Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/160/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519200087
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519200087.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: E. C., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. 1, XXX XX J., štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpená ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s.r.o., so sídlom Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO:
XX XXX XXX a manžela: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., V. republika, štátne

občianstvo Českej republiky, v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.01.2019, č.k. 6Pc/1/2019-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 30.01.2019, č.k. 6Pc/1/2019-40 vyhlásil, že vo veci
rozvodu manželstva účastníkov konania nemá právomoc konať a konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky, čl. 3 ods. 1, čl. 6, čl. 7 ods. 1, čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci

a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“), § 2 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 9, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a vecne nedostatkom svojej právomoci. Z predloženého
návrhu na rozvod, ako aj z vyjadrenia manžela pripojeného k podaniu zo dňa 25.01.2019 zistil, že
manželka dlhodobo žije a pracuje v meste C. v Spojených štátoch amerických a manžel od 27.05.2018

žije v Českej republike. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že obvyklý pobyt manželky je v meste C.,
štát V., Spojené štáty americké a obvyklý pobyt manžela je v Českej republike. Mal za to, že v danej
veci nemá právomoc konať, pretože žiaden z účastníkov konania nemá na území Slovenskej republiky
obvyklý pobyt. Uviedol, že manžel, ktorý má obvyklý pobyt na území Českej republiky a je štátnym
príslušníkom Českej republiky, nemôže byť žalovaný na súdoch Slovenskej republiky, nakoľko tieto si
nemôžu založiť svoju právomoc. Uvedená skutočnosť, ako aj to, že právomoc konať vo veci majú súdy

Českej republiky, tvorí podľa jeho názoru prekážku pre založenie zostatkovej právomoci slovenských
súdov. Skutočnosť, že účastníci konania výslovne žiadali, aby o veci rozhodovali slovenské súdy označil
za úplne bez právneho významu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolaniemanželka,atovovýrokoch,ktorýmisúdprvejinštancievyhlásil,ževovecirozvodumanželstva

účastníkov konania nemá právomoc konať a zastavil konanie. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancievytkla, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala procesné práva jej patriace v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Namietala, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP)
a súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval zásadu štátnej príslušnosti, ale aplikoval
právomoc podľa obvyklého pobytu manžela. Mala za to, že súd prvej inštancie vôbec nepreskúmal
úmysel manžela zdržiavať sa v Českej republike, bez čoho použitie čl. 3 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa nie
je možné. K zastaveniu predmetného konania došlo podľa jej názoru v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia právomoci súdom prvej inštancie, čím zároveň došlo k odopretiu jej ústavného práva na
súdnu ochranu, a teda k odmietnutiu spravodlivosti, denegatio iustitiae. Súdu prvej inštancie tiež vytkla,
že nevzal do úvahy, že manžel súhlasne s ňou žiadal o prejednanie veci bez nariadenia pojednávania,
ktorú skutočnosť nijako nevyhodnotil ani neodôvodnil. Závery súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnenie
napadnutého uznesenia, považovala za arbitrárne. Vyslovila názor, že v predmetnej veci bola založená
zostatková právomoc v zmysle čl. 7 Nariadenia Brusel IIa v spojení s ustanovením § 38 ods. 1 zákona

č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

4. Manžel vo svojom vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje jej
argumentáciou. Vzhľadom na skutočnosť, že manželka hradí všetky náklady spojené s návrhom na
rozvod podaným na slovenskom súde, považoval za nespravodlivé, aby ďalšie náklady spojené s

rozvodovým konaním v Českej republike musel znášať on, keď na to momentálne ani nemá finančné
prostriedky. Uviedol, že ich manželstvo je dlhodobo nefunkčné a každý z nich žije na inom kontinente.
Vyjadril sa, že nemá záujem zotrvať v takomto čisto formálnom zväzku, z ktorého vyplývajú aj isté
finančné riziká, iba pre legislatívu Európskej únie. Žiadal, aby bola v danej veci určená právomoc
slovenského súdu.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), keď je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný jeho dôvodmi, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie manželky nie je

dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. V predmetnej veci súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej z dôvodu nedostatku svojej
právomoci.

8. Vzhľadom na fakt, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pričom tak Slovenská republika, ako
i Česká republika, boli ku dňu začatia konania členskými štátmi Európskej únie, odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie pri skúmaní svojej právomoci na konanie v zmysle § 2 ods. 1 CMP v spojení § 161
ods.1,2CSPsprávneaplikovalčl.3ods.1,čl.6ačl.7ods.1NariadeniaBruselIIa.Jehozávervyslovený
v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, ktorým zastavil konanie o návrhu manželky na rozvod
manželstva, založený na nedostatku súdnej právomoci v zmysle citovaných ustanovení Nariadenia
Brusel IIa, odvolací súd vyhodnotil ako správny.

9. Jednotlivé kritériá na určenie súdnej právomoci v zmysle čl. 3 Nariadenia Brusel IIa sa odvíjajú
od obvyklého pobytu, resp. štátneho občianstva manželov. Dané kritériá právomoci majú alternatívny
charakter, a teda medzi nimi neexistuje žiadna hierarchia ani stanovené poradie (rozsudok Súdneho
dvoraEurópskejúniezodňa16.07.2009,č.C-168/08voveciHadadiprotiHadadi).Oštátnomobčianstve
obidvoch manželov nevznikli v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne pochybnosti. Z obsahu

spisového materiálu je zrejmé, že manželka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel je
štátnym občanom Českej republiky. Pokiaľ ide o výklad pojmu obvyklý pobyt, odvolací súd poukazuje
na bod 14 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a s týmto sa plne stotožňuje.

