Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 22, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Cpr/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208158
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8714208158.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne
B.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, proti žalovanému Gymnázium
Poprad, so sídlom Kukučínova 4239/1, 058 01 Poprad, IČO: 0161098, právne zastúpený JUDr. Stanislav
Lampart, advokát so sídlom Nám. sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie náhrady mzdy

s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.226,78 eur netto s 5,50 %-ným p.
a. úrokom z omeškania zo sumy 652,71 eur netto od 01.08.2013 do zaplatenia, zo sumy
652,71 eur netto od 01.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 652,71 eur netto od 01.10.2013 do
zaplatenia, s 6 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 238,80 eur netto od 01.07.2012 do
zaplatenia, s 5,75 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29,85 eur od 01.08.2012 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 07.07.2014 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 14.824,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 716,56 eur od 01.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.12.2012 do zaplatenia, zo
sumy 716,56 eur od 01.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.02.2013 do zaplatenia, zo
sumy 716,56 eur od 01.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.04.2013 do zaplatenia, vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 716.56 eur od 01.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 716.56 eur od 01.06.2013
do zaplatenia, zo sumy 716.56 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 716.56 eur od 01.08.2013
do zaplatenia, zo sumy 716.56 eur od 01.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 716.56 eur od 01.10.2013 do
zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 716,56 eur od 01.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 716,56

eur od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 716,56
eur od 01.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur
od 01.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.05.2014 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 716,56 eur od 01.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 160,-- eur od 01.10.2012 do zaplatenia, zo
sumy 333,78 eur od 01.08.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že
dňa 04.06.2012 žalovaný doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru. V konaní Okresného súdu

Poprad sp. zn. 12Cpr 13/2012 súd určil, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni je neplatná. Žalobkyňa
v konaní uplatňuje nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2012 do 30.04.2014 za 20 mesiacov, v
konaní ďalej uplatňuje nárok na zaplatenie osobného príplatku za obdobie máj až august 2014 vo výške40,-- eur, keď žalovaný bezdôvodne krátil žalobkyni osobný príplatok. Taktiež v konaní uplatňuje nárok
na náhradu mzdy za dovolenku za 10 dní dovolenky od 22.05.2012 do 31.05.2012.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na nedôvodnosť podanej
žaloby, keď je potrebné poukázať, či počas rozhodného obdobia žalobkyňa mala uzavretý pracovný
pomer s iným subjektom, či vykonávala činnosť na základe živnostenského alebo obdobného vzťahu,
poberala dávky PN alebo sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu mzdy
za obdobie 20 mesiacov, tento nárok žalobkyni neprislúcha. Možno jej priznať nárok na náhradu mzdy za

obdobie maximálne 9 mesiacov vychádzajúc z § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase skončenia
pracovného pomeru, keď ide o kogentné ustanovenie Zákonníka práce.

3. Štatutárny zástupca žalovaného sa pojednávania vo veci nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil
prostredníctvom právneho zástupcu, nežiadal pojednávanie odročiť. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného.

4. Právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Uplatnený nárok
žalobkyne rozčlenil na tri nároky: 1/ nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2012 do 30.04.2014
za 20 mesiacov, vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku vo výške 716,56 eur, spolu vo výške
14.331,20 eur; 2/ nárok na doplatok mzdy titulom krátenia osobného príplatku za obdobie máj až august

2012, 4 krát 40,-- eur, spolu 160,-- eur; 3/ nárok na nevyčerpanú dovolenku za 10 dní od 22.05.2012
do 31.05.2012 za 1 deň á 33,378 eur, spolu 333,78 eur. Poukázal na neplatnosť skončenia pracovného
pomeru žalobkyne u žalovaného, o ktorom rozhodol súd. Žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na
ďalšom zamestnaní podanou žalobou vo veci 12Cpr 132012, ktorou žiadala, aby súd určil, že výpoveď
daná žalovaným žalobkyni je neplatná, a že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Právny

zástupca žalobkyne trval na uplatnenom nároku na náhradu mzdy za 20 mesiacov opierajúc sa o
pracovný poriadok žalovaného platný od 01.09.2011, ktorý má prednosť pred Zákonníkom práce. K
druhému uplatnenému nároku poukázal na priamu súvislosť podanej výpovede so znížením funkčného
platu o osobný príplatok. K tretiemu uplatnenému nároku poukázal na skutočnosť, že nárok je uplatnený
za 10 dní dovolenky ako náhrada mzdy od 22.05.2012 do 31.05.2012. Predmetné obdobie žalovaný

považoval za absenciu a krátil žalobkyni mzdu.

5. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala. Žiadala, aby súd žalobe vyhovel. Uviedla, že
hneď po tom ako jej bola zo strany žalovaného doručená výpoveď, snažila sa nájsť prácu, avšak
bezúspešnevzhľadomnaaprobáciuavplyvštatutárnehozástupcužalovaného.Užalovanéhopracovala

od roku 1998, práca ju bavila, mala záujem pracovať. K tretiemu uplatnenému nároku uviedla, že
dovolenka za obdobie od 22.05.2012 do 31.05.2012 za 10 dní jej vyplatená nebola.

6. Právny zástupca žalovaného so žalobným návrhom nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že
žalobkyňa riadnym spôsobom neoznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Za uvedené

nemožno považovať podanie žaloby vo veci sp. zn. 12Cpr 13/2012. Nesúhlasil s priznaním náhrady
mzdy žalobkyni za obdobie 20 mesiacov s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce
účinnéhovčasepodaniavýpovede,keďpracovnýporiadoknemôžebyťvrozporesoZákonníkompráce.
K náhrade mzdy za dovolenku poukázal na listinné dôkazy predložené žalovaným, z ktorých vyplýva, že
žalobkyňa riadne čerpala dovolenku u žalovaného, za čo jej bola vyplatená náhrada mzdy. V prípade,

že by súd zaviazal žalovaného na plnenie, žiadal ho zaviazať na plnenie v splátkach na obdobie cca 1
roka s poukazom na skutočnosť, že žalovaný je neziskovou organizáciou.

7. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
6.449,04 eur s 8,75 %-ným p.a. úrokom z omeškania zo sumy 716,56 eur od 01.11.2012 do zaplatenia,

zo sumy 716,56 eur od 01.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.01.2013 do zaplatenia,
zo sumy 716,56 eur od 01.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.03.2013 do zaplatenia,
zo sumy 716,56 eur od 01.04.2013 do zaplatenia, s 8,5 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy
716,56 eur od 01.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 716,56 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, zo sumy
716,56 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 2.200,- eur splatných

vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa i žalovaný. Odvolací súdrozsudkom potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a v časti, ktorým zamietol návrh na
zaplatenie osobného príplatku 160 eur s 8.5 % úrokom z omeškania ročne od 01.10.2012 do zaplatenia
a zrušil rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia

vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

9. Po rozhodnutí odvolacieho súdu na pojednávaní súd pripustil na návrh žalobkyne zmenu žalobného
petitu tak, že by zaviazal žalovaného na náhradu mzdy vo výške 7.882,16 eur netto s prísl. ako je
uvedené v žalobnom návrhu.

10. Po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Trval na

uplatnenom nároku na náhradu mzdy za obdobie 11 mesiacov od 01.06.2013 do 30.04.2014. Uviedol,
že v tomto období žalobkyňa od 01.09.2012 do 04.05.2014 bola vedená ako uchádzačka o zamestnanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Žalobkyni sa nepodarilo nájsť si inú prácu, aj keď
sa snažila. Nárok na náhradu mzdy uplatnil netto s poukazom na predložený znalecký posudok a na
skutočnosť, že žalobkyňa nie je schopná vypočítať priemernú mesačnú mzdu brutto. K 3. uplatnenému

nároku uviedol, že ide o nárok na náhradu mzdy za absenciu za 9 pracovných dní od 22.05.2012
do 01.06.2012, pričom otázka absencie bola riešená v konaní sp. zn. 12Cpr 13/2012, kde bolo
konštatované, že sa nejedná o absenciu. Poukázal na pracovný poriadok žalovaného, ktorý považuje
za smerodajný, čo sa týka uplatneného nároku.

11. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala. K 1. uplatnenému nároku uviedla, že bola
uchádzačkou o zamestnanie od 01.09.2012 do 04.05.2014. Od 01.09.2012 do 28.02.2013 poberala
dávky v nezamestnanosti. V tomto období si hľadala prácu v školách, v rôznych inštitúciách, avšak prácu
nenašla. Podľa názoru žalobkyne z dôvodu, že štatutárny zástupca žalovaného sa postaral o to, aby
si v prácu v Poprade nenašla, lebo sa jej chcel pomstiť. Prácu hľadala na rôznych základných školách

