Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507202946
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7507202946.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti povinnému: Z. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. Č.. XX, Q., vedenej u súdneho exekútora JUDr.

Lenky Borovskej, so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 32, pod sp. zn. EX 0259/07, o vymoženie 2.619,96
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
07.02.2018, č. k. 12Er/598/2007-17, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú, druhým
výrokomexekúciuzastavil,tretímvýrokompovinnémunáhradutrovkonanianepriznalaštvrtýmvýrokom
rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.03.2007 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok JUDr. Marianny Mochnáčovej,
ad hoc rozhodcu, č. k. RK-399/05 - MM zo dňa 22.09.2005. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. §
243f ods. 1 až 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 17 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového

a šekového, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Dňa 23.03.2016 súdny exekútor predložil súdu doplnený návrh oprávneného podľa § 39 ods. 4 a § 243f
Exekučného poriadku. V tomto doplnení oprávnený uviedol, že dňa 06.10.2004 uzavrel ako veriteľ s
povinným ako dlžníkom zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol povinnému pôžičku vo
výške1.925,51eur.Zmenkabolavystavenápovinnýmakovystaviteľomnaradoprávnenéhoakoveriteľa

za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinnej s plnením
jej splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v
zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný
rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o revolvingovej pôžičke ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a zároveň ako spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke boli

Zmluvné dojednania, v ktorých čl. 16 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá upravovala riešenie
sporov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou,keďže nebola s povinnou dohodnutá individuálne a nútila povinnú riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie
zmluvy o úvere zo zákona neplatné. Okrem uvedeného súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere

obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky ako napr. dojednanie o zmluvných sankciách (pokutách)
a dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko vo veci sa
vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie, pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v

konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený uvedené skutočnosti
nepreukázal, naopak skonštatoval, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a tiež to, že v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo prihliadnuté na neprijateľné

podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo
so zákonom. Keďže jednou z neprijateľných podmienok je aj rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodca
odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom bez
právomoci na jeho vydanie a exekúcia vedená na základe tohto rozhodcovského rozsudku je preto
neprípustná. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách

účastníkov konania rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) tak, že povinnému náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 3 a nasl. vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a, tak že súdny
exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.

3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodaloprávnenýodvolanie,ktorýmnavrholnapadnutéuznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na pokračovanie v exekúcii, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 143,62 eur.

4. Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne
preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo
dňa 21.03.2007 vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej

zmluvy. Ako argument v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol
dôvodovú správu k predmetnému ustanoveniu, podľa ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložkyzakladalovýlučneprávomocrozhodovaťsporibavrozhodcovskomkonaní,nemátozadôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Poukázal na čl. 16 ods. 16.1, v ktorom je obsiahnutá
rozhodcovská doložka a uviedol, že žalobca v spore, ktorým mohol byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa

mohol rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie
pred rozhodcom je teda len alternatívne. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie oprávnený upriamil
pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2012, sp. zn. 21CoE/24/2012. Ďalej
oprávnenýnesúhlasilsozáveromsúduprvejinštancie,ženeprijateľnoupodmienkouzmluvyjeajdohoda
o zabezpečení úveru blankozmenkou. Mal za to, že vystavená blankozmenka má všetky zákonné

náležitosti a bola vyplnená v súlade s vyplňovacím právom. Veriteľ bol v zmysle vyplňovacieho práva
oprávnený vyplniť len sumu splatných záväzkov dlžníka ku dňu splatnosti zmenky. Dlžník mal vedomosť
o tom, aké záväzky ku dňu splatnosti zmenky zo zmluvy uhradil a aké splatné záväzky vyplývajúce mu
zo zmluvy nesplatil. Preto zabezpečenie záväzku zmenkou podľa názoru oprávneného nepredstavuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý by mohol

zakladať dôvod na neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Oprávnený tvrdil, že súd neodôvodnil, v čom
spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodnutie je z
tohto dôvodu neodôvodnené a arbitrárne, pričom citoval § 220 ods. 2 CSP. Oprávnený rovnako namietol
aj posúdenie neprimeranosti zmluvných pokút. Zároveň podal podnet na prerušenie konania a podanie
návrhu na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Zastával názor, že právna úprava

umožňujúca súdu zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je v rozpore
s Ústavou SR, a preto je dôvodné konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podanie návrhu
na začatie konania na Ústavný súd SR. Poukázal na zmenu právnej úpravy, konkrétne § 39 ods. 4 a §
44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku. Do účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z.nebol žiadny súd povinný ani oprávnený ex offo preskúmavať exekučné tituly z toho hľadiska, či ide o
exekučnýtitul,ktorýbolvydanývkonaní,vktoromsauplatňovalnárokzozmenky,čitentonárokvznikolv
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a či v základnom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky,obmedzeniealeboneprípustnosťpoužitiazmenkyaleborozporsdobrýmimravmi.Zdôraznil,
že ak by súdy za právnej úpravy platnej pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. v zmenkových
konaniach ex offo preskúmavali vlastný kauzálny vzťah medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým
dlžníkom, konali by v príkrom rozpore s touto právnou úpravou a zasiahli by do práv oprávnených
subjektov garantovaných v 7. oddiele Ústavy SR. Zastával názor, že § 243f Exekučného poriadku, ktorý

