Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313232663
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2313232663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený splnomocnencom: Malata,
Pružinský & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným:
1/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. L. XX, 2/ B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom O. L. XX, o zaplatenie
11.073,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 30. októbra 2017 č.k. 5C/148/2014-253 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IVp o t

v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o uloženie povinnosti
žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 6.243,32 eura, úrok vo výške
14,80% ročne zo sumy 4.504,84 eura od 6.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 5.726,46 eura od 24.6.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne

zo sumy 5.726,46 eura od 6.12.2013 do 23.6.2016 v sume 399,02 eura zastavil. Vo výroku II. uložil
žalovanej 1/ a žalovanému 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
v sume 879,03 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III. uložil žalovanej 1/
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.829,94 eura spolu s úrokom vo výške 18,90% ročne zo
sumy 4.445,55 eura od 6.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
4.445,55 eura od 6.12.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku IV.
súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 145 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom ku dňu 23.04.2009 a ku dňu 30.09.2007, § 879f ods. 3 a 4, § 52 ods. 1, § 53 ods.
1, 8, § 54 ods. 1, § 565, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom
na zhora citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí bola podaná
dôvodne. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 23.4.2009 zmluvu o spotrebiteľskomúvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky. Touto zmluvou sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovaným spotrebiteľský úver v sume 10 000,- eur a naopak žalovaní sa zaviazali splatiť ho v
60 anuitných splátkach splatných vždy k 20. dňu príslušného mesiaca vo výške 1. až 59. splátky 236,56

eur, pričom výška 60. splátky bola ponechaná na vôli žalobcu s prihliadnutím na priebeh splácania.
Žalovaní však svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas porušili, čo malo za následok, že žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28.11.2012 a vyzval žalovaných na jeho úhradu. Z listinných
dôkazov založených v spise mal súd preukázané, že žalobca svoje právo zosplatniť úver zrealizoval
rešpektujúc ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a zároveň súd uzavrel, že pohľadávka žalobcu v čase

podania žaloby nebola premlčaná, ktoré premlčanie súd skúmal z úradnej povinnosti. V danej veci
nebolo sporné, že žalovaní porušili svoj záväzok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, to je riadne a
včas úver splácať, obrana žalovaných proti povinnosti zaplatiť dlžnú sumu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bola založená na tvrdení, že odo dňa 29.4.2011, kedy sa žalovanému 2/ stal pracovný úraz, mala
povinnosť splácať tento úver ČSOB Poisťovňa, a.s. V konaní bolo bez pochýb preukázané, že dňa
29.4.2011sastalžalovanému2/pracovnýúraz,vdôsledkuktoréhomubolanapokonpriznanáSociálnou

poisťovňou invalidita s poklesom miery vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %. Zároveň nebolo sporu
o tom, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti,
invalidityapracovnejneschopnostipoisteného-žalovaného2/.SúčasťoutohtopoisteniaboliVšeobecné
poistné podmienky ČSOB Poisťovne, a.s. pre životné poistenie Všeobecná časť VPP-ŽP 2006 zo dňa
22.8.2006 a Osobitné poistné podmienky - Poistenie pre prípad smrti, invalidity, invalidity následkom

úrazu, pracovnej neschopnosti, straty zamestnania B-S,I,IÚ,PN,N 2008 zo dňa 1.4.2008, v zmysle
ktorého vznikol poistenému - žalovanému 2/ nárok na poistné plnenie v prípade vzniku poisteného
rizika, ktoré plnenie sa ČSOB Poisťovňa, a.s. zaviazala vyplatiť žalobcovi vo výške zostatku úveru
ku dňu vzniku poistnej udalosti, ktoré poistné plnenie však nezahŕňa krytie záväzkov vyplývajúcich z
nedodržania zmluvných podmienok, termínov a výšky splátok alebo nesplatenia ostatných peňažných

záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, splatných pred vznikom poistnej udalosti a na krytie záväzkov
vzniknutých po dni vzniku poistnej udalosti. V konaní bolo preukázané, že v priebehu konania t.j. dňa
23.6.2016ČSOBPoisťovňaa.s.vyplatilažalobcovisumu6100,11eurtitulompoistnéhoplneniazdôvodu
priznania invalidity žalovanému 2/ následkom úrazu, ktorú úhradu obratom započítal žalobca na dlžnú
sumu a žalobný návrh z dôvodu plnenia na strane žalovaných vzal čiastočne späť. Otázku nespokojnosti

