Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210100
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314210100.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému v 1. rade F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, V. P. B. a žalovanej
v 2. rade W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, V. P. B., žalovaná v 2. rade zastúpená JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám.
7, Bratislava, IČO: 42362962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava,
o zaplatenie 4664,52 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1.a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3998,16 eur
spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.09.2011 do 04.11.2012 vo výške 39,55 eur, s
ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 3998,16 eur od 05.11.2012 do zaplatenia v lehote do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v 1.a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy tohto konania
v sume 199,61 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1433,81 eur na adresu právneho zástupcu
žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajší účastník na strane žalovaných nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodaldňa21.8.2014natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovanýchv1.a2.rade,aby
spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 4664,52 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie
od 21. 9. 2010 do 4. 11. 2012 vo výške 136,70 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy

4664,52 eur od 5. 11. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 5. 9. 2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej žalovaným boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností
a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní

porušili podmienky zmluvy tým, že úver nesplácali riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok,
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 27. 9. 2012, bola pohľadávka zo zmluvy
o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaných bol vyčíslený na sumu
5599,46 eur, ktorá pozostáva z istiny 4688,95 eur, úroku 577,51 eur, úroku z omeškania 294,13 eur aostatného príslušenstva 38,87 eur. Žalobca však podal na súd žalobu len o zaplatenie sumy 4664,52
eur s prísl..

Predmetom konania sú splátky úveru za obdobie od 20. 9. 2010 do 20. 8. 2017 v počte 84 a celkovej
výške 4664,52 eur (84x 55,53 eur) s tým, že splátky pôvodne splatné od 20. 11. 2012 do 20. 8. 2017 sa
stali splatnými dňa 4. 11. 2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Tu žalobca poukázal
na to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 3651,33 eur, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach po 55,53 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si súčasne uplatnil aj

kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 9. 2010 do 4. 11. 2012 vo výške 136,70
eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4664,52 eur od 5. 11. 2012 do zaplatenia a na
náhradu trov konania.

Dňa 10. 11. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, ktoré prostredníctvom právneho

zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na ochranu a podporu práv žalovaných.

Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník na strane žalovaných, prostredníctvom právneho
zástupcu, podaniami doručenými súdu dňa 2. 12. 2014, 15. 1. 2015, dňa 17. 3. 2015 žiadal žalobu v

celom rozsahu zamietnuť s tým, že si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na to, že v danej veci podľa
povahy postavenia účastníkov zmluvy, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Uviedol, že z predložených
dôkazov nevyplýva, kedy a ako žalovaní úver reálne vyčerpali, ktoré splátky a kedy žalovaný splatil
a v akej výške. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s. alebo žaloba vyzvali
žalovaných na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Za zosplatnenie celého úveru

nemožno považovať oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden ako
interpretovateľný prejav vôle SLSP, a.s.. Vzniesol námietku premlčania vzhľadom na skutočnosť, že z
Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva omeškanie s vrátením finančných prostriedkov v čase
postúpenia 1255 dní s tým, že žalobca podal na súd žalobu až dňa 21. 8. 2014, teda až po uplynutí
3ročnej premlčacej doby. Taktiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na ustanovenie §92

ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. a na ustanovenie §39 Občianskeho zákonníka v zmysle
ktorých považuje postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou za neplatné.

Následne žalovaná v 2. rade udelila plnú moc právnemu zástupcovi, ktorý zastupuje aj vedľajšieho
účastníka, vystupujúceho na strane žalovaných. V mene žalovanej v 2. rade, jej právny zástupca, doručil

súdu dňa 16. 6. 2015 a dňa 11. 11. 2015 obsahovo rovnaké podania, ako vykonal za vedľajšieho
účastníka, t.j. žiadal žalobu zamietnuť vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vzniesol námietku
premlčania a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podaniami doručeným súdu dňa 16. 1. 2015, dňa 28. 1.

