Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210100
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8314210100.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému v 1. rade F.Í. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, V. P. B. a žalovanej v
2. rade W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, V. P. B., žalovaná v 2. rade zastúpená JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 3998,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 21. 8. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2.
rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 4664,52 eur, úrok z omeškania zo splátok za
obdobie od 21. 9. 2010 do 4. 11. 2012 vo výške 136,70 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 4664,52 eur od 5. 11. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 5. 9. 2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX,

na základe ktorej žalovaným boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností
a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní
porušili podmienky zmluvy tým, že úver nesplácali riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok,
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 27. 9. 2012, bola pohľadávka zo zmluvy
o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaných bol vyčíslený na sumu
5599,46 eur, ktorá pozostáva z istiny 4688,95 eur, úroku 577,51 eur, úroku z omeškania 294,13 eur a

ostatného príslušenstva 38,87 eur. Žalobca však podal na súd žalobu len o zaplatenie sumy 4664,52
eur s prísl..

Predmetom konania boli splátky úveru za obdobie od 20. 9. 2010 do 20. 8. 2017 v počte 84 a celkovej
výške 4664,52 eur (84x 55,53 eur) s tým, že splátky pôvodne splatné od 20. 11. 2012 do 20. 8. 2017 sa
stali splatnými dňa 4. 11. 2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Tu žalobca poukázal
na to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 3651,33 eur, ktorý mal byť

splácaný v mesačných splátkach po 55,53 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si súčasne uplatnil aj
kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 9. 2010 do 4. 11. 2012 vo výške 136,70
eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4664,52 eur od 5. 11. 2012 do zaplatenia a na
náhradu trov konania.2. Dňa 10. 11. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, ktoré prostredníctvom právneho

zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na ochranu a podporu práv žalovaných. Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník na
strane žalovaných, prostredníctvom právneho zástupcu, podaniami doručenými súdu dňa 2. 12. 2014,
15. 1. 2015, dňa 17. 3. 2015 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že si uplatnil náhradu
trov konania.

3. Žalovaná v 2. rade, prostredníctvom právneho zástupcu, doručila súdu dňa 16. 6. 2015 a dňa 11.
11. 2015, v ktorých žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Poukázal na
to, že v danej veci podľa povahy postavenia účastníkov zmluvy, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
Uviedol, že z predložených dôkazov nevyplýva, kedy a ako žalovaní úver reálne vyčerpali, ktoré splátky
a kedy žalovaný splatil a v akej výške. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa

a.s. alebo žaloba vyzvali žalovaných na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami.
Za zosplatnenie celého úveru nemožno považovať oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže ani z
neho nie je zrejmý žiaden ako interpretovateľný prejav vôle SLSP, a.s.. Vzniesol námietku premlčania
vzhľadom na skutočnosť, že z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva omeškanie s vrátením
finančných prostriedkov v čase postúpenia 1255 dní s tým, že žalobca podal na súd žalobu až dňa

21. 8. 2014, teda až po uplynutí 3ročnej premlčacej doby. Taktiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu
s poukazom na ustanovenie §92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. a na ustanovenie §39
Občianskeho zákonníka v zmysle ktorých považuje postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou za
neplatné.

4. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podaniami doručeným súdu dňa 16. 1. 2015, dňa
28. 1. 2015 a dňa 30. 11. 2015, trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že na daný
právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie §392 ods. 2 a §397 Obchodného zákonníka a 4ročnú
premlčaciu dobu s poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a teda
bez ohľadu na povahu jeho účastníkov, spravuje sa Obchodným zákonníkom. Žalovaní čerpali úver vo

výške 3651,33 eur pripísaním peňažných prostriedkov na účet, čo vyplýva z platobnej histórie. Tento
úver mali splácať mesačnými splátkami po 55,53 eur, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom
20. 10. 2007 a s konečnou splatnosťou dňa 20. 8. 2017. Dňa 27. 9. 2012 došlo k postúpeniu pohľadávky
vo výške 5599,46 eur na žalobcu. V tomto konaní si uplatňuje nepremlčané splátky úveru splatné od
20. 9. 2010 do 20. 8. 2017 vo výške 4664,52 eur. Súčasne mal za to, že má aktívnu legitimáciu

vo veci, keďže podľa gramatického výkladu ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001
Z.z., sa nevyžaduje doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi ako podmienka pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle §524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Navyše

však súdu predložil list, v ktorom pôvodná žalovaná v 1. rade listom zo dňa 12. 12. 2008 bola upozornená
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na omeškanie so splácaním úveru. Poukázal tu aj na názor Y..
L.. M. N. P.., G..U., publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015.

5. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17. 3. 2015 č.k. XC/XXX/XXXX-XXX v spojení s uznesením

Krajského súdu Prešov zo dňa 6. 7. 2015 č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX súd pripustil vstup vedľajšieho
účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo námestie 7,
Bratislava do tohto konania na strane žalovaných v 1. a 2. rade.

6.Rozsudkomzodňa17.12.2015č.k.5C/280/2014-208súdžalobežalobcuvyhovelvčastiozaplatenie

3998,16 eur s príslušným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným uložil
povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane
žalovaných, náhradu trov konania nepriznal.

7. Opravným uznesením zo dňa 20. 9. 2017 č.k. 5C/280/2014-253 súd opravil výrok písomného

vyhotovenia rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17. 12. 2015 č.k. 5C/280/2014-208 na toto znenie:
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, IČO:
42362962 trovy v sume 0 eur, na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania, v lehote do15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a preto nadobudlo
právoplatnosť dňa 1. 11. 2017 a vykonateľnosť dňa 16. 10. 2017.

8. Proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17. 12. 2015 č.k. 5C/280/2014-208, ktorými súd
vyhovel žalobe žalobcu a uložil žalovaným uhradiť žalobcovi náhradu trov konania, podala odvolanie
žalovaná v 2. rade, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29. 10. 2018 č.k.
8Co/59/2017-258 tak, že zrušil napadnutý rozsudok a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len splátky,
ktoré ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky
omeškania a doručenia výzvy podľa ustanovenia §92 odsek 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti
odvolací súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky
v zmysle ustanovenia §92 odsek 8 Zákona o bankách dlžníkom - žalovaným. Tým, že by banka

výzvu neadresovala dlžníkom, resp. táto skutočnosť by nebola v konaní preukázaná, neposkytla by mu
dostatočný priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo potrebné pohľadávku
postúpiť. Aktívna legitimácia žalobcu by preto nebola ani čiastočne daná. Postúpenie pohľadávky je
pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového
produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú

pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie pričom výzva musí byť písomná a
musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka
predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. bola dodržaná. K podaniu zo dňa
23. 1. 2015 žalobca síce pripojil listinu nazvanú „Výzva“ zo dňa 5. 9.2007, kde ako adresát je označený
žalovaný v 1. rade, o doručení tejto výzvy však nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca nepredložil ani výzvu,

ktorá by bola adresovaná žalovanej v 2. rade. Za splnenie podmienky predchádzajúcej výzvy nemožno
považovať ani „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 16. 10. 2012. Odvolací súd teda má za to,
že predchádzajúca výzva žalovaným nebola doručená. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne
nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku
niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku. Z týchto dôvodov

súd výroky napadnutého rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou
prvoinštančného súdu bude vzhľadom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu (požiadavka
predchádzajúcej písomnej výzvy) zistiť, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky veriteľa na žalobcu.

9. Žalobca súdu dňa 17. 1. 2019 a dňa 18. 2. 2018 doručil podania, v ktorých trval na podanej žalobe.

V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobca poukázal na to, že v konaní predložil relevantné oznámenie
postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie
týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu)
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho,
aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže

úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca
zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.
Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu
ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,

ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, čo vyplýva aj
z dôvodovej správy. Uvedené vyplýva aj z ust. §4 ods. 5 alebo 6 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy „Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.“ V poznámke pod čiarou
zákonodarca tento osobitný právny predpis zároveň definoval odkazom na ust. §524 Občianskeho

zákonníka. Ak by teda zákonodarca mienil v ust. §92 ods. 8 ZoB upraviť podmienky, ktorých splnenie
je potrebné na platné postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do poznámky pod
čiarou k ust. §4 ods. 6 ZoSÚ a to jednoznačným odkazom na ust. §92 ods. 8 ZoB. Zákonodarca
však pri postupovaní pohľadávok neodkazuje na ust. §92 ods. 8 ZoB, ale na ust. §524 Občianskeho
zákonníka. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z §92 ods. 8 ZoB

nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
normaobsiahnutáv§92ods.8ZoB,nezakladáobčianskoprávnupovinnosťvovzťahukuklientovibanky,
v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa §50 ods. 1
ZoB. Teda doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle §92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou preplatné postúpenie pohľadávky. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku
dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1255 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Preto právny

