Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/660/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104139950
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1104139950.41

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci
navrhovateľa: W.. W. C., J. C. L. Č.. XX, XXX XX P. (pôvodná navrhovateľka W.. S. Š.), zastúpený
právnym zástupcom: Advokátska kancelária HKP Legal, s. r. o., Sasinkova č. 6, 811 08 Bratislava,
zastúpenáMgr.PeterKubovič,advokát,protiodporkyni1:E.N.,J.K.Č..X,XXXXXBratislava,odporcovi
X: W.. C. N., J. K. Č.. X, XXX XX Bratislava, odporcovi X: W.. C. N., J. K. Č.. X, XXX XX Bratislava, (E.

K. po X. G. odporcovi X W.. C.Á. N.), M. X: T. Q., J. K. Č.. X, XXX XX Bratislava, Bratislava, E. X. G.
X.: C.. S. M., S., T. Č.. XX, XXX XX Bratislava, odporcovi X: I.. K. G., J. K. Č.. X, XXX XX Bratislava, o
určenie, že odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu bytového domu súp. č. 102286 nachádzajúceho
sa na K. A. Č.. X E. J., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodná navrhovateľka W.. S. Š. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 10. 2004, čl. 1,
domáhala proti odporcom - W.. C. N. (pôvodný odporca 1), E. G. (odporca 2), P. G. (odporkyňa 3),
T. Q. (odporkyňa 4), určenia, že odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu bytového domu súp. č.
XXXXXX, nachádzajúceho sa na pozemku par. č. XXXX/X, zastavaná plocha, zapísaný na LV č. XXXX,

T.. ú. D. C., a náhrady trov konania.

Pôvodná navrhovateľka vo svojom návrhu a následne počas konania navrhovateľ uvádzal, že pôvodná
navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou nebytového priestoru č. XXX na prízemí bytového domu na
K. Č.. X E. J., vrátane spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, príslušenstva domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Jej vlastníctvo k

nebytovému priestoru bolo zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D. C.. Pôvodný odporca X W.. C. N. bol
výlučným vlastníkom bytu č. X (súd dopĺňa i bytu č. X) v bytovom dome. Odporcovia 2, 3 manželia E.
G. S. P. G., bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X. Odporkyňa 4 T. Q. vlastníčkou bytu č. XX. Dňa 06.
10. 2004 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na K. Č..
X E. J.. Pôvodná navrhovateľka bola na schôdzi zastúpená na základe písomného splnomocnenia zo
dňa 03. 10. 2004, W.. W. C., neskôr navrhovateľ. Predmetom schôdze bolo odsúhlasenie plánovanej

nadstavby bytov v prospech odporcov. Celkový počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome v danom čase bol XX. Na schôdzi sa zúčastnilo XX vlastníkov. Súhlas s plánovanou
nadstavbou dalo XX vlastníkov, proti boli X vlastníci, vrátane pôvodnej navrhovateľky zastúpenej jej
splnomocneným zástupcom. Pôvodná navrhovateľka prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu
nesúhlasila so znížením jej spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
a podielu na pozemku a požiadala o podieľanie sa na budovaní plánovanej nadstavby v rozsahu

jedného dvojizbového bytu. Pôvodná navrhovateľka a následne navrhovateľ, ktorý sa počas konania
dňa 16. 10. 2006 sa stal novým vlastníkom nebytového priestoru (ďalej len "navrhovateľ") mal za to,že rozhodnutím XX vlastníkov o schválení nadstavby bytov na tejto schôdzi bolo mu znemožnené
participovať na nadstavbe bytového domu. Ďalej mal za to, že plánovanou nadstavbou, jej prípadnou
realizáciou odporcami, by bolo výraznou mierou zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva a došlo by

k zníženiu jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a podielu
na pozemku, a to bez akejkoľvek finančnej alebo inej náhrady. Svoje právo domáhať sa určenia, že
odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu odvodzoval ako prehlasovaný vlastník z ustanovenia § 14
ods. 3 prvá veta ( v návrhu je nesprávne uvedený odsek, má byť 4) zákona č. 182/1993 Z. z..

Počas konania súd uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých účastníkov konania na pojednávaní
dňa 20. 02. 2007, čl. 123, bez následného písomného vyhotovenia tohto uznesenia, na návrh právneho
zástupcu W.. W. C. zo dňa 03. 01. 2007, čl. 96, pripustil, aby namiesto pôvodnej navrhovateľky W.. S. Š.
vstúpil do konania ako navrhovateľ W.. W. C., z dôvodu, že W.. W. C. sa stal dňa 16. 10. 2006 novým
vlastníkom predmetného nebytového priestoru.

Počas konania dňa 08. 08. 2007 zomrel pôvodný odporca 1 W.. C. N., čl. 156. Osvedčením o dedičstve
č. k. XD XXX/XXXX, D not XX/XXXX zo dňa 07. 01. 2008, právoplatným dňa 07. 01. 2008, čl. 176, I.. O.
J., notárka, súdna komisárka, osvedčila uzatvorenie dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine (E. N., C.,
W.. C.L. N., W.. C. N., D.) dedičkej dohody. Na základe tejto dedičskej dohody sa dedičkou po nebohom
W.. C.L. N. stala jeho manželka E. N., Č.. XXX. Predmetom pozostalosti na základe tohto osvedčenia

o dedičstve však nie je právo Ing. C. N. vykonať nadstavbu bytového domu na K. Č.. X E. J., tak ako
to bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na K. Č.. X E. J.,
dňa 06. 10. 2004. Keďže súd ustálil, že predmetom tohto konania je majetkové právo, ktoré však nie je
súčasťou vyššie uvedenej dedičskej dohody, súd pokračoval ďalej v konaní po smrti pôvodného odporcu
1 so všetkými jeho zákonnými dedičmi E. N. S. M. X, W.. C. N. odporcom X, W.. C. N. odporcom X.

Počas konania právny zástupca navrhovateľky, neskôr navrhovateľa (ďalej len "právny zástupca
navrhovateľa"), vosvojichpísomnýchvyjadreniach,čl.66, 108, postupnerozširovalsvojuargumentáciu
a dôvody, o ktoré opieral svoj návrh. Namietal, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov
o uskutočnení nadstavby prijaté na schôdzi dňa 06. 10. 2004 bolo prijaté v rozpore s ustanovením §

14 ods. 3 a ustanovením § 21 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože pri hlasovaní o nadstavbe a o tom kto
bude stavebníkom nadstavby nebola dosiahnutá kvalifikovaná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pôvodný odporca 1 W.. C. N. nebol oprávnený na
základe písomných splnomocnení zastupovať pri hlasovaní 7 vlastníkov, ale len 6 vlastníkov, pretože
splnomocnenie vlastníčky C. Y. zo dňa 16. 08. 2004 nemalo v čase schôdze náležitosti (neobsahovalo

tzv. apostillu) požadované ustanovením § 14 ods. 5 zákona č. 182/2993 Z. z. . Apostillu zo dňa 22. 01.
2007,čl.247, ktorábolavyhotovenádodatočne,ažpočassúdnehosporu,právnyzástupcanavrhovateľa
nepovažoval za dostatočnú, pretože apostilla i overovacia pečiatka zahraničného notára neboli vôbec
preložené do slovenského jazyka. V prípade, ak by ich preloženie i nebolo nutné, tak táto plná moc v
deň konania schôdze dňa 06. 10. 2004 nebola platná, pretože neobsahovala tzv. apostillu. Keďže táto

plná moc bola neplatná, tak chýbal jeden hlas na dosiahnutie potrebnej zákonom požadovanej väčšiny
na schválenie predmetnej nadstavby. Napadnuté hlasovanie považoval i za absolútne neplatné podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Pôvodný odporca 1 W.. C. N.a sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10. 12. 2004, čl.

22. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky, pretože podľa ustanovenia § 14
ods. 4 zákona č. 182/1993 z. z. sa na súd môže obrátiť vo veci hlasovania vlastníkov iba prehlasovaný
vlastník, ktorým však navrhovateľka nebola, pretože jej splnomocnený zástupca na schôdzi dňa 06.
10. 2004 vôbec nehlasoval. Odporca 4 (označený pred smrťou pôvodného odporcu 1 ako odporca
2 ) W.. E. G. a odporkyňa 5 (označená pred smrťou pôvodného odporcu 1 ako odporkyňa 3) P. G.,

manželia, sa k návrhu vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 10. 12. 2004, čl. 20. Návrh žiadali
zamietnuť z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie, keďže neboli schválenými stavebníkmi
nadstavby. Stavebníkom nadstavby bol schválený ich syn JUDr. K. G. (neskôr počas ďalšieho konania
sa stal odporcom 7). Odporkyňa 6 (označená pred smrťou pôvodného odporcu 1 ako odporkyňa 4) T.
Q.dron sa k návrhu vyjadrila podaním doručený súdu dňa 10. 12. 2004, čl. 21. Navrhla návrh zamietnuť.

Namietala aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky (neskôr navrhovateľa), pretože podľa ustanovenia
§ 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 z. z. sa obrátiť na súd vo veci hlasovania vlastníkov mohol obrátiť iba
prehlasovaný vlastník, ktorým však navrhovateľka nie nebola, pretože jej splnomocnený zástupca na
schôdzi dňa 06. 10. 2004 nehlasoval vôbec.Počaskonaniaprávnazástupkyňapôvodnéhoodporcu1,následnepojehosmrtiijehodedičovodporcov
1, 2, 3, a súčasne i právna zástupkyňa odporkyne 6 (ďalej len "právna zástupkyňa odporcov 1, 2,

3, 6"), vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17. 01. 2006, čl. 40, 90, podaní zo dňa 09. 11.
2006, čl. 90, a počas celého konania, namietala aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, pretože
podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. aktívne legitimovaným na podanie takéhoto
návrhu je iba prehlasovaný vlastník, čo navrhovateľ nebol, pretože splnomocnený zástupca pôvodnej
navrhovateľky W.. W. C. na schôdzi vôbec nehlasoval (nehlasoval ani za, ani proti, ani sa nezdržal).

Hlasovalosazodvihnutímruky,pričomsplnomocnenýzástupcanavrhovateľkyrukuanivjednomprípade
nezodvihol. Ďalej namietala i nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcov, pretože z
dôvodu nerozlučného spoločenstva mali byť žalovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, a
nie odhlasovaní stavebníci.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi

konania, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise tunajšieho súdu č. k. 17C 675/2004, výsluchom
pôvodnej navrhovateľky W.. S. Š., Č.. XX, navrhovateľa, čl. 126, pôvodného odporcu 1 W.. C. N., čl.
76, po jeho smrti výsluchom jeho dedičov - odporkyne 1 E. N., Č.. 201, odporcu 2 W.. C. N., čl. 204,
odporcu 3 Ing. C. N., čl. 214, odporcu 4 W.. E. G., Č.. 77, odporkyne 5 P. G., čl. 123,odporkyne 6
T. Q., Č.. 123, svedkyne R. P., čl. 234, svedka S. T., čl. 237. Súd počas konania upustil od výsluchu

svedkýň navrhovaných právnym zástupcom navrhovateľa, C.O. J. S. C. Y., z dôvodu ich vysokého veku
a vážneho zdravotného stavu, čl. 256.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, ktorý takto právne vyhodnotil:

Súd z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný, k. ú. Staré Mesto, zo dňa 22. 12. 2004 zistil, že pôvodná
navrhovateľka W.. S. Š. bola od 12. 12. 2001 vlastníčkou nebytového priestoru č. 103 v predmetnom
bytovom dome. Od 16. 10. 2006 stal novým vlastníkom nebytového priestoru navrhovateľ W.. W. C..

Pôvodná navrhovateľka W.. S. Š. dňa 03. 10. 2008 písomne splnomocnila na jej zastupovanie na

schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 06. 10. 2004 Ing. W. C., čl. 3. Súd ustálil,
že W.. W. C. J. splnomocnený na zastupovanie Ing. S. Š. na schôdzi vlastníkov dňa 06. 10. 2004,
bol na tejto schôdzi fakticky prítomný. Sporná počas konania bola skutočnosť či navrhovateľ odovzdal
(kedy a komu) toto splnomocnenie, pretože zo zápisnice zo schôdze (posledná strana) vyplýva, že ku
dňu zápisu zápisnice, odporkyňa 6 ako zapisovateľka nemala k dispozícii toto splnomocnenie. Túto

spornú skutočnosť sa ani napriek rozsiahlemu dokazovaniu súdu nepodarilo ustáliť, pretože ani jeden
z účastníkov konania, ani jeden zo svedkov nevedel uviesť kedy a komu navrhovateľ splnomocnenie
odovzdal. Ani sám navrhovateľ túto skutočnosť nevedel uviesť. Kópiu splnomocnenia predložil súdu až
počas tohto súdneho konania, čl. 5. Keďže jeho fyzická prítomnosť na schôdzi a jeho zastupovanie W..
S. Š. nebolo zo strany účastníkov konania namietané, súd ustálil, že W.. S. Š. splnomocnila navrhovateľa

na jej zastupovanie na predmetnej schôdzi.

Dňa 06. 10. 2004 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
na K. Č.. X E. J.. Ako vyplýva zo zápisnice z tejto schôdze, čl. 22a, i z vykonaného dokazovania,
schôdzu na základe žiadosti pôvodného odporcu 1 Ing. C. N. a odporkyne 6 T. Q. zvolal tradičným a v

tomto bytovom dome zaužívaným spôsobom (písomnou pozvánkou s programom schôdze doručenou
jej vhodením do schránky každého vlastníka) správca domu pán Q.. Súčasťou programu schôdze pod
bodom 4 bola informácia o zámere vybudovať nadstavbu domu, a pod bodom 6 hlasovanie o tejto
nadstavbe. O priebehu schôdze bola spísaná (z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť presný
dátum jej spísania, bolo to niekedy, niekoľko dní po uskutočnení schôdze) odporkyňou 6 zápisnica, ktorú

svojím podpisom overil správca domu pán Q., odporkyňa 6 T. Q. a odporca 4 W.. E. G..

