Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6PP/246/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011722
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118011722.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX v E. D., trvale bytom M.,
G. Q. XXXX/XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom
dňa 24.01.2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Bernardíny
Živčicovej a Vincenta Bezdedu takto

r o z h o d o l :

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený B.. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/185/2016 zo dňa 08.06.2017 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/96/2017 zo dňa 12.09.2017.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky

a súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky a zároveň odsúdenému
ukladá nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona príkaz nepriblížiť sa k B.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, H. E., nar.
XX.XX.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v

blízkosti ich obydlia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07.12.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX,
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podaný prostredníctvom obhajkyne. Dňa
18.01.2019 bolo súdu doručené doplnenie návrhu odsúdeného spolu s podaním od G. H., brata
odsúdeného, ktorý uviedol, že je schopný v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného poskytnúť
mu ubytovanie.

Súd zistil, že odsúdený bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/185/2016
zo dňa 08.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/96/2017 zo dňa
12.09.2017, zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b) Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Tr. zákona, pre ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť)

mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorého výkon
nastúpil dňa 12.09.2017 a ktorý má po započítaní doby väzby predpokladane vykonať dňa 17.02.2020.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu
klienta od dňa 17.12.2018.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného je v
zásade na požadovanej úrovni. Ústav však vytkol odsúdenému niektoré nedostatky, a to konkrétne,keď počas doby výkonu väzby prechovával lieky neznámeho pôvodu. Isté problémy sa vyskytli
aj po premiestnení do ÚVTOS Dubnica nad Váhom (premiestnený dňa 28.11.2017), keď ústav
poukázal na vzťahové problémy v kolektíve odsúdených. Po intervencii a premiestnení odsúdeného

do iného kolektívu sa problémy už neopakovali. Ústav vyhodnotil odsúdeného ako nekonfliktnú osobu,
ktorá má voči personálu komunikatívne, kultivované, sebavedomé a formálne podriadivé a slušné
správanie. Počas výkonu trestu mu bola udelená disciplinárna odmena (1-krát) a zároveň mu nebol
uložený disciplinárny trest. Voľný čas trávi sledovaním TV, počúvaním rozhlasu, čítaním, písaním
korešpondencie, športovaním, samovzdelávaním v anglickom jazyku navštevovaním bohoslužieb. V

minulosti bol odsúdený aj členom záhradkárskeho krúžku. Odsúdený sa taktiež zúčastňuje kultúrno -
osvetových činností, pričom sa podieľa aj na ich organizovaní. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava
s deťmi a súrodencami. Súrodenci sa ho snažia podporiť aj po materiálnej stránke zasielaním balíkov.
Odsúdený veľmi zriedkavo udržiaval kontakt aj s bývalou družkou a ich spoločnou dcérou, voči ktorým
spáchal trestnú činnosť. Program zaobchádzania odsúdený plní s výnimkou bodu edukácia, kde ústav
vytkol odsúdenému nekritický postoj k trestnej činnosti. Resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako

priaznivá na základe nízkeho rizika sociálneho zlyhania. Ako rizikové faktory ústav uviedol aktuálnu
trestnú činnosť spáchanú závažnejším spôsobom a pretrvávajúci nekritický postoj k nej. Záverom ústav
konštatoval, že odsúdený čiastočne spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie, pričom
ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 1-krát súdne
trestaný.

Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným
hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že: „Vážení pán sudca, pán prokurátor, ja som si vedomý
závažného obvinenia a takisto aj odsúdenia. To čo prežívam vlastne vo väzení je pre mňa taká trauma,
pretože som žil v inom spoločenskom a sociálnom prostredí a trpím, preto lebo som nevinný. Navyše
pre ten závažný čin, z ktorého som obvinený, mám aj spoločenskú hanbu medzi známymi a rodinou,

cítim sa nevinný. Takisto moja rodina je presvedčená o tom, že som tieto činy nespáchal a ja sa snažím
tým dovolaním na najvyšší súd, ktorý som vlastne podal, vlastne využívam ústavné právo na dokázania
svojej neviny a preto si myslím, a preto mám aj kritický postoj k svojmu odsúdeniu, ktorý mi pán pedagóg
takto vysvetlil. Chcel by som očistiť seba, aj meno svojej rodiny od toho čo som mal spáchať, za čo som
bolodsúdený.Zároveňbysomchcelpovedať,abysomsanedostaldoďalšíchproblémov,jasanechcem

