Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206103
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118206103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobkyne: I. Z., D.. XX.X.XXXX, N.
S. XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané
finančné zadosťučinenie 300,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
10Csp/103/2018-43 zo dňa 23.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v časti o priznanie sumy 100,- eur.

Vo zvyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že túto vec v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 300,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V II. výroku
rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa30.5.2018domáhala
voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/489/2015 o zdržanie
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Rozsudok
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 20C/489/2015 zo dňa 2.12.2016 nadobudol právoplatnosť dňa

21.1.2017. Poukázala na odôvodnenie predmetného rozsudku. Uviedla, že ako spotrebiteľka uplatňuje
satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, keď svoje práva musela brániť v súdnom konaní
podaním žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa
dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne
uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné
zadosťučinenie požaduje vo výške 300,- eur. Ako vyplýva aj z vyššie citovaného rozsudku konaním
žalovaného došlo k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalobkyni reálne hrozila ujma a v

prípade, že by žalobkyňa neuplatnila porušenie svojho práva na súde reálne mohla nastať situácia,
že žalovaný by si uplatňoval formou zrážok zo mzdy plnenia, na ktoré nemá nárok, resp. plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Namietal, že žalobcovi
žiadny nárok na ním uplatňovaný nárok nevznikol, rovnako tak neboli preukázané skutočnosti, nazáklade ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať. Žalobca v podanej žalobe tvrdí porušenie jeho
spotrebiteľských práv, ktoré si musel brániť v pôvodnom konaní. Z podanej žaloby nevyplýva osvedčenie
a preukázanie tohto tvrdenia. Posledná veta ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. nie je právnou

normou samou o sebe, ale predstavuje súčasť určitého normatívneho celku. Len na jej základe nie je
možné zakladať žiadny nárok, pretože podmienka - úspešné uplatnenie porušenia práva - musí súvisieť
s konkrétnym súdnym rozhodnutím o tom, že konkrétne právo spotrebiteľa porušené bolo. Takéto
rozhodnutie vydané nebolo, a vyššie označený rozsudok č. k. 20C/489/2015-87 nie je rozhodnutím o
úspešnom uplatnení porušenia práva žalobcu ako spotrebiteľa. Má za to predpoklad formulovaný v

zákone cit. „úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi“ vyžaduje logicky rozhodnutie vo výroku súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené
vyplývazozákladnéhoprincípucivilnéhosporu-presúdakaždýorgánjezáväznýlenvýrokrozhodnutia,
nie odôvodnenie rozhodnutia. Uvedené zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie
nároku inak, ako v iných prípadoch. V pôvodnom konaní nebolo podľa neho preukázané, že by
konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobcu. Následkom rozhodnutia

súdu bola neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Ide teda o okolnosť, ktorú nemožno paušálne
považovať za dôsledok porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa. Takýto záver sa javí byť iracionálnym,
nakoľko v danom prípade bolo rozhodnuté o opatrení, ktoré slúži výlučne záujmom spotrebiteľa.
Tvrdí, že medzi stranami sporu nejestvujú žiadne ďalšie vzájomné nároky. Žalovaný napáda samotnú
vecnú dôvodnosť uplatňovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen
deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS
210/04). Vyššie uvedenými skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na strane žalobcu nevznikla a ani
nemohla vzniknúť žiadna majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala

dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie.

3. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi
a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/489/2015, vyjadrením žalovaného a zistil tento
skutkový stav: Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 2.12.2016 č.k. 20C/489/2015, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 21.1.2017, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015 uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným. V
rozhodnutí súd konštatoval, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa
(§ 5a písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z.) uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak
boli splnené 3 podmienky a to, že dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Súd v rozhodnutí dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola prvá a druhá z uvedených podmienok
splnené (dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený

o dôsledkoch jej uzavretia). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nebola splnená tretia
podmienkaato,žespotrebiteľ(žalobkyňa)malmožnosťdohoduodmietnuť.ZvýsluchusvedkaLadislava
Kubíka, ktorý so žalobkyňou za žalovaného uzatváral Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o
zrážkach zo mzdy, jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy
odmietnuť a musela ju uzatvoriť. Nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré zákon pre uzavretie

dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyžaduje, je takáto dohoda neplatná v zmysle § 39
OZ. Vzhľadom na zánik záväzku dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné vykonať
zrážky zo mzdy žalobkyne, a keďže žalovaný listom zo dňa 16.10.2015 požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že si

