Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211798
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716211798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému
U.. L. B., narodenému XX. XX. H., s trvalým pobytom P. XXX/X, XXX XX S., o zaplatenie 2.934,38 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8Csp/60/2016-65
z 27. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolanímnapadnutým rozsudkom zodňa27.06.2018uložilžalovanémupovinnosť zaplatiťžalobcovi
sumu 2.934,38 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). O nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia

sumy 2.943,38 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vrátane náhrady trov konania.
Súd prvej inštancie uviedol : ,,Z listu sp. zn. EX 143/2009 žalobcu adresovaného súdnej exekútorke
JUDr. Ivete Tóthovej zo dňa 20. 09. 2016 zistil, že na liste je uvedená exekučná značka EX 143/2009 a
z textu vyplýva, že: „na základe vašej výzvy na úhradu splatných pohľadávok vám oznamujeme, že bol
daný príkaz na úhradu pohľadávky vo výške 2.943,38 EUR, ktorý poukazujeme z titulu poistnej zmluvy
č. 58154712, poistník L. B..“
Z výpisu Tatra banky a.s. je označené, že dňa 20. 09. 2016 na príjemcu JUDr. Iveta Tóthová, Exekučný

úrad V. Krtíš bola poukázaná suma 2.943,38 EUR.
Súd z výzvy na úhradu splatných pohľadávok zasielanej JUDr. Ivetou Tóthovou,
súdnym exekútorom pod označením EX 143/2009 zo dňa 12. 09. 2016 zistil, že „v súlade s ustanovením
§ 109 Exekučného zákona a na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie z
platobného rozkazu č. k. 25Ro/23/2009 zo dňa 18. 05. 2009 sa ukladá povinnému L. B., bytom P. XXX/
X, S. zaplatiť pohľadávku 6.605,59 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 24. 06. 2006
do zaplatenia a nahradiť trovy súdneho konania. Podľa bodu 4 na základe príkazu na začatie exekúcie

prikázaním pohľadávky dlžníka povinného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 30. 08. 2011, ktorý
vám ako dlžníkovi povinného bol doručený 14. 09. 2011 vás vyzývam v lehote 7 dní uhradiť na osobitný
účet súdneho exekútora sumu 2.943,38 EUR.Dňom 14. 09. 2011 pohľadávky z poistnej zmluvy nepatria povinnému, ale oprávnenému R..... a to až do
výšky vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Dlžník povinného je povinný prikázanú
pohľadávku vyplatiť tak ako mu to ukladá exekučný príkaz zo dňa 30. 08. 2011. V súlade s § 109

Exekučného poriadku ak dlžník povinného nevyplatí pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručí
exekučný príkaz alebo, keď sa stala pohľadávka splatnou môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom
mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.“
Súd z listu žalobcu zaslaného žalovanému zo dňa 07. 06. 2016 označeného ako Oznámenie o výplate
poistného plnenia - dožitie č. 162/000844/0 zistil, že týmto ho informovali o uplynutí dohodnutej poistnej

doby v poistenej zmluve č. 58154712 dňa 01. 06. 2016 a na základe dohodnutých podmienok mu
poukazujú poistné plnenie vo výške 2.943,38 EUR.
Súd zo žiadanky podpísanej žalovaným a žalobcom zo dňa 02. 06. 2016 zistil, že na základe tejto
žiadanky žalovaný požiadal o vyplatenie sumy na adresu P.T., A. s tým, že popis zmeny: klient žiada o
vyplatenie dožitia na adresu P. XXX/X, S. prvú žiadanku na výplatu dožitia na účet stornovať.
Súd z I.kučného príkazu a príkazu na úhradu trov exekúcie zaslaného súdnou

exekútorkouJUDr.IvetouTóthovoupodzn.EX143/2009zodňa30.08.2011zistil,žepodľaustanovenia
§ 107 a § 200 Exekučného poriadku v zmysle vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie,
ktorým sa ukladá povinnému B. L. (žalovaný) zaplatiť pohľadávku 6.605,59 EUR s príslušenstvom
oprávnenému T.ovi J. vydáva tento príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky: v súlade
s ustanovením § 64, § 105 a nasl. a § 200 Exekučného poriadku nariaďuje exekúciu prikázaním

pohľadávky, ktorú má povinný L. B. (žalovaný) voči svojmu dlžníkovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
a to na základe pohľadávky, ktorej právnym dôvodom je akékoľvek plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy
č. 581554712 s nárokom na dojednaný ročný základný dôchodok.
Súd zo Zmluvy - dôchodkové poistenie č. 58154712 zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 13.
05. 1999 zmluvu na dôchodkové poistenie.

