Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218204237.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: LAND HOLD, s.r.o., so sídlom Veľký Meder,
Labutia 2167/16, IČO: 46 407 456, zastúpeného advokátom: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, so sídlom
Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka, 789/3, proti žalovanému: A. X., nar. X.XX.XXXX, adresa B. S., H.
K. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 20C/40/2018-57
zo dňa 18.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúceho v zákaze žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k.ú. Y. H., obci Y.

H., okrese G. R., zapísanou na LV č. XXXX Okresného úradu G. R., zamietol.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne odkazom na ust. § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. Skonštatoval, že
pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
Ak sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca domáha, aby súd zakázal protistrane

nakladať s nehnuteľnosťami, musí konkretizovať (osvedčiť) úkony protistrany, z ktorých vyvodzuje
odôvodnený záver, že jej konanie smeruje k scudzeniu predmetných nehnuteľností, prípadne ich
zaťaženiu právami tretích osôb a podobne, a aká ujma mu v takom prípade hrozí. Z návrhu a jeho
príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej
predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je
pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

3. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listín (výpis z obchodného registra, list vlastníctva,
rozhodnutie Okresného úradu G. R. katastrálneho odboru zo 14.7.2017 č. V 3780/2015, ako aj zmluvy
o pôžičke vrátane dodatku, záložnej, kúpnej) dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil
existenciu žiadnych právne relevantných skutočností, z ktorých by vyplývalo splnenie aspoň jednej z
podmienok pre neriadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, najmä, že žalovaný skutočne robí

faktické či právne kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou. Z tohto dôvodu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Doplnil, že za súčasnej situácie môže žalobca na ochranu svojich
záujmov využiť napríklad inštitút poznámky v zmysle § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že neodkladné opatrenie nariadi v celom žalobcom navrhovanom znení.5. Odvolateľ argumentoval tým, že s odôvodnením uznesenia prvoinštančným súdom nemôže súhlasiť.
Inštitút neodkladného opatrenia slúžil odjakživa ako preventívny prostriedok na zachovanie aktuálneho
stavu veci ku dňu jeho nariadenia, tzn. aby sa nevyvolávali ďalšie prípadné spory, alebo aby sa

nepredlžovalo konanie. Súdom prvej inštancie navrhovaný inštitút poznámky v zmysle § 39 ods.
1 Katastrálneho zákona nerieši situáciu ohľadom nakladania so spornou nehnuteľnosťou, nakoľko
nemá zakazujúci, ale len informačný charakter vo výpise z LV. Nakladaním s nehnuteľnosťou pritom
netreba rozumieť len jej scudzenie, ale aj zaťaženie vecným bremenom, resp. využitím ako vkladu do
základného imania a inštitút poznámky tieto situácie nerieši. Pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane

vlastníckeho práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán vyplývajúca z potreby zachovania
stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania. Vydanie neodkladného
opatrenia pritom nie je možné spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti na preukázanie
úmyslu žalovaného vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom predmetu sporu. Vyčkávaním na prejavenie
úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti, pri ktorom by už ochrana
žalobkyne bola znížená. Pokiaľ žalovaný nemá v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, alebo zaťažovať,

potom je neodkladné opatrenie vo vzťahu k nemu bez právneho významu, avšak pokiaľ takýto úmysel
má, potom je jeho nariadenie dôvodné. Vyslovil názor, že s prihliadnutím na predmet sporu je dôvodné
na istý čas obmedziť právo žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami za účelom zabezpečenia reálnej
možnosti trvalého vyriešenia otázky vlastníctva v budúcnosti, teda po ukončení sporu. S poukazom
na uvedené považuje navrhovaný zásad do vlastníckeho práva žalovaného vo forme neodkladného

opatrenia za primeraný uvedenému účelu. V ďalšom odvolateľ citoval ust. § 328 ods. 2, § 365 ods. 1
písm. b), d), § 354, § 220, § 220 ods. 2 CSP.

6. S prihliadnutím na čas podpísania napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho doručenie právnemu zástupcovi, má odôvodnené pochybnosti, či súd

prvej inštancie dodržal lehotu podľa § 328 ods. 2 CSP. Nad rámec toho považuje uznesenie o zamietnutí
nariadenia neodkladného opatrenia za nedostatočne odôvodnené a tým pádom nepreskúmateľné. V
uznesení totiž nie je výstižne vysvetlené ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia
žalobkyne a právne argumenty, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil
vymenované dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nie je

presvedčivé.

7. V zmysle § 329 ods. 1 CSP odvolací súd umožnil protistrane - žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu
a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré boli spolu s uznesením prvoinštančného súdu
žalovanému doručené.