v Poprade, aj v okolí Popradu. V predmetnom období bola práceneschopná v určitých obdobiach. V
tomto období nemala zdravotné problémy, pre ktoré by nemohla vykonávať aj iný druh práce ako prácu,
ktorá zodpovedá jej kvalifikácii. Žalobkyňa uviedla, že prevádzkovanie živnosti v tomto období prerušila
z dôvodu, že prácu na základe živnostenského oprávnenia vykonávala iba cez prázdniny, avšak táto
práca by ju neuživila, nezarobila by si ani na odvody. K 3. uplatnenému nároku uviedla, že náhrada

mzdy za neoprávnenú absenciu jej nebola vyplatená.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k 1. nároku uviedol, že nárok považuje za nedôvodný.
Žiadal, aby súd nárok na náhradu mzdy žalobkyni nad rámec 9 mesiacov nepriznal. Poukazoval na
ustanovenia Zákonníka práce, pričom ustanovenia pracovného poriadku sú v rozpore s ustanoveniami

Zákonníka práce. Pokiaľ by súd vychádzal z pracovného poriadku, žiadal, aby súd nepriznal nárok na
náhradu mzdy nad 12 mesiacov. Namietal, že žalobkyňa od 04.10.2012 do 13.10.2012, od 01.02.2013
do 15.02.2013, od 13.03.2013 do 11.04.2013 bola práceneschopná. Už len z tohto dôvodu jej nenáleží
náhrada mzdy. Ďalej v období od 01.09.2012 do 28.02.2013 poberala dávky v nezamestnanosti vo
výške 2.287,50 eur. Dňa 25.02.2013 požiadala Obvodný úrad v Poprade o pozastavenie živnosti a to

spätneod01.08.2012do31.07.2014,tedazačastrvaniasúdnehosporuourčenieneplatnostiskončenia
pracovného pomeru. K 3. uplatnenému nároku uviedol, že absencia za uvedené dni bola žalobkyni daná
zákonným spôsobom, o čom žalovaný predložil listinné dôkazy.

13. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní súhlasil s vyjadrením právneho zástupcu. K 1.

uplatnenému nároku uviedol, že má za to, že podľa v tom čase platného Zákonníka práce žalovaný
vyplatil žalobkyni všetky nároky na náhradu mzdy. Nesúhlasil s vyjadrením žalobkyne o tvrdeniach na
stranu jeho osoby. Žiadne vyjadrenia vo vzťahu k iným školským zariadeniam na adresu žalobkyne
nerealizoval. K 3. uplatnenému nároku uviedol, že v tieto dni žalobkyňa odišla zo školy bez jeho súhlasu,
zatajovala pobyt. Až po policajných zisťovaniach, či sa jej niečo nestalo, sa ukázalo, že je v Egypte na

rekreačnom pobyte. Absencia nikdy nebola predmetom súdneho sporu, nie je dôvod na to, aby bola
vyplácaná za predmetné obdobie žalobkyni náhrada mzdy. Odbory súhlasili s konštatovaním absencie
na strane žalobkyne.14. Podaním z 06.06.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby znel:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu čistej mzdy v sume 7 711,22 € spolu s úrokmi z
omeškania: 8,75 % p.a. zo sumy 238,80 € od 01.07.2012 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac

05/2012; 8,75 % zo sumy 29,85 € od 01.08.2012 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 06/2012;
8,50 % p.a. zo sumy 652,71 € od 01.08.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 06/2013; 8,50
% p.a. zo sumy 652,71 € od 01.09.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 07/2013; 8,50 %
p.a. zo sumy 652,71 € od 01.10.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 08/2013; 8,50 % p.a.
zo sumy 652,71 € od 01.11.2013 do 12.11.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 09/2013;

8,25 % p.a. zo sumy 652,71 € od 13.11.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 09/2013; 8,25
% p.a. zo sumy 652,71 € od 01.12.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 10/2013; 8,25 %
p.a. zo sumy 652,71 € od 01.01.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 11/2013; 8,25 % p.a.
zo sumy 652,71 € od 01.02.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 12/2013; 8,25 % p.a. zo
sumy 686,75 € od 01.03.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 01/2014; 8,25 % p.a. zo sumy
686,75 € od 01.04.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 02/2014; 8,25 %p.a. zo sumy 686,75