predchodca žalobcu by konal v súlade ust. §92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo)
aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Žalobca napriek vyššie uvedenému
v tejto súvislosti poukazuje na výzvu zo dňa 15. 7. 2009, ktorou v konaní preukázal, že jeho právny
predchodca splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust.§92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, teda že žalovaný
bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalobca napriek
vyššie uvedenému v tejto súvislosti poukazuje na Oznámenie o začatí mandátnej činnosti, na základe
ktorého žalovaný vedel, že je v omeškaní. Výzva, ktorou by žalobca v konaní preukázal, že právny
predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. §92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, teda
že žalovaný bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, sa

môže nachádzať v spisovej dokumentácií CEE COLLECT Slovakia, s.r.o.. Žalobca je toho názoru,
že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka
postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník
v omeškaní. V opačnom prípade by to bolo v tomto ustanovení výslovne uvedené. Ďalej poukázal
na ustanovenie §89 ods. 1 Zákona o bankách a na bod 19.3 Všeobecných obchodných podmienok,

podľa ktorých klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky, súčasné i budúce, podmienené i nepodmienené. Žalobca nesúhlasí s tým, že by
predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné
ustanoveniejevsúladesustanovením§524ods.1Občianskehozákonníka.Zákonobankáchumožňuje
zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné

ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zmluvné
strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov
splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu
predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny
predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a to

podaním zo dňa 16. 10. 2012 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“.
K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 16.10.2012 (dodržaním lehoty podľa ust. §53
ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z týchto dôvodov žalobca trval na podanej žalobe.

10. Žalovaná v 2. rade doručila súdu dňa 1. 2. 2019 podanie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť a

uplatnila si náhradu trov konania. Poukázala na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci je
záväzné. Súdu dala do pozornosti rozsudky NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 a 7Cdo/26/2017, ktoré sa
zaoberajú výkladom §92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná odmieta tvrdenie žalobcu, že v konaní
bolo preukázané dodržanie všetkých podmienok pred postúpením pohľadávky. Podľa názoru žalovanej,
výzvu zo dňa 15. 7. 2009 bola vytlačená zo systému, bez toho, aby bola zasielaná. Túto výzvu vyžaduje

ustanovenie §92 ods. 8 Zákona o bankách a je potrebným predpokladom. Ak žalobca poukazuje na
oznámenie o začatí mandátnej činnosti, tak tento dôkaz nie je výzvou pred postúpením pohľadávky.
Ani tento dôkaz nebol však žalovanej zasielaný. Žalovanej nebola odoslaná výzva a teda nebolo
dodržanékogentnéustanovenie§92odsek8zákonaobankách,čomázanásledokneplatnépostúpenie
pohľadávky a dôvod absencie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Na platné postúpenie pohľadávky

je teda v zmysle §92 ods. 8 Zák. o bankách potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými
sú doručenie písomnej výzvy a omeškanie klienta so splatením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní splatnosť pohľadávky - úveru. Žalobca uvádza, že banka si s klientom dohodla odlišnú úpravu
vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení ZOB, pričom sa odvoláva na ust. §89 ods. 1
a bod 19.16 VOPS. Žalovaná k tomu uvádza, že akékoľvek dojednanie, resp. zakomponovaný súhlas

klienta vo Všeobecných obchodných podmienkach, podľa ktorého klient súhlasí s tým, že Banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi, a to bez
ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, atď., je neplatný
z viacerých dôvodov. Toto ustanovenie je v rozpore s kogentným ustanovením §92 odsek 8 zákona o
bankách, ako aj toho dôvodu, že žalovanému ako spotrebiteľovi nebolo pri podpise Zmluvy vysvetlené

toto ustanovenie vo VOP. Pritom ustanovenie VOP je svojim významom veľmi dôležitým ustanovením,
na čo mal byť spotrebiteľ výslovne upozornený. Ide o ustanovenie zakomponované do formulárových
VOP,ktoréspotrebiteľnemôženijakoovplyvniť.Súčasnesaspotrebiteľtakýmtoúkonomvzdávaochrany
do budúcna ako aj práva udeliť, či neudeliť súhlas. Aj samotný obsah tohto ustanovenia vytvára polemikynad tým, prečo by banka mohla potupovať bez súhlasu klienta napr. premlčané pohľadávky, prípadne
budúce pohľadávky, ako aj pohľadávky, ktoré nie sú ešte splatné. Vytvára sa tak priestor pre tretie
subjekty (nebankovky) a tlak na spotrebiteľov, kedy napr. nebankovky tlačia na spotrebiteľov s úhradou

vysokých pohľadávok napriek tomu, že tieto sú premlčané.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, dodatkom č. 6 k všeobecným obchodným
podmienkam, platobnou históriou, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámením

o postúpení pohľadávok + podacími hárkami, výzvami k úhrade, pokusom o zmier, ďalej na
pojednávaniach vypočul právnych zástupcov žalobcu a žalovanej v 2. rade a zistil tento skutkový stav.