2015 a dňa 30. 11. 2015, trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že na daný právny vzťah
je potrebné aplikovať ustanovenie §392 ods. 2 a §397 Obchodného zákonníka a 4ročnú premlčaciu
dobu s poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a teda bez ohľadu
na povahu jeho účastníkov, spravuje sa Obchodným zákonníkom. Žalovaní čerpali úver vo výške
3651,33 eur pripísaním peňažných prostriedkov na účet, čo vyplýva z platobnej histórie. Tento úver

mali splácať mesačnými splátkami po 55,53 eur, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.
10. 2007 a s konečnou splatnosťou dňa 20. 8. 2017. Dňa 27. 9. 2012 došlo k postúpeniu pohľadávky
vo výške 5599,46 eur na žalobcu. V tomto konaní si uplatňuje nepremlčané splátky úveru splatné od
20. 9. 2010 do 20. 8. 2017 vo výške 4664,52 eur. Súčasne mal za to, že má aktívnu legitimáciu
vo veci, keďže podľa gramatického výkladu ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001

Z.z., sa nevyžaduje doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi ako podmienka pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle §524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Navyše
však súdu predložil list, v ktorom pôvodná žalovaná v 1. rade listom zo dňa 12. 12. 2008 bola upozornená

spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na omeškanie so splácaním úveru. Poukázal tu aj na názor Y..
L.. M. N. P.., G..U., publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015.Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17. 3. 2015 č.k. XC/XXX/XXXX-XXX v spojení s uznesením
Krajského súdu Prešov zo dňa 6. 7. 2015 č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX súd pripustil vstup vedľajšieho
účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo námestie 7,

Bratislava do tohto konania na strane žalovaných v 1. a 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, dodatkom č. 6 k všeobecným obchodným
podmienkam, platobnou históriou, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámením o

postúpení pohľadávok, výzvami k úhrade, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.

Dňa 5. 9. 2007 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4,
Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, uzatvorili Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaným bol poskytnutý úver vo výške
3651,33 eur (110 000 Sk) pri úrokovej sadzbe 12,35% ročne a pri RPMN 14,92%. Žalovaní sa zaviazali

poskytnutý úver splatiť pravidelnými 119 mesačnými splátkami po 55,53 eur (1673 Sk), splatnými vždy
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 10. 2007 a dátumom poslednej splátky
20. 8. 2017.

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa čl. 7.6.1. písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný

splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Listom zo dňa 15. 7. 2009, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00
151 653, upozorňovala žalovaného v 1. rade na omeškanie so splácaním splátok úveru vo výške 222,12
eur. V prípade neuhradenia uvedenej sumy do 10dní, banka pristúpi k vymáhaniu tejto pohľadávky.

Podľa platobnej histórie, žalovaní čerpali úver dňa 5. 9. 2007 a to pripísaním peňažných prostriedkov
vo výške na ich účet. Z tejto platobnej histórie ďalej vyplýva, že žalovaní uhradili poslednú splátku úveru
dňa 11. 5. 2010. Naopak, nevyplýva z platobnej histórie, že za obdobie od poskytnutia úveru do 30. 9.
2011 došlo k zosplatneniu sporného úveru.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/N. zo dňa 27. 9. 2012 a prílohami k tejto zmluve,
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o úvere, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 1. rade listom zo dňa 16. 10. 2012.

Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaných ku dňu postúpenia
pohľadávkypredstavujesumu5599,46eur,ktorápozostávazistiny4688,95eur,úroku577,51eur,úroku
z omeškania 294,13 eur a poplatkov 38,87 eur.

Listom zo dňa 16. 10. 2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 10. 2012 a súčasne
vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu celého zostatku dlhu najneskôr do 31. 10. 2012 a to z dôvodu,
že zo strany žalovaných došlo k porušeniu ich zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a včas.

