporca mal za to, že predložil dostatok dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že ku
dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru u odporcu neexistovala zamestnanecká rada alebo
iná účasť zamestnancov na riadení. Druhá vec bola sporná, či na strane navrhovateľa existovala
objektívnaresp.subjektívnaprekážka,resp.čikonanímodporcubolnavrhovateľovizamedzenývstupna
pracovisko, odporca mal za to, že bolo dôkazné preukázané, že navrhovateľovi nikto nebránil pri vstupe

na pracovisko, práve naopak bol tam očakávaný. Pravým dôvodom neprítomnosti navrhovateľa bola
pripravovaná inventúra, ktorá dopadla veľmi hlbokým mankom. V prípade neprítomnosti navrhovateľa
na pracovisku by potom bolo veľmi problematické odporcovi ako zamestnávateľovi dokazovať vznik
zodpovednosti navrhovateľa za toto manko. Navrhovateľovi nič nebránilo sa dostaviť do práce riadne a
včasod8.00hod.resp.najneskôrdo8.30hod.Pokiaľideovýplatumzdynavrhovateľoviza12/2007PZO

poukázal na skutočnosť, že k 12/12/2007 bola navrhovateľovi vyplatená záloha za mzdu, ale vzhľadom
na to, že výplatný lístok za mesiac sa vyhotovuje až v januári nasledujúceho roka, je možné na túto
výplatnú pásku uviesť že ide o výplatu mzdy ku 12/12/2007, pretože ku dňu splatnosti mzdy za 12/2007
už bolo zrejmé, že po tomto dátume sa už navrhovateľ ďalej na pracovisko nedostavil. Odporca je
podnikateľom, avšak ľudský veľmi korektný voči svojim zamestnancom, o čom svedčí skutočnosť, že za

celú existenciu odporcu, neviedol žiaden obchodno-právny, prípadne pracovno-právny spor. Odporca
si v podstate váži svojich zamestnancov, ktorí si svoju prácu vykonávajú riadne, lebo celý úspech je
založený práve na čestnosti a kvalite jej výkonu zamestnancami. Preto žiada žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú.
Podľa § 252g ods. 1/, Zák. č. 311/2001 Z. z v znení neskorších predpisov / Zákonník práce /

ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred. 1.septembrom
211 a nároky , ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 30.08.2011.
Podľa § 79 ods. 1 č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 01.09.2007 do 11.06.2008
( Zákonník práce - ďalej len ZP) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 17 ods.2 ZP právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/, ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to
iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 3 písm. b) ZP ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá
na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne

inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite
alebo v skúšobnej dobe dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä:
pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,
dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

a)
hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred
poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v

záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Podľa § 82 písm. a) ZP vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä riadiť
a kontrolovať prácu zamestnancov.
Podľa § 141 ZP dôležité osobné prekážky v práci / na strane zamestnanca/
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre

chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania
chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych
dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak
je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne
opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo

možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada
mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zamestnávateľjepovinnýposkytnúťzamestnancovipracovnévoľnoztýchtodôvodovavtomtorozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v

kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo
ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske
prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo

pracovného času,

narodenie dieťaťa manželke zamestnanca; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na
nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
sprevádzanie

rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení
alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy
sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní
v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo

pracovného času,
zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné
voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas,
najviac na desať dní v kalendárnom roku,1. d) úmrtie rodinného príslušníka
pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť
na pohrebe týchto osôb,

pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca,
rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak
zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na
pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá

síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší
deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a
pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným

prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy
sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez
náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto
pracoviska iným primeraným spôsobom,

h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy
sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri
sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa
pracovné voľno s náhradou mzdy,
i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy

sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej
výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení
pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63
ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 ďalšie pracovné voľno

s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy
alebo bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných
a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.
Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného
týždenného pracovného času zamestnanca.

Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v
súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi
nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za
neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

Podľa § 141a ZP ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny
a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po
prerokovaní so zástupcami zamestnancov
zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi po dobu
dočasného prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

A/ Výklad cit. právnych noriem
1/ Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne

uvedených v zákone.
Právnu kvalifikáciu závažného porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce na účely rozviazania
pracovného pomeru nevymedzuje. Rovnako nedefinuje a ani neurčuje hľadiská, z ktorých treba pri
posudzovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej
normy teda závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy zamestnávateľa, resp. v prípade sporu , od