žalovaných s výškou plnenia zo strany poisťovne nebol súd oprávnený v tomto konaní riešiť, keď
predmetom tohto konania je zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovanými. Pričom z vykonaného dokazovania bolo bez pochýb preukázané, že
nárok žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po čiastočnom späťvzatí je v celom rozsahu dôvodný.
Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. V ďalšom sa

súd zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere k ČSOB kreditnej karte,
pričom mal jednoznačné preukázané, že táto bola platne uzatvorená so žalovanou 1/ dňa 30.10.2007.
Na základe tejto poskytol žalobca žalovanej 1/ úver s úverovým rámcom do výšky 3319,39 eur, ktorý
úver sa zaviazala splácať žalovaná inkasom z jej bežného účtu vždy k 20. dňu v mesiaci v ľubovoľnej
výške, najmenej však vo výške 5 % z dlžnej sumy, minimálne 16,60 eur. Žalovaná 1/ svoju povinnosť

zabezpečiť na svojom účte dostatok finančných prostriedok na úhradu splátky kreditnej karty porušila,
čím sa dostala do omeškania, čo malo za následok vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z kreditnej
karty ku dňu 28.11.2012. Obrana žalovaných, že boli uvedení do omylu pracovníčkou banky, ktorá
im odporučila zobrať si sumu 10.000 eur formou spotrebiteľského úveru a 5.000 eur formou kreditnej
karty, neobstojí. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená so žalovanými dňa 23.4.2009, pričom

zmluva o úvere k ČSOB kreditnej karte, z ktorej žalobca svoj nárok odvodzuje, bola uzatvorená dňa
30.10.2007, teda ešte takmer rok a pol pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
uzatvorená bola len so žalovanou 1/. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
III. tohto rozsudku. Súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok

z omeškania vo výške 8,75 % ročne, nakoľko žalobcom takto uplatnený úrok z omeškania nepresahuje
zákonný úrok z omeškania, ktorý je o osem percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná ku dňu 6.12.2013 vo výške 0,75 %, nakoľko žalovaní sa dostali s
plnením evidentne do omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP v spojení s 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žalovaní procesne zavinili zastavenie konania
v časti, keď po podaní dôvodnej žaloby prišlo zo strany žalovaných prostredníctvom ich poisťovne k
čiastočnému plneniu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a žiadali
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, keď namietali
započítanie jednotlivých platieb zaplatených z ich strany na poskytnutý úver. Sú toho názoru, že pred

poistnou udalosťou zaplatili sumu 6.023,04 eur, ďalej poisťovňa poskytla banke čiastočné plnenie vo
výške 6.100,- eur, za 14 mesiacov - do júna 2012 preplatok vo výške 3.513,- eur, 40 - mesačné poplatky
od syna po 50,- eur 2.000,- eur, takže do októbra 2016 zaplatili za úver sumu 17.636,48 eur, do poistenia
práceneschopnosti od mája 2011 do októbra 2011 do vzniku invalidity sumu 2.389,44 eur. ČSOB banka,
a.s. zúčtovala do 20.11.2017 sumu 20.019,92 eur. Ďalej žalovaní poukázali na to, že nie z ich viny sa

dostali do takej situácie a banka ešte žiada úroky z omeškania, hoci len z úveru by mali mať preplatok
5.507,76 eur. Sú toho názoru, že keby súd trval na vyúčtovaní od banky spätne od júla 2012, ohľadne
stavov na kreditnej karte a stavov na úvere č. 003163750R, tak by nemuselo prebiehať toto súdne
konanie. Žalovaní taktiež uviedli, že ich právny zástupca na poslednom pojednávaní odovzdal súdu ďalší
dôkazový materiál a to prepočty splátok a žiadal súd o zaúčtovanie preplatku na úvere a to na kreditnú
kartu.Vzáveresvojhoodvolaniaopakovanepožiadalisúd,abyvyzvalČSOBbankuovyúčtovaniekudňu