€ od 01.05.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 03/2014; 8,25 % zo sumy 686,75 € od
01.06.2014 do 10.06.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 04/2014; 8,15 % p.a. zo sumy
686,75 € od 11.06.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 04/2014; 8,15 % p.a. zo sumy 126,60
€ od 01.07.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2014 do 06.05.2014. Súd zmene
žaloby v časti žalobný petitu vyhovel.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, právneho
zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou z 25.08.1998, spisom Okresného súdu
Popradsp.zn.12Cpr13/2012,pracovnýmporiadkomžalovanéhoúčinnýmod01.09.2011,oznámeniami
o výške a zložení funkčného platu, výplatnými páskami žalobkyne, správou Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny, Sociálnej poisťovne, prehľadom čerpania dovolenky, potvrdeniami žalobkyne z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad, potvrdeniami od Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela, Spojenej
školyDominikaTatarkuPoprad,TROJRUŽAs.r.o.,PROARCHs.r.o.,CHASTIAs.r.o.,SANDBERGs.r.o.,
EUROCRV Tatry s.r.o., Renáta Goleňová - RCMI, penzión Erika, Storm s.r.o., ORIN Poprad s.r.o.,
internetovými žiadosťami o zamestnanie, daňovými priznaniami žalobkyne, potvrdením o pozastavení

živnosti, výplatnými páskami žalobkyne, záznamom z 31.05.2012, dohodou o neospravedlniteľnom
zameškaní práce zamestnania, výpočtom priemerného mesačného zárobku žalobkyne, znaleckým
posudkom č. 3/2018 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd
zistil skutkový stav:

16. Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy počnúc dňom 25.08.1998. Dňa
04.06.2012 žalovaný doručil žalobkyni výpoveď. V konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Cpr
13/2012 rozsudkom z 27.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 26.03.2014 určil,
že výpoveď daná žalovaným žalobkyni zo 04.06.2012 je neplatná. V konaní sp. zn. 12Cpr 13/2012 sa
žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď zo 04.06.2012 je neplatná a pracovný pomer žalobkyne u

žalovaného založený pracovnou zmluvou z 25.08.1998 trvá. Podľa čl. 8 bod 4 pracovného poriadku
žalovaného účinného od 01.09.2011, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
plat za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu platu zamestnancovi vôbec
nepriznať.

17.Podľaoznámeniaovýškeazloženífunkčnéhoplatuod01.03.2012žalobkyňapoberalaužalovaného
funkčný plat, ktorého zložkou bol osobný príplatok vo výške 40,-- eur mesačne od 01.05.2012. Tento
osobný príplatok bol odňatý.

18. Vo výplatných páskach žalobkyne za obdobie roku 2012 je uvedený nárok na dovolenku vo výške
67 dní za obdobie do augusta 2012, následne bol uvedený nárok na dovolenku vo výške 52 dní.

19. Z prehľadu čerpania dovolenky, ktoré predložil žalovaný v roku 2012, súd zistil, že žalobkyňa čerpala
52 dní dovolenky, keď zostatok dovolenky z roku 2011 bol 22 dní. Nárok na čerpanie dovolenky k

31.08.2012 bol 30 dní, spolu nárok 52 dní, ktoré boli aj v roku 2012 vyčerpané.

20. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo 14.11.2014 žalobkyni neboli
vyplácané dávky v hmotnej núdzi. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, za obdobie od01.09.2012 do 28.02.2013 bola vyplatená žalobkyni dávka v nezamestnanosti spolu vo výške 2.287,50
eur. Žalobkyňa podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad od 01.09.2012 do
04.05.2014 a od 10.01.2014 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

21. V konaní žalobkyňa predložila viaceré potvrdenia o tom, že sa uchádzala o zamestnanie a
to potvrdenie Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica z 15.02.2014, Spojenej
školy Dominika Tatarku Poprad z 29.04.2013, spoločnosti TROJRUZA s.r.o. z 13.12.2013, PROARCH
s.r.o. z 04.10.2013, CHASTIA s.r.o. z 17.01.2014 a apríla 2013, SANDBERG s.r.o. z 13.09.2013,

EUROCRV Tatry s.r.o. bez uvedenia dátumu, U. V. z novembra 2012 a marca 2014, K. B. z augusta
2013, Storm s.r.o. z novembra 2013, OIIN Poprad s.r.o. z 04.02.2014. Ďalej predložila emailovú
komunikáciu o vzdelávaní sa cez internet, trénerskú licenciu Slovenskej basketbalovej asociácie,
žiadosti o zamestnanie zasielané prostredníctvom internetu spoločnosti Satur travel a.s., žiadosti o
zamestnanie zasielané prostredníctvom internetovej komunikácie v anglickom jazyku.

