Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210342
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317210342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželov E. R., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, P., právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom,
so sídlom Pugačevova 1, Humenné a R. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, P., právne
zastúpenej JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom Laborecká 1896/58, Humenné, o rozvod
manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. S. R., narodenému XX.XX.XXXX,
zastúpeného v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o odvolaní manžela proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/484/2017-178 zo dňa 28.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o výživnom.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov mal. S. a úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťa na čas po rozvode manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné (ďalej ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd manželstvo R. R., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a E. R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté v Humennom
dňa 25.01.2014, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XX, pod por.č. X r o z v á d z a . II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. S. R., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec sa

z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu sumou po 150,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke
vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. IV. Otec je o p r á v n e n ý sa so synom
stretávať trikrát v týždni v stredu a v piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod., ďalej je otec oprávnený sa
so synom stretávať každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si
maloletého prevezme v škôlke alebo u matky a po skončení stretnutia ho matke aj odovzdá. V prípade,
ak sa stretnutie maloletého s otcom neuskutoční, otec matku o tom upovedomí aspoň 2 hodiny pred
stretnutím. V prípade, ak sa stretnutie otca s maloletým neuskutoční z dôvodu na strane maloletého

prípadne matky, táto otca o tomto upovedomí aspoň 2 hodiny pred stretnutím“.

3. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust.§ 22, § 23 ods.1, 2, 3, 18, § 62 ods.1,2, 4, 5, § 65 ods.1,
§ 75 ods.1 Zákona o rodine.4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa
nežijú spoločne, nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia a vzťahy považoval za trvalo a

vážnerozvrátené.Vovzťahu kvýškevýživnéhokonštatoval,žematkazabezpečujeosobnústarostlivosť
o maloletého, začala pracovať v pracovnom pomere uzatvorenom na dobu určitú do 28.02.2019 so
základnou mzdou 560,- Eur mesačne, otcov príjem vo výške 603,34 Eur mesačne z pracovného
pomeru a invalidný dôchodok predstavuje 199,80 Eur mesačne. Matka má náklady spojené s výživou
maloletého. Iné vyživovacie povinnosti nemá a sumu 150,- Eur považoval za primeranú vzhľadom na

možnosti a schopnosti otca a oprávneného potreby maloletého dieťaťa.

III. Obsah odvolania

5. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a to proti výroku o výživnom. Poukazuje na
to, že súd prvej inštancie nezistil oprávnené potreby mal. S., navrhovateľka predložila výdavky na celú

rodinuanielennasyna,maloletý nieješkolákom,nemáinéaktivity,výškavýživnéhojevysoká.Možnosti
otca také nie sú, aby mal platiť 150,- Eur. Navrhuje platiť 130,- Eur mesačne.

6. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na
to, že súd správne prihliadol aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa a právo dieťaťa podieľať sa na

životnej úrovni oboch rodičov.

7. Matka s odvolaním otca sa nestotožnila, považovala ho za nedôvodné. Navrhla potvrdiť rozsudok
ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď

deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je vecne správny a potvrdil ho podľa § 387 C.s.p.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti, odôvodňujúce určené výživné otca na maloletého S. znížiť na sumu 130,- Eur
mesačne.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, vyhodnotiac odvolacie dôvody otca

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine,
v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vec v celosti správne právne posúdil a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil (§ 220 ods.2 C.s.p.). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie odôvodneným potrebám maloletého S. aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom
rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na
maloletého uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výškyvýživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to výkon
osobnej starostlivosti matky o maloletého syna a skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti
nemajú.

13. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené

potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti
i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných

rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

16. Pokiaľ otec namieta nedostatočne zistené oprávnené potreby maloletého dieťa a nedostatočne
preukázané zo strany matky je potrebné uviesť, že náklady na výživu mal. syna predstavujú náklady
na bývanie, stravu, ošatenie, obuv, kozmetiku, drogériu, náklady na potreby spojené s návštevou
predškolského zariadenia, náklady na hračky a záujmové potreby maloletého s prihliadnutím na jeho
vek . Pokiaľ ide o základné náklady ako sú náklady na bývanie, stravu, tie nie je potrebné dokazovať,

tie sa predpokladajú.

17. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Životná úroveň rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška

mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách, pričom smerodajnou môže
byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napríklad pôžičky, úvery. Cieľom § 62 ods.
5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu
byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje,
že ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné.

18. Mal. S. je zverený do osobnej starostlivosti matky. Je upravený rozsah stretávania sa otca s

maloletým synom . Takto nastavený režim osobnej starostlivosti dostatočne odôvodňuje povinnosť súdu
brať zreteľ pri určovaní výšky výživného na mieru osobnej starostlivosti matky. Táto sa prejavuje v rovine
ako materiálnej, pretože počas osobnej starostlivosti matky zabezpečuje všetky výdavky maloletého na
stravu, dopravu do škôlky , zdravotníckych zariadení a pod., tak aj v rovine nemateriálnej, keď matka
svojim osobným prínosom dbá o všestranný rozvoj maloletého vo sfére duševného života. Obligatórnym

zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine
nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011).19. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že určené výživné
zodpovedá v zmysle zásady fakticity skutočným schopnostiam a možnostiam povinného.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).