úvahy súdu., ktorý prejednáva a rozhoduje tento spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom .
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca [§ 47 ods. 1
písm. b), § 81 a 82 ZP].Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany
zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, to však musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných
povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných

hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod. Zamestnávateľ musí závažné porušenie
pracovnej disciplíny zamestnancom preukázať. Preukazovanie závažného porušenia pracovnej
disciplíny nemožno viazať len na § 81 a § 82 ZP, v ktorých sú všeobecne obsiahnuté základné povinnosti

zamestnancov a vedúcich zamestnancov, ale aj na povinnosti zamestnancov, ktoré sú obsiahnuté v
ďalších vnútorných predpisoch zamestnávateľa, napr. v pracovnom poriadku (§ 84 ZP). Pri hodnotení
intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii,
ktorú vykonáva, k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu
pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych
povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim

konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, v akej výške . / t.j. v intenzite porušenie pracovnej disciplíny
nielen zvlášť hrubým spôsobom podľa predchádzajúcej právnej úpravy ZP č. 65/1965 Zb., ale aj
intenzitou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo možné v minulosti postihnúť len
výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 46 ods.l, písm. f, ZP č. 65/1965 Zb./
Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí

určité konanie zamestnanca v pracovnom poriadku alebo inom vnútornom predpise. Hodnotenie stupňa
intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu.
K riadnemu vymedzeniu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné, aby
obsahovalo aj údaj o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité skončenie, alebo
kedy tento dôvod vznikol, alebo či bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru predmetom

vyšetrovania príslušným orgánom, ak bez týchto údajov je nepochybné, prečo bol so zamestnancom
okamžite skončený pracovný pomer., t.j.

v akom konkrétnom konaní zamestnanca zamestnávateľ vidí jeho závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

Porušením pracovnej disciplíny je zavinené porušenie pracovných povinnosti zamestnanca pri výkone
práce, ktoré patria k jeho úlohám a ktoré sa zaviazal vykonávať podľa pracovnej zmluvy aj keď
mu boli konkretizované až v procese jej činnosti pokynom vedúceho zamestnanca a v súlade s
pracovnou zmluvou, ale aj v prípade , ak zamestnanec vykonáva inú prácu v rozpore s právnymi
predpismi, pracovným poriadkom a inými vnútornými predpismi zamestnávateľa alebo podľa pokynov

nadriadeného vedúceho zamestnanca.
Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, musí
uplatniť nielen v subjektívnej ale aj v objektívnej prekluzívnej lehote. Pri nedodržaní lehoty toto právo
zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1 ZP ).
Zamestnávateľ je povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcom

zamestnancov. Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je okamžité skončenie pracovného pomeru
neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do
desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote
k prerokovaniu tohto zrušovacieho prejavu nedôjde, platí zákonný predpoklad, že k jeho prerokovaniu
došlo (§ 74 ZP).

2/ Porušenie pracovnej disciplíny
Anotácia: ,
Zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych
predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej zmluvy, resp. z pracovného poriadku - kritériá
hodnotenia závažného a menej závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Popis článku
Názov: Porušenie pracovnej disciplíny
Titul: Personálny a mzdový poradca podnikateľa
Ročník: 2009
Číslo: 1

Strana: 117
Dátum právneho stavu [od]: 1. 9. 2007
Dátum právneho stavu [do]: 31. 12. 2010
Autori:Mgr. Viera Ronecová
Ako porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca sa hodnotí zavinené porušenie povinností, ktoré
zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z

kolektívnej zmluvy, resp. z pracovného poriadku. Môže ísť o menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny a o závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na rozdiel od doterajšieho právneho stavu, nemusí mať
charakter sústavnosti. Na to, aby zamestnávateľ uplatnil výpoveď, musí zamestnanec najmenej dvakrát
porušiť pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Po prvom porušení pracovnej disciplíny menej

závažným spôsobom ho zamestnávateľ písomne upozorní a po druhom porušení pracovnej disciplíny
menej závažným spôsobom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď.
Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností,
ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z
kolektívnej zmluvy, resp. z pracovného poriadku. Rozoznávame menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny a závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Pretože Zákonník práce zavinenie nedefinuje, je potrebné vychádzať z pojmu zavinenie, ako ho
zakotvuje Trestný poriadok: Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám
trestného činu a je vybudované na:
zložke poznania - intelektuálna zložka, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa, ako aj predstavu predmetov
a javov, ktoré páchateľ vnímal predtým alebo ku ktorým dospel svojím úsudkom na základe poznatkov