Z predloženej zápisnice nevyplýva akým spôsobom sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli
na hlasovaní, či slovne, zodvihnutím ruky alebo akýmkoľvek iným dohodnutým spôsobom. Svedkovia R.
P.aS.T.,isamotný navrhovateľ,vosvojichvýpovediachuviedli,žesahlasovaloslovne.Ostaníúčastníci

konania prítomní na schôdzi ( pôvodný odporca 1 W.. C. N., odporkyňa 1 E. N., odporca 4, odporkyňa 6)
vo svojich výpovediach uviedli, že sa hlasovalo zodvihnutím ruky. Súd ustálil, že sa na schôdzi hlasovalo
zodvihnutím ruky, iný spôsob hlasovania, vzhľadom na nejasnosť výpovede svedkov R. P. a S. T.,
navrhovateľ dostatočne nepreukázal. Súd ma však za to, že i prípadný rôzny spôsob hlasovania (slovne,akýmkoľvek iným spôsobom) je v tejto veci irelevantný, podstatné je, aby ktorýkoľvek z hlasujúcich
vlastníkov dostatočne jasne a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu hlasovať a ako (za, proti, zdržať sa). Zo
zápisnice vyplýva, že na schôdzi bolo prítomných 16 vlastníkov. Na schôdzi vlastníkov pod bodom 4

pôvodný odporca 1, odporkyňa 6 a I.. K. G. ako stavebníci, ktorí mali záujem o nadstavbu, informovali
prítomných vlastníkov o zámere vybudovať nadstavbu domu na ich náklady a v rozsahu rovnakého
projektu, ktorý sa riešil v roku 2003, informovali o postupe pri nadstavbe bytového domu. V bode 5
programu schôdze - v diskusii k informácii o zámere vybudovať nadstavbu vystúpili správca domu
pán Q., so svojimi námietkami a pripomienkami vlastníčky C. Y., R. P., S. T. i samotný navrhovateľ,

ktorý vzniesol námietky a svoje požiadavky k tomuto zámeru. Po diskusii sa pristúpilo k hlasovaniu o
nadstavbe bytového domu. Za vybudovanie nadstavby hlasovalo 11 vlastníkov. Za hlasoval - pôvodný
odporca X W.. C. N. (byt č. 5, 6), odporca 4 Ing. E. G. (byt č. 8), odporkyňa 6 (byt č. 10), pôvodný odporca
1 W.. C. N. hlasoval na základe splnomocnení i za vlastníkov Kartágo Tours, s. r. o. (nebytový priestor č.
105, 102), W.. O. S. W.. Q. (nebytový priestor č. 104), G. (byt č. 12), manželia C. (byt č. 1), Y. (byt č. 11),
N. (byt č. 3). Súd vyhodnotil splnomocnenia (6 splnomocnení), na základe ktorých pôvodný odporca v

1. rade W.. C. N. X.astupoval 7 vlastníkov za platné. Proti vybudovaniu nadstavby hlasovali 3 vlastníci
- vlastníci R. P. (byt č. 4), C. Y. (byt č. 7), C. J. (byt č. 9). Hlasovania sa zdržal 1 vlastníkov S. T. (byt č.
3). Hlasovania sa nezúčastnil splnomocnený zástupca vlastníčky W.. S. Š. W.. W. C. (nebytový priestor
č. 103). Na základe uvedeného bolo skonštatované, že na schôdzi viac ako 2/3 vlastníkov bytov a
nebytových priestorov hlasovaním vyjadrilo súhlas s vybudovaním nadstavby budúcimi stavebníkmi. Z

rozsiahleho vykonaného dokazovania nakoniec súd ustálil, že navrhovateľ na schôdzi vlastníkov dňa 06.
10. 2004 nehlasoval. Skutočnosť, že skutočne hlasoval sa podľa názoru súdu nepodarilo navrhovateľovi
dostatočne preukázať.

Realizácia tejto nadstavby neprebiehala, ani neprebieha, z dôvodu tohto súdneho sporu a z dôvodu, že

nadstavbu na tomto bytovom dome ani nie je možné zrealizovať, tak ako to vyplýva z Územného plánu
zóny K. na O. XXXX, Č.. XXX.

Pôvodná navrhovateľka W.. S. Š.ová po doručení zápisnice zo schôdze (nevedela presne uviesť
ako jej bola doručená, iba že ju mala k dispozícii) jej obsah žiadnym spôsobom nenamietala,

nepripomienkovala. Následne dňa 18. 10. 2004, v zákonnej 15 dňovej prekluzívnej lehote podľa
ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov, podala tento návrh, kde žiadala určiť, že odporcovia nemajú právo urobiť
nadstavbu bytového domu.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších zmien a doplnení (účinný ku dňu konania schôdze vlastníkov dňa 06. 10. 2004),
vlastníkbytualebonebytovéhopriestoruvdomemáprávoapovinnosťzúčastňovaťsanasprávedomua
hlasovanímrozhodovaťakospoluvlastníkospoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniachdomu,
spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome (ďalej len "schôdza vlastníkov"). Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej
forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne desať dní pred
dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania sa oznamuje bezodkladne spôsobom v dome obvyklým.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v

znení neskorších zmien a doplnení (účinný ku dňu konania schôdze vlastníkov dňa 06. 10. 2004), pri
hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné
hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších zmien a doplnení (účinný ku dňu konania schôdze vlastníkov dňa 06. 10. 2004),
ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení pohľadávok
vyplývajúcich z poskytnutého úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v

dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve rozhoduje sa vždy hlasovaním na
schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Na toto hlasovanie sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 6.Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších zmien a doplnení (účinný ku dňu konania schôdze vlastníkov dňa 06. 10. 2004),
prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od

hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina
hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome súd.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších zmien a doplnení (účinný ku dňu konania schôdze vlastníkov dňa 06. 10. 2004),
za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo
spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu,
aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má
splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších zmien a doplnení (účinný ku dňu konania schôdze vlastníkov dňa 06. 10. 2004, ak
tento zákon neustanovuje inak, môžu sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome dohodnúť na
hlasovaní písomnou formou. Pred hlasovaním písomnou formou musia byť vlastníci bytov a nebytových

priestorov v dome desať dní vopred informovaní o predmete hlasovania. Navrhnúť hlasovanie písomnou
formou môže len predseda, ktorý uverejní informáciu o predmete hlasovania spôsobom v dome
obvyklým. Po vykonaní hlasovania písomnou formou predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho spôsobom v dome obvyklým.
V prípade neúspešného hlasovania sa predmet hlasovania prerokuje na schôdzi vlastníkov podľa

odseku2.Hlasovaniepísomnouformousanemôžeopakovať.Prehlasovanívlastnícibytovanebytových
priestorov v dome majú právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo
veci rozhodol.

Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C 660/2004 - 291 zo dňa 14.

12. 2009, čl. 291. Súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1, 2, 3, 6
trovy právneho zastúpenia vo výške 2 406, 39 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcom 4, 5, súd náhradu trov konania nepriznal. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že odporcovia opakovane namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa (i pôvodnej
navrhovateľky) v tomto súdnom spore, pretože podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.

