Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/21/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308201218
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5308201218.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v občianskoprávnej veci
navrhovateľa M. Ž., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom
so sídlom Mierová 1725, Čadca, proti odporkyni O. M., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, zastúpenej
JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, Čadca, v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva navrhovateľa
p r i k a z u j e :
1) motor do cinkulára v hodnote 16,56 €,
2) pôžičku od V. F. v sume 331,94 €,
3) pôžičku od A. Ž., D.. X.X.XXXX v sume 132,78 €,
4) pôžičku od Š. Ž., D.. XX.X.XXXX v sume 99,58 €.

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva odporkyne p
r i k a z u j e :
1) automatickú práčku Whirpool v hodnote 199,16 €,
2) chladničku v hodnote 265,55 €,
3) plynový sporák Mora v hodnote 66,39 €,
4) príslušenstvo sporáka - napojenie a 2 kusy plynových fliaš v hodnote 66,39 €,

5) 2 kusy kobercov - v spálni a obývačke v hodnote 265,55 €,
6) obývaciu stenu v hodnote 331,94 €,
7) 3 kusy žalúzií na okná v hodnote 66,39 €,
8) 2 sady pohárov a hrnce v hodnote 33,19 €,
9) pôžičku od S. T. v sume 331,94 €,
10) investície do rodinného domu č. súp. XX v sume 578,74 €.

Odporkyňa j e p o v i n n á titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyplatiť odporcovi sumu 1044,55 € v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á titulom výplaty výlučného majetku navrhovateľa navrhovateľovi vyplatiť
sumu 150 € v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca súdny
poplatok za návrh na začatie konania v sume 66 € a súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v sume 66 €, a to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 21.2.2008, sa navrhovateľ domáhal
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vydania bezdôvodného obohatenia voči

odporkyni v rade 1/ O. M. a odporkyniam v rade 2/ S. T. a v rade 3/ L. R.. Navrhovateľ návrh odôvodnil
tým, že manželstvo s odporkyňou v rade 1/ bolo uzatvorené v Rímsko-katolíckom kostole v obci G.
v roku XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 12C/90/2004-59,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2005. Počas trvania manželstva nadobudli s odporkyňou v
rade 1/ hnuteľný majetok z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, a to automatickú
práčku 3-ročnú v hodnote po prepočte na platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk), chladničku Calex 3-

ročnú v hodnote po prepočte na platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk), plynový sporák s príslušenstvom
+ napojenie v hodnote po prepočte na platnú menu 265,55 € (8 000,- Sk), 2 plynové fľaše v hodnote
66,38 € (2 000,- Sk), 2 koberce päťročné v hodnote 265,55 € (8 000,- Sk), zariadenie obývačky trojročné
v hodnote po prepočte na platnú menu 398,33 € (12 000,- Sk), žalúzie na okná osemročné v hodnote
po prepočte na platnú menu 66,39 € (2 000,- Sk), 2ks pohárové súpravy a hrnce osemročné v hodnote

po prepočte na platnú menu 33,19 € (1 000,- Sk), 2ks tanierové súpravy (10-ročné) v hodnote po
prepočte na platnú menu 33,19 € (1 000,- Sk) a drevený luster osemročný v hodnote 33,19 € (1 000,-
Sk). Po rozvode manželstva navrhovateľ odporkyňu v rade 1/ viackrát vyzýval na uzatvorenie dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, avšak odporkyňa v rade 1/ na jeho výzvy nereagovala.
Navrhuje preto, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že súd prikáže automatickú

práčku, chladničku, plynový sporák s príslušenstvom (+ napojenie), 2 plynové fľaše, 2 kusy kobercov
(5-ročných), ďalej obývačku, žalúzie, 2 pohárové súpravy a hrnce, 2 tanierové súpravy a drevený luster
do výlučného vlastníctva odporkyne v rade 1/, ktorá mu bude povinná zaplatiť ako náhradu za tieto veci
sumu po prepočte na platnú menu 780,06 € (23 500,- Sk). Navrhovateľ ďalej v návrhu na začatie konania
uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXXX vedeného pre katastrálne územie G., obec G., okres

Čadca vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi domu súpisné číslo XX sú odporkyne v rade 1/ - 3/.
Vlastníctvo nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve, č. k. D 1262/2001, Dnot 18/2003 po matke O.
U.. Z tohto rodinného domu číslo súpisné XX sa navrhovateľ odsťahoval v roku 2006 po právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 13C/201/2005-27 zo dňa 16.5.2006, ktorý rozhodoval o vyprataní
rodinného domu číslo súpisné XX. Do tohto rodinného domu sa navrhovateľ nasťahoval v roku 1992 z

dôvodu, že s odporkyňou v rade 1/ uzatvorili manželstvo a nemali v tom čase kde bývať. V čase, keď
sa nasťahovali do tohto rodinného domu, bývali spolu so svokrovcami na prízemí, nakoľko jedine toto
bolo zariadené. Zo spoločných príjmov spolu s odporkyňou v rade 1/ v rokoch 1992 - 1994 vybudovali
a zariadili poschodie a podkrovie, v ktorom po jeho vybudovaní žili spoločne s odporkyňou a deťmi. V
tomto čase navrhovateľ postavil i hospodársku budovu, ako aj odpadovú žumpu vedľa rodinného domu

číslosúpisnéXX.Narekonštrukciupredmetnéhorodinnéhodomunebolipoužitéibafinančnéprostriedky
pochádzajúce zo spoločného bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou v rade 1/, ale navrhovateľ
použil i finančné prostriedky, ktoré mu jeho otec vyplatil ako časť splátky z rodičovského domu v sume po
prepočte na platnú menu 464,71 € (14 000,- Sk). Otec mu tiež daroval tehly, ktoré použil pri rekonštrukcii
predmetnéhorodinnéhodomu,atovhodnotepoprepočtenaplatnúmenu331,94€(10000,-Sk).Všetky

rekonštrukčné práce na predmetnom rodinnom dome vykonával navrhovateľ prevažne sám spolu so
svojim otcom Š. Ž. a bratom A. Ž.. Rekonštrukčné práce na rodinnom dome číslo súpisné XX, a práce na
vybudovaní hospodárskej budovy vedľa rodinného domu boli vykonané v rozsahu: drevené schodisko
na poschodie v hodnote po prepočte na platnú menu 663,88 € (20 000,- Sk), odpadová žumpa o
rozmeroch 2 m x 1,5 m x 2 m v hodnote po prepočte na platnú menu 663,88 € (20 000,- Sk), vybudovanie

priečok na prvom poschodí a podkroví rodinného domu + omietnutie priečok + podbíjanie a zatepľovanie
stropov v podkroví + betónovanie podláh v sume po prepočte na platnú menu 2 655,51 € (80 000,- Sk),
vybudovanie kúpeľne (vrátane materiálu) v hodnote po prepočte na platnú menu 1 659,66 € (50 000,-
Sk), vybudovanie kompletnej elektroinštalácie v rekonštruovaných priestoroch v hodnote po prepočte
na platnú menu 796,65 € (24 000,- Sk), ústredné kúrenie v rekonštruovaných priestoroch v hodnote po