a skúseností a
zložke vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda rozhodnutie konať určitým
spôsobom so znalosťou podstaty veci. Ak páchateľ rozhodujúce skutočnosti nechce a nieje s nimi ani
uzrozumený, nieje daný žiadny vôľový vzťah.
Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať napr.: oneskorený príchod do

práce, neospravedlnenú absenciu, nesprávne zapisované do evidencie dochádzky, nedodržiavanie
zákazu fajčenia na pracoviskách mimo priestorov na to určených, opustenie pracoviska a odchodu
zo zamestnania bez zapísania do evidencie dochádzky, upovedomenia nadriadeného zamestnanca
alebo riaditeľa, neoznámenie prekážky v práci zamestnávateľovi, ak je zamestnancovi prekážka
vopred známa, nehospodárnosť, nedôslednosť a nedodržiavanie termínov pri plnení pracovných

úloh, nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a povinností
vyplývajúcich z pracovnej náplne.
Za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať napr.: neospravedlnenú absenciu,
odmietnutie podrobenia sa skúške alkoholom, resp. vyšetrenia alkoholu a iných omamných látok v
pracovnom čase, zistenie alkoholu po skúške alkoholového testu alebo vyšetrenie alkoholu a iných

omamných látok u zamestnancov v pracovnom čase, nástup na pracovisko pod vplyvom alkoholu,
prijímanie darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, zavinené porušovanie
bezpečnostných predpisov a pod.
Požívanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve,
prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom, môže byť považované za závažné porušenie

pracovnej disciplíny, a teda môže byť aj dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Alkoholickými nápojmi sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac než 0,75
objemového percenta alkoholu.
Zavinená absencia zamestnanca môže byť pre zamestnávateľa nepochybne dôvodom na skončenie
pracovného pomeru výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka

práce. Skutočnosti, ktoré sú potom podstatou tohto výpovedného dôvodu (t. j. zavinená absencia),
nenastávajú spravidla v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca, niekedy v
kratšej, inokedy v dlhšej lehote. Vo všetkých týchto prípadoch neplynie dvojmesačná lehota, v priebehu
ktorej môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď skôr, než sa zamestnávateľ dozvie, že ide,
prípadne, že išlo o zavinenú absenciu. Či už ide o krátkodobé absencie alebo dlhodobú absenciu,

neskončí sa plynutie dvojmesačnej lehoty skôr než po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nasledujúceho
po poslednej zavinenej absencii; ak by však zamestnávateľ neskôr zistil, že išlo o zavinenú absenciu,
plynie táto lehota odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa zamestnávateľ dozvedel, že išlo o zavinenú
absenciu - Judikát R 51/1970.
Súdy považovali za závažné porušenie pracovnej disciplíny neospravedlnenú absenciu zamestnancov,

výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov
zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne
delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne
- Judikát R 18/1974.Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný
oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu (§ 63 ods. 5 Zákonníka
práce). Ustanovenie ods. 5 poskytuje zamestnancovi zvýšenú ochranu pre prípad, že zamestnávateľ

chce voči nemu uplatniť výpoveď z dôvodu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ je povinný, a to ešte pred
uplatnením výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, oboznámiť zamestnanca s výpovedným
dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Zákonník práce neupravuje formu vyjadrenia, môže ísť tak
o písomnú, ako aj o ústnu formu.
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o

poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke
v práci a ojej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, pričom prekážku v prácu a jej trvanie
je zamestnanec povinný preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o
existencii prekážky v práci a o jej trvaní (§ 144 ods. 1, 2 Zákonníka práce).
Podľa § 144 ods. 7 Zákonníka práce o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje
zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak nedôjde k dohode, môže zamestnávateľ

požiadať o rozhodnutie súd.
Aj napriek tomu, že Zákonník presne neustanovuje spôsoby alebo formy preukázania prekážky v práci
na strane zamestnanca, je tento povinný ju preukázať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec
o prekážke v práci vie už vopred, má svojho zamestnávateľa požiadať o pracovné voľno, resp. ak o nej
vopred nevie, má tak urobiť bez zbytočného odkladu, teda hneď, ako je to preňho možné. V prípade,

že by zamestnanec zamestnávateľa o prekážke v práci a jej rozsahu zamestnávateľa neupovedomil,
sama jej existencia by nedovoľovala považovať neúčasť zamestnanca v práci za neospravedlnenú. Išlo
by však o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by nemuselo byť zavinené.
O tom, či ide o neospravedlnenú neprítomnosť v práci, rozhoduje zamestnávateľ vždy až po dohode so
zástupcami zamestnancov, teda až potom, ako sa zamestnávateľ so sociálnym partnerom na právnej

kvalifikácii neúčasti zamestnanca v práci dohodol.
B7 Judikatúra :
1/ Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie

pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným
odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,

aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 95/2009 z 29. apríla 2010)

^
O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom
čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti
na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou
neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného

voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť
pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej
disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b/. Skutočnosti, ktoré sú podstatou
tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania
zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.