z. je aktívne legitimovaným na podanie takéhoto návrhu iba prehlasovaný vlastník, čo navrhovateľ nie
je, pretože ako to vyplýva zo zápisnice zo schôdze zo dňa 06. 10. 2004 i vykonaného dokazovania
splnomocnený zástupca navrhovateľky W.. W. C. vôbec nehlasoval (nehlasoval ani za, ani proti, ani
sa nezdržal). Súd s poukazom na túto námietku o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa
(navrhovateľky) domáhať sa v tomto konaní určenia, že odporcovia nadstavbu nemôžu urobiť, sa preto

najprv zaoberal touto namietanou skutočnosťou. Na základe vykonaného dokazovania nakoniec súd
ustálil, že tak ako už súd uviedol vyššie, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným (i pôvodná
navrhovateľka) v tomto súdnom spore, nakoľko podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.
je aktívne legitimovaným na podanie takéhoto návrhu iba prehlasovaný vlastník, čo navrhovateľ nie je,
pretože z vykonaného dokazovania súd ustálil, že navrhovateľ na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových

priestorov dňa 06. 10. 2004 nehlasoval vôbec. Vecne aktívne legitimovaným je ten účastník konania,
ktorý je subjektom oprávneným na základe ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. domáhať sa
svojho práva týkajúceho sa akejkoľvek skutočnosti týkajúcej sa hlasovania, samotného hlasovania alebo
výsledkov hlasovania na schôdzi vlastníkov. Navrhovateľ v čase podania návrhu nebol tak nositeľom
tohto zákonného oprávnenia, pretože nebol prehlasovaným vlastníkom t. j. vlastníkom ktorý by hlasoval

proti,nakoľkonehlasovalvôbec.Spoukazomnatotovyhodnoteniepredmetnejnámietkypretosúdnávrh
zamietol so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto súdnom spore. Súd s
vyššie uvedeným záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v predmetnom konaní
sa už následne nezaoberal dôvodnosťou vo veci samej. Súd ďalej námietku odporcov o nedostatku ich
pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, pretože nie sú stavebníkmi na schôdzi vlastníkov schválenej

nadstavby, stavebníkom nadstavby je ich syn K. G.Ľ., nie oni dvaja. Počas konania sa právny zástupca
navrhovateľa k tejto námietke žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd po vyhodnotení tejto námietky ma to,
že námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov v 4. 5. rade je dôvodná, pretože skutočne
títo odporcovia nie sú schválenými stavebníkmi nadstavby, schváleným stavebníkom je ich syn K. G..Preto súd návrh vo vzťahu k týmto odporcom zamietol i so záverom o nedostatku ich pasívnej vecnej
legitimácie v tomto súdnom spore.

Na základe odvolania právneho zástupcu navrhovateľa doručeného súdu dňa 23. 12. 2009, čl. 306,
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Co 393/2010 - 328 zo dňa 29. 02. 2012, čl. 328, odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
tohto uznesenia odvolací súd uviedol, že v danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva a nie je z neho možné zistiť dôvody a úvahu súdu, ktorými sa riadil pri hodnotení výpovedí

vypočutých svedkov, vrátane listinných dôkazov (čestné prehlásenie) o otázke hlasovania navrhovateľa
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na K. A.. Č.. X E. J., hoci práce
na základe týchto svedeckých dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ (aj pôvodná navrhovateľka)
nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetného návrhu. Rozhodnutie neobsahuje ani
zdôvodnenie ďalších záverov súdu, o ktoré oprel svoje rozhodnutie (absencia apostilly v prípade p. Y.) a
rovnako je nepreskúmateľný výrok rozsudku o trovách konania, pre absenciu základného zdôvodnenia,

z čoho priznané rovy pozostávajú a v akej výške bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia
za jednotlivé úkony právnej služby. Ďalej uviedol, že v predmetnom konaní nejde o návrh na určenie
neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov (neplatnosť uznesenia) a nebytových priestorov, ale o návrh,
ktorým sa pôvodná navrhovateľka a t.č. navrhovateľ domáha, aby súd určil, že v návrhu označení
odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu bytového domu špecifikovaného v návrhu. Napriek tomu,

že právna zástupkyňa odporcov v priebehu konania namietala, že navrhovateľ za predpokladu, že by
bol prehlasovaným vlastníkom, sa mohol domáhať iba vyslovenia neplatnosti rozhodnutia (hlasovania)
o nadstavbe bytového domu, súd sa ani s touto námietkou nevysporiadal, iba konštatoval, že má za
to, že vecne aktívne legitimovaný účastník sa môže domáhať svojho práva, týkajúceho sa akejkoľvek
skutočnosti vyplývajúcej zo samotného hlasovania alebo výsledkov hlasovania. Aj tento záver súdu

zostal bez akejkoľvek právnej argumentácie, resp. vyvrátenia právneho názoru vysloveného odporcami.
Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa, odvolací súd zastáva názor, že celé znenie
ustanovenia § 14 ods. 4 zákon ač. 182/1993 Z.z. je formulované tak, že pripúšťa rozdielny výklad.
Záver súdu prvého stupňa k tejto otázke vychádza z reštriktívneho výkladu uvedeného ustanovenia,
pričomodvolacísúdtakýtovýkladnepovažujesasúladnýsÚstavouSRazákladnýmiprávnymiprincípmi

ochrany vlastníckych práv zakotvených v našom právnom poriadku. Takýmto výkladom sa odníma
možnosť poskytnutia spravodlivosti ohrozenému, resp. porušenému právu, pričom by mohlo ísť aj o
ohrozenie a porušenie práv takých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí reálne nemali možnosť
ovplyvniť výsledok hlasovania na členskej schôdzi vlastníkov, keďže sa o jej konaní nemohli dozvedieť.
Napr. by o takúto situáciu mohlo ísť v prípade dlhodobejšej neprítomnosti vlastníka v mieste bydliska

alebo v prípade jeho vážneho zdravotného stavu a pod. V takom prípade by sa títo vlastníci nemali
možnosť dozvedieť o výsledku hlasovania na členskej schôdzi v čase jeho oznámenia a nemohli by sa
už obrátiť na súd, hoci ich vôľa by bola v rozpore s prijatým rozhodnutím. Podľa názoru odvolacieho
súdu je práve z týchto dôvodov potrebné vykladať znenie ustanovenia § 14 od. 4 citovaného zákona
extenzívne, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v druhej vete tohto ustanovenia je určená lehota na

podanie návrhu na súd až tri mesiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľný zrušil (odňatie
práva konať pred súdom) a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V danej situácii, keď navrhovateľ bol na schôdzi vlastníkov ako splnomocnený zástupca
pôvodnej navrhovateľky a z vykonaného dokazovania vyplýva, že slovne vyjadril nesúhlas s plánovanou

nadstavboubytovéhodomuaniejeaninajmenšiapochybnosťotom, žezanadstavbunehlasoval,jepre
posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie, a to aj s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho
súdu k tejto otázke bezvýznamné dokazovať, či sa vôbec zapojil do hlasovania. Takéto dokazovanie
budemaťvýznamlenprezisťovaniesplneniapodmienkypreprijatierozhodnutiadvojtretinovouväčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Po vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie malo byť jeho úlohou vysporiadať sa predovšetkým s námietkou odporcov, že navrhovateľ sa
mal namiesto podaného návrhu domáhať na súde vyslovenia neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov a svoj právny názor k tejto otázke dostatočným spôsobom odôvodniť. Ďalej bolo
potrebné vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád návrhu v časti jeho petitu tak, aby tento bol konkrétny
a vykonateľný, aby z neho bolo zrejmé, že ide o nadstavbu na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a

nebytových priestorov prijatého na schôdzi vlastníkov dňa 06.10.2004, aby sa prípadným rozhodnutím
súdu nezabránilo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome v budúcnosti
realizovať nadstavbu bytového domu. V závislosti na ďalšom posúdení veci súdom prvého stupňa bolo
potrebné, aby sa vysporiadal s námietkou navrhovateľa, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytovýchpriestorov o nadstavbe bytového domu, prijaté na schôdzi vlastníkov dňa 06.10.2004 nebolo prijaté
platne, keďže nebolo prijaté dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov (spochybnenie počtu hlasov, ktoré mal mať pôvodný odporca v prvom rade W.. C.L. N. na

základe plných mocí; neplatné plné moci).