02.05.2011 k poistnej udalosti ako práceneschopnosti, taktiež aby banka uviedla, kam uložila poplatky
za úver od mája 2011 do júna 2012 a kde boli zaúčtované poplatky ich syna od júla 2013 do októbra 2016
po 50,- eur a taktiež žiadali, aby preplatok vo výške 5.500,- eur bol preúčtovaný na účet kreditnej karty.

5. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žiada odvolací

súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Namietajú zmätočnosť a zjavnú
nesprávnosť tvrdení žalovaných obsiahnutých v podanom odvolaní, keď žalovaní vo svojom odvolaní
uvádzajú nesprávne výpočty dlžnej sumy a je zrejmé, že vo svojich podaniach voľne zamieňajú poplatky
a celkové dojednané splátky. Žalovaní namietajú, že žalobcovia zaplatili poplatky vo výške 14x250,96
eur, t.j. 3.513,- eur, avšak uvedené tvrdenie je absolútne nesprávne, keď žalovaní 1/ a 2/ zaplatili za

dané obdobie dokopy poplatky v celkovej výške 250,60 eur a to za poplatky na poistnom, ktorého výška
bola určená priamo v zmluve. Žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní predložili vlastný prepočet dlhu, avšak z
predloženého listinného dôkazu vyplynulo, že žalovaní poukazujú na úhrady, ktoré už žalobca vo svojich
podaniach zohľadnil a na uvedenú skutočnosť upozornil žalobca žalovaných priamo na pojednávaní. Z
uvedeného tak vyplýva, že ak konajúci súd nezapočítal tieto platby duplicitne, postupoval správne. V

zmysle zmluvy o spotrebnom úvere sa žalovaní zaviazali splatiť sumu 14.512,16 eur za predpokladu,
že všetky splátky budú zaplatené včas, pričom uvedená suma nezahŕňa prípadné úroky z omeškania.
Medzi stranami sporu je nesporné, že žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania a žalobca v dôsledku toho
požadoval už len zaplatenie dlžných zákonných úrokov z omeškania. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe
akých skutočností mal žalovaným 1/ a 2/ vzniknúť preplatok, keďže to boli žalovaní, ktorí porušením

svojejzmluvnejpovinnostizapríčinilivznikpovinnostihradiťzákonnéúrokyzomeškania.Žalovanítaktiež
namietajú, že pochybil žalobca pri riešení poistnej udalosti, avšak toto tvrdenie nemôže obstáť, pretože
žalobca nie je poistiteľom a nemohol tak fakticky ovplyvniť prípadnú vinkuláciu poistného plnenia, za
splnenie dlhu sa pritom považuje pripísanie peňažných prostriedkov na účet veriteľa. Žalobca má za
to, že omeškanie dlžníkov nastalo a toto nebol žalobca spôsobilý žiadnym spôsobom ovplyvniť. Taktiež

uviedol, že vznikom poistnej udalosti nezaniká povinnosť žalovaných platiť svoj dlh a poistená osoba má
tak právo, ak sú splnené podmienky stanovené v poistnej zmluve, aby bolo v prípade poistnej udalosti
vyplatenépoistnéplnenie.Žalobcovnárokvočižalovanýmpretovznikompoistnejudalostipreukázateľne
nezanikol. Ďalej žalobca uviedol, že vo vzťahu k pohľadávke z kreditnej karty žalovaná uviedla len
toľko, že údajný preplatok mal byť použitý na úhradu dlhu na kreditnej karte. Nakoľko preplatok, na

