Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200004
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8319200004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: F.. M. J., Z.. XX.X.XXXX, B. H.
XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,

so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 199,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 12Csp/1/2019-50 zo dňa 01.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 199,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 10.01.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť sumu 16,50 eur na súdnom poplatku na účet Okresného súdu

Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a 4
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 54
ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 840,-

eur, reálne jej však bol poskytnutý úver vo výške 719,45 eur, keď žalovaný od schválenej výšky
úveru odrátal žalobkyni poplatok za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok úveru vo výške 120,58 eur a poplatok za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške 62,64 eur, ktoré poplatky boli dohodnuté v zmluvných
podmienkach predmetnej zmluvy v bode 8. odsek 8.1 a 8.4 a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. 21Csp/130/2017 zo dňa 2302.2018 boli vyhlásené za neprijateľné.

Źalobkyňa celkovo žalovanému uhradila na predmetnom úvere sumu 1938,03 eur, ako to konštatoval
žalovaný vo svojom podaní zo dňa 18.6.2018 (č. l. 13 súdneho spisu) a nie 1907,10 eur, ako to uviedol
vo svojom podaní zo dňa 18.01.2019 nachádzajúcim sa na č. l. 24 súdneho spisu. Jednou z primárnychpovinností žalovaného ako nebankového subjektu poskytujúceho finančné prostriedky je viesť si presnú
evidenciu dlžníkom uhradených splátok. Vo svojom podaní zo dňa 18.01.2019 žalovaný uviedol, že v
Stanovisku Veriteľa k úveru č. 8300064533 zo dňa 18.6.2017 je nesprávne uvedená výška žalobkyňou

uhradených splátok, keď platba zo dňa 21.7.2017 je uvedená dvakrát, pričom najprv je uvedená v
sume 30,93 eur a následne je rozpísaná v dvoch samostatných sumách po 14,25 eur a 16,98 eur.
Z toho dôvodu potom celková suma uhradená žalobkyňou podľa žalovaného predstavuje spolu sumu
1907,10 eur. Súd uzavrel, že žalovaný ako právnická osoba spravujúca finančné prostriedky prijaté
od dlžníkov, ktorým poskytla úvery, musí byť dostatočne účtovne a ekonomicky zdatný, aby svoje

účtovníctvo viedol správne a nevykazoval chyby vzťahujúce sa k platbám jej klientov. Z toho dôvodu súd
bral ako smerodajný údaj o výške žalobkyňou zaplatených splátok údaj nachádzajúci sa v stanovisku zo
dňa 18.6.2018 a mal za preukázané, že žalobkyňa uhradila na predmetnom úvere sumu 1938,03 eur.
V prejednávanej veci zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobkyni

reálne poskytnuté, a to vo výške 719,42 eur. Doposiaľ žalobkyňa žalovanému zaplatila už 1938,03 eur,
pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21Csp/130/2017 bola žalobkyni
titulom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému priznaná suma 1018,74 eur. Žalobkyňa
uhradila 1938,03 eur, žalovanému vznikol nárok na vrátenie sumy 718,42 eur. Na strane žalovaného tak
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1218,61 eur. Titulom bezdôvodného obohatenia bol žalovaný

doposiaľ zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1018,74 eur (viď rozsudok OS
Humenné sp. zn. 21Csp/130/2017 zo dňa 23.02.2018), takže na strane žalovaného naďalej existuje
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne vo výške 199,87 eur, ktorého vydanie súd žalobkyni v tomto
konanípriznalazaviazalžalovaného zaplatiťžalobkynititulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniasumu
199,87 eur.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že v konaní predložil
výpis evidovaných platieb. Argument súdu, že je chybou žalovaného, že v skoršom stanovisku uviedol

sumu vyššiu, je v rozpore so zákonom. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia,
a nie zaplatenie rozdielu medzi pôvodným a neskorším stanoviskom žalovaného. Žalobca nepredložil
žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho platby nad rámec rozpisu platieb, ktoré je súčasťou vyjadrenia
k žalobe. Z rozsudku ani nevyplýva, že by žalobca tvrdil a preukázal, že dňa 21.07. 2017 vykonal 2
úhrady po 30,93 Eur. Povinnosť viesť evidenciu neznamená, že nemôže dôjsť k omylu. Nesprávnosť

argumentácie súdu je ďalej v tom, že žalovaný uviedol tú istú platbu omylom 2x v oznámení zaslanom
žalobcovi a nie v tom, že by ju evidoval 2x. Záver konajúceho súdu nie je podložený žiadnou právnou
normou. Ani žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného nespochybnil fakt, že dňa 21.07. 2017 vykonal 2
úhrady v sume rovnajúcej sa 2x 30,93 Eur. Rovnako je z rozsudku nezistiteľné, prečo sa súd domnieva,
že v poradí prvé stanovisko žalovaného je vecne správnym a druhé nie. Predmetom konania bolo

vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe vykonaných dôkazov by teda súd mal vychádzať z toho,
že bolo preukázané, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a v akej skutočnej výške. Súd prvej inštancie
sa žiadnym spôsobom ani nevyporiadal s tým, že predmetom konania môžu byť len nároky, ktoré si
strana nemohla uplatniť v pôvodnom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, žalobu zamietne a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho

zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie. Uplatnil si tiež trovy odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania.
Vo vzťahu k rozsahu úhrad žalobkyne na úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 29.10.2013 odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa

uhradila celkovo sumu 1938,03 Eur. K žalobe žalobkyňa pripojila prehľad prijatých platieb ku dňu
18.06.2018 vyhotovený žalovaným (č.l. 13). Z predmetného prehľadu okrem iného vyplýva, že žalovaný
eviduje úhrady žalobkyne zo dňa 21.07.2017 v sume 30,93 Eur, 14,25 Eur a 16,68 Eur.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že platba zo dňa 21.07.2017 bola v prehľade chybne uvedená
2x, pričom najprv je uvedená v sume 30,93 Eur a následne rozpísaná v 2 samostatných sumách - 14,25
Eur a 16,68 Eur, pričom žalovaný eviduje len 2 samostatné sumy po 14,25 Eur a 16,68 Eur.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaný vo svojom vyjadrení len uviedol, že išlo o omyl, navrhol, aby
existenciu platieb preukázala žalobkyňa. Žalovaný týmto prenáša dôkazné bremeno na žalobkyňu. Tu
však musel žalovaný preukázať svojimi dôkazmi, že išlo o omyl na jeho strane v evidencii platieb, na
preukázanie svojho tvrdenia vo vyjadrení k žalobe ani na pojednávaní dňa 01.04.2019 nič nenavrhol.
Žalovaný nepreukázal, že pri vyhotovení prehľadu platieb ku dňu 18.06.2018 došlo k omylu v evidencii

úhrad žalovanej zo dňa 21.7.2017, z obsahu spisu nevyplýva ani to, že by žalovaný vydal opravný
prehľad úhrad žalobkyne.
Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalovaný právne relevantným spôsobom nevyvrátil skutočnosť
vyplývajúcu z dokumentu ním vyhotoveného (prehľadu platieb žalobkyne k 18.06.2018), a to, že
žalobkyňa v súvislosti s úverom uhradila žalovanému celkovo sumu 1938,03 Eur.
Vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej žalobkyňa mala uplatniť nárok už v predošlom konaní

odvolacísúduvádza,žeprekážkarozsúdenejveci(resiudicata)nastávavtedy,aksamávnovomkonaní
prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Za tú istú vec v zmysle § 230 CSP je potrebné považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu.

V predmetnej veci nemožno dospieť k záveru o totožnosti veci, keďže nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 199,87 Eur uplatnený žalobkyňou v tomto konaní sa opiera o iné skutkové okolnosti
než tomu bolo v konaní 21Csp/130/2017. V skoršom konaní (21Csp/130/2017) sa totiž vychádzalo
z rozpisu úhrad žalobkyne ku dňu 27.02.2017 a k tomuto momentu (z rozsudku OS Humenné
č.k. 21Csp/130/2017-49 zo dňa 23.02.2018 vyplýva, že súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná

uhradila na úver 1738,16 Eur. Súd pri tomto vychádzal z predloženého prehľadu prijatých platieb
ku dňu 27.02.2017). V predmetnom konaní (12Csp/1/2019) sa ale vychádza z neskoršieho rozpisu,
k 18.06.2018, pričom z tohto neskoršieho rozpisu vyplýva, že žalobkyňa v období od 22.03.2017
do 21.07.2017, teda po 27.02.2017 vykonala ďalšie úhrady, v celkovej výške 199,87 Eur. Nakoľko
tieto úhrady predstavujú ďalšie plnenie žalovanej bez právneho dôvodu, prijatím ktorého na strane

žalovaného došlo k vzniku ďalšieho bezdôvodného obohatenia, žalovaný je povinný predmetnú sumu
žalobkyni vydať v zmysle § 451 OZ.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania a výrok o súdnom
poplatku.
Zatohtostavuodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil(§387ods.1CSP).

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
Naopak, plne úspešná bola žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. Keďže zo spisu žalobkyni trovy žiadne v odvolacom

konaní nevyplývajú, podľa čl. 17 CSP jej ich odvolací súd nepriznal.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.