10. V prejednávanej veci je zrejmé, že nejde o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej

republiky, keď absentuje splnenie ktoréhokoľvek kritéria založenia právomoci súdov SR podľa čl. 3 ods.
1 Nariadenia Brusel IIa, v ktorom článku je uvádzaných sedem kritérií právomoci, keď manželia môžu
podať návrh na rozvod manželstva na súdoch členského štátu, na ktorého území :
a/ majú manželia obvyklý pobyt, alebob/ manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
c/ má odporca obvyklý pobyt, alebo
d/ v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

e/ má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
f/ má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má „domicil“, alebo

g/ ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že manželka žila v prevažnej miere svojej pracovnej kariéry a rodinného
života v zahraničí, s manželom si nevytvorila bývanie ani v Bratislave, ani v Brne (podanie manželky
z 25.01.2019), pričom z obsahu návrhu je zrejmé, že z dôvodu zamestnania manželky v USA zotrvali

manželia v režime navštevovania sa a cestovania za účelom krátkodobého trávenia spoločných chvíľ.
Prvé konflikty začali po ukončení práce manželky v USA a návrate do Bratislavy, pričom manžel naďalej
zotrval v Brne. Jej ďalšiu pracovnú ponuku v USA obaja uvítali, na Miami si prenajali byt, kde si prácu
našiel aj manžel, avšak po dvoch rokoch sa vyskytli problémy s pracovnými vízami manžela, ktorý
následne na základe svojho rozhodnutia dňa 27.05.2018 z C. odletel do Čiech, kde si prenajal byt.

Rovnako zo spisu vyplýva, že manžel naďalej býva a žije v Čechách, v Brne a súčasne so všetkými
vyjadreniami manželky vyslovil súhlas a nemal voči nim námietky a výhrady. Za daných okolností
nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami manželky o potrebe skúmať obvyklý pobyt manžela, keďže
je nesporné, že manžel nikdy nemal pobyt na území Slovenskej republiky a od mája 2018 žije nepretržite
v Českej republike. Pokiaľ ide o vyhodnotenie obvyklého pobytu manželky, odvolací súd sa stotožňuje

s názorom súdu prvej inštancie. Rovnako nemožno akceptovať námietky manželky vzťahujúce sa k
porušenie jej práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie aplikoval právomoc podľa
obvyklého pobytu jej manžela a neskúmal jeho trvalý zámer zdržiavať sa v Českej republike s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že postup súdu prvej inštancie bol správny,
keď prednostne aplikoval pri rozhodovaní vo vzťahu k právomoci slovenského súdu na konanie právo

Európskej únie, t.j. Nariadenie Brusel IIa (čl. 3 ods. 1, čl. 7 a čl. 7 ods. 1). Odvolací súd rovnako zastáva
názor, že v danej prejednávanej veci nebolo potrebné súdom prvej inštancie ďalej v konaní dokazovať
otázku obvyklého pobytu manžela a manželky, keďže táto je nesporná. Na danú odvolaciu námietku
manželky preto odvolací súd neprihliadal.

12. Pokiaľ manželka v podanom odvolaní prezentovala svoj názor o naplnení podmienok na aplikáciu
čl. 7 Nariadenia Brusel IIa v predmetnej veci, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že použitie
vnútroštátnych kritérií právomoci členského štátu v zmysle citovaného ustanovenia je prípustné iba v
prípade, že nie je daná právomoc žiadneho členského štátu podľa čl. 3 až 5 Nariadenia Brusel IIa.
S poukazom na výlučnú povahu kritérií právomoci podľa citovaných ustanovení vyplývajúcu z čl. 6

Nariadenia Brusel IIa možno právomoc podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa uplatniť len vo vzťahu
k manželovi, ktorý nemá obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského
štátu, resp. v prípade Veľkej Británie a Írska nemá „domicil“ v daných štátoch (Rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie zo dňa 29.11.2007, č. C-68/07 vo veci Sundelind Lopez proti Lopez Lizazo). V
danom prípade manželia nemali spoločný obvyklý pobyt, manžel má obvyklý pobyt v Českej republike,

manželka v USA.

13. Vo vzťahu k námietkam manželky týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia uznesenia súdu prvej
inštancie odvolací súd udáva, že po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2

CSP. Z rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami založenými na zhodných a žiadnym
spôsobom nespochybnených vyjadreniach oboch účastníkov konania a úvahami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Rovnako nemožno zohľadniť ani námietku vzťahujúcu sa k nevyhodnoteniu a
neodôvodneniu žiadosti oboch manželov na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania a súhlas
oboch s rozhodovaním Okresného súdu Bratislava V vo veci. Z obsahu napadnutého rozhodnutia

jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s danými vyjadreniami oboch účastníkov
a tieto vyhodnotil správne, keď ustálil, že žiadosť účastníkov, aby o veci rozhodoval slovenský súd
je bez právneho významu. Odvolací súd dopĺňa, že dohoda účastníkov o právomoci slovenského
súdu rozhodovať o veci nie je v zmysle Nariadenia Brusel IIa možná. Takáto dohoda pripadá doúvahy len v prípade úpravy rodičovských práv k maloletým deťom v konaní o rozvod manželstva.
Rovnako, vzhľadom na nedostatok právomoci slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva,
je bezvýznamná požiadavka účastníkov na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania. Námietky

manželky o porušení jej práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosťou považoval odvolací súd za nedôvodné.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).