prepočte na platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk), hospodárska budova v hodnote po prepočte na platnú
menu 663,88 € (20 000,- Sk). Celkové náklady (práca a materiál), ktorými sa zhodnotila predmetná
stavba - rodinný dom číslo súpisné XX s príslušenstvom, sú vo výške po prepočte na platnú menu 7
435,44 € (224 000,- Sk). Nakoľko tieto náklady hradil navrhovateľ zo spoločných príjmov pochádzajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou v rade 1/, žiada, aby mu táto suma bola vrátená,

nakoľko zhodnotil cudziu vec a na strane odporcov v rade 1/ - 3/ došlo k bezdôvodnému obohateniu. Jezrejmé, že približne 1/3-inu hodnoty domu vybudoval počas spoločného manželstva s odporkyňou v rade
1/,akoajzfinančnéhodaruamateriáluodjehootcavčase,kedyvuvedenomdomebýval,pričomsvojím
konaním zhodnotil majetok odporcov v rade 1/ - 3/. Z tohto dôvodu vzniklo na ich strane bezdôvodné

obohatenie. Vykonanou rekonštrukciou rodinného domu tento ohodnotil na sumu po prepočte na platnú
menu 7 435,44 € (224 000,- Sk), pričom suma po prepočte na platnú menu 796,65 € (24 000,- Sk) bola
finančný a materiálny dar od otca, ktorý žiada zaplatiť odporcami v rade 1/ - 3/. Suma po prepočte na
platnú menu 3 319,39 € (100 000,- Sk) spočíva v použitých materiáloch na predmetnú rekonštrukciu,
ktoré zakúpil počas spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporkyňou v rade 1/ a

suma po prepočte na platnú menu 3 319,39 € (100 000,- Sk) pozostáva z vykonaných prác.

Odporkyne v rade 1/ až 3/ vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré bolo súdu doručené
dňa 21.8.2008, uviedli, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasia, pretože položky o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a skutočnosti k vydaniu bezdôvodného obohatenia
nezodpovedajú tvrdeniam uvedeným v návrhu. S navrhovateľom prebiehali viaceré jednania

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto však pre nereálne požiadavky
navrhovateľa nedospeli k dohode. K veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
odporkyňa v rade 1/ uviedla, že automatická práčka bola zakúpená v roku 2002 za sumu po prepočte na
platnú menu 361,81 € (10 900,- Sk). Jej uvádzaná zostatková hodnota nezodpovedá hodnote uvedenej
v návrhu. Chladničku Calex po osobnej dohode bez povinnosti výplaty jej navrhovateľ nechal, pretože

jej dlžil výživné pre maloleté deti a dohodli sa, že ona mu nebude vyplácať peniaze z chladničky a
súčasne nebude požadovať výživné, čo aj urobila. Ďalej plynový sporák kúpili v roku 1993 aj s dvoma
bombami za sumu po prepočte na platnú menu 82,98 € (2500,- Sk). 2 kusy kobercov boli kúpené v
roku 1994 a 1995 v celkovej hodnote po prepočte na platnú menu 242,32 € (7300,- Sk). Zariadenie
obývacej izby bolo kúpené v roku 1999 za sumu po prepočte na platnú menu 398,33 € (12 000,- Sk).

Pohárové a tanierové súpravy dostali ako svadobné dary. Navrhovateľ časť týchto vecí porozbíjal a
zvyšok si zobral. Drevený luster, súhlasí s tým, aby si ho zobral navrhovateľ. Navrhovateľ nezahrnul do
bezpodielového spoluvlastníctva cinkulár a malotraktor, ktoré si odviezol po rozvode manželstva a tiež
odviezol 3 m3 drevených hranolov, ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva. V časti návrhu
týkajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, pretože všetky

práce a materiál do rodinného domu financovala nebohá matka O. U..

Dňa 4.5.2009 bola súdu doručená zmena žaloby, na základe ktorej navrhovateľ zobral svoj návrh na
začatie konania voči odporkyniam v rade 2/ a 3/ späť a žiadal konanie voči odporkyniam v rade 2/ a
3/ zastaviť. Súčasne navrhovateľ upravil návrh, pokiaľ ide o hnuteľné veci tak, že do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov patrí automatická práčka v hodnote 199,16 € (3-ročná), chladnička Calex v
hodnote 265,55 € (3-ročná), plynový sporák Mora v hodnote 66,39 € (12-ročný), príslušenstvo sporáka
(napojenie a 2 kusy plynových fliaš) v hodnote 66,39 €, 2 kusy kobercov v hodnote 265,55 € (10-
ročných), obývacia stena v hodnote 331,94 € (5-ročná), 3 kusy žalúzií na okná v hodnote 66,39 €
(8-ročné), 2 sady pohárov a hrncov v hodnote 33,19 € (8-ročných), motor do cinkulára v hodnote

16,56 €. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj záväzky voči rodinným príslušníkom
titulom pôžičiek. Do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľ zaradil pôžičku od S. T. vo výške
265,55 €, pôžičku od V. F. vo výške 331,94 €, pôžičku od A. Ž. vo výške 132,78 € a pôžičku od Š.
Ž. vo výške 99,58 €. Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov navrhovateľ zaradil i pohľadávka
účastníkov proti podielovým spoluvlastníkom rodinného domu číslo súpisné XX, ktorá vznikla titulom

nákladov na prestavbu predmetného rodinného domu, ktoré vynaložili zo spoločných prostriedkov.
Náklady účastníkov boli jednak vo forme použitého materiálu, vynaloženej práce, ako aj peňažných
prostriedkov, ktoré boli minuté na zakúpenie materiálu, resp. vyplatenie robotníkov. V tejto súvislosti
navrhovateľ i naďalej zotrval na tom, že najväčší kus práce vykonal práve on, pretože odporkyňa sa
venovala predovšetkým starostlivosti o deti a domácnosť. Náklady, ktoré boli vynaložené na prestavbu

rodinného domu číslo súpisné 71, boli podľa jednotlivých dielčich prác nasledovné: drevené schodisko
na poschodie v hodnote po prepočte na platnú menu 663,88 € (20 000,- Sk), odpadová žumpa o
rozmeroch 2 x 1,5 x 2 m v hodnote po prepočte na platnú menu 663,88 € (20 000,- Sk), vybudovanie
priečok na prvom poschodí a podkroví rodinného domu + omietnutie priečok + podbíjanie a zatepľovanie
stropov v podkroví + betónovanie podláh v sume po prepočte na platnú menu 2655,51 € (80 000,- Sk),

vybudovaniekúpeľnevrátanemateriálovvhodnotepoprepočtenaplatnúmenu1659,96€(50000,-Sk),
vybudovanie kompletnej elektroinštalácie zrekonštruovaných priestorov v hodnote po prepočte na platnú
menu 796,65 € (24 000,- Sk), ústredné kúrenie v rekonštruovaných priestorov v hodnote po prepočte na
platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk), hospodárska budova (šopa) v hodnote po prepočte na platnú menu663,88 € (20 000,- Sk). Pohľadávka, ktorá patrí do BSM, je pohľadávka účastníkov proti podielovým
spoluvlastníkom rodinného domu č. súp. XX titulom nákladov na prestavbu rodinného domu vo výške
7435,44 €. Zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM boli použité finančné prostriedky na prestavbu

predmetného rodinného domu vo výške 6 638,78 € (200 000,- Sk) a ostatné finančné prostriedky vo
výške po prepočte na platnú menu 7 966,54 € (24 000,- Sk), ktoré vynaložil navrhovateľ zo svojho, t.j.
výplata z rodinného domu vo výške po prepočte na platnú menu 464,71 € (14 000,- Sk) a staré tehly vo
výške po prepočte na platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk).