Po zrušení odvolacím súdom prvého prvostupňového rozhodnutia, právny zástupca podaním
doručeným súdu dňa 04. 03. 2013, čl. 354, navrhol, aby súd podľa ustanovenia § 92 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku pripustil na strane odporcu do konania ďalšieho odporcu a to syna odporcov 4, 5 I..

K. G.. Súčasne navrhol i zmenu návrhu v časti petitu, čl. 354. Súd týmto procesným návrhom právneho
zástupcu navrhovateľa vyhovel a uznesením zo dňa 12. 04. 2013, čl. 364, pripustil vstup do konania
I.. K. G.ka ako odporcu 7 a pripustil i zmenu návrhu v časti petitu tak, že nový petit znie - súd určuje, že
odporcovia 1 až 7 nemajú na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatého na
schôdzi vlastníkov dňa 06. 10. 2004 právo urobiť nadstavbu bytového domu na K. A. Č.. X E. J., D.. Č..
XXXXXX, stojaceho na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa

v k. ú. D. C., M. Bratislava, C. Č. D. C., M. Bratislava W., zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom
Správou katastra pre Y. C. D. J. na B. Č.. XXXX.

Právna zástupkyňa odporcov 1, 2, 3, 6 podaním zo dňa 24. 05. 2013, čl. 368, i napriek zrušujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu v tejto veci, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že navrhovateľ

je v tejto veci aktívne vecne legitimovaný, opätovne namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa dôvodiac nesúhlasnými argumentmi s názorom odvolacieho súdu. Uvádzala, že v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
platnom k 06.10.2004 "prehlasovaný vlastník" bytu alebo nebytového priestoru má právo obrátiť sa na
súd, aby vo veci rozhodol. Odvolací súd vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 29.02.2012

názor, že ustanovenie § 14 ods. 4 Bytového zákona je potrebné vykladať extenzívne, čomu nasvedčuje
aj tá skutočnosť, že v druhej vete tohto ustanovenia je určená lehota na podanie návrhu na súd až
na tri mesiace. S týmto názorom odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť a právny názor odvolacieho
súdu považujú jej mandanti za nesprávny. Zrejme nedopatrením ušla pozornosti odvolacieho súdu
skutočnosť, že ustanovenie § 14 ods. 4 Bytového zákona v znení platnom ku dňu konania schôdze

vlastníkov znel nasledovne: Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti
hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa od. 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd". Odvolacím súdom spomenutá
druhá veta bola do predmetného ustanovenia § 14 ods. 4 Bytového zákona doplnená až novelizáciou

Bytového zákona vykonanou zákonom č. 268/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2007, t.j. takmer 3 roky
po konaní predmetnej schôdze vlastníkov, po novele ktorej predmetné ustanovenie § 14 ods. 4 znelo:
"Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od
oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa

na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo
ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa ods. 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd". Takémuto extenzívnemu výkladu nenasvedčuje
anidôvodovásprávakzákonuč.367/2004Z.z.ktorýmbolozmenenéustanovenie§14Bytovéhozákona
naznenie,ktoréboloplatnévčasekonaniapredmetnejschôdzevlastníkov.Podľatejtodôvodovejsprávy

"Podľa § 14 ods. 1 návrhu vlastníci bytov a nebytových priestorov majú nielen právo, ale aj povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a svojím hlasovaním rozhodovať o tom, ako sa bude nakladať s ich
spoluvlastníctvom k spoločným častiam a k spoločným zariadeniam domu, k príslušenstvu a k pozemku,
pretože vlastníctvom bytu je spoluvlastníctvo nerozlučne spojené. Návrh upravuje aj spôsob zvolávania
schôdze a zverejnenie výsledkov hlasovania". Zákonodarca tu jasne a zrozumiteľne definoval, že v

tomto novelizovanom znení ustanovenia § 14 sa pojednáva o rozhodovaní vlastníkov o nakladaní s ich
spoluvlastníctvom k spoločným častiam a k spoločným zariadeniam domu, k príslušenstvu a k pozemku
formou hlasovania na schôdzi vlastníkov. Navrhovateľ, keďže sa hlasovania zdržal ako je zachytené v
zápisnici zo schôdze vlastníkov konanej 06.10.2004 a ako to uviedol a konštatoval aj Krajský súd v
Bratislave ako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 29.02.2012 str. 8 ods. 4 "v danej

situácii, keď navrhovateľ bol na schôdzi vlastníkov ako splnomocnený zástupca pôvodnej navrhovateľky
a z vykonaného dokazovania vyplýva, že slovne vyjadril nesúhlas s plánovanou nadstavbou bytového
domu a nie je ani najmenšia pochybnosť o tom, že za nadstavbu nehlasoval,...", preto nie je na podanie
predmetnej žaloby aktívne legitimovaný. Ďalej opakovane namietala, že odporcovia nie sú pasívnevecne legitimovaní, pretože na strane všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniká
v zmysle ustanovenia § 14 Bytového zákona nerozlučné spoločenstvo a rozhodnutie súdu sa preto
musí vzťahovať na všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z tohto dôvodu mali

byť žalovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie len niektorí z nich a už vôbec nie
tretie osoby, ktorým samotným rozhodnutím schôdze vlastníkov vzniká nejaké oprávnenie, pričom tieto
tretie osoby nie sú vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Tvorcom prejavu vôle, ktorá
sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a
nebytových priestorov prítomní na schôdzi vlastníkov. Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 04.03.2013,

t.j. po uplynutí 8 rokov 4 mesiacov a 5 dní odo dňa konania schôdze vlastníkov dňa 06.10.2004, rozšíril
okruh odporcov o odporcu v 7. rade. V zásade voči odporcovi v 7. rade bol podaný na súde návrh až
dňa 04.03.2013, t.j. po uplynutí 15-dňovej zákonnej prekluzívnej lehoty. Zákon striktne stanovuje 15-
dňovú prekluzívnu lehotu na podanie návrhu na súd, pričom okruh odporcov musí byť navrhovateľom
v tomto časovom úseku presne zadefinovaný. Rozširovanie a zmena okruhu osôb, ktoré sú v návrhu
navrhovateľa označené ako odporcovia (mimo situácie, kedy dochádza prechodu práv a povinností po

zmene vlastníckych práv, napr. po úmrtí niektorého z odporcov, ako tomu bolo v prípade zomr. C. N.,
ktorý bol pôvodným odporcom v 1. rade, alebo za situácie, keď dôjde k prevodu vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru) po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej 15-dňovej lehoty je preto ďalším
z dôvodov na zamietnutie návrhu navrhovateľa. Ustálenie okruhu odporcov v čase podania žaloby
pri dodržaní zákonom stanovenej 15-dňovej prekluzívnej lehoty bolo na navrhovateľovi. Na uplynutie

prekluzívnej lehoty súd pritom prihliada z úradnej povinnosti aj bez návrhu účastníka. Rozhodnutie
prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 06.10.2004 zaväzuje všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu a to, či na schôdzi boli prítomní, resp. je
irelevantné, ako na nej hlasovali. Nakoľko návrh navrhovateľa smeruje iba voči niektorým z vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, v prípade, ak by súd vydal rozhodnutie, ktorým by návrhu

navrhovateľa vyhovel, rozsudok súdu by nebol vykonateľný, pretože by nezaväzoval všetky subjekty,
ktoré by podľa práva zaväzovať mal. ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí
neboli navrhovateľom v návrhu označení ako odporcovia, by mohli úspešne argumentovať, že týmto
rozhodnutím súdu o zrušení určitého rozhodnutia nie sú viazaní. Ako vyplýva z vyššie uvedeného,
jednoznačne možno trvať na argumentácii, že v konaní podľa ustanovenia § 14 ods. 4 Bytového zákona