22. Súdu žalobkyňa predložila potvrdenie o pozastavení živnosti od 01.08.2012 do 31.03.2013 a daňové
priznania k dani z príjmov za obdobie rokov 2009 až 2016.

23. Žalovaná predložila potvrdenie o priemernom mesačnom zárobku žalobkyne za prvý štvrťrok 2012
brutto 841,18 eur, netto 703,70 eur a za druhý štvrťrok roku 2012 brutto 744,-- eur, netto 625,98 eur.

24.Zoznaleckéhoposudkuč.3/2018súdzistil,žeznalecvyčíslilnáhradumzdyk3.uplatnenémunároku
za absenciu v máji 2012 238,80 eur netto a za deň 01.06.2012 29.85 eur netto. Znalec vyčíslil za obdobie
od 01.06.2013 do 31.12.2013 čistú priemernú mzdu žalobkyne 4.568,97 eur, čo predstavuje mesačne
652,71 eur netto a od 01.01.2014 do 30.04.2014 čistý priemerný mesačný zárobok žalobkyne 2.747,--

eur netto.

25. Podľa § 252i ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, výpoveď daná zamestnávateľom
zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2012. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená pred 1. januárom

2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.

26. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2012, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby

ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného

pomeru.

27. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2012,
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného

zamestnancom v rozhodujúcom období.

28. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2012, ak celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí
zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.

29. Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2012, pracovný
poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných
podmienok zamestnávateľa.

30. Podľa § 1 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2012,
v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky
zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tentozákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

31. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2012,
zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

32. Po rozhodnutí odvolacieho súdu a úprave žalobného petitu predmetom konania bol nárok žalobkyne
na zaplatenie náhrady čistej mzdy v sume 7 711,22 € spolu s úrokmi z omeškania: 8,75 % p.a. zo

sumy 238,80 € od 01.07.2012 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 05/2012; 8,75 % zo sumy
29,85 € od 01.08.2012 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 06/2012; 8,50 % p.a. zo sumy 652,71
€ od 01.08.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 06/2013; 8,50 % p.a. zo sumy 652,71
€ od 01.09.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 07/2013; 8,50 % p.a. zo sumy 652,71 €
od 01.10.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 08/2013; 8,50 % p.a. zo sumy 652,71 € od
01.11.2013 do 12.11.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 09/2013; 8,25 % p.a. zo sumy

652,71 € od 13.11.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 09/2013; 8,25 % p.a. zo sumy 652,71
€ od 01.12.2013 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 10/2013; 8,25 % p.a. zo sumy 652,71
€ od 01.01.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 11/2013; 8,25 % p.a. zo sumy 652,71 €
od 01.02.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 12/2013; 8,25 % p.a. zo sumy 686,75 €
od 01.03.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 01/2014; 8,25 % p.a. zo sumy 686,75 €

od 01.04.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 02/2014; 8,25 %p.a. zo sumy 686,75 € od
01.05.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 03/2014; 8,25 % zo sumy 686,75 € od 01.06.2014
do 10.06.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 04/2014; 8,15 % p.a. zo sumy 686,75 €
od 11.06.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za mesiac 04/2014; 8,15 % p.a. zo sumy 126,60 € od
01.07.2014 do zaplatenia za náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2014 do 06.05.2014.

Predmetná suma predstavuje:
1./nároknanáhradumzdyzaobdobie11mesiacovod01.06.2013do30.04.2014,atovovýške7.442,57
eur netto s prísl.
2./ nárok na náhradu mzdy za 9 dní: 22.05.2012, 23.05.2012, 24.05.2012, 25.05.2015, 28.05.2012,
29.05.2012, 30.05.2012, 31.05.2012, 01.06.2012, za ktoré bola zo strany žalovaného udelená žalobkyni

absencia, a to vo výške 268,65 eur netto s prísl.

33. Doplneným dokazovaním v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd dospel k záveru, že
žalobe je čiastočne dôvodná
1./ nárok v rozsahu 1.958,13 eur netto s prísl. za 3 mesiace od 01.06.2013 do 31.08.2013

2./ nárok v rozsahu 268,65 eur netto s prísl. ako náhrada mzdy za dni 22.05.2012, 23.05.2012,
24.05.2012, 25.05.2015, 28.05.2012, 29.05.2012, 30.05.2012, 31.05.2012, 01.06.2012.