Uznesením, č. k. 10C/21/2008-62 zo dňa 24.9.2009 súd pripustil zmenu návrhu vykonanú podaním zo
dňa 16.3.2009, ktoré bolo doručené súdu dňa 4.5.2009 v znení, aby súd rozsudkom vo veci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne (odporkyne v
rade 1/) automatickú práčku v hodnote 199,16 €, chladničku Calex v hodnote 265,55 €, plynový sporák
Mora v hodnote 66,39 €, príslušenstvo sporáka v hodnote 66,39 €, 2 kusy kobercov v hodnote 265,55 €,
obývaciu stenu v hodnote 331,94 €, 3 kusy žalúzií na okná v hodnote 66,39 €, 2 sady pohárov a hrncov

v hodnote 33,19 €, záväzok titulom poskytnutej pôžičky S. T. vo výške 265,55 €, pohľadávku účastníkov
proti podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súpisné číslo XX titulom nákladov na prestavbu
predmetného rodinného domu vo výške 7435,44 €, do výlučného vlastníctva navrhovateľa, aby prikázal
motor do cinkulára v hodnote 16,56 €, záväzok titulom poskytnutej pôžičky V. F. vo výške 331,94 €,
záväzok titulom poskytnutej pôžičky A. Ž. vo výške 132,78 €, záväzok titulom poskytnutej pôžičky Š. Ž.

vo výške 99,58 € a uložil odporkyni v rade 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9012,15 € z titulu
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasne súd citovaným uznesením konanie v
časti o návrhu navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia proti odporcom v rade 2/ a 3/ zastavil
a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom v rade 2/ a 3/ trovy konania vo výške 1166,73 €.

Po zastavení konania voči odporkyniam v rade 2 a 3 súd ďalej konal už iba s O. M. ako s jedinou
odporkyňou.

Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2014 navrhovateľ na základe predchádzajúcej výzvy súdu
konkretizoval každú jednotlivú položku vložených investícií. Investície do dreveného schodiska

prestavovali náklady na zakúpenú drevenú foršňu v hodnote 150 €, narezanie hranolov 10 x 10 cm
s dĺžkou 2,5 m, vymeranie a vybitie dier na odpočívadlá, zabudovanie hranolov do stien, vyváženie a
obmurovanie v hodnote 80 €, vyhobľovanie foršne na presnú hrúbku a orezanie na rovnakú šírku v
hodnote 100 €, práce stolárov na rezanie a na robenie čapov na schodisko a na osadenie schodiska
v hodnote 100 €, kúpu dosiek na podbitie schodiska v hodnote 50 € a prácu navrhovateľa na tomto

schodisku v hodnote 183,88 €. Vložené investície do odpadovej žumpy navrhovateľ špecifikoval na kúpu
štrku v hodnote 150 €, kúpu cementu v hodnote 100 €, vykopanie žumpy (dĺžka 2 metre, hĺbka 2 metre,
šírka 1,5 metra) v hodnote 163,88 €, zašalovanie a zabetónovanie žumpy v hodnote 150 €, vykopanie
a osadenie, pripojenie a uloženie rúry a zasypanie rúr v hodnote 100 €. Vložené investície do priečky
na prvom poschodí navrhovateľ špecifikoval na vyčistenie a vynášanie sutín a sena z prvého poschodia

rodinného domu v hodnote 200 €, kúpu vápna, cementu, piesku, dosiek na podbíjanie a zatepľovacej
vaty, vymurovanie štyroch priečok, ohádzanie priečok, vyrovnanie podláh, poterov v hodnote 2455,51 €.
Vložené investície do kúpeľne navrhovateľ špecifikoval na kúpu cementu, štrku v hodnote 200 €, kúpu
lepidla v hodnote 200 €, obklad a dlažbu do kúpeľne v hodnote 1059,70 € a svoju prácu na kúpeľni
navrhovateľ vyčíslil v sume 200 €. Vložené investície do elektroinštalácie navrhovateľ vyšpecifikoval na

zaobstaranie 50 m kábla v sume 350 €, 4 ks zásuviek na 220 V v sume 200 € a 1 ks svetlo luster v sume
219,65 €. Vložené investície do ústredného kúrenia pozostávajú z kúpy 5 ks radiátorov s uzávermi, kúpy
30 m plastových trubiek, kúpy 10 ks kolien a 20 ks úchytov na stenu v celkovej sume 331,94 €. Vložené
investície do hospodárskej budovy o rozmeroch 7 m x 3 m pozostávajú z narezania dreva v lese na
konštrukciu, porez dreva na pobitie hospodárskej budovy, prikrytie strešnou krytinou, kúpy plechu na

strechu, stavby skeletu budovy, obytie skeletu v celkovej hodnote 663,88 €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, výsluchom svedkov Š. Ž., Š. Ž., A. Ž., A.
R., M.C. G., S. G., M. T., výsluchom S. T. a L. R., pripojeným spisom 13C/201/2005, pripojeným spisom
12C/90/2004, ako aj obsahom celého spisového materiálu 10C/21/2008 a na základe takto vykonaného

dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa XX. X. XXXX a rozvedené bolo rozsudkom
Okresného súdu Čadca, č. k. 12C/90/2004-59 zo dňa XX.X.XXXX s právoplatnosťou dňa 1.10.2005.V priebehu konania sa účastníci zhodli na okruhu hnuteľných vecí patriacich do masy bezpodielového
spoluvlastníctva, ako aj na ich hodnote. Zhodli sa na tom, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva

patrí automatická práčka v hodnote 199,16 €, chladnička Calex v hodnote 265,55 €, plynový sporák
Mora v hodnote 66,39 €, príslušenstvo sporáka v hodnote 66,39 €, 2 kusy kobercov v hodnote 265,55
€, obývacia stena v hodnote 331,94 €, 3 kusy žalúzií na okná v hodnote 66,39 €, 2 sady pohárov a
hrncov v hodnote 33,19 €. Tak isto sa zhodli na zaradení motora do cinkulára do masy bezpodielového
spoluvlastníctva s tým, že odporkyňa súhlasila aj s hodnotou tohto motora. Zhodli sa tiež na tom, že do

ich bezpodielového spoluvlastníctva nepatria 2ks tanierových súprav a drevený luster a tieto žiadali z
masy bezpodielového spoluvlastníctva vylúčiť.