Pokusom o zmier zo dňa 8. 8. 2014 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do

11. 8. 2014 a to vo výške 6730,43 eur.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu s poukazom na
svoje písomné vyjadrenia. Žalobca má za to, že v danej veci má aktívnu legitimáciu, pretože pôvodný
veriteľ - Slovenská sporiteľňa a.s., vyzýval žalovaných na vrátenie, resp. zaplatenie dlhu výzvou zo dňa

15. 7. 2009. Čo sa týka aplikácie ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách, prax súdov na území
SR nie je jednotná, avšak žalobca má za to, že nedodržanie tohto ustanovenia nemá za následok
neplatnosť postúpenia pohľadávky. Má za to, že toto ustanovenie jednoznačne hovorí, že v prípade ak
je dlžník v omeškaní, ako tomu bolo aj v tomto prípade, tak nastáva režim toho, že banka môže postúpiťpohľadávku. Navyše toto ustanovenie bolo konštruované takým spôsobom, aby sa prelomilo bankové
tajomstvo. Banka k takémuto dlžníkovi pristupuje tak, že ak je dlžník pasívny a ani na základe výzvy
banky neuhradí pohľadávku, banka ju postupuje bez toho, aby porušovala bankové tajomstvo. Tento

postup však nie je možné použiť pri dlžníkoch, ktorí sú dlhšiu dobu v omeškaní, prípadne neoznamujú
banke ani zmenu bydliska, preto zákonodarca pristúpil k dodatku, že ak je dlžník v omeškaní viac
ako jeden rok, od banky sa nevyžaduje zasielanie výzvy banky, resp. ak takúto výzvu banka zasiela
aj v tomto prípade, nemá to vplyv na postúpiteľnosť pohľadávky. Počet dní omeškania je zrejmý z
výpisu z bankových kníh, čo je príloha č. 1 k postúpeniu pohľadávky. Názor, že možno postúpiť len

pohľadávku, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, je podľa žalobcu nesprávny, keďže samotné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemení výšku pohľadávky a žiadnym spôsobom sa ani nezhoršuje
postavenie dlžníka ako spotrebiteľa. Dlžník je dlžný rovnakú sumu, ktorú bude platiť len inému subjektu.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, podľa ktorého záver o vyhlásení právneho
úkonu za neplatný pre rozpor so zákonom, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného
ustanovenia a nie je možné si vystačiť iba s gramatickým výkladom s tým, že významnú úlohu hrá výklad

teleologický. Nie každý rozpor so zákonom má automaticky za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu a ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor je potrebné vykladať reštriktívne, nie
extenzívne. Žalobca má za to, že z ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva výslovný zákaz
postúpenia celej, aj nesplatnej časti pohľadávky a zároveň týmto ustanovením nie je chránená žiadna
hodnota, ktorá by prevážila, alebo mohla prevážiť.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, ktorý je súčasne aj v pozícii právneho
zástupcu žalovanej v 2. rade, na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
konania. Má za to, že žalobca v danej veci nie je aktívne legitimovaný. Aj keď bola splnená jedna
podmienka ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. bola žalovaným zaslaná výzva, neboli splnené

ďalšie podmienky postúpenia pohľadávky a síce - predmetom postúpenia môže byť len splatná časť
pohľadávky, ktorú žalovaní nezaplatili, ďalej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa môže týkať takisto iba
splatných splátok a toto oprávnenie k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru má len pôvodný veriteľ.
Teda žalobca nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vo vzťahu k žalovaným dňa 13. 11. 2011.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil, že podanú žalobu je potrebné v časti zamietnuť.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely
tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, bol poskytnutý úver vo
výške 3651,33 eur pri úrokovej sadzbe 12,35% ročne a pri RPMN 14,92%. Tento úver sa dlžníci zaviazali
splatiť pravidelnými 119mesačnými splátkami po 55,53 eur, splatnými vždy k 20. dňu v kalendárnom

mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 10. 2007 a dátumom poslednej splátky 20. 8. 2017.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkmi, fyzickými osobami -

nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia dlžníkov v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to

bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §52
Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo
v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady XX/XX/W.). Zároveň
ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca postavenie žalovaných
ako spotrebiteľov ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne

spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa
a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje
občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v pochybnostiach
použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva
o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver

poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je
potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť. Záverom možno konštatovať, že
úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa ustanovení §4 odsek 1 a 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Taktiež mal súd za preukázané, že dlžníci porušili svoj záväzok splácať úver riadne a včas, na čo ich
právny predchodca žalobcu upozorňoval už listom zo dňa 15. 7. 2009, čím podľa názoru súdu bol
splnený predpoklad postúpenia pohľadávky, vyžadovaný aj v ustanovení §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001Z.z.. Následne bola pohľadávka Zmluvou postúpená na žalobcu, ktorý listom zo dňa 16. 10. 2012 vyzval
dlžníkov na okamžité uhradenie celej dlžnej čiastky s tým, že postúpenie pohľadávky bolo dlžníkom
oznámené listom z toho istého dňa. V čase postúpenia pohľadávky boli dlžníci v omeškaní so splácaním

splátok úveru 1255 dní, t.j. dlhšie ako 1rok. Preto podľa názoru súdu banka navyše ani nebola viazaná
doručovaním výzvy v zmysle ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách. Uvedenými listinnými dôkazmi,
podľa názoru súdu, bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v danom súdnom spore.

Podanou žalobou žalobca žiadal priznať splátky úveru, nepremlčané v 4ročnej premlčacej dobe podľa

Obchodného zákonníka, t.j. za obdobie od 20. 9. 2010 do 20. 8. 2017 v počte 84 a celkovej výške
4664,52 eur (84x 55,53 eur).

Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na

plynutie premlčacej doby.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj
bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní

premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
trojročnápremlčaciadoba,atovzmyslezásady,žejetonaprospechspotrebiteľa,pretoževObchodnom
zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.

Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne

konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa
týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje
podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 4664,52 eur, ktorá pozostáva zo splátok

splatných od 20. 9. 2010 do 20. 8. 2017. Žalobca však podal žalobu na súd až dňa 21. 8. 2014. Z
uvedeného vyplýva, že všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 21. 8. 2011, sú podľa Občianskeho
zákonníka premlčané. Žalobcovi teda je možné priznať len nepremlčané splátky úveru, ktorých splatnosť
nastala po 21. 8. 2011, t.j. splátky splatné od 20. 9. 2011 do 20. 8. 2017 vo výške 3998,16 eur (72splátok
x 55,53 eur) s tým, že splátky za obdobie od 20. 11. 2012 do 20. 8. 2017 sa stali splatnými dňa 4. 11. 2012

vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 3998,16 eur a v prevyšujúcej časti žalovanej istiny 666,36 eur (12splátok splatných
za obdobie od 20. 9. 2010 do 20. 8. 2011 x 55,53 eur) žalobu žalobcu zamietol.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných a súčasne právny zástupca žalovanej v 2.

rade namietal premlčanie celej žalovanej sumy s poukazom na údaj v Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok, t.j. že žalovaní boli v omeškaní s vrátením finančných prostriedkov v čase postúpenia 1255
dní s tým, že žalobca podal na súd žalobu až dňa 21. 8. 2014, teda až po uplynutí 3ročnej premlčacej
doby. Podľa názoru súdu uvedený údaj nie je podstatný pre skúmanie premlčania žalovanej sumy vdanej veci, keďže do postúpenia pohľadávky nebolo preukázané zosplatnenie úveru a splátky úveru za
uvedené obdobie omeškania 1255 dní nie sú ani predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania
sú splátky úveru splatné za obdobie od 20. 9. 2010 do 20. 8. 2017, z ktorých súd má za premlčané