2/Vzmysle§68ods.1písm.b/Zákonníkaprácemôžezamestnávateľokamžiteskončiťpracovnýpomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť
pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím
na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo

požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo
všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastavanú funkciu, jeho doterajší postoj pri
plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavineniazamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia
pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.
(uznesenie Najvyššieho súdu z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 316/2009)

Nazákladeskutkovéhozistenia,žedodatočnénahlasovaniečerpaniadovoleniekbolouzamestnávateľa
zaužívané, má NS SR za to, že pokiaľ navrhovateľ neoznámil odporkyni vopred (30. júla 2008) čerpanie
dovolenky, ale tak urobil až 31. júla 2008, neporušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané, je z tohto dôvodu neplatné.
3/ Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď, musí byť vždy uvedený

v zrušujúcom písomnom prejave. Ak by výpoveď výpovedný dôvod neobsahovala, je neplatná, a
to bez ohľadu na to, či u zamestnanca aj v skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval. V
písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia,
ale aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede, nespôsobuje
jej neplatnosť. V prípade, ak niektoré výpovedné dôvody uvedené v tomto odseku obsahujú viac

výpovedných dôvodov súčasne, zamestnávateľ je povinný vo výpovedi uviesť, na základe ktorého
konkrétneho výpovedného dôvodu dáva zamestnancovi výpoveď. Ak tak neurobí a z obsahu výpovede
táto skutočnosť nevyplýva, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. V písomnej výpovedi uvedený dôvod
výpovede nemôže zamestnávateľ dodatočne meniť.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 278/2007, zo dňa 25. novembra 2008)

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcim
z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce rozlišuje
medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.

Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca,
Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri posudzovaní tohto problému
vychádzať. K skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže
zamestnávateľ pristúpiť, ak zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo ak sa

dopustil jej porušenia menej závažným spôsobom. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovnýchpovinností,spôsobaintenzitaporušeniakonkrétnychpracovnýchpovinností,akoajsituácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo
zamestnávateľovi škodu, posúdenie negatívneho vplyvu porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca

na stav pracovnej disciplíny na pracovisku a pod. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
môže dať zamestnávateľ výpoveď len za predpokladu, že zamestnanca v období posledných šiestich
mesiacov písomne upozornil na možnosť výpovede. Z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže dať
zamestnávateľvýpoveďlendodvochmesiacovododňa,keďsaodôvodevýpovededozvedel,najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Uvedené lehoty sú lehotami prekluzívnymi,

preto po ich márnom uplynutí toto právo zamestnávateľa zaniká ( § 36 ods. 1 ).
Podľa Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.
Povinnosť prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď ( alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru ) Zákonník práce formuluje ako hmotnoprávnu podmienku, nesplnenie ktorej
v nadväznosti na ust. § 17 ods. 2 spôsobuje neplatnosť výpovede ( alebo okamžitého skončenia

pracovného pomeru ). Platnosť výpovede však neovplyvňuje situácia, ak zamestnávateľ výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval s príslušným odborovým orgánom a tento v
rámci prerokovania vyjadril negatívny postoj k predpokladanej výpovedi ( alebo okamžitému skončeniu
pracovného pomeru ). Prerokovanie zástupcami zamestnancov musí predchádzať okamžiku prejavenia
vôle zamestnávateľa ( doručenie výpovede, odoslanie výpovede poštou alebo udelenie príkazu

príslušnému zamestnancovi, aby písomnosť doručil adresátovi na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek
bude zastihnutý).
Podľa Zákonník a práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom
podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby sizamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní
dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
V súvislosti s čerpaním dovolenky Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi v citovanom ustanovení

uvedené povinnosti. Prípadné porušenie týchto povinností nemá za následok neplatné určenie čerpania
dovolenky. Dovolenku možno určiť aj na základe plánu dovoleniek, na ktorý nedal predchádzajúci
súhlas zástupca zamestnancov. Vyplývate z ustanovenia odseku 1 v spojení s ustanovením § 17
ods. 2, podľa ktorého právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon,
ktorý vopred neprerokoval príslušný zástupca zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil

formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis. V rozpore s týmto ustanovením nie je ani taká prax, podľa ktorej zamestnanec
požiada o udelenie dovolenky a jeho nadriadený ( do ktorého právomoci spadá taký úkon ) mu dá k
čerpaniu dovolenky súhlas; v tomto súhlase je totiž možno vidieť určenie nástupu dovolenky. Pokiaľ
však zamestnanec len oznámi, že nastupuje dovolenku, a jeho nadriadený mu neudelil potrebný súhlas,
poprípade udelenie súhlasu výslovne odmietol, nemôže ísť o dovolenku.