K malotraktoru, ktorý odporkyňa navrhla zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva s
navrhovateľom, odporkyňa uviedla, že malotraktor kupovaný nebol. Bol zhotovený svojpomocne
navrhovateľom. Navrhovateľ ho robil asi 5 rokov. Možno v období rokov 1993 - 1998. Jednalo sa o

dvojkolesový malotraktor s rúčkami. Navrhovateľ niektoré súčiastky kúpil, niektoré, napríklad trúbky, vzal
z materiálu, ktorý mali doma. Tento malotraktor môže mať hodnotu po prepočte na platnú menu asi
331,94 € (10 000,- Sk). Na tomto si navrhovateľ odviezol svoje veci, cinkulár, keď odchádzal z domu.

Navrhovateľ uviedol, že malotraktor je vlastne frézka. Nadobudol ju ešte za slobodna, a to tak, že mal za

slobodna motorku a z toho ju poskladal. Mal aj ďalšie súčiastky a tieto mal od svojho otca. Rovnako za
slobodna. Za trvania manželstva traktor iba poskladal. Mal motorku Jawa 250, panelovku a z nej použil
motor a na takúto frézku nie je potrebné nič viac, iba motor, prevodovku, kolesá a nejaké trúbky na rúčky,
a to všetko mal od otca. A takto má frézku doposiaľ.

K položke drevené hranoly odporkyňa uviedla, že sa jednalo o drevené hranoly, ktoré nekupovali, mali z
ich lesa, ktorý je tohto času vo vlastníctve jej a jej sestier (pôvodných odporkýň v rade 2/ a 3/). Jednalo
sa o zložené hranoly na kope o rozmeroch asi 1 m x 1,20 m s dĺžkou asi 3 m. Boli to vysušené hranoly
a mali hodnotu po prepočte na platnú menu 331,94 € - 497,91 € (10 000 - 15 000,- Sk). Tieto hranoly
si navrhovateľ odviezol po rozvode asi v roku 2006.

Navrhovateľ k hranolom uviedol, že išlo o 17 hranolov v dĺžke 2,3 m, to boli najdlhšie. Tieto si narezal
on sám a doviezol si ich z lesa, avšak nie z lesa, ktorý patril odporkyni a pôvodným odporkyniam v rade
2 a 3, ale zo spoločného, tzv. M., kde má podiel i jeho matka. Toto drevo mu darovala jeho matka. Preto
nepatrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva.

Pokiaľ išlo o vložené investície do rodinného domu súpisné číslo XX, navrhovateľ i odporkyňa k týmto
v rámci svojich výpovedí uviedli nasledovné:

K investíciám do dreveného schodiska navrhovateľ uviedol, že schody robil s kamarátom. Drevo kupoval

u F. za trvania manželstva. U F. ide o pílu na F.. Na pojednávaní dňa 16.1.2009 uviedol, že drevo na
schodisko stálo 3000,- Sk a kupované bolo asi v roku 1997 - 1998. Na pojednávaní dňa 11.3.2014
uviedol, že drevo na schodisko stálo v tom čase 3500,- Sk + platil dovoz 500,- Sk. Navrhovateľ ďalej vo
vzťahu k drevu uviedol, že drevo bolo kupované bez faktúry. Drevo si musel nechať ohobľovať. K jeho
ohobľovaniu došlo u jeho krstného otca, ktorý je tohto času už mŕtvy. Krstnému otcovi platil dosť, spúšťal

mu, pretože drevo musel nechal ohobľovať na rovnakú hrúbku. Na dnešnú dobu by to bolo asi 100 €,
ktoré mu zaplatil. Musel si narezať hranoly, tieto narezal z dreva, hranoly nekupoval. Dosky na schodišti
si narezal sám, nahobľoval a urobil na nich perodrážku. Na pojednávaní dňa 16.1.2009 uviedol, že pri
schodisku mu pomáhali kamaráti M. C. a M. C., ktorým neplatil za to nič, iba pohostenie. Na pojednávaní
dňa 11.3.2014 uviedol, že kamarátovi musel niečo za pomoc pri prácach na schodišti zaplatiť. Zaplatil

mu symbolickú cenu, pretože kamarát kamarátovi vtedy pomohol.

K otázke, z akých finančných prostriedkov bola kúpa drevo platená, navrhovateľ uviedol, že vtedy robil
alebo bol na nemocenskej. Keď bol na nemocenskej, dosahoval príjem okolo 10 000,- Kč.

Odporkyňakinvestíciámdodrevenéhoschodiskauviedla,žehranolynaschodiskobolizichlesa.Drevo,
ktoré sa kupovalo u F., toto objednávala jej mama. Drevo odporca doviezol. Nevie o tom, že by niekto
drevo bol spracovával a že by sa mu bolo za to platilo.K investíciám do odpadovej žumpy navrhovateľ uviedol, že žumpu vybudoval tak, že vykopal dieru, ktorá
bola o dĺžke 2 m, hĺbke 3 m a šírke 1,5 m. Na túto žumpu kupovali štrk, cement. Žumpa bola vytvorená za
trvania manželstva. Materiál bol kupovaný spoločne s odporkyňou za trvania manželstva. Vtedy predali

teličku a za to kúpili materiál. Teľa bolo spoločné, pretože o toto teliatko sa spoločne starali. On kosil
trávu pre teľa, a tak isto za oplodnenie kravy platili oni. Materiál kúpili aj z úspor. Žumpa bola budovaná
až po smrti matky odporkyne pani U. niekedy v roku 2002 alebo 2003.

Odporkyňa potvrdila vyjadrenie navrhovateľa vo vzťahu k teľaťu. Uviedla, že s teľaťom je to pravda.

Kravu jej sestry nechali a tá už bola v tom období teľná. Teliatko sa predalo asi keď malo 7 alebo 8
týždňov a z toho sa to financovalo. Kupoval sa štrk, kupoval sa cement. Za predaj teliatka dostali na
vtedajšiu menu asi 6500,-- Sk až 7000,- Sk. Tieto prostriedky sa do žumpy investovali. Úspory nemali,
pretože navrhovateľ býval v tom období väčšinu času práceneschopný.

Vo vzťahu k pokladničným dokladom nachádzajúcim sa na čl. 8 súdneho spisu o úhrade sumy po

prepočte na platnú menu 17,42 € a na sumu 5,58 €, ktoré oba príjmové pokladničné doklady boli zo dňa
11. 9. 2002 odporkyňa uviedla, že išlo o doklady súvisiace so stavbou žumpy. Navrhovateľ uviedol, že
išlo o doklady o úhradách za materiál v súvislosti s rekonštrukciou domu.