kontaktovať s poškodenými, to jest s družkou a s maloletou dcérou K.. Ja tu vo väzení som naozaj
ľudsky na kolenách, ako sa hovorí, a keď sa vrátim domov, nemienim ani nechcem sa dopustiť žiadneho
trestného činu. Mám už 70 rokov a vo väzení som dostal cukrovku, mám vysoký tlak, zistili mi cystu v
mozgu, ktorú tu vo väzení neviem liečiť a zároveň chcem povedať, že doterajší život som viedol riadne,
celý život som pracoval, 30 rokov som robil vo vysokých manažérskych funkciách, na dôchodku som

pracoval ako finančný poradca a sprostredkovateľ Prvej stavebnej spoločnosti. Vychoval som tri deti,
ktoré majú vysokoškolské vzdelanie, a preto si myslím, že moja minulosť, je pre súd zárukou toho, že
budem viesť ďalej riadny život. Nie som kriminálnik, a že ďalší výkon trestu je podľa mňa nepotrebný a
bez účelu, a chcem ešte povedať, že okrem týchto vecí, mám traumu aj zo smrti svojho syna, ktorého
som mal veľmi rád, preto vás prosím, naozaj láskavo prosím o zohľadnenie týchto vecí, ak by ste mohli

ešte raz prosím súhlasiť s podmienečným prepustením.“

Na otázku predsedu senátu čo si myslí o trestnom čine, ak by spáchala tento trestný čin iná osoba, aký je
jeho postoj k takémuto konaniu uviedol, že: „Ja som vždy odsudzoval takéto činy, a tie tresty, ktoré som
si vypočul v televízii som považoval za primerané a spravodlivé. Ja som mal tri deti z prvého manželstva

a z toho dve dcéry, žila so mnou aj dcéra mojej družky, vždy som sa k nim choval veľmi slušne a ja som
ich vychoval slušne, k športu, k učeniu, a nikdy ma nenapadlo takéto niečo urobiť, dokonca sa
mi hnusilo pomyslieť na niečo také.“

Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že: „Zaslala som písomné stanovisko, ktoré

som nazvala doplnenie k podmienečnému prepusteniu, v ktorom som uviedla, že jediný dôvod, pre ktorý
môže ústav dať neodporúčajúce stanovisko vyplývajúce z hodnotenia ústavu, podľa ktorého dôsledne
splnil všetky materiálne podmienky na podmienečné prepustenie, ako aj formálnu podmienku,
jediné negatívne hodnotenie bolo v bode edukácie, nekritický postoj k trestnej činnosti, ja som z tohtodôvodu pripájala aj dovolanie u krajského súdu. Účelom trestu nie je nútiť odsúdeného k priznaniu,
využíva svoje práva, ktoré má garantované na súdny proces a pokiaľ náš poriadok umožňuje využitie
takýchto procesných prostriedkov ako je dovolanie, keďže ide o jedno zo základných práv zaručených

ústavou a dohovorom o ochrane ľudských práv. Uvedomujem si, že predmetom tohto konania nie je
skúmanietrestuatrestnéhočinu.Dovolanieakoajodvolaniesomzaložiladospisukvôlitomu,lebojeden
jediný usvedčujúci dôkaz výpovede maloletej nebol vykonaný zákonným spôsobom, čo konštatovali
samotné súdy. Z hodnotenia ústavu jednoznačne vyplynulo, že hodnotenie je nízke, znova by som
apelovala, má 70 rokov, má zdravotné problémy a dĺžka trestu, ktorý vykonal, je pre neho takým životným

ponaučením, že nikdy by už takúto životnú skúsenosť zopakovať nechcel. Napriek tomu, že sa cíti
nevinný, už nechce kontaktovať poškodenú. V osobe odsúdeného vidím dostatočnú záruku toho, že
nebude predstavovať nebezpečenstvo. Preto navrhujem vyhovieť žiadosti.“