Súd z listov zasielaných žalobcom žalovanému zistil, že predmetnými listami (č. l. 11, 12, 15) mu
bolo oznámené, že žalobca na základe doručeného Exekučného príkazu EX 143/2009 na vykonanie
exekúcie prikázaním pohľadávky zo dňa 14. 09. 2011 zaplatil súdnej exekútorke sumu 2.943,38 EUR.
Na základe kontroly zistili, že dňa 07. 06. 2016 bola omylom zaslaná platba vo výške 2.934,38 EUR na
adresu žalovaného. Keďže prevzal platbu vo výške 2.943,38 EUR došlo z jeho strany k bezdôvodnému

obohateniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Na základe tohto žiadali o vrátenie neoprávneného
majetkového prospechu. V prípade, ak uvedená suma nebude uhradená budú si ju vymáhať súdnou
cestou. Súd z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 26. 10. 2017 zistil, že žalobca sa domáha
zaplateniasumy2.943,38EURzdôvodu,žemubolaomylomzaslanáplatbavtejtovýške,ktorámalabyť
poukázaná na účet súdnej exekútorky a preto, že mu vznikol neoprávnený majetkový prospech. S týmto

návrhom nesúhlasí a uvádza, že pri úvere na motorové vozidlo mu pracovníčka banky ponúkla aj životné
poistenie, ktoré uzatvoril v roku 1999 s výplatou 01. 06. 2016. Pracovníčka banky ho informovala a
upozornila, že životné poistenie nepodlieha exekučnému konaniu. Dva mesiace pred ukončením zmluvy
ho oslovil poisťovací agent žalobcu a keďže sa nedohodli na ďalšej spolupráci požiadal o vyplatenie
sumy. Žalobca ako dôkaz nepredložil dôkaz originál poistnej zmluvy a všeobecné obchodné podmienky,

chce, aby tieto boli predložené. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením
sa rozumie majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, avšak jemu skončila riadne
uzatvorená zmluva, čo mu bolo oznámené písomne aj ústne a teda nemohol prijať finančné prostriedky
z neoprávneného majetkového prospechu. Za dôležité poukazuje na to, že životné poistenie nepodlieha
exekučnému konaniu. V zmysle Exekučného poriadku platného v čase uzatvárania zmluvy exekúciu

spôsobom prikázaním iných peňažných pohľadávok bolo možné vykonať na pohľadávky, ktoré má
povinný voči tretím osobám. Exekučný poriadok neobsahoval a podľa jeho informácií neobsahuje
možnosť v exekučnom konaní siahnuť na uzavretú životnú poistku. Žiadal, aby súd návrh zamietol.
Z písomného vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 10. 05. 2018 súd zistil, že trvá na svojom
vyjadrení, ktoré zaslal predtým súdu a zároveň nemôže súhlasiť s názorom žalobcu, že nie je z jeho

stranyspochybňovanáuzatvorenázmluva.Podľanehopredloženieorigináluzmluvyakoajvšeobecných
obchodnýchpodmienokplatnýchvčaseuzatváraniazmluvyvroku1999považujezadôležitúskutočnosť
z toho dôvodu, že životné poistenie nepodlieha exekučnému konaniu. Žalobca sám tvrdí, že dňa 14.
09. 2011 bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky t. z., že žalobca už v čase
skončenia písomnej zmluvy vedel o tom, že suma 2.934,38 EUR má byť vyplatená exekútorke. Žalobca

sa sám dostal do omylu pri vyplácaní základného dôchodku z poistnej zmluvy. Exekučný poriadok v čase
uzatvárania zmluvy podľa jeho vedomostí neobsahoval možnosť siahnuť na uzavretú životnú poistku.
Súd z písomného vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 15. 02. 2018 zistil, že žalovaným nie je
žiadnym spôsobom spochybňovaná poistná zmluva preto žalobca nepovažuje za potrebné sa k týmtookolnostiam vyjadrovať a predložiť jej originál. Predmetom sporu je neoprávnenosť jednorázovej výplaty
dôchodku žalovanému v čase, keď na takéto plnenie bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky t. j. žalobcovi bolo prikázané, aby odo dňa doručenia príkazu (14. 09. 2011) nevyplatil

