Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216616
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816216616.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu PhD. v spore žalobcu J. Y. G., s.r.o., so sídlom H., C.
5, V. XX XXX XXX, zastúpeného U. Y., s.r.o., so sídlom H., C. X proti žalovanému N. I., narodenému dňa
XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX/XX, o zaplatenie 2.179,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 10Csp/108/2016-97 nzo dňa 12. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa
27.01.2009 G., a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 2.350 Eur ako spotrebného bezúčelového úveru.

Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 39,91 Eur
od 20.02.2009 po dobu 108 mesiacov, vždy do 20. dňa v mesiaci, konečná splatnosť
úveru bola dojednaná do 20.01.2018, zmluvný úrok predstavoval 13,60 % ročne, ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala 17,43 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 17,05 %, celkové
náklady žalovaného s poskytnutím úveru predstavovali sumu 2.037,82 Eur. V dôsledku nesplácania
úveru žalovaným dňa 30.09.2015 G., a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015

(čl. 36 spisu) a žalovaného vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 2.160,07 Eur, v lehote
15 dní od doručenia výzvy. Na základe výzvy súdu zo dňa 16.02.2017 žalobca predložil výzvu G., a.s. zo
dňa 09.09.2015, adresovanú žalovanému podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách o tom, že ku dňu
08.09.2015 bol v omeškaní so splácaním úveru v sume 988,31 Eur. Žalovaný výzvu neprevzal.
Dňa 23.10.2015 SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovanému postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok
žalobcovi. Postúpenie pohľadávky banka žalovanému oznámila dňa 30.10.2015. Žalobca preukázal, že

jeho právny predchodca G., a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom zo dňa
23.10.2015 oznámením zo dňa 30.09.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015
a žalovaného vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 2.160,07 Eur, v lehote 15 dní od
doručenia výzvy. Súčasne preukázal vyhotovenie výzvy dňa 09.09.2015 podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení a jej doručovanie žalovanému.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od
banky a bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, čo
je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca síce preukázal existenciu výzvy
adresovanej žalovanému zo dňa 09.09.2015 podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a jej doručovanie
žalovanému, ale podľa názoru súdu prvej inštancie pri postupovaní pohľadávky žalobcovi
banka nedodržala postup vyplývajúci jej z citovaného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v tom, že medzi

písomnou výzvou banky adresovanou žalovanému a postúpením pohľadávky žalobcovi neuplynula
lehota viac ako 90 kalendárnych dní nepretržite trvajúceho omeškania žalovaného so splnením jehopeňažného záväzku voči banke, kedy môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Žalovanému právny predchodca výzvou zo dňa 09.09.2015

oznámil, že ku dňu 08.09.2015 bol v omeškaní so splácaním úveru v sume 988,31 Eur. Žalovaný výzvu
neprevzal. Zmluva o postúpení pohľadávky žalobcovi bola uzavretá dňa 23.10.2015. Medzi výzvou
zo dňa 09.09.2015 a zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 23.10.2015 uplynula lehota kratšia ako
zákonom predpokladaná lehota 90 dní, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny
predchodca žalobcu pri postupovaní pohľadávky žalobcovi nedodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách. Z tohto dôvodu považoval zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 podľa § 39
Občianskeho zákonníka za neplatnú pre rozpor so zákonom. Keďže v konaní nebolo preukázané, že
žalobca nadobudol platne pohľadávku G. sporiteľne, a.s. voči žalovanému zo zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
a domáhal sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, prípadne, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si voči žalovanému uplatnil trovy odvolacieho konania.

Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. K nesplneniu podmienok v zmysle §
92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom
opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 09.09.2015 a dňa 30.09.2015.

Na základe uvedeného bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust.§
92 ods. 8 zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva. Nestotožnil sa s právnym názorom
súdu, podľa ktorého v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je na splnenie predpokladov podľa tohto
ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení

písomnej výzvy banky. Takýto výklad z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva. Predmetné
ustanovenie pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade
omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ak by
zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu 90
dní od doručenia výzvy, bolo by to v ust. § 92 ods. 8 výslovne a jednoznačne uvedené. Argumentácia

súdu je preto absurdná a v rozpore so základnými súkromnoprávnymi princípmi,
keďže dlžník sa dostáva do omeškania okamihom nezaplatenia splátky v deň splatnosti, nie až po
výzve banky. Dal do pozornosti nález ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 796/2016-65 zo dňa 22.06.2017.
Na základe uvedeného považoval za nesporné, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, nakoľko v konaní bolo nespornými skutkovými tvrdeniami

a tiež predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu
nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva. Žalobca v
súvislosti s platným postúpením pohľadávky poukázal na čl. I bod 7 Zmluvy o splátkovom úvere a na bod

19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky“. Na základe uvedeného zastáva názor, že
splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v konaní ani nebolo potrebné preukazovať,
keďže zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v danom prípade v súlade s § 89 ods. 1
zákona o bankách odchýlne od ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca predložil v konaní relevantné

oznámeniepostupcuopostúpenípohľadávky,ktoré bezďalšiehozakladáaktívnulegitimáciupostupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Okrem toho zastáva názor,
že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva

a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že
by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky.Tátonormanezakladáobčianskoprávnupovinnosťvovzťahu kuklientovibanky,ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Doručenie písomnej výzvybanky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala
dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524

Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
zákona o bankách, ale nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k
dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo viac
ako rok, vyjadril názor, že jeho právny predchodca by konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o
bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému

nezasielal. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa §391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom právnom závere, že neboli
splnené predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, nakoľko právny predchodca žalobcu

nedodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď medzi výzvou zo dňa 09.09.2015, ktorou
oznámil žalovanému omeškanie so splácaním jeho pohľadávky vo výške 988,31 Eur a vyzval ho na
zaplatenie tejto sumy v lehote 15 dní a zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 23.10.2015 uplynula doba
kratšia ako 90 dní, zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa citovaného ustanovenia žalobca v súdnom konaní musí svoju aktívnu vecnú legitimáciu
preukázať platným postúpením pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje

podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k
všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.).
Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej
bankysvojupohľadávku...postúpiť“),akoajjehozaradeniedočastizákonaobankách,ktorejnadpisznie
„Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového

tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za
ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo
výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú,
banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie

v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže
právnym predchodcom žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pripostúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách,
teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 27.01.2009 právny predchodca žalobcu a
žalovaný uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej predchodca žalobcu spoločnosť G.
sporiteľňa, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) poskytol žalovanému úver vo výške 2.350 Eur
a žalovaný sa zaviazal predmetný úver splatiť v 108 mesačných splátkach vo výške 39,91 Eur. Výzvou
zo dňa 09.09.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zameškaných splátok

najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalobca žalovanému zaslal na adresu D. XX/XX,
C., čo preukázal kópiou zaslanej obálky. Predmetná obálka, obsahujúca uvedenú výzvu, bola poštovým
podnikom vrátená odosielateľovi s poznámkou adresát neznámy. Následne právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 30.09.2015 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval žalovaného na
úhradu sumy vo výške 2.160,07 Eur, do 15 dní od doručenia výzvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bolo žalovanému doručované na rovnakú adresu ako vyššie uvedená výzva zo

dňa 09.09.2015 s rovnakým výsledkom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 nadobudol
predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere žalobca. Oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 30.10.2015 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky
podľa § 526 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že výzvu právneho predchodcu
žalobcu zo dňa 09.09.2015 možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou
právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky
banky ku dňu 08.09.2015, vyzval ho na jej uhradenie a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Z obsahu spisu je zrejmé, že zo strany právneho predchodcu žalobcu

nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď výzvu zo dňa
09.09.2015 zasielal na adresu žalovaného uvedenú v zmluve o úvere, napriek tomu, že žalovaný výzvu
neprevzal.

11. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky

pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, spočívajúcej v nepretržitom
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku žalovaného trvajúcej dlhšie ako 90 dní,
ku ktorému súd prvej inštancie uviedol, že pre platné postúpenie pohľadávky sa vyžaduje, aby žalovaný
bol nepretržite 90 dní v omeškaní od doručenia výzvy. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť
žalobcovi, že z predmetného ustanovenia zákona o bankách nevyplýva, že je potrebné, aby bol dlžník v

omeškaní nepretržite 90 dní od doručenia predmetnej výzvy. Podmienkou platného postúpenia bankovej
pohľadávky je písomná výzva banky a omeškanie klienta s plnením čo len časti svojho dlhu, trvajúce
dlhšie ako 90 dní, pričom ale nie je nevyhnutné, aby uvedená doba omeškania klienta uplynula až po
písomnej výzve banky. To znamená, že banka nie je povinná čakať, aby mohla platne postúpiť svoju
pohľadávku na uplynutie 90 nepretržitých dní po výzve, ak je klient v takomto omeškaním už v

čase predmetnej výzvy. Omeškanie dlžníka je časový úsek, ktorý nastal od splatnosti pohľadávky alebo
jej časti, od ktorého dlžník bol povinný plniť, ale neplnil až do jeho zaplatenia. Omeškanie
dlžníka však nemožno počítať od doručenia výzvy, ale odo dňa, keď omeškanie nastalo, teda od prvého
dňa, kedy mal dlžník povinnosť plniť svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť a neplnil.

12. V predmetnej veci tak bolo potrebné preskúmať, či omeškanie žalovaného ako dlžníka zo zmluvy o
úvere trvale nepretržite dlhšie ako 90 dní pred postúpením pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že žalovaný naposledy poskytol
právnemu predchodcovi žalobcu úhradu dňa 20.07.2013, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky bol v
omeškaní 823 dní. Je preto nesporné, že žalovaný bol v omeškaní nepretržite viac ako 90 dní

už v čase doručenia vyššie uvedenej výzvy zo dňa 09.09.2015, a preto, keďže boli splnené podmienky
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, je potrebné považovať postúpenie pohľadávky medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom za platné, preto žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
podanie takejto žaloby.

13. Keďže súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru (odvolacím súdom považovaného za
nesprávny) o neplatnosti postúpenia pohľadávky, ku ktorému došlo skôr ako 90 dní od doručenia výzvy
dlžníkovi, podrobnejšie neskúmal ďalšie okolnosti postúpenia pohľadávky a ani vecne nepreskúmal
žalobcom uplatňovaný nárok. Odvolací súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenounapadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnocoval predložené dôkazy
len v rozsahu potrebnom pre zistenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ďalšie dôkazy nevykonával.
Vykonanie dokazovania, resp. jeho doplnenie v odvolacom konaní tak, aby bolo podkladom pre

rozhodnutie vo veci samej, by nebolo účelné. Bol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude nariadiť vo veci pojednávanie, oboznámiť všetky listinné
dôkazy v spise sa nachádzajúce, prípadne vypočuť strany sporu, následne všetky dôkazy vyhodnotiť

každý samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti a opätovne rozhodnúť vo veci samej i trovách
prvoinštančného a odvolacieho konania s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný (§
391 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).