Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206959
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813206959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne F. Q., nar. X.X.XXXX, bytom B.
XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, ul. Dr. C. Daxnera 86, Vranov nad Topľou,
proti žalovaným 1/ V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, 2/ Poštová banka, a.s., Dvořakovo námestie
4, Bratislava 16, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou, č.k. 5C 298/2013-47 zo dňa 21.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol. Priznal žalovanému v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania
proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dispozičné úkony s majetkom v BSM majú právne následky voči
tretím osobám, proti ktorým smerujú. Z toho dôvodu zákon rozoznáva vo svojich ustanoveniach bežné
veci, ktoré sa týkajú spoločných vecí a ostatnými vecami. Rozlišovanie vecí bežných a ostatných
má opodstatnenie iba vtedy, ak ide o veci spoločné, inak stráca toto rozlišovanie zmysel. Takéto

odôvodnenienašielsúdprvéhostupňaajsrešpektovanoujudikatúrouNajvyššiehosúduČRrozhodnutie
29Obo 162/2005 pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, ktorú uzatvára len jeden z manželov a tiež rozhodnutie
NajvyššiehosúduSR4Cdo123/2008.Poukázalnato,žepriamymdôsledkomtoho,žezmluvyopôžičke,
ktorú ako dlžník uzavrel iba jeden z manželov je zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel
je to, že majetok vo výlučnom vlastníctve druhého z manželov nie je v dôsledku neplnenia záväzku
dlžníka z takejto zmluvy ohrozený. Teda nebol potrený súhlas druhého z manželov pri uzatváraní zmluvy
o pôžičke, preto žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 a 7 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Svoje rozhodnutie
odôvodnila tým, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jedného z manželov. BSM vzniká uzavretím manželstva a tento inštitút predstavuje základnú
úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, v ňom sú vyjadrené rovnaké právne postavenia manželov
po stránke hospodárskej. Do BSM sa dostáva prijatím každý príjem manželov spoločný alebo z nárokutoho - ktorého jednotlivo, či už pracovných činností iných zdrojov, dôchodku. Úver je taktiež zdrojom
BSM, peniaze vyplatené na základe akéhokoľvek úveru, hoc len jedným z manželov za trvania BSM, či
užjeprávnyúkonvtomtoprípadeplatnýalebonie,patriadoBSM.Jepotrebnépovažovalabraťdoúvahy

ustanovenie § 119 ods. 1, 2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné a do tých je možné určite zarátať aj
finančné prostriedky. Predstavuje tak hnuteľnú vec a uzavretie úverovej zmluvy zo strany žalovaného v
1/ rade je právny úkon, ktorý sa týka spoločných vecí pri ktorých došlo k dispozícii, teda prijatiu peňazí
vo výške 1.300 eur tvoriacich ex lege BSM. Pričom suma 1.300 eur nie je bežnou záležitosťou a
žalobkyňa ako manželka ma právny záujem na podaní takejto žaloby aj s poukazom na ustanovenia

§ 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. Žiadala rozhodnúť tak, aby
odvolacím súdom bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené alebo zrušené a vrátené na nové
konanie.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 2/ rade. Ten opakovane poukázal na ustanovenie § 3
Občianskeho zákonníka, § 145 aj 143 Občianskeho zákonníka a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR 4Cdo 123/2008. Za podstatné považoval to, že za predmet vlastníctva a teda ani BSM manželov
sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových
vzťahov. Na tom nič nemení ani záležitosť, že po zániku BSM sa vykonáva vyporiadanie aj spoločných
pohľadávok a záväzkov, preto navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť,
pričom si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového
stavuvecajsprávneprávneposúdi.Natýchtoskutočnostiach,čiužposkutkovejaleboajprávnejstránke
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa ods. 2
z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania, teda žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade sú manželmi.
Manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX vo O. E., ktoré je zapísané v knihe manželstiev, MNZ vo O. E. vo
zväzku R.. ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX. Manželstvo účastníkov naďalej trvá.
Žalovaný v 1/ rade ako dlžník uzavrel zmluvu o úvere č. 7792773413 na sumu 1.300 eur, ktorá bola
žalovanému v 1/ rade poukázaná 3.4.2013. Žalobkyňa sa dozvedela od syna, že žalovaný v 1/ rade

uzavrel zmluvu o úvere. Podľa oznámenia žalovaného v 2/ rade, žalovaný v 1/ rade poskytnutý úver
riadne spláca.

Odvolacie námietky žalobkyne v podstate pozostávali z právnej argumentácie, ktorá bola obsiahnutá
už v žalobe, ktorú podala na súd prvého stupňa a ktoré uviedla pred súdom prvého stupňa v priebehu

konania.

Odvolaciemu súdu neostáva nič iné len poukázať (tak ako to urobil aj súd prvého stupňa) na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, ale aj Najvyššieho súdu ČR, ktoré boli citované aj v rozhodnutí súdu prvého
stupňa. Záverom je možné len konštatovať, že uzavretie úverovej zmluvy žalovaným v 1/ a 2/ rade je

vecou, ku ktorej nebol potrený súhlas žalobkyne. Základnou podmienkou pre aplikovanie ustanovenia
§ 145 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázala žalobkyňa aj v návrhu, v priebehu konania a aj vo
svojom odvolaní, je existencia právneho úkonu, ktorá sa týka spoločných vecí. Ak nie je splnená táto
základná podmienka potom je bezpredmetné zvažovať súhlas druhého z manželov k právnemu úkonu.

Je zrejme, že manželia napriek tomu, že uzavretím manželstva vzniká BSM medzi manželmi môžu
uzatvárať aj právne úkony, ku ktorým sa nevyžaduje súhlas druhého z manželov a zaväzujú takéto
právne úkony len toho z manželov, ktorý právny úkon uzavrel. Neplatnosť úkonu tak ako sa domáhala
žalobkyňa svojou žalobou, by prichádzala do úvahy ak by tento právny úkon zaväzoval aj žalobkyňu,resp. ak by žalovaný v 1/ rade uzatváral zmluvu aj za žalobkyňu. Nič také sa v konkrétnom prípade
nestalo a táto zmluva je zmluvou o úvere, ktorá zaväzuje len samotného žalovaného v 1/rade, ktorý
dosiaľ si svoje povinnosti voči banke plní.

Zo súdnej praxe je zrejme, že napr. zmluva o pôžičke sa nepovažuje za právny úkon týkajúci sa
spoločných vecí. O tom už pojednáva rozhodnutie zverejnené v Zborníku stanovísk správ a rozhodnutí
súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR z roku 1973. Preto správne uzavrel
súd prvého stupňa úvahy o tom, že k uzavretiu zmluvy o úvere nebol potrebný súhlas žalobkyne, nie je

potom možné konštatovať ani rozpor s dobrými mravmi. V konečnom dôsledku hospodárenie účastníkov
konania tak ako aj v iných prípadoch má svoje zákonitosti v priebehu manželstva, t.z. to akým spôsobom
hospodária, resp. nehospodária so spoločným majetkom je vecou konkrétnych manželov, ktorých BSM
sa posudzuje. Z týchto dôvodov sa stotožnil odvolací súd so závermi súdu prvého stupňa a rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil podľa§ 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Zásadne
úspech mala strana žalovaná, teda žalovaní v 1/ a 2/ rade v odvolacom konaní vzhľadom k tomu, že
táto strana si neuplatnila náhradu trov odvolacieho konania, preto žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.