žalovanému pohľadávky, ktorých právnym dôvodom je akékoľvek plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy.
Vzhľadom k tomu, že došlo omylom k poukázaniu jednorázovej výplaty dôchodku žalovanému namiesto
exekútorskému úradu bol žalovaný vyzvaný vrátiť mu neoprávnené vyplatenie sumy 2.943,38 EUR.
Taktiež nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že poistné plnenie nepodlieha exekučnému konaniu. Na
základe týchto skutočností žiadajú, aby súd žalobe vyhovel.“

Súd prvej inštancie po uvedení § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) k návrhu žalovaného, aby žalobca predložil originál poistnej zmluvy
ako aj obchodných podmienok k tejto zmluve, uviedol, že žiadnym spôsobom nemal preukázané, že by
fotokópia poistnej zmluvy nebola zhodná s jej originálom, ktorý podpísal žalovaný, žalovaný žiadnym
spôsobom nepoprel skutočnosti, že sa jedná o inú zmluvu a ani žiadnym relevantným spôsobom
nevysvetlil, čo na poistnej zmluve, ktorá sa nachádza v spise a na obchodných podmienkach má byť

iné ako v samotnej poistnej zmluve. Žalovaný poistnú zmluvu podpísal a teda aj on musí mať originál
poistnej zmluvy, a preto ak to považoval za potrebné, mal ju súdu predložiť.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), §
64, § 106 ods. 1 písm. a), b), § 109 ods. 1, § 111 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Súd prvej inštancie konštatoval: ,,Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh

žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a preto tomuto návrhu vyhovel. Súd poukazuje predovšetkým
na obranu žalovaného, že tento, tak v písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní konanom dňa 27.
06. 2018 uviedol, že podľa neho žaloba je nedôvodná z toho dôvodu, že pohľadávka pochádzajúca
zo životného poistenia nepodlieha exekúcii a preto, keďže takáto pohľadávka exekúcii nepodlieha
nemala byť žalobcom ani zaslaná súdnej exekútorke vykonávajúcej exekúciu voči nemu JUDr. Ivete

Tóthovej. Súd k uvedenému musí poukázať na to, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval súdu,
čo však nie je ani jeho povinnosť, že ktoré zákonné ustanovenia Exekučného poriadku by vylučovali
postihnutie plnenia zo životnej poistky v prospech tretej osoby t. j. oprávneného voči dlžníkovi. Na
základe tejto skutočnosti súd ku dňu uzatvorenia zmluvy t. j. ku dňu 13. 09. 1999 ako aj ku dňu
vyplatenia uvedenej sumy žalovanému nezistil, že by výplata zo životného poistenia nepodliehala

postihnutiu v rámci exekučného konania tak ako na to poukazuje žalovaný. Podľa § 111 a § 112
Exekučného poriadku sú uvedené, ktoré pohľadávky nepodliehajú exekúcii, pričom teda z tohto vyplýva,
že všetky ostatné, ktoré nie sú uvedené v predmetných paragrafoch podliehajú exekúcii. Na základe
uvedeného, keďže pohľadávka v rámci vyplatenia životného poistenia nie je uvedená v predmetných
paragrafoch, ktoré ako súd vyššie uviedol nepodliehajú exekúcii, preto všetky ostatné pohľadávky, ktoré

nie sú tu uvedené je možné postihnúť exekúciou „prikázaním iných peňažných pohľadávok.“ Súd mal
jednoznačnepreukázanútúskutočnosť,žežalobcazaslaluvedenúsumuvovýške2.934,38EURsúdnej
exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej a to na základe príkazu na vykonanie exekúcie doručeného žalobcovi
od súdnej exekútorky dňa 14. 09. 2011 pod. sp. zn. EX 143/2009-107 (č. l. 27), v zmysle ktorého žalobca
si splnil svoju povinnosť voči exekútorke a poukázal uvedenú sumu na jej účet.

Z tohto dôvodu teda neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že tým, že splnil exekútorke sám spôsobil omyl
v tomto plnení, pretože keďže žalobca bol povinný v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení
pohľadávku z predmetného životného poistenia zaplatiť exekútorke a nie žalovanému došlo podľa § 451
Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému majetkovému prospechu a to plnením bez právneho dôvodu,
pretože vyplatením predmetnej sumy súdnej exekútorke v zmysle zákona, ktoré žalobca musel urobiť,

ináč by bol žalovaný v zmysle podĺžníckej žaloby, nemá žalovaný nárok na zaplatenie tejto sumy, keďže
sa za neho plnilo to čo on plniť mal súdnej exekútorke sám. Z tohto dôvodu teda žalovanému bola
poukázaná suma bezdôvodne a preto je povinný ju žalobcovi vrátiť.
Súd aj zo samotného správania žalovaného mal preukázané, že tento si bol dobre vedomý tej
skutočnosti, že uvedená pohľadávka je postihnuteľná výkonom exekúcie a to na základe toho, že najprv

