Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200123
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2219200123.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa : K. C., M.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matky - Ž. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. K. XXXX/
XX, XXX XX R. P., otec je neuvedený, o návrhu navrhovateľky W. W., M.. XX.XX.C., Q. R. P., B. K.
XXXX/XX zverenie malol. do náhradnej osobnej starostlivosti., takto

r o z h o d o l :

I. Malol. K. C., M.. XX.XX.XXXX P. S. R. M. G. P. W. W., M.. XX.XX.C., Q. R. P., B. K. XXXX/XX s tým,
že dieťa bude zastupovať v bežných veciach a spravovať majetok maloletého.

II. Matka je povinná platiť na výživu L.. K. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo za nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vopred Ú.
U.K., P. F. J. D. R. P., vždy do 15-ho dňa toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 09.01.2019 domáha zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby s poukazom na § 45 Zákona o rodine s odôvodnením, že ako

teta matky maloletého dieťaťa žila od narodenia s ním v spoločnej domácnosti a hoci matke dieťaťa boli
priznané rodičovské práva, svoje povinnosti ako matka zanedbávala, dieťa často zanechala, požívala
drogy a živila sa prostitúciou. Opakovane bola hospitalizovaná na psychiatrii F. U.. O maloleté dieťa sa
vôbec nezaujíma a o dieťa zabezpečuje starostlivosť výlučne ona, ako samostatne žijúca osoba.

2. Kolízny opatrovník žiadal návrhu vyhovieť, keď sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľky o správaní sa
matky maloletého dieťaťa, pričom navrhovateľku považoval za záruku riadnej výchovy dieťaťa.

3. Súd prejednal vec v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorej termín pojednávania bol riadne
vykázaný doručením, oznámením na úradnej tabuli Mestského úradu Dunajská Streda dňa 23. 5. 2019.

4. Maloletý K. C. sa narodil matke Ž. C. R. XX.XX.XXXX, ku ktorému dieťaťu otcovstvo do dnešného
dňa určené nebolo.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu dňa 27.02.2014 súd priznal maloletej matke rodičovské práva a
povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa počnúc od narodenia dieťaťa, keď za
poručníčku maloletému ustanovil starú matku maloletej matky D. Q., M.. XX.XX.XXXX.6. Podľa správy zo šetrenia z východného prostredia maloletého dieťaťa , vykonané Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa vedie
neusporiadaný spôsob života, požíva návykové lázky a živí sa prostitúciou. Okrem maloletého K. L. Ď. R.

J. C. M.. XX.XX.XXXX, ktorý bol dočasne umiestnený do zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti do
Centra pre deti a rodiny Skalica. Matka nemá trvalý pobyt, je vedená v evidencii obyvateľstva na adrese
L. R. P. a bola opakovane hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Výchovné prostredie u
navrhovateľky úrad hodnotil pozitívne, keď navrhovateľka žije v dvojizbovom, nízko štandardnom byte
spolu so svojím bratom a maloletým dieťaťom. Byt pozostáva z predsiene, kuchyne spálne a obývačky.

Je kompletne zariadený. Hygiena domácnosti bola na primeranej úrovni. Navrhovateľka je slobodná,
bezdetná a nezamestnaná, privyrába si upratovacími prácami na stavbách, kde dokáže zarobiť 50 euro
na deň. Pri výchove maloletého jej finančne vypomáha široká rodina.

7. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa

takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím

súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.

8. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené

predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca
maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na
území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa
alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie.

9. Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú v odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa, zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté
dieťataktozveriť,samôžestaťlenfyzickáosobastrvalýmpobytomnaúzemíSlovenskejrepubliky,ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné

a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak
spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo

maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie
zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého
dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal

súd . Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon
náhradnejosobnejstarostlivosti,atonajmäkvalitustarostlivostiodieťavnáhradnejosobnejstarostlivosti
a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na
zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom ide o fyzickú osobu blízku maloletého
dieťaťa, navrhovateľka je teta jeho matky. Výchovné prostredie, v ktorom sa dieťa nachádza, je
nezmenené od narodenia dieťaťa. Dieťa je zvyknuté na osobu navrhovateľky. Navrhovateľka je osoba
bezúhonná . Matka od podania návrhu nejaví žiadny záujem a maloleté dieťa . Žije neusporiadaným

životom, závislá na drogách a opakovane liečená na psychiatrii v Pezinku. Je zrejmé, že matka
nemôže byť zárukou riadnej výchovy maloletého dieťa. Vychádzajúc zo záverov šetrenia z východného
prostredia, ako aj z výsluchu navrhovateľky, súd dospel k záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia sa
javí byť výchovné prostredie u navrhovateľky tým najvýhodnejším riešením, v dôsledku čoho súd návrhuvyhovel. Navrhovateľka bude zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok rovnako
v bežných veciach.

11. Podľa § 62Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

14. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej

povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak
povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné
maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na

účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

18. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného

dieťaťajepotrebnéskúmaťjehoskutočnéodôvodnenépotrebyspohľadomnazákonnúmierupovinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti
živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné

mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako
sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

19. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a
výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o

domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných
rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič,ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd
povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace
dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky,
ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v
rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych
modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých

výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).

21. V čase rozhodovania o úprave práv k malol. dieťaťu zamestnávateľa matky súd nevedel zistiť. Je
zrejmé, že matka legálne nikde nepracuje. Kolízny opatrovník vo svojom šetrení konštatoval, čo potvrdila
i navrhovateľka, že matka sa živiť prostitúciou. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na dieťa
narodenej XX.XX.XXXX, ktoré je v ústavnej starostlivosti. S poukazom na citované ustanovenia súd

stanovil minimálnu výšku výživného, ktorý je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové
pomery.

22. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)