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, a to s
poukazom na právoplatné odsudzujúce rozhodnutie, ktoré nebolo zrušené, pričom odsúdený aj napriek

tomu zaujal nekritický postoj k páchaniu trestnej činnosti, ktorý pretrváva. Záverom poukázal, že ani
ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia

slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol
zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň
môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť

sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra
trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru,
že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z
výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojichpovinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá

je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšeniaodsúdeného,pričomočakávanie, žeodsúdenýpopodmienečnomprepustenípovedieriadny
život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia
výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri
rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj

mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Je síce pravda,
že sa u odsúdeného vyskytli určité nedostatky (prechovávanie liekov, vzťahové problémy v kolektíve
odsúdených), avšak vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdenému nebol za predmetné nedostatky
udelený disciplinárny trest ako aj vzhľadom na charakter týchto nedostatkov, ktorých závažnosť je

podľa súdu nízka, nejde podľa súdu o také nedostatky, pre ktoré by mal konštatovať nesplnenie druhej
podmienky.

Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.

Súd je toho názoru, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 1-krát
disciplinárne odmenený, voľný čas vie tráviť zmysluplne, pričom odsúdený v zásade plní program
zaobchádzania, a teda uvedený výkon trestu odňatia slobody mu bol dostatočným ponaučením, aby
v budúcnosti viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti. Odsúdený má zároveň zabezpečené

aj ubytovanie u svojho brata v prípade jeho prepustenie na slobodu. Ústav zároveň vyhodnotil u
odsúdeného riziko sociálneho zlyhania ako nízke a resocializačnú prognózu ako priaznivú.

Nakoniec odsúdený je vo výkone trestu po prvýkrát a aj preto možno mať za to s poukazom na
vyššie uvedené, že v prípade odsúdeného je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné. V

tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje
do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej
činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil
odsúdeného podmienečne prepustiť. Podľa názoru súdu sú u odsúdeného vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti predpoklady pre podmienečné prepustenie. Súd poukazuje, že ústav v zásade založil svoje
negatívne stanovisko k podmienečnému prepusteniu odsúdeného na I. závažnosti spáchanej trestnej

činnosti a na II. nekritickom postoji odsúdeného k spáchanému trestnému činu, a to z dôvodu, že
odsúdený naďalej popiera jeho spáchanie. K tomuto súd uvádza, pokiaľ ide o I. závažnosť spáchanej
trestnej činnosti, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou pre podmienečné prepustenie, ak inak
odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere
uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený, v

prípade trestu uloženého mu za zločin, ktorý trest odsúdený vykonáva, až po vykonaní 2/3 trestu
(obdobne pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/98/2017 zo dňa 11. augusta 2017).
V prípade II. nekritického postoja k trestnej činnosti, súd poukazuje, že účelom vykonávacieho konania
nie je získanie priznania odsúdeného, ktorá skutočnosť vyplýva aj z ust. § 66 ods. 1 Tr. zákona, ktorý
neustanovuje ako podmienku pre podmienečné prepustenie aj priznanie sa odsúdeného. Súd v zmysle

§ 66 ods. 1 Tr. zákona posudzuje „iba“ otázku či odsúdený preukázal polepšenie a či možno od neho
očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Preukázanie uvedených podmienok je podľa názoru
súd možné aj bez toho, aby sa odsúdený vyslovene priznal k spáchanému skutku (obdobne pozri aj
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2204/17 zo dňa 12.02.2019). Súd však má vzhľadom na vyššieuvedené a rozobrané skutočnosti za preukázané, že odsúdený počas doby výkonu trestu preukázal
svoje polepšenie a zároveň aj možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na ústav (minimálny stupeň
stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u
odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a
súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky, ktorú vzhľadom na osobné pomery
odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za
dostatočnú.

Zároveň pre zabezpečenie dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode nariadil súd nad odsúdeným

probačný dohľad na dobu 3 (tri) roky za uloženia I. povinnosti nepriblížiť sa k B.. G. E., nar. XX.XX.XXXX,
H. E., nar. XX.XX.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX. Súd tak urobil s ohľadom na skutočnosť, že
menované osoby boli dotknuté trestnou činnosťou, pre ktorú bol odsúdený uznaný za vinného.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho

oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.