si chcel dať vyplatiť predmetnú sumu zo životného poistenia na účet, ktorý však mal zablokovaný a preto
neskôr zrušil príkaz na vyplatenie na účet a žiadal si to vyplatiť na svoju adresu, čím podľa súdu sa mohol
dopustiť aj trestného konania z toho dôvodu, že keďže súdna exekútorka vymáha túto sumu, tak on bol
povinný zaplatiť všetky tieto peňažné prostriedky súdnej exekútorke čo v čase, keď dostal tieto peniaze
od žalobcu a nebolo preukázané, že by ich on poukázal súdnej exekútorke na účet. Poukazovanie

žalovaného na tie skutočnosti, že pri uzatváraní zmluvy bol upozornený pracovníkom žalobcu resp.
osobou, ktorá s ním túto zmluvu uzatvárala, že plnenie zo životného poistenia nepodlieha exekúcii je v
tomto prípade právne irelevantné, pretože keby aj mu účastníci toto tvrdili a keby aj si takéto ustanovenie
žalobca so žalovaným dohodli v zmluve o životnom poistení resp. aj vo všeobecných podmienkachtakéto ustanovenie by bolo neplatné z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka,pretožetakétodojednaniebyspôsobovaloabsolútnuneplatnosťčiužceléhoprávnehoúkonu
resp. jeho časti t. j. v tej časti, v ktorej by si účastníci dohodli, že takéto plnenie nepodlieha exekúcii.“

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý bol úspešný, priznal náhradu trov vo výške 100%.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa jeho názoru

súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a zistený skutkový stav neobstojí.
Žalobca v žalobe uviedol, že kontrolou zistil omylom zaslanú platbu zo dňa 07. 06. 2016 výške 2 943,38
Eur, ktorá mala byť poukázaná na účet súdnej exekútorky JUDr. Tóthovej so sídlom vo Veľkom Krtíši,
tzn. žalobca sám uznal pochybenie na jeho strane, pričom žalobca príkaz na vykonanie exekúcie zn.
EX 143/2009-107 obdržal už dňa 14. 09. 2011. Nevie, z akého dôvodu poisťovací agent v kancelárii so
sídlom vo S.e, M.. P. nemal o tejto skutočnosti vedomosť.

Žalobca ani prvoinštančný súd nenamietali platnosť zmluvy, ktorú žiadal predložiť ako dôkaz.
Podľa jeho názoru fotokópia Všeobecných obchodných podmienok nie je totožná so Všeobecnými
obchodnými podmienkami z r. 1999. Právna vec mala byť rozhodovaná za podmienok platných v čase
uzavretia zmluvy v r. 1999. Táto otázka v rozsudku prvoinštančného súdu nebola žiadnym spôsobom
vysporiadaná.

V zmysle Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením sa rozumie majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu. Jemu ,,skončila“ riadne uzavretá poistná zmluva, čo mu bolo oznámené.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že obsah odvolania žalovaného potvrdzuje oprávnenosť jeho

nároku uplatneného žalobou, správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu i vedomosť žalovaného, že
poistné plnenie prevzal bez právneho dôvodu.
Poukázal na to, že Exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky vydaný
súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16 zo
dňa 30. 08. 2011 bol taktiež doručený žalovanému, a teda žalovaný mal vedomosť o tom, že prípadné

poistné plnenie bude podliehať exekúcii, napriek tomu žalovaný požiadal o vyplatenie poistného plnenia.
K žalobe v prílohe pripojil fotokópiu poistnej zmluvy spolu so Všeobecnými podmienkami tvoriacimi
súčasť poistnej zmluvy z dôvodu elektronickej evidencie poistných zmlúv, ktorej pravosť nebola zo strany
žalovaného spochybnená.
Mal za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza zo správneho skutkového a právneho stavu.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnostinapadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.

8. Bezdôvodné obohatenie je upravené v ustanovení § 451 OZ a nasl.. Bezdôvodné obohatenie v
zmysle Občianskeho zákonníka v pozitívnom vymedzení je majetkový prospech získaný 1/ plnením bez
právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 3/ plnením z neplatného právneho
úkonu, 4/ z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením za toho, kto podľa práva mal plniť sám. Subjekt, ktorý sa
bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie oprávnenému subjektu, t.j. v prospech

toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

9. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného

obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad,
keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje
(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 92/2010 z 19. januára 2012).