K vloženým investíciám do priečok na prvom poschodí navrhovateľ uviedol, že muroval všetky priečky

na poschodí rodinného domu, pretože tam bola iba hlavná priečka a drevené stropnice. Priečky budovali
spolu s bratom A. Ž.. Jednalo sa o štyri priečky. Tak isto s bratom robili aj všetky omietky. Materiál na to
kupovali spolu s odporkyňou. Na priečky sa kupoval piesok, štrk, cement. Kupovali sa 3 kubíky piesku,
20 vriec vápna, 10 vriec cementu. Na priečky boli použité aj tehly, ktoré boli matky odporkyne pani U.,
keď stavala dom a neboli použité, ale tieto tehly už boli poškodené. Zvyšok mu dal otec.

Odporkyňa vo vzťahu k investíciám do priečok na pojednávaní dňa 16.1.2009 uviedla, že nie je pravdou,
že všetky priečky na poschodí budoval navrhovateľ. Robila to partia. Murár je už nebohý, ale žijú ešte
jehopomocníciA.B.aV.G.Á..Zatútoprácusaimplatilo.Murárbral800,--Skaž1000,-Skzamiestnosť,
pomocníci po 400,- Sk. Okrem toho sa im dávalo pohostenie. Polovicu na to prispela matka, aby sa im

to mohlo zaplatiť. Na pojednávaní dňa 11.3.2014 uviedla, že materiál na priečky, tak skoro celá časť
tohto materiálu tam bola. Rovnako tam boli aj dosky a tieto kupovala jej matka ešte pred uzatvorením
manželstva. Boli tam aj tehly. Priečky urobil bývalý švagor, avšak matka musela napýtať murárov, aby
to títo ohádzali a aby to dali do poriadku a ona im aj zaplatila za ohádzanie týchto priečok. Oni platili
jedlo a pitie. Ďalej odporkyňa vo vzťahu k investíciám do priečok uviedla, že jednu priečku im chýbalo

domurovať, a tak im na túto priečku dal tehly otec navrhovateľa. Tieto tehly boli už použité, bolo ich málo,
bolo ich približne 300 - 500 ks. Podlahu potom už pokladali všetci.

Vo vzťahu k investíciám vloženým do kúpeľne navrhovateľ uviedol, že pomáhal pri prácach na budovaní
kúpeľne na prízemí rodinného domu číslo súpisné XX S. G.. Bolo to niekedy v roku 2002 - 2003. Materiál

mala kúpený matka odporkyne pani U. a niečo mala kúpené L. R., rod. U.. On pomáhal pri týchto prácach
na kúpeľni. Kúpeľňu pomáhal obmurovať. Pomáhal pri jej betónovaní, pri osadení vane a podobne.
Švagor kúpil dlažbu a kúpil obklad na túto kúpeľňu. V čase, kedy sa robila kúpeľňa, bola už matka
odporkynedvarokymŕtva.Nakúpeľňukupovali3kubíkyštrkuacementuanákladynatobolivynaložené
z ich spoločných prostriedkov s odporkyňou.

K položke obklad a dlažba do kúpeľne v sume spolu 1059,70 €, ktorá bola zahrnutá do vložených
investícií na kúpeľňu, navrhovateľ uviedol, že to nie sú náklady, ktoré vynaložili oni na túto kúpeľňu.

Odporkyňa k tejto položke uviedla, že kúpeľňu robil bývalý švagor O. T. a s ním M. G.. Náklady na

kúpu cementu, štrku, lepidla, obkladu a dlažby do kúpeľne znášala jej matka. Kúpeľňa sa rekonštruovala
približne v rokoch 1996 - 1998. Nie je preto pravdou, že matka bola v čase, kedy sa rekonštruovala
kúpeľňa, už mŕtva. Dlažbu na túto kúpeľňu kúpila sestra L. R. a obklad kupovala mama s neterou S.
G.Č. a sestrou S. T..

K vloženým investíciám do elektroinštalácie navrhovateľ uviedol, že kábel si priniesol z roboty,
zásuvky si kupoval a elektrinu si sám natiahol. Vo vzťahu k lustru, ktorý bol zahrnutý do investícii na
elektroinštaláciu, uviedol, že ide o drevený luster a tento identifikoval ako drevený luster, ktorý bol
vylúčený z masy bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou.Vo vzťahu k investíciám na elektroinštaláciu odporkyňa uviedla, že navrhovateľ elektroinštaláciu urobil,
urobil 4 zásuvky a svetlo, ale elektroinštaláciu do celého poschodia robili až s terajším manželom.

Navrhovateľ natiahol iba kábel do štyroch zásuviek a i to nekvalitne.

K vloženým investíciám do ústredného kúrenia, ktoré navrhovateľ vyšpecifikoval v celkovej sume 331,94
€, navrhovateľ uviedol, že radiátory kúpili, boli staršie, zaplatili za ne na vtedy platnú menu asi 3000,- Sk.
Konkrétne išlo o plastové trúbky a radiátory do troch izieb, v každej po 25 článkov a tiež ďalší radiátor

na schodisko. Kúpil aj trubky, kolená a bolo to treba už iba namontovať.

Odporkyňa k položke ústredného kúrenia uviedla, že radiátory kúpili. Boli staršie, kúpili ich na
vtedy platnú menu asi za 1000,- Sk. Na ústredné kúrenie bol zakúpený aj materiál podľa fotokópií
pokladničných dokladov znejúcich na sumu po prepočte na platnú menu 33,72 € (1016,- Sk) zo dňa
23.10.2003 a na sumu po prepočte na platnú menu 49,99 € (1506,- Sk) zo dňa 23.10.2003. Toto bolo

zakupované z pôrodného, keď sa im narodila štvrtá dcéra V..

Nákup uvedeného materiálu z pôrodného navrhovateľ rozporoval. Uviedol, že pôrodné na dcéru V.
doposiaľ nebolo z príslušného úradu vybraté.

K ďalšej položke vložených investícií, a to investícií do hospodárskej budovy, navrhovateľ uviedol, že
hospodársku budovu postavil sám. Je dlhá asi 7 m a široká 3 m. Bola postavená z dreva, z pologuľatiny a
z plechu. Drevo bolo získané zo spoločného lesa, kupované nebolo. Všetku robotu na tejto hospodárskej
budove robil sám. Odporkyňa tohto času už túto budovu zbúrala a na jej mieste postavila novú, o niečo
menšiu. Plech na strechu tejto hospodárskej budovy bol kupovaný pod rukou, išlo o starší plech. Cenu za

tento plech si už nepamätá. Hospodárska budova bola postavená po dvoch rokoch, ako sa tam priženil.

Navrhovateľka k tejto položke vložených investícií do hospodárskej budovy potvrdila, že hospodárska
budova tam bola. Drevo bolo získané z lesa, ktorého je teraz ona podielničkou a predtým bola
podielničkou jej mama. Táto hospodárska budova bola zbúraná, pretože začala odhnívať a na jej mieste

bola postavená nová, menšia hospodárska budova.

Odporkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že počas manželstva mala pôžičky od svojich sestier,
pôvodných odporkýň v rade 2/ a 3/, pretože navrhovateľ počas manželstva nepracoval. Musela pracovať
onaalebožilizosociálnychdávok.KonkrétneodsestryS.T.(pôvodnejodporkynevrade2)malapôžičku

na zaplatenie nedoplatkov na elektrinu v období rokov 2004 - 2005 vo výške po prepočte na platnú menu
331,94 € (10 000,-- Sk). Doposiaľ jej vrátila asi sumu po prepočte na platnú menu 66,39 € (2000,- Sk).
Mala pôžičku aj od svojej druhej sestry L. R. (pôvodne odporkyne v rade 3/). Túto mala počas trvania
manželstva asi v roku 1998 vo výške 4500,- Sk na zakúpenie uhlia. Túto pôžičku jej doposiaľ nevrátila.

Navrhovateľuvedenépôžičkypotvrdilauviedol,žeonsámztýchtopôžičieknevrátilnič.Nemávedomosť
o tom, či a koľko z týchto pôžičiek vrátila odporkyňa. Navrhovateľ tiež uviedol, že mali pôžičky aj od
jeho súrodencov, konkrétne od sestry V. F., na zaplatenie elektriny. Bola to suma po prepočte na platnú
menu 331,94 € (10 000,- Sk) a bolo to v období roku 2004 - 2005. Ďalšiu pôžičku mal od brata A. Ž.
asi v sume po prepočte na platnú menu 99,58 € -132,78 € ( 3000,- Sk až 4000,- Sk). Bolo to asi v roku

2003 a jednalo sa o pôžičku a stravu. Tiež mali takúto pôžičku od jeho rodičov. Bolo to asi v roku 2000
a táto pôžička bola tiež asi v sume po prepočte na platnú menu 99,58 € (3000,- Sk). Z týchto pôžičiek
od svojich príbuzných dosiaľ nič nevrátil, pretože nemá z čoho, nakoľko musí platiť výživné na deti a
je na sociálnej podpore.

Odporkyňa potvrdila, že skutočne počas manželstva mali pôžičku od sestry navrhovateľa V. F. v sume po
prepočte na platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk), ale bolo to z toho dôvodu, že mali veľký dlh v obchode,
pretože nemali čo jesť, keď navrhovateľ nepracoval. Vtedy v obchode mali dlh vo výške po prepočte na
platnú menu 497,91 € (15 000,- Sk) a na uhradenie tohto dlhu im sestra navrhovateľa požičala sumu po
prepočte na platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk). Ona z tejto pôžičky nevrátila nič, pretože sama musela

uhradiť ešte zvyšok dlhu v obchode. Bolo to vtedy, keď navrhovateľ mal požiadané o dôchodok a z toho
dôvodu im zastavili výplatu sociálnych dávok. V podstate určitý čas žili iba z rodinných prídavkov a z
materskej. Následne navrhovateľovi dôchodok neschválili a boli im opätovne priznané sociálne dávky.
Za toto obdobie im však vznikli spomenuté dlhy.O ďalších pôžičkách voči bratovi A. Ž. a rodičom navrhovateľa odporkyňa na pojednávaní dňa 16.1.2009
uviedla,žektýmtosavyjadriťnevie,nemáotomvedomosť.Možnotubolapôžičkaodbratanavrhovateľa

z dôvodu, že bol nejaký rozdiel dvoch dní a bolo potrebné doplatiť splátku na chladničku, ale potom sa
táto pôžička mala bratovi navrhovateľa vrátiť. Nie je si tým však istá. Na pojednávaní dňa 11.3.2014 vo
vzťahu k pôžičke od A. Ž. uviedla, že si myslí, že im bol dovezený nejaký materiál, asi približne o dva dni
skôr, preto si od brata navrhovateľa na tento materiál požičali sumu po prepočte na platnú menu 49,79 €
až 56,43 € (1500,-- Sk - 1700,- Sk). Tieto prostriedky by mali byť vrátené. Do zvyšku sumy po prepočte

na platnú menu 132,78 € (4000,- Sk) prostriedky by vrátené byť nemali.

Vo vzťahu k pôžičke od rodičov navrhovateľa odporkyňa uviedla, že o takejto pôžičke nevie. Má
vedomosť iba o sume po prepočte na platnú menu 13,27 € (400,- Sk), ktorú jej dala matka navrhovateľa.
Bolo to niekedy asi v roku 2002, keď bolo treba ísť k doktorovi a matka navrhovateľa jej vyplatila túto
sumu. Bola to suma pre navrhovateľa. Ona mu ju odovzdala a túto sumu sama matke navrhovateľa

nevrátila. Na pojednávaní dňa 11.3.2014 uviedla, že svokra ju stretla u lekára a tam jej dala sumu po
prepočte na platnú menu 13,27 € (400,- Sk), ostatné peniaze do sumy 99,58 € boli pravdepodobne
peniaze, ktoré si požičiaval navrhovateľ od matky, avšak už v čase, keď boli rozvedení, ale ešte bývali
spolu v rodinnom dome číslo 71.

Navrhovateľ poprel existenciu pôžičiek, ktoré by si bol vzal po rozvode manželstva s odporkyňou.
Uviedol, že po rozvode manželstva už žiadne pôžičky nemal. Pôžičky mal iba za trvania manželstva,
čo si brali napríklad na stavbu.

V konaní bola vypočutá S. T., v tom čase v procesnom postavení odporkyne v rade 2/. Uviedla, že

kúpeľňu robil jej manžel, t.č. už nebohý O. T. a tiež manžel pôvodnej odporkyne v rade 3/, a keď nemohol
on, tak jej zaťovia. Navrhovateľ pomáhal málo, pretože vždy, keď bolo treba niečo robiť, bol chorý. Niečo
ho bolelo a len sa pozeral z okna a fajčil. Peniaze odporkyni O. M. dávala ich matka. Na všetko jej
prispievala, aby sa prerobilo poschodie a aby sa odporkyňa spolu so svojou rodinou vysťahovala z izby
na prízemí. Všetko, čo po matke zostalo, odporkyňa použila pre svoju potrebu spolu s navrhovateľom.

Navrhovateľ postavil drevenú šopu, ústredné kúrenie dole bolo zhotovené, nejaký materiál tam ešte po
matke zostal, pretože chcela, aby sa urobilo kúrenie i na vrchu. Nejaký materiál dokupovala aj odporkyňa
s navrhovateľom, určite plastové trúbky. S. T. ďalej uviedla, že na elektrinu odporkyni doplácali oni. Je
tam nechaná aj inštalácia elektriny, ktorú robil navrhovateľ. Táto je však životu nebezpečná. Je tam
natiahnutá nevyhovujúca dvojlinka. S. T. tiež vo svojej výpovedi potvrdila, že požičala sestre - odporkyni

sumu po prepočte na platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk) na zaplatenie elektriny. Súčasne dodala,
že to nebola iba táto pôžička, ale napríklad poslali navrhovateľovi sumu po prepočte na platnú menu
33,19 € (1000,- Sk), aby mal na cestu do zamestnania, ktoré mu zohnali vo Frýdku - Místku. Z tejto
pôžičky po prepočte na platnú menu 331,94 € (10 000,- Sk) bola doposiaľ vrátená odporkyňou O. M.
suma po prepočte na platnú menu 66,39 € (2000,- Sk) a stalo sa tak pred vianočnými sviatkami v

roku 2008. Deťom odporkyne a navrhovateľa čo 14 dní vozili stravu a veci, aby mali vôbec z čoho
žiť. S. T. tiež uviedla, že pozinkovaný plech, ktorý zostal, použil navrhovateľ, keď staval šopu. Všetok
plech bol nadobudnutý ešte ich matkou, ktorá mala možnosť si tento nadobudnúť, pretože pracovala
v železiarňach. Navrhovateľ spolu s odporkyňou stavali žumpu a niečo robili na poschodí. Nevie však
konkrétne čo, pretože ona im na poschodie nechodila. Pokiaľ ide o dolnú časť domu, navrhovateľ pri

stavbe kúpeľne nepomohol ničím.