umožnil zásah exekučného súdu do právneho stavu nastoleného rozhodnutím vydaným v základom
konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania, má retroaktívny charakter. Jedná sa
o pravú retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 98/2010 zo dňa 29.6.2010 a nález Ústavného súdu Českej republiky,
PL. ÚS 21/96. Uviedol, že § 243f Exekučného poriadku je v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR a tiež
s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR z dôvodu, že zmeniť alebo zrušiť možno právoplatné rozhodnutie len z

presne daných zákonných dôvodov, ktoré sú stanovené reštriktívne a sú obmedzené na zákonom dané
prípady a situácie. Právoplatnosť rozhodnutia je jedným zo základných prvkov právneho štátu a právnu
istotu vytvorenú nezmeniteľnosťou rozhodnutia treba považovať za súčasť základného práva na súdnu
ochranu. Ustanovenie § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku, ktoré nadobudli účinnosť 23.12.2015
umožňujú popretie a faktické odstránenie záväznosti súdneho rozhodnutia dokonca za podmienok, ktoré

nie je možné ani pri mimoriadnych opravných prostriedkoch. Je preto dôvodné, aby odvolací súd prerušil
konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy
SR t.j. konanie o súlade § 243f Exekučného poriadku v článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasne je dôvodné
podanie návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Exekučného poriadku.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Podľa obsahu odvolania
odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 CSP posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a
nie aj výrok o trovách exekúcie. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadísk oprávneným uplatnených odvolacích
dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v súlade s §
387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolanie oprávneného nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd
prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, na zistený

skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a vec správne právne posúdil.

11. Skutočnosti a námietky, ktoré oprávnený uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorýmdospel súd prvej inštancie, a neumožňujú ani záver o vadách konania, v dôsledku ktorých by stranám
bola odňatá možnosť konať pred súdom.

12. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 06.10.2004 zmluvu
o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku,
ktorú sa povinný zaviazal vrátiť (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Exekučným titulom v tomto konaní
je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Mariannou Mochnáčovou, rozhodcom, zo dňa 22.09.2005,
č. RK-399/05-MM, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2005 a vykonateľnosť dňa 30.09.2005.

Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa 06.10.2004, kde
povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdnemu exekútorovi vydané dňa 21.03.2007.

13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých

sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorejjeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

14. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za
neprijateľné podmienky považoval predovšetkým Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá vo forme

rozhodcovskej doložky.

15. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.

16. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 16 Zmluvných dojednaní (ďalej
len „Zmluvné dojednania“), ktoré boli súčasťou zmluvy o pôžičke. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej
inštancievyhodnotilakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,naktorúneboloprihliadnutévrozhodcovskom
konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel
k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na

základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky
podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Totiž rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.

Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinnú to znamenalo povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval
v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je
dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa

nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací
súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná.

18. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu

(nevýhradnú) rozhodcovskú doložku ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu
medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či
zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

19. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.20. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom

nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

21. V podanom odvolaní oprávnený zároveň navrhol, aby súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b)

CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 243f
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pretože tieto ustanovenia majú retroaktívny
účinok a porušujú princíp právnej istoty vyplývajúci z právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia.

22. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

23. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

24. V zmysle § 9a ods. 1 CSP v exekučnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 však výslovne
vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods. 1 písm. b) CSP na exekučné konanie

nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal
oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS
218/2013).

25. Okrem uvedeného však odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť

prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z
tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného
právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.

26. Z dôvodovej správy k zákonu č. 438/2015 Z.z., ktorý zaviedol novelu Exekučného poriadku (§
243f), účelom ustanovenia § 243f Exekučného poriadku je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť
osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom. Princíp ochrany spotrebiteľa v zákone č. 191/1950

Zb. zmenkový a šekový do 23.12.2015 (od. 23.12.2015 zák.č. 438/2015 Z.z. zmenil a doplnil aj zák.č.
191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009 Z.z. § 17 ods. 2) totiž
výslovne upravený nebol, hoci vyplýva z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku
toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory, a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k
priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv.

27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní exekučného titulu, návrhu na
vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia, ako aj následného doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie postupoval v súlade so zákonom. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti
pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil osobitný

(intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 438/2015 Z.z. sa vzhľadom
na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015 preto vzťahuje aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z..

28. Preto okrem záveru odvolacieho súdu, že exekučné konanie nie je možné prerušiť, má odvolací súd

za to, že zároveň nie je dôvod predložiť oprávneným navrhovanú otázku na posúdenie Ústavnému súdu
Slovenskej republiky. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol návrh
oprávneného na prerušenie konania.29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal

v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

32.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).