34. K 1. nároku:
V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd dospel k záveru, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce

nezakazuje možnosť dohody o širšom rozsahu nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom
skončení pracovného pomeru. Pracovný poriadok žalovaného v článku 8 bod 4 uvádza, že „ak celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada platu presahuje 12 mesiacov, môže súd
na žiadosť zamestnávateľa povinnosť náhradu platu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť,
príp.náhraduplatuzamestnancovivôbecnepriznať.“Pracovnýporiadoknadobudolplatnosť01.09.2011.

Pracovný poriadok má normatívny charakter a pokiaľ žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy
v rozsahu presahujúcom 9 mesiacov, realizovala len svoje právo zamestnanca z neho vyplývajúce.
Z pracovného poriadku teda vyplýva, že žalobkyňa má minimálne nárok na náhradu mzdy za 12
mesiacov, pokiaľ súd právoplatne rozhodol o priznaní nároku za 9 mesiacov, v tomto rozsahu priznal
nárok na náhradu mzdy za 3 mesiace od 01.06.2013 do 31.08.2013 vo výške 3 x 652,71 eur netto.

V zmysle čl. 8 bod 4 pracovného poriadku žalovaný žiadal náhradu mzdy nad rámec 12 mesiacov
nepriznať.Povykonanídokazovaniavýsluchomžalobkyne,listinnýmidôkazmipredloženýmižalobkyňou
súd dospel k názoru, že je dôvodné a spravodlivé, ak žalobkyni bola priznaná náhrada mzdy za 12
mesiacov a nad rámec 12 mesiacov nie. Súd je názoru, že zníženie náhrady mzdy je primeraným daným
okolnostiam prípadu a zodpovedá spravodlivému vyriešeniu veci. Je potrebné zdôrazniť, že náhrada

mzdy pri neplatne skončenom pracovnom pomere nemá charakter mzdy, ale má charakter satisfakcie
voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi.35. Súd poukazuje i na rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 204/2009, podľa
ktorého pri rozhodovaní o tom, či na žiadosť zamestnávateľa zníži, prípadne neprizná zamestnancovi
náhradu mzdy za dobu presahujúcu 12 mesiacov, súd prihliadne najmä k tomu, či bol zamestnanec

medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával a akého zárobku dosiahol alebo z akého dôvodu sa
do práce nezapojil. Významné pri tom je najmä, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do
práce v mieste dohodnutom pracovnou zmluvou pre výkon práce alebo v mieste, ktoré je možné z
hľadiskadanéhoúčelupovažovaťzarovnocennémiestudohodnutémuprevýkonpráce,čizamestnanec
vykonával alebo mohol vykonávať takú prácu, ktorá zodpovedá druhu práce dohodnutej v pracovnej

zmluve, alebo práci, ktorá je dohodnutému druhu práce rovnocenná, alebo prácu ktorej výkon je pre
zamestnanca výhodnejší než v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce, a akú mzdu za vykonanú prácu
dosiahol alebo by mohol (keby takú prácu vykonával) dosiahnuť.

36.Súdmázato,ženiejespravodlivépriznaťžalobkynináhradumzdynad12mesiacov.Jepreukázané,
ževobdobíod01.09.2012do28.02.2013bolažalobkyňaakonezamestnanáevidovanánaÚradepráce,

sociálnych vecí a rodiny Poprad, poberala dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 2.287,50 eur, teda
mala príjem. V období od 04.10.2012 do 13.10.2012, od 05.02.2013 do 15.02.2013, od 13.03.2013
do 11.04.2013 bola žalobkyňa práceneschopná, teda i keby u žalovaného pracovala, pre prekážky v
práci na strane zamestnanca nebola schopná vykonávať prácu pre žalovaného. Žalobkyňa v konaní
poukazovala na to, že sa snažila nájsť si prácu, avšak sa jej to nepodarilo najmä pre vplyv štatutárneho

zástupcu žalovaného v školstve. Tvrdenú skutočnosť žalobkyňa nepreukázala žiadnym prostriedkom
procesného útoku. Naopak, súdu sa nejaví logické, aby žalovaný po skončení pracovného pomeru so
žalobkyňou mal záujem na tom, aby sa žalobkyňa nezamestnala v inom školskom zariadení. Pokiaľ
žalobkyňa predložila viaceré potvrdenia o tom, kde si hľadala prácu, a to potvrdenie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad o tom, že sa žalobkyňa aktívne podieľala na hľadaní zamestnania,

potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o tom, že spis žalobkyne je zarchivovaný,
potvrdenie o registrácii sa na pracovných portáloch /Profesia SK; LINKEDLN; GUARDIAN JOBS,
potvrdenie Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela o tom, že sa žalobkyňa v roku 2014 uchádzala
o pracovnú pozíciu, potvrdenie Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade o tom, že sa žalobkyňa
v roku 2013 uchádzala o pracovnú pozíciu, potvrdenie TROJRUŽA s.r.o. o tom, že sa žalobkyňa v

roku 2013 uchádzala o pracovnú pozíciu, potvrdenie PROARCH s.r.o. o tom, že sa žalobkyňa v roku
2013 uchádzala o pracovnú pozíciu, potvrdenie CHASTIA s.r.o. o tom, že sa žalobkyňa v roku 2014
uchádzala o pracovnú pozíciu, potvrdenie CHASTIA s.r.o. o tom, že sa žalobkyňa v roku 2013 uchádzala
o pracovnú pozíciu, potvrdenie SANDBERG s.r.o. o tom, že sa žalobkyňa v roku 2013 uchádzala o
pracovnú pozíciu, potvrdenie EUROCRV Tatry s.r.o. o tom, že sa žalobkyňa uchádzala o pracovnú

pozíciu,potvrdenieU.V.-U.otom,žesažalobkyňavnovembriroku2012uchádzalaopracovnúpozíciu,
potvrdenie U. V. - U. o tom, že sa žalobkyňa v roku 2014 uchádzala o pracovnú pozíciu, potvrdenie
Penzión Erika o tom, že sa žalobkyňa v roku 2013 uchádzala o pracovnú pozíciu, potvrdenie Storm
s.r.o. o tom, že sa žalobkyňa v roku 2013 uchádzala o pracovnú o pracovnú pozíciu, potvrdenie ORIN
Poprad s.r.o. o tom, že sa žalobkyňa v roku 2014 uchádzala o pracovnú pozíciu, emailovú komunikáciu

o vzdelávaní sa cez internet, trénerskú licenciu SBA, žiadosti o zamestnanie zasielané prostredníctvom
internetu spoločnosti SATUR TRAVEL a.s., žiadosti o zamestnanie zasielané prostredníctvom internetu
- komunikácia v anglickom jazyku, súd je názoru, že ide v prevažnej miere o potvrdenia pre účely
evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď žalobkyňa prácu pre žalovaného vykonávala od 01.09.2012
do 30.04.2014, pričom potvrdenia sú so značným časovým odstupom od skončenia pracovného pomeru

u žalovaného, napr. potvrdenie Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica vystavené
15.02.2014, Spojená škola D. Tatarku 29.04.2013, Trojruža s.r.o. 13.12.2013, Proarch s.r.o. 04.10.2013,
Chastia s.r.o. 17.01.2014 a apríl 2013, Sandberg s.r.o. 13.09.2013, Euro Crv Tatry s.r.o. - bez dátumu,
U. V. november 2012 a marec 2014, K. B. - augusta 2013, Storm s.r.o. november 2013, OIIN Poprad
04.02.2014. Súd je názoru vzhľadom na pracovný trh v rokoch 2012 - 2014, že žalobkyňa sa mohla

zamestnať pokiaľ aj nie v práci, ktorá by zodpovedala jej kvalifikácii, minimálne v inom odbore v práci,
ktorá by síce nezodpovedala kvalifikácii, ale zdravotnému stavu žalobkyne. Navyše žalobkyňa v období
nezamestnanosti pozastavila živnosť, z ktorej mohla mať aspoň príležitostný príjem.

37. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobkyni patrí náhrada mzdy za spolu 12 mesiacov, nad

rámec 12 mesiacov na žiadosť žalovaného náhradu mzdy nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.

38. V konaní po zmene žalobného petitu súd priznal žalobkyni náhradu mzdy netto, i keď podľa
Zákonníka práce sa náhrada mzdy priznáva podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce ako priemerný zárobokbrutto. Súd nemôže rozhodovať ultra petit. Pri výške priemerného zárobku netto súd vychádzal zo
znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, podľa ktorého priemerný mesačný zárobok žalobkyne
netto za obdobie od 01.08.2013 do 31.12.2013 bol 4.568,97 eur, mesačne 652,71 eur. Žalovaný

nenamietal výšku priemerného mesačného netto zárobku žalobkyne vyplývajúceho zo znaleckého
posudku.

