Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200656
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8517200656.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobkyne: M. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. U. XXX, XXX XX T. U. proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s.,
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy, určenie neprijateľných zmluvných podmienok a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 11. novembra 2014 uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je n e p l a t n á.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej voči žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 8. februára 2017 domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy č. XXXXXXXXXX z 11. novembra 2014 je neplatná, určenia neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej
medzi stranami sporu č. XXXXXXXXXX z 11. novembra 2014 pre množstvo neprijateľných podmienok,
určenia, že úver č. č. XXXXXXXXXX z 11. novembra 2014 je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu

povinných náležitostí v úverovej zmluve a priznania finančného zadosťučinenia voči žalovanému vo
výške 300 eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Išlo o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú
zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 11. novembra 2014. Žalobkyňa uviedla, že považuje
zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah

účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť
súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými
kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská
doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej
zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný napriek spornosti požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek
skutočnosti,ženeexituježiadnesúdnerozhodnutie,ktorébyuložiložalobkynipovinnosťplniť,vykonávali

sažalobkynizrážkyzomzdybezohľadunaexistenciusporu.Veriteľvýškudlhusámjednostrannediktuje
a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom žalobkyne je spoločnosť Kristián spol. s
r.o., Nová Ľubovňa 238, IČO: 31 701 361. Zároveň žalobkyňa uviedla, že inštitút Dohody o zrážkach
zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou jepreto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na veci má žalobkyňa naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu

v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo
do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo
91/2006). Taktiež prelomovo navrhujem určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je
danázvyššieuvedenýchdôvodovtým,ževeriteľoviumožňujesvojvoľnéurčenievýškydlhuapostihnutie

majetku. Žalovaný dojednal podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť
oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške
dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva
zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok
na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k
ich prijatiu s tým. Že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená

prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi s
oneskorenia sa, zmluvných pokút náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov
klienta z Úverovej zmluvy, čo je neprijateľné. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy
klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou čo
je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na

plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa o jeho rodiny a preto sú
akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany
povinného na neprimeranosti. Je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných
splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované osoby. Podstatnou
skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové

podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré bez osobitného vyjednávania
je neprijateľná. Toto je jednoznačne neakceptovateľná zmluvná podmienka. Po odôvodnení naliehavého
právneho záujmu na požadovanej žalobe žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť.

3. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd rozhodol

uznesením zo 7. marca 2017 č.k. 6Csp/73/2017-17, ktorým nariadil neodkladné opatrenie v znení:
„I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 11.11.2014, ktorá
bola uzatvorená k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2014 uzavretej medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II.
Zamestnávateľ žalobcu KRISTIÁN spol. s r. o. Stará Ľubovňa, IČO: 31 701 361 so sídlom Nová Ľubovňa

238 je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2014 medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,00 eur na účet Okresného súdu Stará
Ľubovňa, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v

I. a II. výroku 1.4.2017 a v III. výroky 9.3.2017 a stalo sa vykonateľným v III. výroku 14.3.2017.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa pripojila k žalobe Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 11.11.2014 (ďalej len „zmluva“), Dohodu o zrážkach zo
mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX z 11.11.2014 (ďalej aj „dohoda“), Splátkový kalendár k zmluve č. č.

XXXXXXXXXX z 11.11.2014, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

5. Na základe výzvy súdu zamestnávateľ žalobkyne súdu oznámil, že vykonáva zrážky zo mzdy v
prospech žalovaného na základe žiadosti zo dňa 18.11.2016 k zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 73,98
eur od 23.11.2016, t.j. prvýkrát za mesiac 11/2016. Zostatok na zrazenie pred zúčtovaním mzdy za

mesiac 12/2016 bol 2 273,28 eur.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že realizácia zrážok zo mzdy predstavuje len dodržiavanie
ustanovení úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 11.11.2014.
Predmetná zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobcovi žiadnym

spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobcu zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne až po
dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Ochrana spotrebiteľov sa nemôže dostať až
dorozsahu,žeoslobodíspotrebiteľaodčítaniazmluvyanásledne,keďdôjdekuplatňovaniujednotlivých
zmluvných ustanovení sa začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel jej. Doposiaľžiadny klient žalovaného ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nevyjadril nesúhlas, ani nenamietal
žiadnezustanoveníúverovýchzmlúvarovnakoaninepožiadalovysvetleniežalovanéhozdôvodu,žejej
nerozumie. Taktiež žiadny neprejavil záujem na akejkoľvek korekcií jednotlivých zmluvných ustanovení,

je preto nanajvýš nedôvodné po piatich rokoch od uzatvorenia úverovej zmluvy namietať neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy i celej úverovej zmluvy. Veľa klientov sa obmedzí len na získanie finančného
prospechu zo zmluvy zabúdajúc na svoje povinnosti. Úverová zmluva však zakladá synalagmatický
záväzkový právny vzťah, na základe ktorého si strany majú plniť navzájom. Pri synalagmatickom
záväzku ide o odplatný, vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka

vo vzájomnej korelácií, teda právu jednej strany (poskytnúť úver) zodpovedá vždy povinnosť druhého
účastníka právneho vzťahu (splácať splátky). Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom
na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najmä v bankovom sektore pri zabezpečovaní
peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") - § 551
aprobujúuzatvoreniedohodyozrážkachzomzdyajuinýchpríjmov,užprivznikuzáväzkuanieprivzniku
dlhu. Zákonná úprava špecifikovaná v ustanovení § 551 OZ vyžaduje na platnosť dohody o zrážkach

zo mzdy len dve podmienky a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie podmienky,
ktorých nesplnenie by malo za následok neplatnosť takejto dohody. Ponecháva účastníkom zmluvného
vzťahu voľnosť pokiaľ ide o obsahovú stránku dohody a taktiež aj formu vtom zmysle, že dohoda o
zrážkach zo mzdy môže byť vo forme samostatnej dohody alebo môže byť aj súčasťou iného (hlavného)

právneho vzťahu ako forma určitého zabezpečovacieho inštitútu (tzv. akcesorický vzťah). Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a žalobca ako klient bol poučený o možnosti
ju neuzatvoriť v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Tento fakt je nesporný a nenamieta
ho žiadny z účastníkov konania. Ako výslovne vyplýva z textu listiny úverovej zmluvy, nachádza sa na nej
aj prehlásenie žalobcu, že si je vedomý, že uzatvorenie dohody je dobrovoľné a bol poučený o možnosti

ju neuzatvoriť. Žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek výhrady podpísal. Takto prejavená
vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobca sám na základe vlastného rozhodnutia súhlasil s
uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobca ustanoveniam dohody nerozumel, nemal ich
podpisovať alebo si ich mal nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že by žalobca jednotlivým
ustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy nerozumel vo svojej žalobe ani nenamieta. Na základe

uvedených skutočností máme za to, že písomná forma dohody o zrážkach zo mzdy bola dodržaná.
Pokiaľ ide o rozsah zrážok ich výška je stanovená priamo v dohode o zrážkach zo mzdy v nasledovnom
znení: „Dohodli sme sa, že ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy,
sme oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy („ďalej iba zamestnávateľ) vykonával mesačnú
zrážku zo mzdy, a to: • do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej

mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve. • od doby uhradenia dlžných splátok
úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve. Ak by
výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia než pripúšťajú platné právne predpisy, bude zrážka
vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi. Platnosť takejto dohody
je podmienená skutočnosťou, že zrážky takto dohodnuté nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone

rozhodnutia. S ohľadom na znenie ustanovení § 70 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom
znení, nie je výška dohodnutých zrážok Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iného príjmu vyššia, ako
by bola pri výkone rozhodnutia. Máme za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je uvedená na
samostatnej listine, má všetky zákonom| predpísané náležitosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je

