Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219127
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117219127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu R Collectors, s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.
so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471 proti žalovanému P. D., trvale bytom F.
XXXX/XX, T. nad Q., o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 20Csp/198/2017-59 zo dňa 18. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a IIIp o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu1.000Eurspolusúrokomzomeškaniavsume130,07Eurasúrokomzomeškaniavovýške5,05%
ročne zo sumy 1.000 Eur od 1.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom
II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca
má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,92% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. sa žalobou podanou dňa 18.10.2017

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.000 Eur, úroky vo výške
922,85 Eur, zmluvné úroky vo výške 25,12 % ročne zo sumy istiny 1.000 Eur od 1.10.2017 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000 Eur od 1.10.2017 do zaplatenia, poplatkov vo
výške 44,01 Eur a náhradu trov konania. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti
žalovanému obchodnej spoločnosti R Collectors, s.r.o., Bratislava a navrhol zmenu účastníka na strane
žalobcu, a preto súd uznesením č.k. 20Csp 198/2017-50 zo dňa 18.10.2018 pripustil, aby do konania
namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť R Collectors, s.r.o..

3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 5.8.2014 bola medzi Poštovou bankou,
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dlžník obsah zmluvy, obchodných podmienok, a všeobecných obchodných podmienok pred
jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
banka vzorový text zmluvy, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok používala

vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol veriteľ finančné
prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo
vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu,
a banka úver poskytla ako podnikateľ, keďže predmetom jej podnikateľskej činnosti je poskytovanie
úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože

banka poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a bankového povolenia a dlžníkovi bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričom aplikáciu režimu tohto zákona si zmluvné strany potvrdili v zmluve o úvere. Spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca.
Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému

na základe predmetnej zmluvy o úvere, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými
preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa Poštovej banky, a.s. na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 6.8.2018, čo mal súd za preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
6.8.2018,akoajzprílohykzmluveopostúpenípohľadávok.Zároveňmalsúdpreukázané,žebankapred
postúpením pohľadávky na žalobcu splnila aj osobitné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky
stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože z predložených listín bolo

preukázané, že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok banka písomne vyzvala žalovaného
na splnenie omeškaných splátok úveru a to výzvou zo dňa 15.5.2015, ktorá bola žalovanému poštou
odoslaná 18.5.2015, čo vyplýva z fotokópie neprevzatej zásielky od žalovaného a 10. deň odoslania sa
považuje za doručenú podľa čl. 4 bodu 4.3.6. VOP, a zároveň v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením splátok

úveru voči banke, keďže prvá splátka bola splatná dňa 20.9.2014 a žalovaný neuhradil žiadnu splátku
úveru, čo bolo preukázané aj z aktuálneho stavu úveru, v ktorom nie je zaevidovaná úhrada žiadnej
splátky.

4. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej

forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že v zmluve
o úvere absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v správnej výške v zmysle §
9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve o úvere je uvedené, že celková čiastka úveru je
1.222,81 Eur. Tento údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. j/
zákona č. 129/2010 Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť a teda tento údaj musí byť vymedzený zákonom stanoveným slovným spojením, tak
aby ho bol spotrebiteľ schopný rozpoznať a musí byť uvedený v správnej výške. Zo slovného spojenia
celková čiastka úveru podľa názoru súdu nemôže byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že sa jedná o
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere banke zaplatiť, a to aj z toho dôvodu,
že toto slovné spojenie je zameniteľné s výškou úveru. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

je významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe neho môže spotrebiteľ poznať rozsah svojho
záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Údaj o celkovej výške je v nesprávnej výške 1.222,81
Eur, keďže pri vynásobení výšky mesačnej splátky 69,50 Eur počtom mesačných splátok úveru 18,
predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sumu 1.251 Eur, teda vyššiu sumu než je
uvedená v zmluve o úvere, čo klamlivo pôsobí na spotrebiteľa pri posudzovaní výhodnosti úveru o tom,

že jeho záväzok je nižší. Aj za situácie, pokiaľ by mesačná splátka bola znížená o poplatok za poistenie
1,50 Eur, a vynásobená počtom splátok 18, predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
sumu 1.224 Eur (68 eur x 18), teda vyššiu sumu než je uvedená v zmluve o úvere. V oboch prípadoch
je teda tento dôležitý údaj uvedený v zmluve v nesprávnej nižšej sume na neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ je základná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v nesprávnej nižšej sume, má

to ten následok, ako keby vôbec v zmluve uvedená nebola. Aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k.
17Co 408/2017 zo dňa 10.10.2018 v obdobnej právnej veci konštatoval, že v neprospech spotrebiteľa
nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má identický dopad ako neuvedenie
tejtonáležitosti. Dodávateľ,ktorýpripravujetextzmlúv,jepovinnýpostupovaťsodbornoustarostlivosťou
a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré

sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu
úveru. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, poskytnutý úver sa
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre absenciu
uvedených náležitostí sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetný úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanému nevzniklo právo na zaplatenie
úroku z úveru a poplatkov /poplatky za upomienky, za výzvy, za poistenie/, ktoré boli veriteľom zakotvené
v zmluve, resp. sadzobníku. Z obsahu listín bolo preukázané, že žalovanému boli poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 1.000 Eur, s tým, že podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný neuhradil žalobcoviani jeho právnemu predchodcovi titulom úveru žiadnu sumu, ktoré tvrdenia žalobcu žalovaný nijako
nerozporoval, a preto ich súd považoval za nesporné. Žalovaný má teda nesplnenú zmluvnú povinnosť
voči žalobcovi čo do istiny úveru v sume 1.000 Eur. Porušením povinnosti uhrádzať splatné splátky úveru

riadne a včas vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo požadovať od žalovaného jednorazové
zaplatenie celého zostatku úveru, ktoré právo veriteľa bolo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka
dojednané v čl. VI bodu 6.8 OP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Právny predchodca žalobcu v liste zo
dňa15.5.2015žalovanémuoznámil,žeúverpredčasnezosplatnilktomutodňu.Žalobcapredtýmvýzvou
zo dňa 28.4.2015 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru a upozornil ho na možnosť

predčasnéhozosplatneniaúveru.Žalobcauplatnilprotižalovanémunároknaúrokzomeškania.Žalobca
má právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobca uplatnil úrok z omeškania vo vyčíslenej
výške 130,07 Eur od prvého dňa omeškania s jednotlivými splátkami od 20.9.2014 až do 30.9.2017
(ku ktorému dátumu v žalobe žalobca vyčíslil úrok z omeškania), pričom uniesol bremeno tvrdenia,
pretože vo svojom podaní zo dňa 14.12.2018 uviedol, z akých súm, pri akej úrokovej sadzbe, a za aké

obdobieuplatniltentonárok.VuvedenomrozhodnomobdobíplatilazákladnáúrokovásadzbaEurópskej
centrálnej banky vo výške 0,05% a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania
predstavuje 5,05 % ročne, t.j. žalobca uplatnil túto zákonnú sankciu v správnej výške. Keďže omeškanie
žalovaného pretrvávalo, žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť aj úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy istiny 1.000 Eur od žalobou uplatneného dátumu 1.10.2017 do zaplatenia istiny. Súd po

vyhodnotení vykonaného dokazovania výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi nesplnený
peňažný dlh v sume istiny 1.000 Eur, vyčíslený úrok z omeškania ku dňu 30.9.2017 v sume 130,07 Eur
a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000 Eur od 1.10.2017 do zaplatenia, a výrokom
II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.130,07 Eur (istina

+ vyčíslený úrok z omeškania), čo predstavuje 57,46% zo žalobou uplatnenej sumy 1.966,86 Eur (istina
+ vyčíslený úrok z omeškania, zmluvný úrok a poplatky) a úspech žalobcu, a žaloba bola zamietnutá
v časti o zaplatenie sumy 836,79 Eur, čo predstavuje 42,54 % zo žalobou uplatnenej sumy a úspech
žalovaného. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo za použitia zásady úspechu právo na náhradu trov
konania podľaust.§255ods.2CSPvrozsahu14,92%(57,46%-42,54%).PretosúdvýrokomIII.priznal

žalobcovi proti žalovanému tento nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,92%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. a III. podal včas odvolanie žalobca. Má za to, že súd
nesprávne právne posúdil vec a na základe takéhoto zistenia vyvodil nesprávne závery. Uviedol, že

pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Ďalší spôsob výpočtu
zákon neukladá. Písomnú zmluvu o úvere nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
z dôvodu absencie niektorej z náležitostí zmluvy, nakoľko ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere vyžadovalo pre naplnenie sankcionovateľnosti kumulatívne splnenie dvoch

podmienok, a to tak absenciu písomnej formy zmluvy ako aj niektorej z tu citovaných náležitostí.
Súčasne však trvá na tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.. a
celková suma úveru je uvedená v správnej výške v zmysle už skôr žalobcom uvedených vyjadrení.
Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých
splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej

splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý
sa spotrebiteľovi vráti na základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Pri hodnotení zmluvy má
zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha časovým zmenám tak,
ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana
spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy,

nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky
žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore zo základnými zásadami právnej
spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery
zodpovednosti za vlastné právne - záväzné konanie (spotrebiteľa). Pojem priemerného spotrebiteľa
sa vyskytuje často v judikatúre Súdneho dvora ES ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré

pojem priemerného spotrebiteľa vykladajú eurokonformne. Súčasná línia posudzovania priemerného
spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho považovania za naivného a nepozorného, až sa postupom
času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky
súdny dvor uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastnekupuje. Európsky súdny dvor v rozsudku zo dňa 12.01.2006, sp. zn. C-361/04, vo veci Claude Ruiz
- „Picasso“ uviedol, že: „Priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si
pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie“ , pričom upozornil na

to, že tento model je platný pre všetky výrobky bez ohľadu na druh. Toto tvrdenie vo všeobecnosti
môžeme považovať za platné, avšak ak by sme šli viac do hĺbky, predsa len nie je možné obísť
skutočnosť, že miera pozornosti priemerného spotrebiteľa je z predmetového hľadiska ovplyvnená
druhom tovaru/služby, o ktorú ide. Pozornosť spotrebiteľa závisí aj od povahy a najmä od finančnej
hodnoty kupovaného tovaru, či služby, nakoľko priemerný spotrebiteľ si určite dôkladnejšie premyslí

kúpu motorového vozidla za niekoľko tisíc eur, ako výrobku nepatrnej hodnoty. Európske právo stále
viac naznačuje, že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo
skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho
právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. V zmysle uvedeného je dôvodný záver, že
zmluva o úvere má obsahovať údaje v súlade so zákonom tým spôsobom, aby boli pre spotrebiteľa
čitateľné a bez pochybností. Zmluva o úvere obsahuje všetky požiadavky, ktoré zákon o spotrebiteľských

úveroch vyžaduje vychádzajúc pritom z pre Slovenskú republiku záväzného rozsudku Súdneho dvora vo
veci č. C - 42/15, Home Credit Slovakia. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhoval, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie, alebo aby zmenil
rozhodnutie v napadnutej časti tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného
na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP,
pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie

súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby
žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:

10. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver, ktorý právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému a ktorý on čerpal, je bezúročný a bez poplatkov, keď úverová
zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto záveru
postačuje súdom prvej inštancie zistená skutočnosť, že v zmluve o úvere, ktorú strany uzatvorili,
absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere /05.08.2014/, teda celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11. Ako správne z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie, v zmluve o úvere, ktorú uzatvoril
právny predchodca žalobcu so žalovaným je uvedená celková výška úveru 1.222,81 Eur. Žalovaný však

mal úver splatiť v 18 splátkach po 69,50 Eur, čo predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť sumu 1.251 Eur, teda suma vyššia, než je uvedená v zmluve o úvere. Pokiaľ je aj zo sumy
splátky odpočítaná suma 1,50 Eur ako poplatok za poistenie, tak zostane suma 68 Eur, pričom v tomto
prípade bude súčin počtu splátok a výšky splátky 68 Eur suma 1.224 Eur, teda aj tak suma vyššia, než
je uvedená v zmluve o úvere. V zmluve je tak uvedená nižšia celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť ako bola reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa.
12. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nie je zrejmé, že posledná mesačná splátka úveru nebude vo
výške, ktorá je v zmluve uvedená, ale že bude nižšia ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní. Takáto
skutočnosť musí byť dlžníkovi-spotrebiteľovi známa v čase uzatvorenia zmluvy a musí priamo vyplývaťz uzatvorenej zmluvy, tak aby obsahové náležitosti zmluvy napĺňali požiadavky zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, teda aj § 9 ods. 2 písm. j). Nie je prípustné, aby si spotrebiteľ, či konajúci súd,

ktorý potom v spore preskúmava naplnenie práv spotrebiteľa, vypočítavali celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť /§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere/, na základe iných údajov ako sú tie, ktoré sú v zmluve uvedené.
13. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková výška úveru spotrebiteľa 1.222,81 Eur pri

súčasnom uvedení výšky mesačnej splátky úveru 69,50 Eur a počte splátok úveru 18, je nepochybné,
že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve je v rozpore so skutočnou celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase
uzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere/69,50Eurx18=1.251Eur/.Takýtorozpormôžeobjektívne
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku a preto možno dôvodne poskytnutý
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere/. Nič na tom nemení podľa
odvolacieho súdu ani záver obsiahnutý v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C42/15, na ktoré
rozhodnutie žalobca poukazoval v podanom odvolaní, nakoľko predmetné rozhodnutie sa povinnosťou
uviesť v zmluve celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezaoberá. V predmetnej zmluve tak

ani podľa odvolacieho súdu nebola uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedenej náležitosti, súd prvej inštancie
správne považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému za
poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažovalnámietkyžalobcuzaopodstatnenéarozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchčastiach
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).