vzala pôžičku u žalovaného. Zamestnanec žalovaného jej dal podpísať hŕbu papierov, nevedela, že je
tam i dohoda o zrážkach zo mzdy. Raz zabudla zaplatiť jednu splátku, hneď na druhý deň zavolala
žalovanému, že im v ten deň túto splátku zaplatí, čo aj spravila. Následne jej však zamestnanec jej
zamestnávateľa volal, že sa majú realizovať zrážky zo mzdy. Poprosila ich zrážky nevykonávať a
hneď navštívila Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa. Následne jej bolo na súde vyhovené a

nariadené predbežné opatrenie, aby sa zrážky zo mzdy nevykonávali. Prebehlo aj konanie o zdržanie
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, kde jej bolo tiež vyhovené.4. Vo vzťahu k ust. § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba

určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Základným
zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu
úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských
zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách
na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho

účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne
normy nerešpektuje. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20C/489/2015, v dôsledku čoho

bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015 uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným. V predmetnom rozsudku
súd prijal záver, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná podľa § 39 OZ, pretože
bolo preukázané, že nebola splnená podmienka vyžadovaná § 5a písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa a teda možnosť žalobkyne dohodou o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Rozsudok
na základe ktorého si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, nebol napadnutý opravným
prostriedkom a nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2017. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný si
na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo
mzdy, pričom súd konštatoval neplatnosť tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Bol to samotný žalovaný,

ktorý naformuloval uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy , pričom takéto zabezpečenie uspokojenia
alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo prípustné, pretože neboli splnené podmienky
vyžadované zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný aj napriek tomu predmetnú
dohodu o zrážkach zo mzdy použil a žiadal na základe nej vykonávať zrážky zo mzdy, takéto jeho
konanie bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni. V dôsledku uvedeného bola žalobkyňa nútená brániť

sa podanou žalobou o zdržanie sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom bola
úspešná. S ohľadom na uvedené okolnosti je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný
predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a to , že boli porušené práva žalobkyne ako
spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov. Pri určení
výšky finančného zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má satisfakčnú,

sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Na
druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. V danom prípade
bolo súdom prihliadnuté na skutočnosť, že žalovaný uplatnením zrážok zo mzdy na základe neplatnej
dohody vyvolal u žalobkyne stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. Vychádzajúc
z konkrétnych okolností tohto prípadu, považoval súd za primerané povahe a rozsahu porušenia práv

žalobkyne finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, ktoré zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje
žalobkyni ako spotrebiteľke dostatočnú satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP tak, že procesne úspešná žalobkyňa má nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku na
primerané finančné zadosťučinenie a výške tohto nároku. Jeho vznik odôvodňuje súd tým, že žalobcapreukázal v konaní porušenie svojho práva - spotrebiteľa. Žalovaný napáda rozsudok v prvom rade
preto, lebo na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že uvedený nárok sa uplatňuje v súvislosti s
porušením práva určeného na ochranu spotrebiteľa. No na strane druhej túto skutočnosť nezohľadnil,

pretože v rozsudku sp. zn. 8C/51/2016 sa konštatuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto, ak súd prvej inštancie uviedol v bode 17 odôvodnenia,
že „logicky spomínané porušenie práva či povinnosti musí súvisieť s normami na ochranu práv
spotrebiteľov, veď preto je nárok zakomponovaný do zákona o ochrane spotrebiteľa. Ak by zákonodarca
mienilporušenieakéhokoľvekpredpisuakozákonnúpodmienkupreúspešnéuplatneniedanéhonároku,

uviedol by to v texte zákonného ustanovenia a použil by inú formuláciu (porušenie práva či povinnosti
ustanovenej akýmkoľvek právnym predpisom), ale v zákone jasne vymedzil toto porušenie a nepoužil
spomínanú všeobecnú formuláciu“, potom jeho záver o danosti nároku (čo do dôvodu) nie je správny.
Žalovanýnapádarozsudoksúduprvejinštancieajpreto,lebosanezaoberalotázkou,čizodpovedáúčelu
§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ multiplikuje súdne spory namiesto podania jednej žaloby.
A v nadväznosti na takto každú podanú žalobu sa následne domáha zaplatenia primeraného finančného