žiadnym jednostranným diktátom zo strany žalovaného. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalobca presne
vedel, akú výšku budú predstavovať prípadné zrážky zo mzdy v zmysle dohody...mesačná zrážka zo
mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky... (výška mesačnej splátky je 36,99 eur, takže
žalobca presne vedel v akej výške sa budú zrážky zo mzdy realizovať). Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy je štandardným právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku, ktorý sa bežne v čase

uzatvorenia úverovej zmluvy využíval na zabezpečenie pohľadávok. Slovenská republika je zvrchovaný
právny štát, ktorý poskytuje právnu istotu na základe dodržiavania právnych noriem a rovnako zásady
zákazu retroaktivity. Pokiaľ by si každý vyhodnocoval právne normy podľa toho, ako mu to vyhovuje,
bez ohľadu na platnosť a účinnosť Jednotlivých právnych predpisov, nie je isté, na akých právnych
základoch by sa podarilo štát zachovať. Postavenie poskytovateľa úveru voči dlžníkovi v úverovom

vzťahu je značne nevýhodnejšie, práve s ohľadom na skutočnosť, že on plní vopred, pričom dlžník plní
spravidla v splátkach počas dlhšieho časového obdobia. Na základe vyššie uvedeného nemožno preto
Žiadnym spôsobom skonštatovať, že dohodnutie dohody o zrážkach zo mzdy by bolo „spôsobením
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán". Naopak, treba si uvedomiť, že vúverovom vzťahu poskytovateľ úveru, už svoju povinnosť poskytnúť plnenie splnil - poskytol úver, a
dlžník, má svoju povinnosť splniť -splatiť dlh v budúcnosti, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy len
zvyšuje istotu kreditora, že debetor svoj záväzok splní. Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy nastáva

vždy až ako následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní riadne a
včas, čo bol aj prípad žalobcu, ktorý prestal svoj dlh splácať. V takýchto prípadoch nemá žalovaný žiadnu
inú možnosť ako sa k uspokojeniu svojej pohľadávky dostať, preto je nútený po neúspešných výzvach
klientov na plnenie s realizáciou zrážok zo mzdy začať. § 53 OZ v ods. 7 upravuje zabezpečovací inštitút,
ktorého použitie je v prípade spotrebiteľských zmlúv vylúčené: „ Zabezpečenie splnenia záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve
neprípustné." Ďalší výpočet zákon neobsahuje, preto použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné
zabezpečovacie prostriedky boli v roku 2011 v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane
dohodyozrážkach).PokiaľideourčenieneplatnostiÚZ,určeniebezúročnostiabezpoplatnostiúverovej
zmluvy, primerané finančné zadosť učinenie žalovaný uviedol, že žalobca vo svojej žalobe neuvádza
žiadnedôvody,nazákladektorýchbymalbyťpredmetnýúverzúverovejzmluvyvyhlásenýzabezúročný

a bez poplatkov, ani dôvod, pre ktorý by mala byť úverová zmluva vyhlásená za neplatnú a žalobcovi
by malo byť priznané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur. K uvedenému tvrdeniu preto žalovaný
nemôže uviesť žiadnu konkrétnu obranu. Žalobca k dnešnému dňu nemá uhradenú ani samotnú istinu
úveru, preto žalovaný považuje celú žalobu za výlučne účelovú, ktorou sa žalobca snaží vyhnúť splneniu
svojich povinností uhrádzať záväzok, ktorý má z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX voči žalovanému.

Žalovaný záverom uviedol, že je preukázané, že zmluva o úvere (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy)
spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

7. Žalobkyňa v replike trvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalovaný zavádza súd ak tvrdí, že si mala
možnosť vybrať či zrážky zo mzdy podpíše, alebo nie. Ani nevedela, že je to dohoda o zrážkach zo
mzdy. Keď jej oznámili, že mám úver schválený, využili jej tieseň, lebo im povedala, že peniaze súrne
potrebuje a dali jej podpísať kopec papierov, bez vysvetlenia čo podpisuje, len jej dali podpísať zmluvu a
kopec dodatkov. Úver pravidelne splácala a keď jej manžel ochorel, meškala so splátkami a spoločnosť

jej ihneď dala zrážky zo mzdy, bez akéhokoľvek upozornenia. Nemala v úmysle úver nesplácať. Právne
úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť
zmluvy. Právne úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné. Žalobkyňa nemala nikdy vôľu uzavrieť
takú zmluvu ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Žalovaný
použil vo svojej zmluve vysoký úrok a to aj odplatu, či rôzne poistenia, celkové náklady tvoria 100%

úrok čo je neprijateľná zmluvná podmienka. Keďže úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, je neplatná a to znamená, že koľko si klient požičal to je povinný zaplatiť. Zároveň poukázala
na právne normy, z ktorých vyplýva možnosť domáhať sa aj určenia neplatnosti právnych úkonov, resp.
bezúročnosti úveru.

8. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bola v čase
uzatvorenia zmluvy nespôsobilá na právne úkony a tiež, že by k uzatvoreniu úverovej zmluvy nemalo
dôjsť na základe slobodného a vážneho rozhodnutia. Žalovaný je presvedčený, že zmluva neobsahuje
žiadne neprijateľné podmienky a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný na výzvu súdu
oznámil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 600,00 eur a žalovaná v súhrne uhradila sumu

1 275,80 eur.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili žalobkyňa, žalovaný a právny zástupca
žalovaného. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na
pojednávaní z dôvodu hospodárnosti s tým, že súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd

preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalovaného a pojednávanie
odročil na 6. marca 2019 o 13.30 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci.

10. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu sporu k svojim vyjadreniam ako sú uvedené

vyššie a listinou predloženou na pojednávaní, zistil tento skutkový stav:

11. Žalobkyňa dňa 11.11.2014 podpísala so žalovaným Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o
revolvingovom úver č. XXXXXXXXXX. V zmluve, boli uvedené údaje o výške mesačnej splátky 36,99eur, poskytnutá čiastka úveru 1 600,00 eur, počet splátok 84, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť
bez platieb za doplnkové služby 3 107,16 eur, RPMN 23,70 %, ročná úroková sadzba úveru 21,29 %,
priemerná RPMN 16,81 %, konečná splatnosť bola určená ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do

15. dňa v poslednom mesiaci a ďalej údaje o revolvingu. Na základe dohody je zamestnávateľ povinný
vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy a to: do doby uhradenia dlžných splátok
úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej
zmluve, a od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej
v úverovej zmluve. Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia než pripúšťajú platné

právne predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými právnymi
predpismi. Z oznámenia zamestnávateľa žalobkyne súd zistil, že zamestnávateľ na základe žiadosti
žalovaného z1 8.11.2016 vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 73,98 eur mesačne od
23.11.2016, t.j. prvýkrát z výplaty za mesiac 11/2016. Zostatok na zrazenie pred zúčtovaním mzdy za
mesiac 12/2016 bol vo výške 2 273,28 eur.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa § 2 písm. a), b), d), g) a i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

c) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, odplatu podľa osobitných
predpisov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o

stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné

plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

23. Podľa § 1 ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom

uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

24. Podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo

pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

25. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

26. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

27. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.30. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

32. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

33. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.

34.Podľa§137písmenoc)Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),žaloboumožnopožadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany spotrebiteľa, a to konkrétne určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, určenia že
úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a ochranu práv spotrebiteľa a
finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa pri podpise

zmluvy 1 vystupovala ako spotrebiteľ, kým žalovaný ako dodávateľ, takisto nebolo sporné, že strany
sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na námietky strán sporu v priebehu konania
sa súd v prvom rade vysporiadal s otázkou či zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky náležitosti a
následne súd pristúpil k posúdeniu platnosti, resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

36. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatváraveriteľsdlžníkom.Pretakútodohoduplatiavšeobecnéustanoveniaoprávnychúkonoch(§34a
nasl.OZ).Dohodamusíobsahovaťoznačeniepohľadávky,ouspokojeniektorejideavýškudohodnutých
zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.

37. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená („Dohodli sme sa, že ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru z vyššie uvedenej
zmluvy, sme oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy /ďalej iba „zamestnávateľ'/ vykonával
mesačnú zrážku zo mzdy....“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky (výška úveru, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v

súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do
budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.

38. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa

prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy
v prospech veriteľa.

39. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého
druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje

žiaden údaj o výške zabezpečovanej pohľadávky, iba odkaz na uzatvorenú zmluvu.

40. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok
(rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy).Podľa dohody, ak sa ako klient žalobkyňa omešká so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy,
je žalovaný oprávnený požadovať, aby platca mzdy žalobkyne (ďalej iba „zamestnávateľ') vykonával
mesačnú zrážku zo mzdy, a to: do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku

pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve, a od doby uhradenia dlžných splátok úveru
vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve. Ak by výška zrážky zo mzdy podľa
tejto dohody bola vyššia než pripúšťajú platné právne predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej
možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad

dohodnutú výšku mesačnej splátky.

41. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti
dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru,
vzhľadom na jej výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani

skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Osobitne uvedený
postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v
Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné
podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže
byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy

(Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, MostazaClaroC-168/05).
Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na
dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7
Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor

v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby
(keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť
kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

42. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.

43. S poukazom na uvedené, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by právne
postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na

disponovanie so svojou mzdou.

44. Vzhľadom na uvedené v tejto časti súd žalobe vyhovel a prvým výrokom určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 11. novembra 2014 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom je neplatná.

45. Súd ďalej skúmal náležitosti uzavretej zmluvy, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahovala všetky
podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

46. Proces uzatvárania zmlúv je upravený v § 43 a nasl. OZ, najmä v §§ 43a až 44 OZ. Tento proces

pozostáva z návrhu na uzavretie zmluvy a z jeho prijatia. Tento proces môže prebiehať medzi stranami
súčasne prítomnými a ukončený priamo po rokovaní o zmluve alebo môže prebehnúť aj medzi osobami
na rôznych miestach počas nejakého časového obdobia, v ktorom je návrh doručený adresátovi a
následne akceptácia zmluvy doručená navrhovateľovi zmluvy. Zmluva je uzavretá akceptáciou návrhu
zmluvy bez dodatkov, výhrad či podstatných zmien. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že

súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, neobsahuje však žiadnu úpravu týkajúcu sa skutočnosti,
či táto môže byť aj na viacerých listinách. SD EÚ v rozsudku C 42-15 pritom vyslovil názor, že zmluva
o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené včlánku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne. Ani slovenský právny poriadok
pritom nezakazuje, že by súčasti zmluvy nemohli byť na samostatnom liste papiera, pričom v danom
prípade všetky súčasti zmlúv o úvere boli písomné a boli podpísané zmluvnými stranami, teda boli

splnené podmienky vyžadované zákonom. Za tohto stavu súd uzavrel, že súčasťou zmluvy boli aj
zmluvné dojednania (súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným
v rozsudku sp. zn. 13Co/111/2014).

47. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku súd dospel k rozhodnutiu, že výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov zmluva (v spojení s oznámením o schválení
úveru) obsahuje. V zmluve je aj rozpis, aká suma z ktorej splátky je započítaná na istinu a aká na
poplatky. Námietky žalobkyne ohľadne tejto náležitosti preto súd považoval za nedôvodné. Súd k tejto
problematike ešte považuje za potrebné dodať, že aj keby tento rozpis splátky nebol súčasťou zmluvy,
súd je toho názoru, že tento rozpis nie je potrebný pre splnenie podmienky uvedenej v cit. § 9 ods. 2
písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. a že pri tomto ustanovení je potrebné aplikovať eurokonformný výklad.

Súd má vedomosť, že rozhodovacia prax súdov v SR je v tejto otázke rozdielna (jedna časť rozhodnutí,
najmä do vydania rozsudku SD EÚ C 42-15, vyžadovala rozpis každej splátky osobitne na istinu, úroky
a poplatky (z rozhodovacej činnosti súdu sa javí, že časť súdov preferujúcich tento výklad po uvedenom
rozhodnutí SD EÚ upustila od tohto výkladu), kým druhá časť rozhodnutí takýto rozpis nevyžadovala;
to sa prejavilo napr. akceptovaním žalôb a vydaním platobného rozkazu alebo rozhodnutia vo veci bez

zaoberania sa týmto rozpisom). Súd sa v tejto otázke prikláňa k eurokonformnému výkladu uvedeného
ustanovenia, vychádzajúc jednak z výkladu dotknutého ustanovenia Smernice EP a Rady 2008/48
vyjadreného v rozsudku SD EÚ C 42-15 (ktorý je síce výkladom práva EÚ, nie slovenského práva,
ale práve toto ustanovenie smernice bolo podkladom pre prijatie vnútroštátnej úpravy, pričom môže
byť vodítkom pri jeho výklade), ako aj zo skutočnosti, že každá splátka úveru, za ktorého poskytnutie