8. Žalovaný do spisu doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej
inštancie správne rozhodol, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko
žalobca nekonkretizoval úkony žalovaného, z ktorých je odôvodnený záver, že jeho konanie smerovalo,
resp. smeruje k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, prípadne jej zaťaženiu a takisto nekonkretizoval,

aká ujma mu v takom prípade hrozí. Ďalej súd správne uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu
žiadnych právne relevantných skutočností, z ktorých by vyplývalo splnenie aspoň jednej z podmienok
pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného žalobca v návrhu neosvedčil
základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda, že je nevyhnutné bezodkladne
upraviť pomery účastníkov. Žalobca neuviedol také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný robí

kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou, k jej scudzeniu, či zriadeniu práva v prospech tretej
osoby, pričom podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je len také osvedčenie pomerov,
ktoré preukáže, že bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníkov ohrozené.
Žalovaný poukázal aj na to, že v prípade scudzenia nehnuteľnosti je možné žiadať refundáciu majetkovej
hodnoty nehnuteľnosti. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

potvrdil ako vecne správne a zároveň žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

9.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutímex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSPacontrario),apopreskúmanízákonnostiavecnejsprávnostirozhodnutiaajemupredchádzajúceho
konaniadospelkzáveru,žeodvolaniužalobcuniejemožnépriznaťúspech,keďženapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z uplatnenej odvolacej argumentácie žalobcu
bolo posúdiť správnosť úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k názoru, že žalobca neosvedčil
existenciu právne relevantnej skutočnosti ako podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a to
existenciu reálneho ohrozenia práv žalobcu, konkrétne, že žalovaný skutočne robí faktické či právne
kroky smerujúce k nakladaniu s danou nehnuteľnosťou, čo viedlo k zamietnutiu návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou určovacou žalobou domáha určenia, že žalobkyňa
je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX okres G. R., obec Y. H., katastrálne územie Y. H.,
parcely registra „C“, parc. č. 3539/62 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2.070 m2 v podiele 1/1
k celku 1/1 v podstate z toho dôvodu, že kúpna zmluva uzavretá dňa 31.5.2015 medzi žalobkyňou ako

predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bola vyššie označená nehnuteľnosť, je
svojím obsahom dojednaním o tzv. prepadnej zálohe (čiže o uspokojení pohľadávky záložného veriteľa
tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva) je v rozpore s účelom záložného práva a pre rozpor s účelom
zákona neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

12. Potrebu nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého spoločne so žalobou, žalobkyňa
odôvodnila tým, že osvedčuje svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k danej
nehnuteľnosti, k čomu je potrebné dočasne do rozhodnutia vo veci samej zabezpečiť ochranu jej
vlastníckeho práva v konaní o určenie vlastníctva s ohľadom na zamedzenie takým úkonom žalovaného,
v dôsledkom ktorých by mohol kataster vyznačiť ďalšieho - nového - vlastníka a tým sťažiť a predĺžiť

súdne konanie i s následnými nedôvodnými prieťahmi v rozhodnutí. Poukázala na ustálenú rozhodujúcu
prax súdov, keď bolo opakovane vyslovené, že pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho
práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania vyplývajúca už z potreby zachovania
stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

14. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia
neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami
alebo právami.

15. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.17. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba

na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

18. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah
jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom

súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny
záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto

súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia
sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie
stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo

veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu.
Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru

medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre
vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto
ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

20. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto

rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade
žalovaný, nie je dlžníkom žalobcu.

21. V danom prípade, zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania pred vykonaním dokazovania vo veci

samej,bybolopredčasnéanepodloženétvrdiť,ženárokuplatnenýžalobouourčenievlastníckehopráva
žalobkyne k dotknutej nehnuteľnosti je očividne vylúčený. Žalobkyňou popísané a listinnými dôkazmi
založenými v spise osvedčené skutočnosti totiž predbežne nevylučujú, že žalovaný sa stal vlastníkom
dotknutej nehnuteľnosti na základe faktického dojednania o tzv. prepadnej zálohe, teda dojednania,
podľa ktorého sa veriteľ pri omeškaní dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho alebo

na základe jednostranného úkonu veriteľa stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom
zániku zabezpečenej pohľadávky, ktoré však je (podľa už konštantnej judikatúry napr. rozsudok NS SR
sp. zn. 2MCdo 2/2016) absolútne neplatné. Odvolací súd preto považoval prvú zo zákonných podmienok
pre nariadenie predbežného opatrenia a to aspoň osvedčenie žalobou uplatneného nároku za dané.22. Pokiaľ ide o druhú zo základných podmienok a to potrebu osvedčenia, že je dané reálne
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy práva žalobkyne tým, že by žalovaný dotknutú

nehnuteľnosť scudzil prípadne zaťažil v prospech tretích osôb, odvolací súd zhodne s prvoinštančným
dospel k záveru, že splnenie tejto druhej podmienky žalobcom osvedčené nebolo. Žalobca ani netvrdil
a logicky teda ani nemohol osvedčiť, že žalovaný nejakým spôsobom prejavil zámer alebo úmysel
disponovať s dotknutou nehnuteľnosťou a teda, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy
právam žalobcu. Samotné podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva samo osebe bez ďalšieho