ktorý žalovaní odkazujú preukázateľne neexistuje, nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu, že tento mal byť
započítaný v ich prospech, keď súd prvej inštancie po preskúmaní všetkých platieb dospel k záveru,
že z predmetnej zmluvy sú žalovaní ešte dlžní úrok z omeškania. Poistné plnenie krylo len spotrebný
úver a toto nie je možné bez ďalšieho použiť na úhradu z inej úverovej zmluvy, ako to žalovaní 1/ a
2/ žiadajú. Zmluva o kreditnej karte bola uzatvorená podstatne skôr, ako zmluva o spotrebnom úvere

a preto nemožno v žiadnom prípade prisvedčiť tvrdeniu žalovaných o tom, že boli oklamaní zo strany
žalobcu. Žalobca je toho názoru, že spoľahlivo preukázal svoj nárok čo do právneho titulu i výšky a preto
námietky žalovaných sú nedôvodné, nakoľko sa nezakladajú na reálnom skutkovom ani právnom stave.

6. K vyjadreniu žalobcu zaslali písomné vyjadrenie žalovaní 1/ a 2/ podaním zo dňa 18.01.2018 (replika),

v ktorom nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že majú zlé prepočty splácania predmetných úverov. V tejto
súvislosti uviedli, že právny zástupca predložil na dokazovanie zaplatenie úveru po 50,- eur od júla 2013
dooktóbra2016platbyichsyna,t.j.40mesiacov,alenepredložilplatbyzaúver003163250Roduzavretia
zmluvy od 23.04.2009 do 31.04.2011 a nepredložili vyúčtovanie platieb od mája 2011 do júna 2012, t.j.14 mesiacov. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že úver predstavoval sumu 14.512,16 eur ku dňu 23.04.2009.
Do úrazu zaplatili splátky od mája 2009 do apríla 2011 v sume 6.023,04 eur. Za zostatok na poistnú
udalosť by mal predstavovať od mája 2011 8.489,12 eur a toto mala uhradiť ČSOB poisťovňa, a.s., čo

aj uhradila od mája 2011, avšak nie je im známe, akú sumu. Ďalej žalovaní uviedli, že od mája 2011 do
júna 2012, t.j. 14 mesiacov uhrádzali sumu po 250,96 eur a nie je im zrejmé, kde ich banka tieto platby
zaúčtovala, keď ešte aj poisťovňa uhradila poistnú udalosť od mája 2011. Z uvedeného tak vyvodzujú
duplicitné započítanie. Žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili s tým, že žalobca nie je poistiteľom, pretože to vyplýva
z úverovej zmluvy a taktiež nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že poistenie v zmysle platnej právnej úpravy

upravuje prechod práv ako ich oni prezentovali. Sú toho názoru, že v dôsledku poistnej udalosti mala
poisťovňa prebrať povinnosť plnenia namiesto žalovaných a to od tej doby, odkedy poistná udalosť
vznikla. Žalovaní žiadajú zaslať súd kópie všetkých platieb, nakoľko na súde boli doložené platby ich
syna od júla 2013 do októbra 2016 po 50,- eur mesačne a nič iné. Sú toho názoru, že preplatok existuje,
aj keď to žalobca popiera a za tým účelom je potrebné vyžiadať od ČSOB banky vyčíslenie splácania
úveru od uzavretia zmluvy.

7. K vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ zaslal písomné vyjadrenie žalobca podaním zo dňa 23.10.2018
(duplika), v ktorom uviedol, že opakovane žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Žalobca vo svojom vyjadrení opakovane uviedol, že nie
je poistiteľom a nemôže ovplyvniť prípadnú vinkuláciu poistného plnenia a taktiež poistenie v zmysle