Vypočutá L. R. v tom čase v procesnom postavení odporkyne v rade 3/ vo svojej výpovedi potvrdila, že
sumu po prepočte na platnú menu 149,37 € (4500,- Sk) poslala svojej sestre na nakúpenie uhlia. Túto
sumu jej odporkyňa nevrátila a neskôr ju považovala už za dar a netrvala na tom, aby jej to odporkyňa

vrátila, pretože tam naozaj peniaze neboli. Navrhovateľ bol stále vedený ako pracovne neschopný. K
navrhovateľovi a odporkyni chodili na návštevy doslova s plnými kuframi jedla a vecí nielen pre deti, ale
aj pre odporkyňu a navrhovateľa, pretože tam peniaze stále neboli. Materiál na kúpeľňu v dolnej časti
domu doviezla ona z Nemecka. Navrhovateľa na stavbe kúpeľne pracovať nevidela. Vždy, keď prišli k
ním na návštevu a bolo treba niečo robiť, navrhovateľ sa vždy sťažoval, že je chorý a nemôže robiť.

Naopak, odporkyňa i v čase, keď bola tehotná, kopala zemiaky a navrhovateľ ležal na gauči. Vtedy s
nimi v dome žila ešte ich matka, ktorá sa im všemožne snažila pomáhať, oni to využívali, matka bola
i zneužívaná.Svedok Š. Ž. (otec navrhovateľa) vo svojej výpovedi uviedol, že dal navrhovateľovi tehly. Tehly nové
neboli, boli polovičné, ale boli dobré. Tieto tehly boli z garáže, ktorú rozbúral a tie tehly im následne dal.
Koľko konkrétne týchto tehál bolo, nevie. Tiež dal navrhovateľovi i odporkyni obidvom sumu po prepočte

na platnú menu 464,71 € (14 000,- Sk) na to, aby si to mohli prerobiť.

Svedkyňa Š. Ž. (matka navrhovateľa) vo svojej výpovedi uviedla, že dom číslo súpisné XX bol
vybudovaný na spôsob poschodového domu. Boli tam vonkajšie obaly, steny. Oni bývali na prízemí. Bolo
to v dosť dezolátnom stave. Najmä podlahy, ktoré musel navrhovateľ spolu s odporkyňou vybetónovať.

Pomáhal im pri tom aj brat navrhovateľa. Na poschodí museli vybudovať priečky, povaly. Zriadili si tam
kuchyňu, obývaciu izbu. Museli tam urobiť elektrinu, potery, podlahy, popodbíjať povaly, aby sa tam
dalo bývať. Ešte predtým, ako začali s týmito prácami, bolo potrebné povalu vysťahovať, pretože tam
bola hŕba sena. Pri tomto pomáhal navrhovateľovi jeho brat. Tiež urobili žumpu a navrhovateľ pomáhal
robiť aj kúpeľňu dole, podlahy aj so švagrom odporkyne. Kúrenie bolo ústredné iba dole. Na vrchu mali
nachystaný materiál na kúrenie. Mali tam vývody na kúrenie a navrhovateľ spoločne s odporkyňou mali

kúpené radiátory. Navrhovateľ tiež postavil hospodársku budovu. Bola to taká drevená budova. Bola
zastrešená, aby tam mohol v zime byť statok. Vo vzťahu k pôžičke navrhovateľa a odporkyne voči nej
svedkyňa uviedla, že jej dlhovali sumu po prepočte na platnú menu viac ako 132,78 € (4000,- Sk), asi
149,37 € (4 500,- Sk). Sumu po prepočte na platnú menu 33,19 € (1000,- Sk) odporkyňa, resp. obaja
s navrhovateľom vrátili, pretože vtedy boli ešte spolu, čiže naďalej dlžia sumu po prepočte asi 116,18 €

( 3500,- Sk). Tieto peniaze väčšinou požičiavala odporkyňa. Bolo to po čiastkach, po 16,59 € (500,- Sk) a
podobne a asi to bolo potrebné, keď nemali na domácnosť, keď boli vo finančnej tiesni. Tiež im požičala
dcéra V. F. na elektriku alebo niečo podobné, bolo to okolo 331,94 € (10 000,- Sk). Tieto peniaze nevrátili.
Mali tiež požičané od druhej dcéry P. T., tejto však peniaze účastníci vrátili. Vie tiež, že synovi A. tak
isto dlžia a tiež je to najmenej 116,18 € (3500,- Sk). O dlhu voči S. T. nevie. Tehly darovali synovi, teda

navrhovateľovi, ako výpomoc. Súhlasí preto s postupom navrhovateľa, keď žiada od odporkyne náhradu
za takto poskytnuté tehly. Tiež vie o tom, že manžel dal účastníkom sumu po prepočte na platnú menu
464,71 € (14 000,- Sk) v hotovosti, aby si pomohli. Do ruky to dal synovi, pretože odporkyňa vtedy u
nich nebola. Bol tam len navrhovateľ, takže peniaze si odniesol navrhovateľ, ale použili ich oni spoločne.
Suma 464,71 € (14 000,- Sk) by sa patrila vrátiť, lebo by to malo patriť navrhovateľovi. Vo vzťahu k

obdobiu PN navrhovateľa počas trvania spoločného manželstva s odporkyňou svedkyňa uviedla, že zo
začiatkunavrhovateľrobil,potommalškaredúzlomeninuruky,maltamajšroby,bolpracovneneschopný
dlhší čas, následne jeho zamestnávateľ L. prepúšťal zamestnancov a on bol prvý, pretože maródoval.
Okrem toho inak nepracoval. Zo začiatku, než sa narodila dcéra účastníkov, dobré dva roky navrhovateľ
pracoval, potom dlhšie maródoval. Koľko presne, nevie. Potom, ako ukončil maródku, ešte pracoval asi

rok a následne ho prepustili. Zariadenie do domácnosti si kúpili vtedy, keď mali, napríklad keď dostal
navrhovateľ zameškanú nemocenskú, z toho si kúpili obývačku. Svedkyňa tiež uviedla, že veď niekedy
navrhovateľ i robil. Účastníci konania si kúpili obývaciu stenu, automatickú práčku, chladničku, koberce,
žalúzie na okná, plynový sporák, bomby, kúpili tiež sedačku, taký starší typ, stolík a kreslá. Kúpili aj
stolík, stoličky do kuchyne.