12. Dňa 5. 9. 2007 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto
4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, uzatvorili Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaným bol poskytnutý úver vo výške

3651,33 eur (110 000 Sk) pri úrokovej sadzbe 12,35% ročne a pri RPMN 14,92%. Žalovaní sa zaviazali
poskytnutý úver splatiť pravidelnými 119 mesačnými splátkami po 55,53 eur (1673 Sk), splatnými vždy
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 10. 2007 a dátumom poslednej splátky
20. 8. 2017.

13. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa čl. 7.6.1. písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Podľa čl. 19.3 Všeobecných obchodných podmienok, klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo

súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie,
voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne
s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.

14. Listom zo dňa 15. 7. 2009, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00
151 653, upozorňovala žalovaného v 1. rade na omeškanie so splácaním splátok úveru vo výške 222,12
eur. V prípade neuhradenia uvedenej sumy do 10dní, banka pristúpi k vymáhaniu tejto pohľadávky. K
tomuto listu žaloba nepredložil súdu žiaden doklad o odoslaní listu a ani o doručení listu adresátovi.

15. Podľa platobnej histórie, žalovaní čerpali úver dňa 5. 9. 2007 a to pripísaním peňažných prostriedkov
vo výške na ich účet. Z tejto platobnej histórie ďalej vyplýva, že žalovaní uhradili poslednú splátku úveru
dňa 11. 5. 2010. Naopak, nevyplýva z platobnej histórie, že za obdobie od poskytnutia úveru do 30. 9.
2011 došlo k zosplatneniu sporného úveru.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/N. zo dňa 27. 9. 2012 a prílohami k tejto zmluve,
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o úvere, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 1. rade listom zo dňa 16. 10. 2012.

Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaných ku dňu postúpenia
pohľadávkypredstavujesumu5599,46eur,ktorápozostávazistiny4688,95eur,úroku577,51eur,úroku
z omeškania 294,13 eur a poplatkov 38,87 eur.

17. Listami zo dňa 16. 10. 2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 10. 2012 a

súčasne vyzval žalovaných na úhradu celého zostatku dlhu najneskôr do 31. 10. 2012 a to z dôvodu,
že zo strany žalovaných došlo k porušeniu ich zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a včas.Ďalším listom z toho istého dňa 16. 10. 2012 žalobca informoval žalovaných, že pristupuje k vymáhaniu
pohľadávky.

Žalobca súdu predložil Podací hárok, že dňa 17. 10. 2012 podal na pošte list pre žalovaného v 1. rade
a žalovanú v 2. rade.

18. Pokusom o zmier zo dňa 8. 8. 2014 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr
do 11. 8. 2014 a to vo výške 6730,43 eur.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu s poukazom
na svoje písomné vyjadrenia. Žalobca má za to, že v danej veci má aktívnu legitimáciu, pretože pôvodný
veriteľ - Slovenská sporiteľňa a.s., vyzýval žalovaných na vrátenie, resp. zaplatenie dlhu výzvou zo dňa
15. 7. 2009. Čo sa týka aplikácie ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách, prax súdov na území
SR nie je jednotná, avšak žalobca má za to, že nedodržanie tohto ustanovenia nemá za následok

neplatnosť postúpenia pohľadávky. Má za to, že toto ustanovenie jednoznačne hovorí, že v prípade ak
je dlžník v omeškaní, ako tomu bolo aj v tomto prípade, tak nastáva režim toho, že banka môže postúpiť
pohľadávku. Navyše toto ustanovenie bolo konštruované takým spôsobom, aby sa prelomilo bankové
tajomstvo. Banka k takémuto dlžníkovi pristupuje tak, že ak je dlžník pasívny a ani na základe výzvy
banky neuhradí pohľadávku, banka ju postupuje bez toho, aby porušovala bankové tajomstvo. Tento