Podľa § 144 ods. 7 Zákonníka práce o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje
zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak nedôjde k dohode, môže zamestnávateľ
požiadať o rozhodnutie súd. V prípade, že zamestnávateľ mieni dať výpoveď zamestnancovi v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z niektorého z dvoch dôvodov v ňom vymedzených, ktorý dôvod
bol vyjadrený skutočnosťou spočívajúcou v neospravedlnenej absencii zamestnanca,

neospravedlnenou absenciou je neprítomnosť zamestnanca v práci len vtedy, ak ju zamestnávateľ
kvalifikoval ako neospravedlnenú a ak s jeho stanoviskom vyslovili súhlas zástupcovia zamestnancov.
Dohodazamestnávateľasozástupcamizamestnancovznamenáichsúčinnosťaspôsobtejtosúčinnosti.
Rozhodnutie zamestnávateľa ( prijaté v dohode s príslušným zástupcom zamestnancov ) o tom, že
neprítomnosť zamestnanca v práci je neospravedlnenou absenciou, nepredstavuje také opatrenie,

ktorým by bol súd viazaný a je preto v právomoci súdu posúdiť správnosť záverov zamestnávateľa. Ide
len o skutočnosť ( faktický úkon ), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon tam, kde to
právne predpisy stanovujú, a ktorá nieje sama o sebe spôsobilá privodiť následky v právnych vzťahov
účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.
4/ Neplatné skončenie pracovného pomeru a určovacia žaloba

Spisová značka: 5 Cdo 60/2009
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. P., bývajúcej v T., proti odporcovi
T. s.r.o. P., ICO : X., zastúpenému JUDr. Ľ. H., advokátom so sídlom v B., o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. 11

C 206/2007-9, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2008 sp.zn.
5 Co 207/2008, 5 Co 208/2008 takto
rozhodol: . ,,. : ;,,.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2008, sp.zn. 5
Co 207/2008, 5 Co 208/2008 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie.

V odôvodnení tohto uznesenia dovolací súd vyslovil o.i., že z hľadiska skutkového bolo v prejednávanej
veci nepochybné, že po konflikte, ktorý vznikol medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 7.9.2007,
navrhovateľka opustila svoje pracovisko. Následne zo všetkých krokov, ktoré vykonal zamestnávateľ
voči svojej zamestnankyni vyplýva, že tento nemal záujem na tom, aby navrhovateľka uňho aj naďalej
pracovala. Táto skutočnosť sa prejavila tým spôsobom, že nasledujúceho dňa bola vyzvaná, aby

odovzdala kľúče od predajne a ďalší deň, kedy nastúpila do práce, jej bolo prikázané, aby odišla domov.
V deň svojho pracovného voľna navštívila prevádzku zamestnávateľa v P., kde je bola ponúknutá
dohoda o skončení pracovného pomeru. Túto však navrhovateľka neprijala. To, že odporca nemal
záujem na tom, aby navrhovateľka naďalej uňho pracovala, dosvedčuje aj samotná výzva, ktorá bola
navrhovateľke doručená dňa 21.9.2007, v ktorej sa len konštatuje, že jej bol predložený návrh dohody,

na ktorú navrhovateľka nereagovala s tým, že zároveň bola upozornená, že má absenciu v čase
od 17. do 21.9.2007. Vzápätí na to dňa 25.9.2007 bolo vyhotovené okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu neospravedlnenej absencie zo strany navrhovateľky. V tomto prípade odvolací súd na
rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že neprítomnosť zamestnanca, ktorému zamestnávateľ
neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy v zamestnaní, nemožno považovať za porušenie pracovnej

disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že zo strany
navrhovateľky nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pretože odporca preukázateľne
nemal ďalej záujem na tom, aby navrhovateľka u neho pracovala. Na druhej strane potom je nutnékonštatovať, že pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohode o rozviazaní pracovného pomeru, bolo
povinnosťou odporcu postupovať tým spôsobom, pokiaľ mal záujem na ďalšom vykonávaní práce zo
strany navrhovateľky, aby ju vyzval riadne k nástupu do práce, čo však odporca neurobil. Odporca vo