39. K 3. nároku:
Odvolací súd konštatoval, že ide o nárok na náhradu mzdy za absenciu žalobkyne za dni 22.05.2012,

23.05.2012, 24.05.2012, 25.05.2015, 28.05.2012, 29.05.2012, 30.05.2012, 31.05.2012, 01.06.2012.
Žalovaný v konaní prostriedkami procesnej obrany preukazoval, že v tieto dni došlo na strane žalobkyne
k neospravedlnenému zameškaniu práce zamestnanca. Súd dospel k názoru, že v tomto konaní
nie je oprávnený opätovne posudzovať ospravedlnenie zameškania práce žalobkyne, keď uvedené
posudzoval súd v konaní sp. zn. 12Cpr 13/2012 a uvedené konštatoval v odôvodnení rozsudku a to:
„Žalobkyňa požiadala žalovaného o čerpanie dovolenky dňa 18.05.2012 a tento jej čerpanie dovolenky

schválil pod podmienkou predloženia dokladu, ktorý však bližšie nešpecifikoval a identifikoval ho iba
všeobecne tým, že má súvisieť s jej liečením. Žalobkyňa dodatočne doručila podľa dohody odporučenie
príslušného praktického lekára na absolvovanie klimatickej liečby rovnako ako to urobila aj roku 2011,
teda podmienku predloženia dokladu splnila a dovolenku čerpať mohla. V roku 2011 takéto písomné
odporučenie zamestnávateľ akceptoval. V roku 2012 totožné odporučenie praktického lekára vzhľadom

k jej zdravotnému stavu žalovaný už odmietol uznať. Žalobkyňa absolvovala pobyt pri mori, ktorý je v
súlade s doporučením zdravotníckeho zariadenia posudzovaný ako klimatická liečba. Skutočnosť, že
neospravedlnenú neprítomnosť žalobkyne v práci a porušenie pracovnej disciplíny formou absencie.
Ust. § 112 ods. 1 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi odvolať pracovníka z dovolenky, preto sa
javí, že tento má legitímny dôvod vedieť o mieste pobytu dovolenky zamestnanca, a teda predpokladať

možné náklady pri jeho odvolaní na pracovisko. Preto postoj žalobkyne neoznámiť miesto pobytu a
rovnako nepredloženie správy Fakultnej nemocnice neskôr pochybnosť o správnosti rozhodnutia o
určení čerpania dovolenky žalobkyňou mimo času hlavných prázdnin. Táto skutočnosť však nie je
podstatná pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa neprítomnosť v práci v dňoch 22.05.2012 a
23.05.2012 ospravedlnila lekárskym potvrdením a pretože podľa jej presvedčenia v týchto dňoch čerpala

dovolenku a neprítomnosť v danom čase osobitne nepreukazovala. V ďalších dňoch bola neprítomná po
dohode s organizáciou o čerpaní dovolenky. Logicky organizácii doklad o hospitalizácii neprekladala. Z
výpovede svedkov vyplynulo, že základom pre možnosť čerpania dovolenky v určených dňoch bolo jej
prejednanie medzi pracovníkom a štatutárnym zástupcom, jej schválenie a následné vypísanie tlačiva
o čerpaní dovolenky. Podpisom štatutárny zástupca na tlačivo už iba deklaroval čerpanie dovolenky

zamestnancom.“

40. Súd nemôže v tomto konaní inak posúdiť zameškanie práce žalobkyne. Súd preto za 9 dní priznal
žalobkyni uplatnenú náhradu mzdy za dni v mesiaci máj 2012 238,80 eur netto a za deň 01.06.2012
29,85 eur netto, ktorá výška vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou ktorú výšku

žalovaný nerozporoval.

41. Rovnako ako 1. nárok, súd i 3. nárok priznal ako mzdu netto z dôvodu vyššie uvedeného.

42. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na

právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

43. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

44. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

45.Podľa§10cnariadeniavládySRč.87/1995Z.z.akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.46. Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Z priznanej náhrady mzdy súd priznal žalobkyni i uplatnený úrok z omeškania v súlade s
citovanou právnou úpravou. K omeškaniu žalovaného s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru došlo u jednotlivých náhrad mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy nastala
splatnosť mzdy.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na
pomerný úspech oboch strán sporu, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo. Žalobkyňa bola úspešná v konaní v 1. nároku v časti náhrady mzdy za 12 mesiacov, v 3. nároku
náhrady mzdy za absenciu v plnom rozsahu, žalovaný bol úspešný v konaní v 1. nároku v časti náhrady
mzdy za 8 mesiacov (nad rámec 12 mesiacov), v 2. nároku - osobný príplatok v plnom rozsahu. Je preto

spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.