splátky splatné od 20. 9. 2010 do 20. 8. 2011 a nepremlčané súd splátky splatné za obdobie od 20. 9.
2011 do 20. 8. 2017 a to vzhľadom na podanie žaloby na súd dňa 21. 8. 2014.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 3998,16

eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením§3ods.1nariadeniavládySRč.87/95Z.z.atoúrokzomeškania,vypočítanýzjednotlivých
splátok úveru za obdobie od 21.09.2011 do 04.11.2012 vo výške 39,55 eur. Keďže následne došlo k
zosplatneniu celého zvyšku úveru, ďalší úrok z omeškania súd už priznal žalobcovi zo sumy 3998,16 eur

od 5. 11. 2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti kapitalizovaného požadovaného úroku z omeškania
z jednotlivých splátok, splatných za obdobie od 21. 9. 2010 do 21. 8. 2011 súd žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 3998,16 eur (85,71% žalovanej
sumy), čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaných. V
časti o zaplatenie 666,36 eur (14,29% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo na jednej

strane predstavuje neúspech žalobcu a na druhej strane úspech žalovaných. Z uvedeného vyplýva, že v
konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní
jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu, t.j. patrí mu náhrada trov konania v rozsahu 71,42% z
celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 279,50 eur. Z tejto sumy
71,42% predstavuje 199,61 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku.

Ďalej pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 2007,58 eur
(8krát hlavný úkon po 170,97 eur = 1367,76 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby

na súd, 3. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 6. 10. 2014, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 19.
1. 2015, 5. písomné vyjadrenie zo dňa 23. 1. 2015, 6. písomné vyjadrenie zo dňa 26. 1. 2015, 7. písomné
vyjadrenie zo dňa 24. 11. 2015, 8. zastupovanie na pojednávaní dňa 17. 12. 2015 + 3krát paušál po 8,04
eur = 24,12 eur + 5krát paušál po 8,39 eur = 41,95 eur + náhrada cestovných výdavkov za cestu na
pojednávania dňa 19. 1. 2015 a dňa 17. 12. 2015 osobným motorovým vozidlom Košice - Humenné a

späť 150km, spolu vo výške 71,40 eur, t.j. spotrebované pohonné hmoty: 150km x 5 litrov/100km x 1,10
eur/liter x 2pojednávania = 16,50 eur a amortizácia: 150km x 0,183 eur/km x 2pojednávania = 54,90 eur
+ náhrada za stratu času za cestu na pojednávania Košice - Humenné a späť dňa 19. 1. 2015 a dňa 17.
12. 2015, t.j. 6polhodín x 13,98 eur x 2pojednávania = 167,76 eur + 20% DPH 334,59 eur), vypočítaných
podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 2007,58 eur predstavuje 71,42% sumu 1433,81 eur a

túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil odmenu aj za úkony právnej pomoci - námietku neprípustnosti
vedľajšieho účastníka a následne za odvolenie proti uzneseniu prvostupňového súdu, ktorým súdpripustil vstup vedľajšieho účastníka v danej veci. Súd odmenu za tieto úkony právnej pomoci žalobcovi
nepriznal, pretože jednak námietka neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka nie je vyjadrením
účastníka vo veci samej a jednak tieto úkony súd považoval za neúčelné, keďže Krajský súd

v Prešove prvostupňové uznesenie, ktorým súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania,
potvrdil. Navyše žalobcovi, ktorý vystupuje opakovane v konaniach na tunajšom súde, je známe, že v
obdobných spotrebiteľských veciach súd pripúšťal vstup vedľajšieho účastníka do konania s tým, že
tieto prvostupňové rozhodnutia boli potvrdené rozhodnutiami krajského súdu.

V prevažnej miere neúspešným žalovaným náhrada trov konania nepatrí.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaných, súd má za to, že procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj
na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Keďže vzhľadom na

výsledok konania žalovaným nepatrí náhrada trov konania, preto súd nepriznal náhradu trov konania
ani vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).