svojom upozornení len konštatuje, že navrhovateľka do práce nenastúpila, pričom má neospravedlnenú
absenciu. V konečnom dôsledku pokiaľ by aj
odporca zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľke, táto mohla mať
neospravedlnenú absenciu až v čase po tom, ako jej bola doručená výzva na nástup do práce a takúto
výzvu by neuposlúchla. Za stavu, kedy odporca navrhovateľku nevyzval na nastúpenie do práce a

trval na tom, aby podpísala dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, z hľadiska logických a vecných
súvislostí možno dôvodiť, že skutočne nemal záujem na tom, aby uňho aj naďalej pracovala. Preto na
základe vyššie uvedeného skutkového stavu dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd
k záveru, že navrhovateľka neporušila závažným spôsobom pracovnú disciplínu a jej absencia, kedy
ona tvrdí, že si zobrala dovolenku, nepredstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených
dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť,

že okamžité skončenie pracovného pomeru zaslané odporcom navrhovateľke je neplatným právnym
úkonom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 70 veta prvá Zákonníka práce.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý žiadal, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s
uznesením z 8. septembra 2008, ktoré považoval za vecne správne.

Doporučeným listom oznámila, že bude čerpať dovolenku od 12.9.2007 do 30.9.2007. Teda z jej
strany nešlo o neospravedlnenú absenciu, lebo odporca o dovolenke vedel a súhlasil s jej čerpaním.
Ani prípadné nedbanlivostné konanie zamestnanca nezakladá právo zamestnávateľa na okamžité
skončenie pracovného pomeru.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa

vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo
veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným
skutkovým zisteniam, vedúcim k vyhoveniu návrhu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania)
pre toto posúdenie dostatočný podklad..
C/ Skutkový a právny rozbor prejednávanej veci :
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, judikatúry a skutkových zistení z vykonaných

dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a osvojením si skutočnosti, ktoré neboli medzi
účastníkmi konania sporné, mal súd preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany odporcu spĺňalo všetky formálne náležitosti jeho platnosti podľa § 70 ZP, v tomto rozsahu len
jedinú námietku navrhovateľa, že ide o neplatný pracovnoprávny úkon odporcu pre jeho rozpor s §
17 ods.2 ZP vyhodnotil súd po doplnení dokazovania za právne neúčinný, pretože z vykonaného

dokazovania bolo náležité a podľa úvahy súdu aj dostatočne preukázané minimálne výpoveďami
svedkov, že tento právny úkon odporcu netrpel touto vadou, ktorá by inak vyvolala absolútnu neplatnosť
tohto pracovnoprávneho úkonu odporcu tým, že odporca neprerokoval okamžité skončenie pracovného
pomeru dané navrhovateľovi vopred so zástupcom zamestnancov, pretože zo zisteného skutkového
stavu táto povinnosť odporcovi nevznikla vôbec z dôvodu, že v rozhodnej dobe odporca zamestnával

menej ako 50 zamestnancov a na jeho pracovisku nepôsobila odborová organizácia, zamestnanecká
rada, resp. zamestnanecký dôverník.
Z vykonaného dokazovania preto súd vyvodil právny záver, že účinky zrušujúceho prejavu odporcu,
právne vymedzené podľa § 68 ods.l, písm. b) ZP voči navrhovateľovi v jeho liste zo dňa 04.01.2008
nastúpili priamo zo zákona dňom jeho doručenia navrhovateľovi dňa 10.01.2008 , pričom tieto účinky

nemožno zo strany účastníkov konania ako subjektov pracovného pomeru dodatočne meniť, taktiež
odporca označil presne dátum skončenia pracovného pomeru účastníkov konania , jeho zrušujúci
prejav vôle, ktorý bol vykonaný v písomnej forme a riadne doručený do vlastných rúk navrhovateľovi
zároveň odporca riadne , určito a nezameniteľné skutkovo vymedzil ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru a hoci neuviedol údaj, kedy sa o tomto dôvode dozvedel, súd to nevyhodnotil

ako vadu tohto právneho úkonu, majúc za to, že aj bez tohto údaju je nepochybné, konkrétne a
nezameniteľné vymedzené konanie navrhovateľa opisom jeho pracovnej činnosti, v ktorých odporca
videl závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to v zákonom požadovanom vymedzení tak, že ju
nebolo možné zameniť s inými dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň tak, ženavrhovateľovi bolo z ich opisného vymedzenia zrejme, ktoré konkrétne porušenia pracovnej disciplíny
mu odporca vytýkal.
Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci z vykonaného dokazovania bez zásadných