je potrebné žalovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri akejkoľvek skutkovej
podstate vymedzenej týmto ustanovením a návrh s presne definovaným okruhom odporcov je potrebné
podať v zákonom stanovenej 15-dňovej prekluzívnej lehote (k čomu v prípade tohto konania nedošlo),
inak súd musí návrh zamietnuť. Na to, aby bol navrhovateľ v konaní podľa ustanovenia § 14 ods. 4
Bytového zákona úspešný, musí žalovať všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome, proti ktorým napadnuté rozhodnutie pôsobí a proti ktorým má výrok súdneho rozhodnutia o
zrušení napadnutého uznesenia vyvolať právne záväzné účinky. Preto bolo z procesného hľadiska
potrebné, aby v tomto konaní vystupovali ako účastníci konania všetci spoluvlastníci domu, ktorí z
hľadiska hmotného práva sú subjektmi, ktorých sa žalobou napadnuté rozhodnutie priamo týka. Nestačí
teda zažalovať len tých vlastníkov, ktorí predmetné rozhodnutie prijímali, t.j. ktorí sa hlasovaním podieľali

na jeho konštituovaní a už vôbec nie osoby, ktoré sú z rozhodnutia schôdze vlastníkov oprávnené.

Právny zástupca navrhovateľa počas konania, čl. 383, vo veci aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa
v tejto veci, argumentoval tým, že i napriek právnemu názoru odvolacieho súdu vyjadrenému v jeho
rozhodnutí zo dňa 29.02.2012, vyjadruje nesúhlas s touto právnou kvalifikáciou, v zmysle ktorej by

mal byť navrhovateľ považovaný za prehlasovaného vlastníka. Myslí si, že názor odvolacieho súdu je
správny a najmä pre toto konanie záväzný. Má za to, že právny názor odvolacieho súdu je záväzný
pre toto konanie a podľa jeho názoru odvolací súd vyslovil názor, že navrhovateľ je aktívne vecne
legitimovaný, nakoľko je nutné ho považovať za prehlasovaného vlastníka, nakoľko nie je najmenšia
pochybnosť o tom, aký názor na stavbu mal. z tohto dôvodu ďalej otázku aktívnej vecnej legitimácie

nerozoberá. Právny zástupca navrhovateľa vo veci opakovanej námietky právnej zástupkyne odporcov
1, 2, 3, 6, poukazoval na to, že sa nezhoduje s právnym názorom právnej zástupkyne odporcov, ktorá
vychádza z názoru, že jediná možnosť ako realizovať právo prehlasovaného vlastníka je napadnúť na
súde neplatnosťou rozhodnutie vlastníkov s tým, že pre takýto prípad je potrebné žalovať všetkých
vlastníkov, ktorí hlasovali za takéto rozhodnutie. Vychádza z názoru, že toto nie je jediná možnosť. A

ani takýto typ žaloby navrhovateľ nepodal. Navrhovateľ podal návrh v zmysle ktorého žiada súd, aby
určil, že označené osoby, ktoré v zmysle predmetného uznesenia schôdze vlastníkov mali získať právo
nadstavby, takéto právo nemajú. Tým pádom okruh odporcov sa nezhoduje s okruhom vlastníkov bytov
anebytovýchpriestorovvdome,nakoľkoprávonanadstavbumalizískaťlenniektorívlastníci,adokoncai osoba, ktorá nie je vlastníkom žiadneho bytu, myslí odporcu 7. Je toho názoru, že takáto žaloba je
možná, nakoľko zákon v tejto súvislosti stanovuje, že prehlasovaný vlastník je oprávnený požiadať súd,
aby vo veci rozhodol, a z toho sa pri podaní žaloby vychádzalo. Vec je to právo na nadstavbu, o ktorom

rozhodovala schôdza. Čo sa týka odporcov, právna zástupkyňa odporcov 1,2,3,6 sa vyjadrila vo svojom
písomnom vyjadrení i k odporcom 2,3, navrhuje, aby voči týmto odporcom bola žaloba zamietnutá
z dôvodu, že odporcovia nezdedili byt po pôvodnom odporcovi 1. V tomto zmysle celkom súhlasí s
názorom vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí, že nakoľko právo na nadstavbu nebolo predmetom
dedenia, tak je potrebné nechať v predmetnej veci všetkých dedičov ako účastníkov konania. Pokiaľ ide

o odporcov 4,5,7, uviedol, že žaloba bola podaná voči odporcom 4,5 z toho dôvodu, že v čase podania
samotného návrhu ešte pôvodná navrhovateľka nedisponovala exaktnou informáciou o tom, kto má byť
stavebníkom, a to z toho dôvodu, že v danom čase, a ani do dnes nedostala zápisnicu o tejto schôdzi.
Preto sa vychádzalo len z informácii, ktoré boli k dispozícii z tejto schôdze, a v zmysle ktorých právo
na nadstavbu mal mať pán Paľko.

Odporca 7, ktorý sa stal účastníkom konania až v tomto štádiu konania, sa k veci vyjadril na pojednávaní
dňa 28. 05. 2013, čl. 381. Uviedol, že tvrdenie, že je stavebníkom, považuje za klamstvo, keďže
navrhovateľ bol osobne prítomný v pozícii povereného zástupcu pôvodnej navrhovateľky pani Š.. Pán
C. bol prítomný pri hlasovaní o nadstavbe, a zdržal sa hlasovania, nehlasoval. Bol oboznámený s tým,
že stavebníci G., odporkyňa 6 a pôvodný odporca 1 chcú stavať nadstavbu. Pán C. tú dobu nebol

vlastníkom, ale bol poverený len zastupovaním pani Š., ktorá nezniesla požiadavku byť stavebníkom,
ani nemala záujem o nadstavbu. Odporca 7 mal osobné stretnutie s pánom C., asi mesiac, dva, po tom
ako bola podaná žaloba s tým, že chcel tento spor vyriešiť nejakou dohodou. Oboznámil pána C. s tým,
že jeho rodičia, odporcovia 4,5, nie sú stavebníci, sú v pokročilom veku a nepotrebujú chodiť po súdoch.
Na to mu pán C. povedal, že je si toho vedomý, ale jeho právo je žalovať kohokoľvek o čokoľvek, a v

prípade, že mu nedajú právo na 2-izbový byt v tejto nadstavbe alebo odstupné 1 000 000 - 2 000 000,-
Sk, tak bude všetkými právnymi cestami sa snažiť pretiahnuť tento súdny spor. Odporca 7 citoval, že
povedal, že to dotiahne až do Strassburgu, čo ho pobavilo. Myslí si, že táto žaloba je účelová, ktorú ani
nepodávala pani Š. v rámci svojho rozhodnutia, ale v rámci rozhodnutia pána C.S., ktorý ju zastupoval.
Preto i pán C. nahradil p. Š., a financuje tento spor ďlaej.

Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 15. 10. 2013, čl. 426, zobral svoj návrh vo
vzťahu k odporcom 4 W.. E. G. a odporkyni 5 P. G. späť, pretože počas konania vyšlo najavo, že osobou
oprávnenou na realizáciu nadstavby na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
prijatého na schôdzi dňa 06. 10. 2004 je odporca 7 I.. K. G., syn odporcov 4, 5, a nie samotní odporcovia

4, 5. Na pojednávaní dňa 17. 10. 2013, čl. 427, (dva dni po doručení čiastočného späťvzatia) právna
zástupkyňa odporcov 1, 2, 3, 6 oznámila súdu, že odporca 4 dňa 29. 06. 2013 zomrel. Dňa 21. 10.
2013 odporkyňa 5, manželka odporcu 4 doručila súdu kópiu úmrtného listu odporcu 4, z ktorého súd
zistil, že odporca 4 zomrel dňa 29. 06. 2013, čl. 433. Osvedčením o dedičstve č. k. XD XXX/XXXX, K.
XX/XXXX (bez uvedenia dátumu), právoplatným dňa 22. 10. 2013, čl. 439, I.. K. Y., notárka, súdna

komisárka, osvedčila uzatvorenie dohody o dedičstve uzatvorenú medzi odporkyňou 5, manželkou
nebohého odporcu 4 a odporcom 7, jeho synom. Na základe tejto dedičskej dohody sa dedičkou po
nebohomodporcovi4 W..E.G. stalajehomanželka P.G.,odporkyňa5,aI..K.G.,odporca7. Súdpreto
ďalej pokračoval v konaní po smrti odporcu 4 s jeho dedičmi odporkyňou 5 a odporcom 7. Vzhľadom
na späťvzatie návrhu právneho zástupcu navrhovateľa vo vzťahu k nebohému odporcovi 4 a odporkyni

5, tak súd konanie voči odporkyni 5 a odporcovi 4, vrátane jeho dedičov, odporkyni 5 a odporcovi 7,
dňa 19. 05. 2014, čl. 471, so súhlasom všetkých odporcov, zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Počas konania, na pojednávaní dňa 11. 09. 2014, čl. 486, namietal neplatnosť rozhodnutia vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome na schôdzi dňa 06. 10. 2004 o nadstavbe, i
z ďalšieho nového dôvodu, a to že keďže došlo k prehlasovaniu navrhovateľa musela mu byť poskytnutá
adekvátna náhrada, pretože sa na schválenej nadstavbe nemal možnosť podieľať, čo sa však nestalo.
Právna zástupkyňa odporcov 1, 2, 3, 6 namietala, že odporcovia ponúkali finančnú náhradu ako
kompenzáciu za realizáciu nadstavby formou príspevku do fondu opráv bytového domu vo výške 600

000.- Sk, konkrétne pôvodnej navrhovateľke alebo neskôr navrhovateľovi neponúkali žiadne finančné
odškodnenie. Táto kompenzácia mala byť riešená až v konkrétnej zmluve o nadstavbe, ku podpisu ktorej
však nedošlo a to práve z dôvodu, že navrhovateľ inicioval tento súdny spor.Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, po zrušení odvolacím súdom prvého
prvostupňového rozhodnutia, domáhal, aby súd určil, že odporcovia 1 až 7 nemajú na základe
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatého na schôdzi vlastníkov dňa 06. 10. 2004

právo urobiť nadstavbu bytového domu na K. A. Č.. X v J., súpis. č. XXXXXX, stojaceho na pozemku
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v k. ú. D. C., M. Bratislava, C. Č. D.
C., okres Bratislava W., zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Y. C. D. J. na
B. Č.. XXXX, Č.. XXX. Svoje právo domáhať sa určenia, že odporcovia nemajú právo urobiť nadstavbu
predmetného bytového domu odvodzoval navrhovateľ ako prehlasovaný vlastník z ustanovenia § 14

ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.

Právnazástupkyňaodporcov1,2,3,6vitejtočastisúdnehokonania, inapriekzrušujúcemurozhodnutiu
odvolacieho súdu v tejto veci, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že navrhovateľ je v tejto veci
aktívne vecne legitimovaný, opätovne namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa
dôvodiac nesúhlasnými argumentmi s názorom odvolacieho súdu. Ďalej opakovane namietala, že

odporcovia nie sú pasívne vecne legitimovaní, pretože s poukazom na právny titul (ustanovenie § 14
ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.), na základe ktorého sa domáhal navrhovateľ určenia, že odporcovia
1 až 7 nemajú na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatého na schôdzi
vlastníkov dňa 06. 10. 2004 právo urobiť nadstavbu bytového domu na K. Č.. X v J., by pasívne vecne
legitimovaní mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých procesné spoločenstvo

na strane odporcov je nútené, nie tzv. stavebníci. Právny zástupca navrhovateľa počas konania vo
veci aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tejto veci, argumentoval tým, že odvolací súd vo
svojom zrušujúcom uznesení jednoznačne vyslovil právny názor, že navrhovateľ je podľa ustanovenia
§ 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. aktívne vecne legitimovaným subjektom, a prvostupňový súd je
týmto právnym názorom odvolacieho súdu viazaný a túto procesnú skutočnosť v tejto časti súdneho

konaniaužnemôževyhodnotiťinak.Právnyzástupcanavrhovateľavoveciopakovanejnámietkyprávnej
zástupkyne odporcov 1, 2, 3, 6, o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov, poukazoval na to,
že sa nezhoduje s právnym názorom právnej zástupkyne odporcov, ktorá vychádza z názoru, že jediná
možnosť ako realizovať právo prehlasovaného vlastníka je napadnúť na súde neplatnosťou rozhodnutie
vlastníkov s tým, že pre takýto prípad je potrebné žalovať všetkých vlastníkov, ktorí hlasovali za takéto

rozhodnutie. Vychádza z názoru, že toto nie je jediná možnosť. A ani takýto typ žaloby navrhovateľ
nepodal. Navrhovateľ podal návrh v zmysle ktorého žiada súd, aby určil, že označené osoby, ktoré v
zmysle predmetného uznesenia schôdze vlastníkov mali získať právo nadstavby, takéto právo nemajú.
Tým pádom okruh odporcov sa nezhoduje s okruhom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
nakoľko právo na nadstavbu mali získať len niektorí vlastníci, a dokonca i osoba, ktorá nie je vlastníkom

žiadneho bytu, myslí odporcu 7. Je toho názoru, že takáto žaloba je možná, nakoľko zákon v tejto
súvislosti stanovuje, že prehlasovaný vlastník je oprávnený požiadať súd, aby vo veci rozhodol, a z
toho sa pri podaní žaloby vychádzalo. Vec je to právo na nadstavbu, o ktorom rozhodovala schôdza.
Čo sa týka odporcov, právna zástupkyňa odporcov 1,2,3,6 sa vyjadrila vo svojom písomnom vyjadrení
i k odporcom 2,3, navrhuje, aby voči týmto odporcom bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že odporcovia

nezdedili byt po pôvodnom odporcovi 1. V tomto zmysle celkom súhlasí s názorom vyjadreným v
prvostupňovom rozhodnutí, že nakoľko právo na nadstavbu nebolo predmetom dedenia, tak je potrebné
nechaťvpredmetnejvecivšetkýchdedičovakoúčastníkovkonania.Pokiaľideoodporcov4,5,7,uviedol,
že žaloba bola podaná voči odporcom 4,5 z toho dôvodu, že v čase podania samotného návrhu ešte
pôvodná navrhovateľkanedisponovalaexaktnouinformáciouotom,ktomábyťstavebníkom,ato ztoho

dôvodu, že v danom čase, a ani do dnes nedostala zápisnicu o tejto schôdzi. Preto sa vychádzalo len z
informácii, ktoré boli k dispozícii z tejto schôdze, a v zmysle ktorých právo na nadstavbu mal mať pán G..