nezakladá potrebu nariadenia neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých
sa určenie vlastníckeho práva týka. Musí k tomu pristúpiť aj ďalšia skutočnosť a to nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že pri každej
požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov
strán vyplývajúca z potreby zachovania stavu v čase uplatnenia nároku, keďže potreba nariadenia
neodkladného opatrenia i pri žalobách smerujúcich k ochrane vlastníckeho práva je vždy podmienená

okolnosťami každého konkrétneho prípadu. Pokiaľ žalobca v odôvodnení používa argumentáciu citáciou
viet z niektorých súdnych rozhodnutí, napríklad, že vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení nie je
možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázanie úmyslu
žalovaného vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom predmetu sporu (Krajský súd v Prešove sp. zn.
18Co/44/2015), alebo že vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k

prevodu nehnuteľnosti, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobkyni bola znížená... (Krajský súd
Košice sp. zn. 3Co/337/2009), v spojení s ďalšími rozhodnutiami (Krajský súd v Trnave 11Co/208/2012,
Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014 a 17Co/255/2016, Krajský súd v Prešove sp. zn.
8Co/23/2015 a 18Co/44/2015), odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že všetky tieto rozhodnutia
krajských súdov s jednotným záverom v podstate v tom smere, že pri podaní návrhu na neodkladné

opatrenie nie je dôvodné vyčkávať na prejavenie úmyslu žalovaného nehnuteľnosti scudziť, keďže by
mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, sa vzťahujú výlučne a len na neodkladné opatrenia (resp. predbežné
opatrenia), na ktoré bol návrh žalobcom podaný v konaní o tzv. odporovacej žalobe v zmysle § 42a a
nasl. Občianskeho zákonníka. V takých prípadoch už predtým dlžník (žalovaný) vykonal právne úkony
ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, z povahy veci teda vyplýva, že žalovaný

už predtým prejavil úmysel ukrátiť svojho veriteľa prevodom nehnuteľnosti na tretie osoby a existuje
motivácia žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam opätovne, čo ale nie je daný prípad.
Pretoakvdanomprípadežalobkyňanetvrdila,anineosvedčilanebezpečenstvobezprostrednehroziacej
ujmy jej právam tým, že by žalovaný hocakým spôsobom prejavil úmysel predmetné nehnuteľnosti
previesť alebo zaťažiť, neosvedčila jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia

v dôsledku čoho jej návrhu na jeho nariadenie nemohlo byť vyhovené. Súd prvej inštancie preto správne
preskúmavaným uznesením jej návrh zamietol.

23. Žiada sa dodať, že v zmysle § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre

osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. V zmysle § 39 ods. 1 zák.
č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu
alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka
súdneho konania alebo iného konania.

24. Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia spočíva v záväznosti rozhodnutia pre určitý
okruh subjektov. Cit. ust. § 228 ods. 2 CSP zakotvuje záväznosť právoplatného súdneho rozhodnutia pre
iné osoby ako strany daného konania, v dôsledku čoho výroky právoplatných rozsudkov sú subjektívne
záväzné aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného

práva k dotknutej nehnuteľnosti, ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná
poznámkaotomtosúdnomkonaní.Existenciapoznámkyzapísanejvkatastrinehnuteľnostízabezpečuje
publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva
k nehnuteľnosti. V ustanovení zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia
aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení

s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou aj
oboznámila, stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie.25. Pod vecnými právami k nehnuteľnostiam v zmysle citovaného ustanovenia podľa právnej teórie sa
pritom rozumejú subjektívne práva, ktoré tvoria všeobecné alebo čiastočné, priame, právne panstvá nad
vecami, pričom vecným právom všeobecným priamym je právo vlastnícke a čiastočným priamym sú

práva k cudzím veciam v zmysle § 151a a nasl. OZ, medzi ktoré patria záložné právo aj vecné bremená,
ku ktorým tiež smeruje navrhované neodkladné opatrenie. Vloženie nehnuteľnosti ako nepeňažného
vkladu do základného imania spoločnosti je tiež formou scudzenia vlastníckeho práva.

26. Realizácia poznámky v katastri nehnuteľností na návrh žalobcu o tomto prebiehajúcom súdnom

konaní, zabezpečujúca záväznosť budúceho súdneho rozhodnutia vo veci samej okrem strán konania aj
pre účastníkov zmluvy, ktorej predmetom je vecné právo k dotknutej nehnuteľnosti, poskytuje potrebnú
ochranu právam žalobkyne v danom konkrétnom prípade. Keďže teda žalobca môže svoju ochranu
dosiahnuťinýmzákonnýmspôsobom,nariadenienavrhovanéhoneodkladnéhoopatreniasúdomajpreto
nebolo opodstatnené.

27. Prípadné nedodržanie lehoty na rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie je bez vplyvu na
odvolacie konanie. Nedostatky v stručnom odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia boli odstránené
odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

28. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou argumentáciou

žalobcu, odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s použitím ust. § 387 ods. 1
CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté
v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie vo veci samej končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).