zadosťučinenia. Žalobcovi predsa nebránilo podať jednu žalobu. Zo strany žalobcu nebol tvrdený žiadny
dôvod, pre ktorý samostatné podávanie žalôb a opätovne následné podávanie samostatných žalôb je
oprávnené a bolo by možné považovať za potrebné; takýto postup žalobcu sa nejaví nijako inak, ako
zneužitie práva. Súd prvej inštancie zistil aj to, že žalobca nepravdivo vypovedal o tom, že si na súde
neuplatňuje už žiadne iné finančné zadosťučinenie. Samotný žalobca teda súd zavádzal v otázke, ktorej

posúdenie je podstatné čo do základu a aj výšky finančného zadosťučinenia. Súd konštatoval, že ide
o nepravdivé tvrdenie žalobcu,, čo dôvodnosť pre aplikáciu článku 5 základných princípov Civilného
sporového poriadku. Žalovaný napáda aj výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na
okolnosti prípadu je priznaná suma neprimeranou. Z napádaného rozsudku nevyplýva, že je potrebná
práve suma 300,- eur a že až jej výškou sa naplní účel sledovaný zákonom. Žalovaný napáda výrok o

náhrade trov konania, nakoľko ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej.

8. Žalovaný podal proti napadnutému rozsudku odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f),
h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a žalovanému priznal
právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov za

odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

9. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobkyňa k podanému odvolaniu žalovaného
nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, o neexistencii podmienok pre potvrdenie,

ale ani pre zrušenie napadnutého rozsudku, preto ho zmenil.

11. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania odvolací súd zistil, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/489/2015 bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná
a súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)

dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Následne sa žalobkyňa
žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 300,- eur. Uviedla, že ako spotrebiteľka uplatňuje satisfakciu za porušenie
jej spotrebiteľských práv, keď svoje práva musela brániť v súdnom konaní podaním žaloby a preto

finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 300,- eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení však zdôraznil,
že v zmysle § 5a písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa
iba v prípade, ak boli splnené 3 podmienky a v prejednávanej veci bola prvá a druhá z uvedených
podmienok splnené (dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ

bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nebola splnená
tretia podmienka, a to, že spotrebiteľ (žalobkyňa) mal možnosť dohodu odmietnuť. Nezodpovedá preto
realite tvrdenie žalovaného o nesplnení predpokladov pre uplatnenie zadosťučinenia na súde v zmysle
§ 3ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z..12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo-gramatického výkladu predmetnej
právnej normy a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný právny

význam, má sa výrazom použitým v právnej norme prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho
jazyka, je potrebné konštatovať, že úspešným uplatnením práva spotrebiteľom je daný základ pre
priznanie finančného zadosťučinenia.

14. Žalobkyňa bola ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv spotrebiteľa v konaní
20C/489/2015 úspešná, bezpochyby právo na zadosťučinenie má, nakoľko tento, nie iný výklad

znenie zákona umožňuje. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení.
Všeobecnou právnou zásadou vlastnou európskej právnej kultúre je princíp primeranosti, ktorý zvolil
zákonodarca aj vo vzťahu k zadosťučineniu, na ktoré má mať nárok spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci
ochrany svojho práva spotrebiteľa, je preto na súde, ktorý je orgánom s právomocou právnu normu
vyložiť a poskytnúť ochranu subjektívnemu právu, vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť

požiadavky spotrebiteľa.

15. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalujúca strana vymedzuje subjekty, predmet a obsah
žalobou začatého konania. Právom žalujúceho je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť

skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešným, závisí
od toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho
nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon, a od toho, či tvrdené skutočnosti
preukáže.

16. Právne zastúpenou žalobkyňou bola na súd podaná žaloba, v ktorej stroho opísala skutočnosti
preukazujúce dôvodnosť základu nároku v zmysle existencie právoplatného rozhodnutia súdu, z
dôvodov ktorého vyplýva, že sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok s odkazom
na zákonné ustanovenie upravujúce právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie, funkcie
zadosťučinenia, bez bližšieho zdôvodnenia výšky žiadaného zadosťučinenia. Na tomto zdôvodnení

uplatneného nároku žalobkyňa zotrvala v priebehu celého konania, čo vyplýva aj z prednesu jej
právneho zástupcu v konaní pred súdom prvej inštancie, kde právny zástupca žalobkyne uviedol, že k
výške primeraného finančného zadosťučinenia dospeli voľnou úvahou a určenú sumu nepovažuje za
neprimeranú, skôr za symbolickú.