pochybností naznačená možná pravdivosť skutkových tvrdení odporcu vymedzených v jeho obrane o
tzv. závažnom porušovaní pracovnej disciplíny zavineným konaním navrhovateľa v rozsahu, ako ich
odporcaskutkovovymedzilvosvojichvytýkacíchlistochzodňa12.12.2007aktorékonanienavrhovateľa
malo resp. mohlo predchádzať časovému obdobiu pred jeho dlhodobou neprítomnosťou na pracovisku
odporcu, ktorá neprítomnosť trvala nepretržite podľa písomného vyjadrenia svedkyne N. E.Č. od

12.12.2007 až do 31.12.2007, teda celkom neprítomnosť navrhovateľa v tomto vymedzenom časovom
období predstavovala 14 pracovných dní.
Je však potrebné uviesť, že súd nebol v tomto konaní povinný vôbec skutkovo objektivizovať resp.
skúmať existencie či neexistencie týchto protiprávnych konaní zo strany navrhovateľa z dôvodu, že
toto prípadné protiprávne konanie navrhovateľa, konkretizované vo vytýkacích listoch odporcu nebolo
skutkové vymedzené vôbec ako opis činnosti navrhovateľa, v ktorej odporca videl závažné porušenie

pracovnej disciplíny navrhovateľom., ktoré skutkové dôvody ani nevymedzil v okamžité skončenie
pracovného pomeru.
Súd v prejednávanej veci zameral posúdenie zisteného skutkového stavu na to, , či dôkazné preukázaná
neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku, ktorá trvala nepretržite od 12.12.2007 bola , resp. nebola
neospravedlniteľnou absenciou navrhovateľa, pričom pri svojej úvahe prihliadal na to, že z hľadiska

dôkazné preukázaného kauzálneho deja táto neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku nastala že po
jeho osobnom rozhovore s B.. G.. G. T., ktorý mal aj podľa výpovede svedka F. G. riešil otázku skončenia
pracovného pomeru s navrhovateľom v súvislosti so skutkami vo vytýkacích listoch a ktorý mal zároveň
podľa tvrdení navrhovateľovi predložiť navrhovateľovi v ústnej forme návrh na skončenie pracovného
pomeru dohodou, s čím navrhovateľ nesúhlasil, pričom aj podľa samotnej výpovede svedka B.. G..

G. T. na pojednávaní dňa 22.09.2012 tento potvrdil súdu, že následne s týmto vznikol konflikt, že
navrhovateľovibolidokázanékrádeže,anavrhovateľviacnadojednanémiestovýkonuprácenenastúpil.
Následne zo všetkých krokov, ktoré vykonal odporca ako zamestnávateľ voči svojmu zamestnancovi
vyplýva pre súd záver, že odporca nemal vôbec skutočný záujem na tom, aby navrhovateľ uňho
aj naďalej pracoval. Táto skutočnosť sa prejavila konaním samotného odporcu tým, že nevyzval

navrhovateľa, aby dostavil do práce a riadne vykonával prácu
v súlade s pracovnou zmluvou pod sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že jeho
následnú neprítomnosť v práci bude posudzovať ako neospravedlnenú absenciu.
V tomto prípade sa súd na rozdiel od záverov odporcu nestotožnil s tvrdením, že
samotnú neprítomnosť navrhovateľa ako zamestnanca bez ďalšieho možno

považovať za neospravedlnenú absenciu a teda porušenie jeho pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože aj
podľa úvahy súdu odporca preukázateľne nemal po 12.12.2007 záujem na tom, aby navrhovateľ u
neho pracoval. Na druhej strane potom je nutné konštatovať, že pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k
dohode o rozviazaní pracovného pomeru, bolo povinnosťou odporcu postupovať tým spôsobom, pokiaľ

mal záujem na ďalšom vykonávaní práce zo strany navrhovateľa, aby ho vyzval riadne k nástupu do
práce, čo však neurobil. V konečnom dôsledku pokiaľ by aj odporca zaslal navrhovateľovi okamžité
skončenie pracovného pomeru, tento mohol mať neospravedlnenú absenciu až v čase po tom, ako by
mu bola doručená výzva na nástup do práce a takúto výzvu by neuposlúchol. Za stavu, kedy odporca
navrhovateľa nevyzval na nastúpenie do práce, ale mu navrhol, aby podpísal dohodu o rozviazaní