platnej právnej úpravy nezakladá prechod práv spôsobom, aký prezentovali žalovaní. Vznikom poistnej
udalosti nezaniká povinnosť žalovaných platiť svoj dlh, len majú právo v zmysle poistnej zmluvy, aby
bolo v prípade poistnej udalosti vyplatené poistné plnenie. Žalovaní prezumujú, že všetky dlhy vrátane
príslušenstva budú zaplatené z uzatvoreného poistenia, pričom však žalovaným ani žalobcovi nie je
vopredzrejmávýškaaničasplnenia.Žalobcaakoveriteľnemôžebyťpoškodenýskutočnosťou,žedlžník

má uzatvorené poistenie. Žalovaní účelovo predkladajú vlastný prepočet dlhu, avšak z predloženého
listinného dôkazu vyplynulo, že žalovaní poukazujú na úhrady, ktoré už žalobca vo svojich podaniach
zohľadnil, na čo boli žalovaní upozornení priamo na pojednávaní. Žalobca spoľahlivo preukázal svoj
nárok čo do právneho titulu i výšky a vznesené námietky žalovaných sa nezakladajú na reálnom
skutkovom ani právnom základe.

8. Z podania žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 05.07.2018 vyplýva, že v tejto žalobe ide o dve rozličné
pohľadávky a to platby za pôžičku kreditná karta z roku 2007 a úver č. 0031632750R z 23.04.2009. Dňa
29.04.2011 utrpel žalovaný 2/ úraz a nemal ďalšie príjmy na účet, bol dlhodobo práceneschopný a potom
od októbra 2011 musel ísť do invalidného dôchodku. V roku 2012 požiadal ČSOB poisťovňu o splnenie

poistenia úveru, avšak odmietli na základe invalidity z dôvodu choroby a nie z dôvodu úrazu. Päť rokov
po úraze sa nevedel dopracovať k tomu, aby ČSOB poisťovňa uhradila ČSOB banke alikvotnú čiastku
istiny 6.100,- eur spätne od októbra 2011 a po roku zistenia chyby ČSOB banky a nevyžiadania poistenia
práceneschopnosti od 02.05.2011 do októbra 2011 po roku naťahovania sumu 1.182,80 eur, dokopy
6.100,- eur plus 1.182,80 eur. Ďalej žalovaní uviedli, že zo sumy 14.512,16 eur je potrebné odpočítať za

mesiac apríl 2009 sumu 199,16 eur od mája 2009 do apríla 2011 23 mesiacov x 250,96 eur, čo je spolu
5.772,08 eur, poplatok za mesiac júl 2010 vo výške 242,34 eur, z čoho vyplýva, že do úrazu do apríla
2011 uhradili banke celkom sumu 6.213,58 eur, z čoho vyplýva, že ČSOB poisťovňa mala banke spätne
zaplatiť sumu 8.298,84 eur (14.512,16 eur - 6.213,58 eur). Od mája 2011 do júna 2012 uhradili banke na
poplatkoch sumu 2.509,98 eur (10x250,98eur), za mesiac marec 2012 sumu 297,42 eur a v mesiaci máj

2012 2x poplatok 243,20 eur plus 241,80 eur, čo všetko spolu predstavuje 3.292,40 eur. Ďalej žalovaným
nie je zrejmé, kam banka zaúčtovala platby od júla 2013 do októbra 2016, čo je 40 mesiacov x 50 eur,
čo spolu predstavuje 2.000,- eur. Sú toho názoru, že im žalobca dlží sumu 5.292,02 eur plus úroky, čo
banka vyrubovala od nich z dôvodu neoprávneného užívania ich peňazí. Sú toho názoru, že prečo by
mali platiť banke úroky za omeškanie, keď aj spätne im mala preplatiť poisťovňa. Taktiež namietali, že

nie je zohľadnená aj platba za práceneschopnosť vo výške 1.182,80 eur, čo takisto ČSOB poisťovňa
uhradila banke. Majú za to, že banka by mala vyhotoviť vyúčtovanie čo a za čo účtovala a za celú splátku
poisťovňa berie zodpovednosť čo poisťovala a nech ČSOB poisťovňa vyúčtuje, koľko vlastne uhradila
ČSOB banke a na akom základe.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných 1/ a 2/
nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., III., ako aj
v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1,2 CSP).

