Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/693/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315224708
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2315224708.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO:
35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 810 00 Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX
205, proti žalovanému: U. X., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - Q., A. XXXX/XX, o zaplatenie
1410,13 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 280,- eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 937,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,75 % ročne z dlžných súm :
- 1217,33 eura od 27. 12. 2012 do 16. 8. 2018,
- 1182,33 eura od 17. 8. 2018 do 18. 9. 2018,
- 1147,33 eura od 19. 9. 2018 do 16. 10. 2018,
- 1112,33 eura od 17. 10. 2018 do 16. 11. 2018,
- 1077,33 eura od 17. 11. 2018 do 18. 12. 2018,
- 1042,33 eura od 19. 12. 2018 do 16. 1. 2019,

- 1007,33 eura od 17. 1. 2019 do 18. 2. 2019,
- 972,33 eura od 19. 2. 2019 do 18. 3. 2019,
- 937,33 eura od 19. 3. 2019 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 72,66 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 13. 11. 2015 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 1410,13 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z dlžnej sumy od 27. 12. 2012 až do zaplatenia).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19. 11. 2010 uzatvorili právny predchodca žalovaného
spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35
923 130 a žalovaný Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v
celkovej sume 2320,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku 60 mesačnými splátkami po 40,- eur.

Žalovaný uhradil celkovo 740,- eur, dostal sa do omeškania so splácaním pôžičky a napriek opakovaným
upomienkam dlžné splátky nedoplatil, teda nedošlo k jej riadnemu a včasnému splácaniu. Žalobca
pristúpil k zosplatneniu celej pôžičky a vyzval žalovaného, listom zo dňa 7. 12. 2012, aby splatil celú
dlžnú čiastku. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 1410,13 eura.3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Uplatnený nárok nijako nerozporoval,, v konaní bol pasívny, preto
skutkové tvrdenia a uplatnený nárok sa považuje za nesporný s poukazom na § 151 ods. 1 CSP.

4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné
dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné

prihliadať.

5. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP,
podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie
stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo13/2009z24.2.2010).Abystranamohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebnédôkazy,

musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec

netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma

zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z
27. 7. 2009).

6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

8. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 11. 2017 pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX tak, že
konanie v časti istiny vo výške 192,80 eura zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.),
žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.) a vrátil žalobcovi prostredníctvom Slovenskej
pošty, a.s. súdny poplatok vo výške 4,80 eura (výrok IV.). Výroky I. a IV. nadobudli právoplatnosť, výroky

II. a III. odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie
sumy 1217,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 27. 12. 2012
do zaplatenia.

10. Písomným podaním 3. 4. 2019 žalobca súdu oznámil, že z dôvodu úhrad zo strany žalovaného,

ku ktorým došlo počas súdneho konania, berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 280,- eur s
prislúchajúcim úrokom. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku naďalej trval. Evidované platby:
- platba vo výške 35,- eur dňa 16. 8. 2018
- platba vo výške 35,- eur dňa 18. 9. 2018
- platba vo výške 35,- eur dňa 16. 10. 2018

- platba vo výške 35,- eur dňa 16. 11. 2018
- platba vo výške 35,- eur dňa 18. 12. 2018
- platba vo výške 35,- eur dňa 16. 1. 2019
- platba vo výške 35,- eur dňa 18. 2. 2019
- platba vo výške 35,- eur dňa 18. 3. 2019.

Z dôvodu čiastočného zaplatenia pohľadávky následne upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 937,33 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75%
p.a. z dlžných súm :
- 1217,33 eura od 27. 12. 2012 do 16. 8. 2018,

- 1182,33 eura od 17. 8. 2018 do 18. 9. 2018,
- 1147,33 eura od 19. 9. 2018 do 16. 10. 2018,
- 1112,33 eura od 17. 10. 2018 do 16. 11. 2018,
- 1077,33 eura od 17. 11. 2018 do 18. 12. 2018,
- 1042,33 eura od 19. 12. 2018 do 16. 1. 2019,

- 1007,33 eura od 17. 1. 2019 do 18. 2. 2019,
- 972,33 eura od 19. 2. 2019 do 18. 3. 2019,
- 937,33 eura od 19. 3. 2019 do zaplatenia.

11. Súd vykonal dokazovanie - Zmluva o pôžičke číslo XXXXXXX, všeobecné obchodné podmienky

(VOP), predžalobná upomienka z 7. 12. 2012 s doručenkou, prehľad splátok a úhrad, čiastočné
späťvzatie žaloby, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

12. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

13. Na základe písomných podaní žalobcu, po začatí pojednávania, vzal žalobca žalobu čiastočne späť
a to v sume 280,- eur s príslušenstvom (z dôvodu zaplatenia tejto sumy žalovaným) a súd preto konanie
v tejto časti zastavil výrokom I. tohto rozsudku a to s poukazom na § 145 ods. 2 CSP (Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.). Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy istiny vo výške 937,33 eura

s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžných súm ako je to uvedené v bode
10. tohto odôvodnenia).14. Dňa 19. 11. 2010 uzatvorili strany Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie pôžičky vo výške 1350,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku 60 mesačnými splátkami
po 40,- eur, ročná úroková sadzba 25,21 %, RPMN 25,21 %, priemerná RPMN 44,57 %, celková čiastka

splatná spotrebiteľom 2320,- eur, konečná splatnosť úveru 20. 11. 2015 (čl. III. zmluvy v spojení s bodom
6.2 VOP) .

15. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 19. 11. 2012.

16. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

17. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom

dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až k), r), y) zák. č. 129/2010 Z.z., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

19. Po posúdení zmluvy, s prihliadnutím na súdnu prax a rozhodnutia vyšších súdnych inštancií, súd
konštatuje, že táto obsahuje zákonom požadované náležitosti, teda bola uzatvorená platne (pozri napr.
Nález ÚS SR z 1. 4. 2015, sp. zn. I.ÚS 640/2014).

20. Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom žalobcu (č. l. 8) a z vyjadrenia

žalobcu z 3. 4. 2019 vplýva, že žalovaný uhradil na splatenie pôžičky:

pred zosplatnením pôžičky:
- 40,- eur dňa 10. 12. 2010
- 40,- eur dňa 25. 1. 2011

- 40,- eur dňa 23. 2. 2011
- 40,- eur dňa 23. 3. 2011
- 40,- eur dňa 24. 5. 2011
- 520,- eur dňa 16. 12. 2011

po zosplatnení pôžičky:
- 10,- eur dňa 29. 1. 2015
- 10,- eur dňa 19. 2. 2015
- 35,- eur dňa 16. 8. 2018
- 35,- eur dňa 18. 9. 2018

- 35,- eur dňa 16. 10. 2018
- 35,- eur dňa 16. 11. 2018
- 35,- eur dňa 18. 12. 2018
- 35,- eur dňa 16. 1. 2019
- 35,- eur dňa 18. 2. 2019

- 35,- eur dňa 18. 3. 2019
spolu tak 1020,- eur.21. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 7. 12. 2012 na zaplatenie dlžných
splátok do 3 dní od doručenia upomienky a to v celkovej výške 1616,- eur. Žalovaný si túto výzvu
neprevzal a tá sa vrátil odosielateľovi dňa 22. 12. 2012, čo sa považuje za deň doručenia, teda žalovaný

mal plniť do 25. 12. 2012, čo je však štátny sviatok, preto postupom podľa § 122 ods. 3 OZ mal plniť
najbližší pracovný deň, t. j. 27. 12. 2012 (štvrtok), a keďže neplnil, dostal sa do omeškania.

22. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval

ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej
identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade
spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
(NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že § 52 ods. 2 veta tretia
občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú,
nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy

založené pred týmto dňom). K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho
zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je
účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv
spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1 ods. 2 jednoznačne stanovuje,
že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka.

23. Žalovanýmalzaplatiťžalobcovi2320,-eur,pričomzaplatil1020,-eur.Malbytedazaplatiťešte1300,-

eur.Žalobcasivšakpoprvomčiastočnomspäťvzatížalobyuplatnil„len“sumunesplatenejúverovejistiny
vo výške 1217,33 eura (následne žalovaný plnil vo výške 280,- eur, teda predmetom konania zostala
suma 1217,33 - 280, t. j. 937,33 eura), čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného
ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa žalovaný zaviazal v
zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť.

24. Vzhľadom k tomu súd žalobe vyhovel v časti 937,33 eura (keďže vo výške 280,- eur žalovaný
plnil, v dôsledku čoho došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby). Keďže sa žalovaný dostal do omeškania,
súd žalobcovi zároveň priznal aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom zohľadnil čiastočne
vykonané platby.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného k 31. januáru 2013,
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. K omeškaniu žalovaného s plnením došlo už dňa 27. 12. 2012, kedy bola platná základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 % p.a., potom úrok z omeškania je 8,75 % p.a. Úroky
z omeškania súd ohraničil dátumom a výškou vykonaných jednotlivých úhrad uvedených v bode 20.
tohto odôvodnenia.

27. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

28. O trovách konania súd rozhodol vo výroku III. v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1
CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Podľa §
256 ods. 1, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak však žalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného,
a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Vnútorná
pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení
konania. V danom prípade žalobca vzal čiastočne späť žalobu z vlastného rozhodnutia, bez zavinenia

žalovaného, a to v časti 192,80 eura a teda uvedené sa berie ako úspech žalovaného. Naopak, v časti
čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 280,- eur s príslušenstvom je zavinením žalovaného, že konanie
sa muselo zastaviť, nakoľko žalovaný plnil po začatí pojednávania. V sporových konaniach sa ohľadom
náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci,
vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti

neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu a neúspechu
strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 86,33 % (1217,33 eura / 1410,13 eura x 100) a
neúspešnývovýške13,67%(čopredstavujeúspechžalovaného).Popomernomrozdelenítrovkonania,

t. j. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu, potom prináleží žalobcovi náhrada trov konania vo
výške 72,66 %. (Úspech žalobcu vyčíslený na 1217,33 eura predstavuje priznanú sumu 937,33 eura a
čiastočné zastavenie konania vo výške 280,- eur, ktoré zavinil žalovaný.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.