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého

rozhodnutia. Jeho argumentácia, že prvoinštančný súd ,,nedostatočne zistil skutkový stav v
prejednávanej veci a zistený skutkový stav neobstojí“ je všeobecná a vzhľadom na skutočnosť, že
odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 CSP) je ako relevantný odvolací dôvod
neakceptovateľná.

11. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie
vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v

prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť
i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným
súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených
dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP)

12. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho
získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový
stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného
súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto

nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

13. Ohľadne odvolacích argumentov žalovaného týkajúcich sa vykonania dôkazu fotokópiami poistnej
zmluvy uzavretej medzi ním a žalobcom dňa 13. 05. 1999 (č.l. 31 spisu) a Všeobecných poistných
podmienok (č.l. 38 spisu) odvolací súd poukazuje na to, že ,,dôkazným prostriedkom môže byť

všetko, čím možno zistiť skutkový stav veci. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz
hodnotiť. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Námietka o vykonaní dôkazu listinou v jej fotokópii nie je dôvodná, pretože tým súd neporušuje žiadne

procesné ustanovenie o vykonávaní dôkazov. Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie
je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá
byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. V prípade vykonania dôkazu fotokópioulistiny možno len zvážiť jej dôkaznú silu.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 16/2013 zo
dňa 25. 11. 2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 9/2005 zo dňa 01. 01. 2009).

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nemal pochybnosti o pravosti fotokópie poistnej zmluvy
vrátane Všeobecných poistných podmienok, pričom žalovaný na pojednávaní dňa 27. 06. 2018
uviedol : ,,Ja nespochybňujem platnosť zmluvy“ (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 27. 06. 2018; č.l.
63-64 spisu) a taktiež v odvolaní poukázal na to : ,,Mne však skončila riadne uzavretá poistná zmluvy,
bolo mi to oznámené 2 mesiace pred jej skončením,“ preto postup prvoinštančného súdu pri hodnotení

dôkazu fotokópiou listín nemožno považovať za odporujúci zákonu. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
žalovaný v prvoinštančnom konaní nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, že súčasťou
poistnej zmluvy boli iné Všeobecné poistné podmienky, než ktoré žalobca pripojil k žalobe.

15. Odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) uvádza, že žalovaný sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, keď dňa 07. 06. 2016 od žalobcu prijal plnenie vo výške 2943,38 Eur, pretože

na základe Príkazu na začatie exekúcie č. EX 143/2003-107 vydaného súdnym exekútorom JUDr.
Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16 dňa 30. 08. 2011 (č.l. 27
spisu) a Exekučného príkazu a príkazu na úhradu trov exekúcie č. EX 143/2003-108 vydaného súdnym
exekútorom JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16 dňa 30. 08.
2011 (č.l. 25-26 spisu), na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky povinného B. L. (žalovaný) voči

svojmu dlžníkovi Allianz -Slovenskej poisťovni, a.s., Bratislava (žalobca), ktorej právnym dôvodom bolo
akékoľvek plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy č. 581554712 DP301B s nárokom na dojednaný ročný
základný dôchodok vo výške 274,45 Eur od 01. 06. 2016, bolo povinnosťou dlžníka povinného (žalobcu)
po doručení exekučného príkazu poukázať pohľadávku vo výške 6605,59 Eur s prísl. na špecifikovaný
účet súdneho exekútora.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný (povinný) stratil právo na vyplatenie pohľadávky (poistného
plnenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy č. 581554712 DP301B zo dňa 13. 05. 1999) ex lege,
t.j. dňom keď bol žalobcovi (dlžníkovi povinného) doručený príkaz na začatie exekúcie a ak sa
jednalo o pohľadávky, ktoré neboli splatné po doručení exekučného príkazu, bolo povinnosťou žalobcu

(dlžníka povinného) na základe exekučného príkazu vyplatiť súdnemu exekútorovi pohľadávky
povinného (žalovaného), len čo sa stali splatnými, preto odvolací argument žalobcu ohľadne
nevedomosti ,,poisťovacieho agenta v kancelárii so sídlom vo S.e, Nám. SNP“ o tejto skutočnosti je
právne irelevantný.

17. Pretože žalovaný prijal dňa 07. 06. 2016 od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu, bolo povinnosťou
žalovaného v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 OZ vydať majetkový prospech vo výške 2943,38 Eur
žalobcovi.

18. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu

ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o
trovách konania (druhý výrok), pretože okresný súd správne aplikoval zásadu úspechu v spore podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si však žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatnil a ani mu trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu
ich náhradu nepriznáva.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).