10.Predmetomkonaniapredsúdomprvejinštancievedenéhopodsp.zn.5C/148/2014jenávrhžalobcu,
ktorým sa domáha od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 6.243,32 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 14,8% ročne zo sumy 4.504,84 eur od 06.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 5.726,46 eur od 06.12.2013 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne a taktiež
sa žalobca domáha od žalovanej 1/ zaplatenia sumy 4.829,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
18,9% ročne zo sumy 4.445,55 eur od 06.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75%

ročne zo sumy 4.445,55 eur od 06.12.2013 do zaplatenia.

11. Predmetom konania pred odvolacím súdom je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým súd vo výroku II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovi úrok z omeškania vo výške 879,03 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,

vo výroku III., ktorým uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.829,94 eur spolu s úrokom
vo výške 18,90% ročne zo sumy 4.445,55 eura od 6.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 4.445,55 eura od 6.12.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaných 1/ a 2/ sa odvolací súd zaoberal správnosťou
zisteného skutkového stavu ako aj právneho posúdenia prejednávanej veci.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor,
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

16. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolatelia uviedli v odvolaní do uplynutia

lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolatelia uviedli, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

17. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalovaní v odvolaní neuviedli

žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky
nimi produkované tvrdenia, ktorými argumentovali v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred
súdom prvej inštancie a ani žiadnym inými spôsobmi nevyvrátili právne názory súdu prvej inštancie a
preto považoval odvolanie za nedôvodné.18. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní zásadne vychádza zo skutkového podkladu, ktorý bol
základom rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanými
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie
významné dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z

akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia,ktorézdokazovaniavyplynulianavecaplikovalsprávneprávnepredpisy,ktoréisprávnevyložil.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. <. riadil, uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, uviedol stanovisko žalovaných,

uviedol, aké dôkazy vo veci vykonal, vykonané dôkazy vyhodnotil, uviedol zistený skutkový stav veci a
právne posúdenie k danej veci.

28. Súd prvej inštancie mal preukázané, že nárok žalobcu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 23.4.2009 po čiastočnom späťvzatí z dôvodu úhrady zo strany ČSOB Poisťovňa a.s., ktorá dňa
23.6.2016 vyplatila žalobcovi sumu 6100,11 eur titulom poistného plnenia z dôvodu priznania invalidity

žalovanému 2/ následkom úrazu je v časti zákonného príslušenstva dôvodný, nakoľko žalovaní boli v
omeškaní so splácaním úveru a preto žalobca má nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v
sume 879,03 eura. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
V ďalšom sa súd zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zo Zmluvy o úvere k ČSOB
kreditnej karte uzatvorenej so žalovanou 1/ dňa 30.10.2007 a na jej základe poskytol žalovanej 1/

úver s úverovým rámcom do výšky 3319,39 eur. Žalovaná 1/ svoju povinnosť zabezpečiť na svojom
účte dostatok finančných prostriedok na úhradu splátky kreditnej karty porušila, čo malo za následok
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z kreditnej karty ku dňu 28.11.2012. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.829,94 eura spolu s
úrokom vo výške 18,90% ročne zo sumy 4.445,55 eura od 6.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania

vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.445,55 eura od 6.12.2013 do zaplatenia Žalovaní síce predkladali súdu
vlastný prepočet dlhu, avšak z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaní poukazujú na
úhrady, ktoré už žalobca vo svojich podaniach zohľadnil a súd skonštatoval, že žalobca preukázal svoj
nárok čo do dôvodu i výšky a vznesené námietky žalovaných sa nezakladajú na reálnom skutkovom
základe.

29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

30. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výrokoch II. a

III. a súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania (odvolaním napadnutého bez uvedenia osobitných
odvolacích dôvodov), ktoré neboli odvolateľmi vecne spochybnené s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil ako vecne správny.

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP

a plne procesne úspešnému žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovaným náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).