17. Pojem „spotrebiteľ“ má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže mať
dotknutá osoba, alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii (Súdny dvor Európskej
únie z 3.9.2015, Costea C-110/14).

18. V zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa za nekalú praktiku

považuje taká obchodná praktika, ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je
adresovaná. Vychádzajúc z tejto zákonnej úpravy, aj slovenský zákonodarca prevzal medzi zákonné
pojmy pojem uvedený v bode 18 preambuly Smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, v ktorom je stanovené,

že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej
ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre
informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov, ako ho
vykladal Súdny dvor“. (Súdny dvor Európskej únie sa vymedzením priemerného spotrebiteľa zaoberal už
v rozhodnutí z 10.11.1982 Walter Rau Lebensmittelwerke proti De Smedt PVBA (C-261/81) kde uviedol,

že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje.)19. Žalobkyňa mala v právnom vzťahu zo zmluvy, ktorú so žalovaným uzatvorila, objektívne status
spotrebiteľky. V osobitnom konaní žalobkyňa uplatňovala porušenie svojho práva spotrebiteľa, základ
nároku na primerané finančné zadosťučinenie bol tým daný, rozhodujúcim bolo posúdiť v akej výške.

20. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“ a
„facere“ znamená „činiť“ (podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny „činiť“ znamená konať,
robiť, urobiť, t.j. urobiť za dosť). V právnej teórii základ dania zadosť spočíva vo vyrovnaní pomerov,
ktoré boli narušené, a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nie len reštitučným, obnovovacím

nárokom. Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt
vychádza z podstaty tohto nároku, nie je preto možné pri rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne
prvky. Jeho podstatou nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach
osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné
právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší

súd Českej republiky v rozhodnutí 30Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase zhody medzi českou a
slovenskou civilnou úpravou v Občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo exemplary damages
(t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu - voľný preklad odvolacieho súdu) nekompenzačného
odškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je
typický pre angloamerický typ právnej kultúry (common law), český aj slovenský právny systém je však

iným, je kontinentálnym systémom.

21. Vychádzajúc z predpokladov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, v konkrétnom
súdenom prípade neboli tvrdené a z dôkazov ani nevyplynuli, žiadne také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie zadosťučinenia vo výške, akú za primeranú mala žalobkyňa, alebo vo výške, akú

za primeranú mal súd prvej inštancie. Kritériom kvantifikácie by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä
okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako
aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Žalobkyňa k týmto exemplifikatívne uvedeným okolnostiam
porušenia práva okrem informácie o tom, že raz zabudla zaplatiť jednu splátku a hneď na druhý deň
zavolala žalovanému, že im v ten deň túto splátku zaplatí, čo aj spravila, avšak následne ju kontaktoval

zamestnanec jej zamestnávateľa a oznámil jej že sa majú realizovať zrážky zo mzdy, iné skutočnosti
neuviedla. Za okolnosť, na ktorú bolo potrebné podľa odvolacieho súdu prihliadnuť bola informácia o
tom, že žalovaný chcel realizovať zrážky zo mzdy aj napriek okamžitému zaplateniu splátky žalobkyňou,
čo v nej mohlo vyvolať reálne obavy.

22. Za tejto situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia, proporcionalite, nemohla podľa
odvolacieho súdu zodpovedať čiastka, ktorú jej súd prvej inštancie priznal ako finančné zadosťučinenie,
čo zakladalo dôvod, aby odvolací súd do úvahy súdu prvej inštancie o výške zadosťučinenia zasiahol.
Súdom priznané finančné zadosťučinenie 300,- eur nebolo v konkrétnych skutkových okolnostiach
žalobkyňou preukázané, argumentačne nebolo podložené ani súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 385 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 100,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Suma 100,- eur
je po celkovom zhodnotení veci pri neexistencii tvrdenia žiadnych významných skutočností sumou
postačujúcou, je primeraným finančným zadosťučinením žalobkyne.

23.Onárokunanáhradutrovkonanianasúdeprvejinštancie,akoajnárokunanáhradutrovodvolacieho
konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, 2, podľa § 255 ods. 1 CSP. Predmetom konania
bol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U takéhoto
nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž
možné zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Žalobkyňa bola v

konaní,čosatýkazákladunároku,plneúspešná,atotakčosatýkaprvoinštančného,akoajodvolacieho
konania, preto odvolací súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného,
ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).