postup však nie je možné použiť pri dlžníkoch, ktorí sú dlhšiu dobu v omeškaní, prípadne neoznamujú
banke ani zmenu bydliska, preto zákonodarca pristúpil k dodatku, že ak je dlžník v omeškaní viac
ako jeden rok, od banky sa nevyžaduje zasielanie výzvy banky, resp. ak takúto výzvu banka zasiela
aj v tomto prípade, nemá to vplyv na postúpiteľnosť pohľadávky. Počet dní omeškania je zrejmý z
výpisu z bankových kníh, čo je príloha č. 1 k postúpeniu pohľadávky. Názor, že možno postúpiť len

pohľadávku, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, je podľa žalobcu nesprávny, keďže samotné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemení výšku pohľadávky a žiadnym spôsobom sa ani nezhoršuje
postavenie dlžníka ako spotrebiteľa. Dlžník je dlžný rovnakú sumu, ktorú bude platiť len inému subjektu.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, podľa ktorého záver o vyhlásení právneho
úkonu za neplatný pre rozpor so zákonom, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného

ustanovenia a nie je možné si vystačiť iba s gramatickým výkladom s tým, že významnú úlohu hrá výklad
teleologický. Nie každý rozpor so zákonom má automaticky za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu a ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor je potrebné vykladať reštriktívne, nie
extenzívne. Žalobca má za to, že z ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva výslovný zákaz
postúpenia celej, aj nesplatnej časti pohľadávky a zároveň týmto ustanovením nie je chránená žiadna

hodnota, ktorá by prevážila, alebo mohla prevážiť.

Má za to, že v danej veci žalobca preukázal svoj nárok, ako aj aktívnu vecnú legitimáciu a to predložením
výzvy adresovanej žalovanému v 1. rade, vyhlásením mimoriadnej splatnosti adresovanému obom
žalovaným a podacími hárkami k týmto vyhláseniam. Ďalej má za to, že minimálne boli splatné jednotlivé

splátky, to znamená, že splátky od 21. 8. 2011 do postúpenia pohľadávok, t.j. 27. 9. 2012, t.j. 13
mesačných splátok po 55,53 eur, spolu 721,89 eur s prísl. a teda minimálne v tejto časti je pohľadávka
nesporná.

20.Právnyzástupcažalovanejv2.rade,napojednávaniachžiadalžalobuzamietnuťauplatnilsináhradu

trov konania. Má za to, že žalobca v danej veci nie je aktívne legitimovaný. Aj keď bola splnená jedna
podmienka ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. bola žalovaným zaslaná výzva, neboli splnené
ďalšie podmienky postúpenia pohľadávky a síce - predmetom postúpenia môže byť len splatná časť
pohľadávky, ktorú žalovaní nezaplatili, ďalej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa môže týkať takisto iba
splatných splátok a toto oprávnenie k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru má len pôvodný veriteľ.

Teda žalobca nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vo vzťahu k žalovaným dňa 13. 11. 2011.
Poukázal na písomné a ústne vyjadrenia a stotožnil sa s uznesením KS PO. Žalobca nepreukázal,
že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Rovnako
tak nepreukázal, že výzva bola niekedy doručovaná žalovaným. Nesúhlasí, že oznámenie o postúpení
pohľadávky je výzvou v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách. Ak by aj určité splátky boli

splatné, nedošlo k dodržaniu zákonných ustanovení a teda nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky
a tak ani k preukázaniu aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Preto žiadal žalobu zamietnuť a
uplatnil si náhradu trov konania.21. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

22. Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 250/2007 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, ´

3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely
tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

23. V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, bol poskytnutý úver vo

výške 3651,33 eur pri úrokovej sadzbe 12,35% ročne a pri RPMN 14,92%. Tento úver sa dlžníci zaviazali
splatiť pravidelnými 119mesačnými splátkami po 55,53 eur, splatnými vždy k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 10. 2007 a dátumom poslednej splátky 20. 8. 2017.

24. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom

spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkmi, fyzickými osobami -
nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia dlžníkov v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka. Na
uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať aj zákon č. 250/2007 Z.z., kde v ustanovení §2 písm. a) a b)
je vymedzený pojem spotrebiteľ a predávajúci. Taktiež na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať
aj Zák. č. 258/2001 Z.z., kde v ustanovení §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z.z. je špecifikovaný

spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom úvere a v ustanovení §4 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z.
je definovaný veriteľ a spotrebiteľ.

Žalobca postavenie žalovaných ako spotrebiteľov ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné
aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len
tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je
síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide
o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.