pracovného pomeru, z hľadiska logických a vecných súvislostí možno dôvodiť, že skutočne nemal
záujem na tom, aby uňho aj naďalej pracoval, a v tejto príčinnej súvislosti preto možno dôvodne uveriť
skutkovým tvrdeniam navrhovateľa, že bol dňa 12.12.2007 vyzvaný na odovzdanie kľúčov a ostatných
zverených predmetov odporcom minimálne na čas do doriešenia skončenia jeho pracovného pomeru a
rovnako možno vyvodiť záver, že postupom odporcu podľa § 141a ZP bol ako zamestnanec dôvodne

podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny , pričom jeho ďalší výkon práce vzhľadom na
obsah vytýkacích listov by inak bol spôsobilý ohrozovať dôležitý záujem zamestnávateľa, bol vyzvaný
na opustenie pracoviska. Podporne tomu nasvedčuje aj skutkové tvrdenie svedka A. I. v jeho písomnom
vysvetlení zo dňa 26.09.2011, v ktorom uviedol, že navrhovateľ po opustení pracoviska dňa 12.12.2011
zanechal na pracovisku mobil a kľúče, rovnako tvrdenie svedka G..B..T., že vo firme odporcu sa ďalej

používalo mobilné číslo XXXX XXX XXX, a rovnako tomu v logickej stavbe neodporuje ani skutkové
zistenie, že dňa 12.12.2007 došlo zo strany odporcu k vyplateniu mzdy v hotovosti priamo do rúk
navrhovateľa pred termínom dojednanej splatnosti mzdy za mesiac 12/2007, z ktorej navrhovateľ zaplatil
priamo do pokladne odporcu cenu prevzatého tovaru bez zaplatenia.Preto súd vo veci samej rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
Navrhovateľ bol v konaní ako poplatník / § 2 ods.l, písm. a/ , Zák.č.71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov /oslobodený od poplatkovej povinnosti v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného

pomeru, ktorému návrhu súd vyhovel, preto súdny poplatok má podľa výsledku sporu, t.j. po
právoplatnosti rozsudku povinnosť úhrady odporca v zmysle § 2 ods.2, cit. zákona, ktorý nie je od
poplatku tiež oslobodený.
Navrhovateľ návrhom podľa § 151 ods. l, O.s.p. žiadal proti odporcovi priznať náhradu trov konania
podľa § 142 ods. l OSP v spojení s §§ 11 ods.l - § 14 ods. l Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov.
O náhrade trov konania navrhovateľa s plným úspechom v spore proti odporcovi, ktorý úspech vo veci
nemal žiaden preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti uvedené, pričom výška náhrady trov
právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom pozostáva:
TROVY - PRÁVNE SLUŽBY:
1/31.01.2008 - prevzatie právneho zastúpenia, porada 48,62 €

+paušál 6,30 €
2/08.02.2008 - podanie vo veci ( žaloba ) 48,62 €
+paušál 6,30 €
3/ 09.03.2009 - účasť právneho zástupcu v na pojednávaní
sp.zn. 16C 24/2008 53,49 €

+paušál 6,95 €
+ náhrada straty času na ceste R. R. - R.
a späť 14 polhodín á 11,59 € 162,26 €
4/ 07.11.2011 - účasť právneho zástupcu na pojednávaní
57,00 €

+paušál 7,41 €
+ náhrada straty času na ceste R. R. - R.
a späť 14 polhodín á 12,32 € 172,90 €
5/ 12.12.2011 - účasť právneho zástupcu na pojednávaní
57,00 €

+paušál 7,41 €
+ náhrada straty času na ceste R. R. - R.
a späť 14 polhodín á 12,32 € 172,90 €
6/ 20.02.2012 - účasť právneho zástupcu na pojednávaní
58,69 €

+paušál 7,63 €
+ náhrada straty času na ceste R. R. - R.
a späť 14 polhodín á 12,71 € 177,94 €
celkom náhrada trov pozostáva:
za úkony právnych služieb 323,62 €

za paušálnu náhradu k úkonom 42,00 €
za stratu času 686,00 €
TROVY CELKOM: 1.051,62 €
O povinnosti zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania do rúk zástupcu navrhovateľa, súd rozhodol podľa
§ 149 ods.l, O.s.p.

O lehote na splnenie povinností uložených vo výrokovej časti rozsudku, súd rozhodol podľa § 160 ods.l,
veta prvá pred bodkočiarkou.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 O.s.p.).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje

( § 204 ods. 1, O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 28, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Pracovné právo , Zmenené Judgement was issued on Monday, February 20, 2012

Rozsudok – Pracovné právo ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 20, 2012