je vyžadovaný úrok a pri ktorom sa úroky alebo poplatky nesplácajú v rôznych termínoch splatnosti
alebo v inom počte splátok ako splátky istiny, zahŕňa v sebe časť istiny a úroku a prípadne poplatku.
Takýto výklad súd nepovažuje za výklad „contra legem“, pretože ak splátka úveru obsahuje v sebe časť
istiny, časť úroku a prípadne časť poplatku, je splnená zákonná požiadavka na náležitosti, ktoré má
splátka obsahovať. Súd preto uzavrel, že uvedená náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je splnená

aj uvedením celkovej výšky splátok, ktorá zahŕňa jednotlivé položky požadované zákonom (ohľadne
povinnosti rozpisovať každú splátku porovnaj názor vyslovený napr. v rozsudkoch Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 a 11Co/39/2016). Spotrebiteľ pritom má právo kedykoľvek, teda aj hneď
pri uzavretí zmluvy, požiadať veriteľa o poskytnutie amortizačnej tabuľky, z ktorej je zrejmé, aká časť
splátky sa započítava na istinu, aká na úroky a aká na prípadné poplatky. Aj toto oprávnenie spotrebiteľa

nasvedčuje uvedenému výkladu a tomu, že zákonodarca síce uviedol do zákona formuláciu rozpisu
splátkyakojetouvedenévcit.§9ods. písm.l)zák.č.129/2010Z.z.,alevskutočnostimalnamyslito,že
splátka má pozostávať z časti istiny, úroku a poplatku a stačí, ak je vyjadrená jednou celkovou sumou. V
opačnom prípade by oprávnenie spotrebiteľa žiadať amortizačnú tabuľku nemalo žiaden význam, keďže
by ju mal uvedenú priamo v zmluve. Je potrebné uviesť, že každý dodávateľ po poskytnutí úveru pri

riadnom platení zo strany dlžníka nemá dôvod na započítavanie splátok na istinu a úroky inak, ako to
má vypočítané pri uzavretí zmluvy. Je pritom logické, že veriteľ poskytuje svoje peniaze, teda má pri
započítaní postupovať z zmysle zákonom vymedzených hraníc. Tento zápočet sa prejaví v amortizačnej
tabuľke, ktorú si spotrebiteľ môže vyžiadať aj hneď po uzavretí zmluvy.

48. Vo vzťahu k absencii doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru súd dospel k záveru, že aj táto
náležitosť je v zmluve uvedená, a to s poukazom na bod 39. zmluvy.

49. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, súd ju posúdil s ohľadom na právnu úpravu, ktorá platila v
čase uzavretia zmluvy a ktorú je potrebné aplikovať, a to konkrétne vzhľadom na § 53 ods. 6 OZ v

spojení s cit. § 1 a § 1a nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré upravujú maximálnu výške odplaty. Žalobkyňa
ani nenamietala, že dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere
(nad 5 rokov /84 mesiacov/) v čase uzavretia zmluvy predstavoval 25,08 %. Keďže ani výška úrokovej
sadzby podľa zmluvy, ani RPMN (ktorá zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, teda úrok,
poplatky aj rôzne iné náklady) nepresahuje uvedený dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery

nákladov, teda je v súlade s právnou úpravou, nemôže byť úrok v zmluve v rozpore s dobrými mravmi.

50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto zmluvu o úvere nie je možné považovať za bezúročnú a bezpoplatkov, ani za neplatnú. K náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ešte potrebné uviesť,
že náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom úvere má obsahovať zmluva. Zákon neustanovuje, že
tieto musia byť uvedené v zmluve na jednom mieste, preto aj keď sú tieto náležitosti uvedené vo

viacerých odsekoch zmluvy, resp. v listinách, ktoré sa podľa dohody strán považujú za súčasť zmluvy a
sú podpísané zmluvnými stranami, je potrebné vychádzať z toho, že zmluva tieto náležitosti obsahuje.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a nejasnosť tvrdení žalobkyne, keď opakovane poukazovala iba na
množstvo neprijateľných podmienok v zmluve bez bližšej špecifikácie, či konkretizácie súd žalobu v tejto
časti zamietol.