Navrhovateľ svoj nárok na určenie, že odporcovia 1 až 7 nemajú na základe rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov prijatého na schôdzi vlastníkov dňa 06. 10. 2004 právo urobiť nadstavbu

bytového domu na K. Č.. X E. J., odvodzoval z ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.
účinného v čase uskutočnenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 06. 10. 2004.
Súd, ktorý je viazaný týmto právnym titulom, na základe ktorého sa navrhovateľ domáhal predmetného
nároku, preto posudzoval tento nárok navrhovateľa podľa uvedeného zákona, a to i z hľadiska
odporcami namietanej aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a pasívnej vecnej legitimácie odporcov.

Súd všeobecne uvádza, že vecná legitimácia účastníkov konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného
práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v súdnom konaní. Účastník
konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva (oprávnenia) má aktívnu vecnú legitimáciu.
Účastníkkonania,ktorýjenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,mápasívnuvecnúlegitimáciu.Súdmôženávrhu vyhovieť iba vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu alebo osoby, ktoré sú nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom a nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie odporcu alebo odporcov. Predpokladom úspešnosti tejto určovacej žaloby

je aj vecná legitimácia účastníkov konania, ktorá svedčí účastníkovi právneho vzťahu alebo práva, o
ktorom sa v konaní jedná alebo ktorého právnej sféry, či právneho postavenia sa právny vzťah alebo
právo dotýka. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších zmien a doplnení (účinný ku dňu konania schôdze vlastníkov dňa 06. 10.
2004), prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od

hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina
hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome súd.

Súd sa s opakovanou námietkou odporcov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, v
zhode s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa, sa už v tejto časti konania nezaoberal, ani

ju nevyhodnocoval, s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave
č. k. 7Co 393/2010 - 328 zo dňa 29. 02. 2012, čl. 328, ktorým odvolací súd napadnutý prvý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s právnym názorom, že navrhovateľ je v
tejto veci podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/2993 Z. z. aktívne vecne legitimovaný subjekt,
ktorý je pre prvostupňový súd záväzný.

Vo veci námietky odporcov o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov v tejto veci, súd po
vyhodnotení argumentov oboch strán, ustálil, že táto námietka je dôvodná. Súd sa v tejto časti v
celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcov. Súd má za to, že na strane všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome vzniká v zmysle ustanovenia § 14 Bytového zákona nerozlučné

spoločenstvo a rozhodnutie súdu sa preto musí vzťahovať na všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Z tohto dôvodu mali byť žalovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov a
nie len niektorí z nich a už vôbec nie tretie osoby, ktorým samotným rozhodnutím schôdze vlastníkov
vzniká nejaké oprávnenie, pričom tieto tretie osoby nie sú vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v
dome. Tvorcom prejavu vôle, ktorá sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov,

sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi vlastníkov. Navrhovateľ
svojim podaním zo dňa 04.03.2013, t.j. po uplynutí 8 rokov 4 mesiacov a 5 dní odo dňa konania schôdze
vlastníkov dňa 06.10.2004, rozšíril okruh odporcov o odporcu v 7. rade. V zásade voči odporcovi v 7.
rade bol podaný na súde návrh až dňa 04.03.2013, t.j. po uplynutí 15-dňovej zákonnej prekluzívnej
lehoty. Zákon striktne stanovuje 15-dňovú prekluzívnu lehotu na podanie návrhu na súd, pričom okruh

odporcov musí byť navrhovateľom v tomto časovom úseku presne zadefinovaný. Rozširovanie a zmena
okruhu osôb, ktoré sú v návrhu navrhovateľa označené ako odporcovia (mimo situácie, kedy dochádza
prechodu práv a povinností po zmene vlastníckych práv, napr. po úmrtí niektorého z odporcov, ako
tomu bolo v prípade zomr. C. N., ktorý bol pôvodným odporcom v 1. rade, alebo za situácie, keď dôjde
k prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru) po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej

15-dňovej lehoty je preto ďalším z dôvodov na zamietnutie návrhu navrhovateľa. Ustálenie okruhu
odporcov v čase podania žaloby pri dodržaní zákonom stanovenej 15-dňovej prekluzívnej lehoty bolo
na navrhovateľovi. Na uplynutie prekluzívnej lehoty súd pritom prihliada z úradnej povinnosti aj bez
návrhu účastníka. Rozhodnutie prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa
06.10.2004 zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu a to, či na

schôdzi boli prítomní, resp. je irelevantné, ako na nej hlasovali. Nakoľko návrh navrhovateľa smeruje
iba voči niektorým z vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, v prípade, ak by súd vydal
rozhodnutie, ktorým by návrhu navrhovateľa vyhovel, rozsudok súdu by nebol vykonateľný, pretože by
nezaväzoval všetky subjekty, ktoré by podľa práva zaväzovať mal. ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome, ktorí neboli navrhovateľom v návrhu označení ako odporcovia, by mohli úspešne

argumentovať, že týmto rozhodnutím súdu o zrušení určitého rozhodnutia nie sú viazaní. Ako vyplýva z
vyššie uvedeného, jednoznačne možno trvať na argumentácii, že v konaní podľa ustanovenia § 14 ods.
4 Bytového zákona je potrebné žalovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
akejkoľvek skutkovej podstate vymedzenej týmto ustanovením a návrh s presne definovaným okruhom
odporcovjepotrebnépodaťvzákonomstanovenej15-dňovejprekluzívnejlehote(kčomuvprípadetohto

konanianedošlo),inaksúdmusínávrhzamietnuť.Nato,abybolnavrhovateľvkonanípodľaustanovenia
§ 14 ods. 4 Bytového zákona úspešný, musí žalovať všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, proti ktorým napadnuté rozhodnutie pôsobí a proti ktorým má výrok súdneho
rozhodnutia o zrušení napadnutého uznesenia vyvolať právne záväzné účinky. Preto bolo z procesnéhohľadiska potrebné, aby v tomto konaní vystupovali ako účastníci konania všetci spoluvlastníci domu,
ktorí z hľadiska hmotného práva sú subjektmi, ktorých sa žalobou napadnuté rozhodnutie priamo týka.
Nestačí teda zažalovať len tých vlastníkov, ktorí predmetné rozhodnutie prijímali, t.j. ktorí sa hlasovaním

podieľali na jeho konštituovaní a už vôbec nie osoby, ktoré sú z rozhodnutia schôdze vlastníkov
oprávnené. Rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú záväzné pre
všetkých vlastníkov (bez ohľadu na to, či sa schôdze zúčastnili, ak hlasovali, ako hlasovali), ktorí sú
nimi viazaní. Preto vyslovenie ich neplatnosti, čo aj ako predbežnú otázku, ako v danej veci, alebo z
takejto neplatnosti vyplývajúce určenie, že niektorí vlastníci bytov alebo nebytových priestorov alebo i

tretie osoby nemajú právo urobiť nadstavbu bytového domu, je potrebné určiť vo vzťahu ku všetkým
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Aby bolo pre nich záväzné, musia byť
účastníkmi konania na strane odporcov všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

S poukazom na vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že odporcovia v tejto veci nie sú pasívne
vecne legitimovanými subjektmi, a preto návrh navrhovateľa z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol.

Súd vychádzajúc z toho jeho záveru sa tak v ďalšom už nezaoberal skúmaním ďalších námietok
právneho zástupcu navrhovateľa týkajúcich sa merita veci a a ich dôvodnosťou by sa súd zaoberal v
tom prípade, ak by dospel k záveru, že odporcovia sú v tejto veci pasívne vecne legitimované subjekty.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak,

že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.