Nepochybne, zmluva prejednávaná v tomto konaní je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
taktiežajZákonoochranespotrebiteľa,akoajsmernicuRady93/13/EHS.Natútozmluvujetakpotrebnéaplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je

chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/

EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté
na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.

25. Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 9. 2012, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo spornej Zmluvy na spoločnosť
postupníka - na žalobcu s tým, že podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh
žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 5599,46 eur, ktorá pozostáva z istiny

4688,95 eur, úroku 577,51 eur, úroku z omeškania 294,13 eur a poplatkov 38,87 eur.

26. Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., účinného ku dňu postúpenia pohľadávky, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne

oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky
voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú táto uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal
žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový

stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho

konania(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

27. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len
„banka“ ) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení ďalších predpisov
(ďalej už len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou ( lex

generalis ) o postupovaní pohľadávok v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, a to nadobudnutia
účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 01.januára 2002. Ustanovenie § 92 ods. 8 (pred 01. januárom
2009 ust. § 92 ods. 7) zákona o bankách upravuje zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Zákonom o bankách sú - odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení
pohľadávky v Občianskom zákonníku - sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné

subjekty.

Citované ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o

postúpení pohľadávky (§524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená,
že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu
klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení §92
ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je

absolútne neplatný podľa §39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
má súd povinnosť prihliadať ex offo.

Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave
bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom

dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne
neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom
postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s
cieľom ochrany klientov bánk.

Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti
odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa
takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle §92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky) a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky.

28. Súd poukazuje aj na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
konaného dňa 21. 3. 2017, v zmysle ktorých: Ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo
sprísnenie postúpenia césie bankovej sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý
poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s
ktorou dojednal finančnú službu (Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok

ešte pred postúpením pohľadávky ...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej
pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané
subjekty neodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 zákonodarca pristúpil k
ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženiu okruhu
subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu základného imania

u postupníka najmenej 500 000,- eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské
úvery do 10 000,- eur a pod) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne
opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek
z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v

spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom
na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom
vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

„Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho

mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel&Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v

spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/58/2016.“

29. Ak predpoklady podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách nie sú splnené, pohľadávka banky
nie je postupiteľná a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so
zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č.

483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1

Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného
špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť

v zmysle § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takým povolením, na základe ktorého by mohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou
činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej

z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
ani samotné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu žalobcu.Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v

priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia
je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch
neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto
neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa

§526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525
Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka,
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

30. Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré

ukladábankepredtýmakopostúpisvojupohľadávku,povinnosťsplneniaurčitýchpodmienok.Preplatné
postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods.
8 zákona o bankách, t.j. spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky), a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. neukončil záväzkovo-právny vzťah
uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a dlžníkmi na strane druhej strane, nebola vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a
žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť (predčasné ukončenie zmluvy) preukázali.

Z ustanovenia §92 ods. 8 zákona bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne

išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávkyzodpovedajúcejnesplácanémudlhu,atoajosobe,ktorániejebankou“.Pokiaľtedapôvodný
veriteľ postúpil zmluvou z 27. 9. 2012 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupoval
v rozpore s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a. s.

nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluvaopostúpenípohľadávkyz27.9.2012jepretoneplatnýmprávnymúkonomvzmysleustanovenia
§39 Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným
poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru je pritom úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca

nebol ani oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

Žalobca ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo boli dlžníci (klient banky)
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok.
Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v

konaní preukázané. Podľa názoru súdu, list zo dňa 15. 7. 2009, ktorým spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, upozornila žalovaného v 1. rade na omeškanie so
splácaním splátok úveru, toto nespĺňa. Jednak k tomuto listu nebol predložený žiaden doklad ani o
odoslaní zásielky a ani o doručení adresátovi a jednak žalobca nepreukázal, že aj žalovaná v 2. rade
bola vyzvaná na úhradu dlhu.

31. Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia (§39 Občianskeho zákonníka),
pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného

povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splneniejehozáväzkuaklientnapriektomuzostalvomeškanísosplatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky
v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaných pred postúpením
písomne vyzval na plnenie dlhu a napriek tomu žalovaní zostali v omeškaní so splatením svojho

záväzku aspoň 90dní a ani to, že pred postúpením pohľadávky bol dlh zosplatnený pôvodným
veriteľom, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v danom konaní. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou
v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť
zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte

nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov,
teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7
ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady
§ 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Preto súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p.. Súd žalobu žalobcu zamietol a teda
žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu. Preto im patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.