51. Na záver súd ešte poznamenáva, že je zástancom ochrany spotrebiteľa a kontroly neprijateľných
podmienok z úradnej povinnosti. Táto ochrana však musí slúžiť predovšetkým k vyvažovaniu faktického
nerovnovážneho postavenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom a tým k dosiahnutiu rovnosti strán
sporu, teda má spočívať predovšetkým v tom, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými podmienkami
a podmienkami dosiahnutými nekalými praktikami. Takáto ochrana je teda plne akceptovateľná pri

nekalých praktikách dodávateľov, či neprijateľných podmienkach. Aj ochrana spotrebiteľa však musí
mať svoje hranice a nemôže byť presadzovaná do extrémov spôsobom, že by to malo za následok
porušenie princípu rovnosti strán v prospech spotrebiteľa, najmä nie v situáciách, keď dodávateľ sa
snaží vykonávať svoje podnikateľskú činnosť poctivo. Aj spotrebiteľ je subjekt práva, ktorý sa má
správať zodpovedne a zhodnotiť si pred vstupom do určitého právneho vzťahu svoje možnosti a práva a

povinnosti, ktoré mu zo vzťahu vyplývajú. Do miery, v akej dodávateľ vystupuje poctivo, je preto potrebné
chrániť aj dobrú vieru dodávateľa, že ten, kto s ním uzatvára zmluvný vzťah, si zvážil uzavretie zmluvy
a je si vedomý svojich práv a povinností. Uvedené východiská súd v danej veci zohľadnil v tom, že
pri skúmaní náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadnil dohodu strán v zmluve o súčastiach
zmluvy a neakceptoval námietky žalobkyne, ktoré súd považoval za príliš formalistické a všeobecné.

52. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 300,00 eur súd
uzatvára, že tak v žalobe ani vo svojich vyjadreniach žalobkyňa svoj návrh neodôvodnila, nijakým
spôsobom neuviedla, z akých skutočností vychádzala pri určení výšky finančného zadosťučinenia a
z akého dôvodu ho požaduje. Súd tak vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol o tomto nároku tak,

že ho zamietol, nakoľko žalobca nesie bremeno tvrdenia, pričom je potrebné čo do základu a výšky
patrične zdôvodniť uplatnený nárok tak, aby ho bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z
tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia,
že došlo k takému porušeniu záväzkového vzťahu žalovaným, ktoré predpokladá finančnú kompenzáciu
v podobe zadosťučinenia. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo

by potom na žalovanom aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto skutočnosti
boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu
súd nepriznal náhradu trov konania. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky

právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody
hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo
na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené
zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu

trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti s náhradou
trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom
konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany
sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným
dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré

viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto
dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou doterajšou judikatúrou, spôsobujú čiastočný
alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je
vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu

o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

54. V danom prípade bol žalovaný podľa výroku rozsudku v konaní vo väčšinovom rozsahu úspešný,
teda vychádzajúc len z výroku rozsudku by mal nárok na náhradu trov konania. Súd však vtomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach daného prípadu. Žalobkyňa sa
domáhala určenia neplatnosti tak dohody o zrážkach zo mzdy ako aj zmluvy samotnej ako spotrebiteľ
vychádzajúc z bezúročnosti úverovej zmluvy, resp. z jej neplatnosti. Je pravdou, že pri posúdení

tejto otázky nie je jednotná rozhodovacia prax súdov, ktorá vyplýva z názorových rozdielov na danú
problematiku (ako aj z rôznych skutkových okolností každého prípadu). Žalobkyňa teda podala žalobu
vychádzajúc z rozhodovacej činnosti, ktorá bola v jej prospech. Aj keď súd vyhodnotil podstatné
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v neprospech žalobkyne, teda priklonil sa druhej
názorovej línii, je možné akceptovať pohnútku žalobkyne domáhať sa ochrany žalobou, keďže niektoré

ustanovenia zmluvy, či dohody sa jej javili neprimerané (minimálne vo vzťahu k dohode o poskytnutí
služieb aj dôvodne). Žalobkyňa však bola čiastočne úspešná pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy tak, ako je určené prvým výrokom rozsudku, že nejde o zanedbateľný úspech
žalobkyne. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané
okolnosti, ktoré možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné odchýliť sa od
zásady zodpovednosti za výsledok konania a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.