Svedok A. Ž. (brat navrhovateľa) uviedol, že v čase uzatvorenia manželstva účastníkov bol dom
obývateľný. Obývateľné boli dve miestnosti na prízemí. V tretej izbe museli najskôr urobiť poter, aby
sa tam dalo nasťahovať. Toto robili spoločne s navrhovateľom. Na poschodie sa chodilo po obyčajnom
rebríku. Navrhovateľ urobil drevené schody. Na poschodí nebolo obývateľné nič. Bol tam poukladaný

materiál. Najskôr vybudovali priečky medzi schodiskom a kuchyňou a potom medzi kuchyňou a
obývačkou. Robili všetky omietky, okrem jednej miestnosti, ktorá zostala nevyužitá. Omietky robili v
kuchyni a v spálni, tiež betónové potery sa urobili vo všetkých miestnostiach. Na poschodí sa takto
priečkami rozdelili tri miestnosti - kuchyňa, obývacia miestnosť a spálňa. Omietky v obývacej izbe on
navrhovateľovinepomáhalrobiť.Tietoomietkyrobilniektoiný.Priečkyvybudovanénaposchodíbolidve.

Jedna bola do tvaru malého L, ktorá oddeľovala od schodiska a druhá bola rovno. Stropy si väčšinou
robil navrhovateľ sám. Či boli stropy nejakým spôsobom zatepľované, nevie. Pokiaľ ide o kúpeľňu, vie,
že bola jedna kúpeľňa na prízemí a pri jej rekonštrukcii on neasistoval. Z rečí navrhovateľa vie, že
túto rekonštrukciu robil on so švagrom. Kto kupoval na to materiál, to nejako nerozoberali. Elektrina
na poschodí nebola, toto si navrhovateľ naťahoval sám. Radiátory videl, keď boli ešte naskladané,

ale aký bol typ radiátorov, či to boli liatinové alebo plechové, nevedel. Vo vzťahu k žumpe svedok
uviedol, že vie o tom, že navrhovateľ robil odpadový odtok do žumpy, ktorú si sám vybudoval. Pri tomto
odpadovom odtoku mu pomáhal betónovať. Žumpa bola asi o rozmeroch 1,5 x 2 x 1,5 m. Navrhovateľ
tiež pristavil nejakú hospodársku budovu z dreva, ktorá mohla mať rozmery 3 x 4 m a na výšku asi 3m aj so strechou. Navrhovateľ tam mal uskladnené auto a iné veci, čo mu bolo treba doma. Uviedol,
že navrhovateľ a odporkyňa mu dlžia približne okolo 132,76 € (4000,- Sk). Väčšinou tieto prostriedky
požičiavala odporkyňa. Bolo to na rodinné veci, napr. keď niekam išli alebo keď niečo potrebovali kúpiť

deťom a podobne. O vrátení týchto peňazí sa nejako osobitne nedohadovali, pretože bola medzi nimi
vzájomná dôvera. Tieto peniaze žiada vrátiť a žiada ich vrátiť od toho, kto si ich požičal, to znamená od
odporkyne. Vie tiež o dlžobe voči sestre V. vo výške okolo 331,49 € (10 000,- Sk), ale na čo to požičala,
to nevie. Pokiaľ ide o pomoc zo strany rodiny odporkyne, títo pomáhali pri rekonštrukcii kúpeľne a možno
i pri radiátoroch. Nespomína si na nejaké veľké pomoci zo strany rodiny odporkyne. Tehly na priečky

na prvom poschodí boli od ich otca, ktorý ich mal uskladnené a časť v zanedbateľnom množstve sa
vyrobila z odpadov, čo mali oni doma. Napríklad staré kvádre sa odrezali a upravili na hrúbku priečky.
Vie o tom, že nejaký materiál účastníci dokupovali. Dokupovali nejaký cement. Niečo mali v pivnici, ale
to bolo tak dlho uskladnené, že to bolo nepoužiteľné. Tiež kupovali piesok a ďalší potrebný materiál, či
niečo z tohto materiálu platila matka odporkyne, k tomu sa vyjadriť nevie. Svedok uviedol tiež, že pod
oknami bol uskladnený riečny štrk zarastený trávou a aj z toho sa niečo použilo. O inom materiáli, ktorý

by bol uskladnený na dvore pri dome, nevie. Keď sa vykonávali rekonštrukčné práce na rodinnom dome
číslo súpisné XX, vtedy ešte žila matka odporkyne pani U.. Vo vzťahu k dĺžke zamestnania navrhovateľa
svedok uviedol, že navrhovateľ pracoval v L. N., mohlo to byť približne okolo 10 rokov. Z toho počas
trvania manželstva to dlho asi nebolo.

Svedok A. R. (manžel dcéry sestry odporkyne) uviedol, že on sa zúčastnil pri prácach pri obkladaní
kúpeľne na prízemí domu a tiež robili poter a dlažbu v tejto kúpeľni. Dlažbu doviezla sestra odporkyne L.
R.. Obklady bola kúpiť sestra odporkyne S. T. s nebohou pani U.. Spojovací materiál, lepidlo, špárovaciu
hmotu priniesol G.Í. a prácu do toho dali oni dvaja s pánom G.. Pri prácach na kúpeľní na prízemí
pomáhal O. T., navrhovateľ nie. Vo vzťahu k prácam v podkroví sa svedok vyjadril, že týchto prác sa

on nezúčastňoval. Uviedol, že zomrelá pani U. sa pred ním vo vzťahu k rekonštrukčným prácam na
poschodí vyjadrila tak, že keby nebola zaplatila murára na omietky, tak účastníci by bývali doposiaľ na
prízemí. Na poschodí domu pribudla priečka, nejaké omietky. Väčšinou týchto prác on prítomný nebol,
ale keď tam bol ešte predtým, bol tam poval. Vie, že na poschodí boli uskladnené nejaké tvárnice a
dosky, z ktorých potom boli priečky budované. Podľa svedka bolo dosiek na úpravy v podkroví dosť.

Tehly stačili na časť priečok, ale na akú veľkú časť, nevie. Tieto tehly boli zrejme kvádry zo škvary alebo
niečo podobné. Určite to neboli pálené tehly. Tehly boli zo stavby pôvodného rodinného domu, boli ešte
nepoužité. Mohli mať rozmery asi 30 x 30 cm. Pokiaľ boli použité na stavbu priečok v podkroví, bolo
potrebné ich rozrezať. Pri týchto prácach a ani pri vyplácaní prítomný nebol, takže k tomu sa vyjadriť
nevie. Svedok tiež uviedol, že vie o tom, že pred domom bol a i teraz ešte je nejaký piesok alebo brizolit.

Tohto času zomrelá O. U. hovorila, že tento mal slúžiť na doomietanie fasády domu, ale, žiaľ, už sa
tak nestalo. Okrem toho v kotolni bol uskladnený nejaký cement. K množstvu sa vyjadriť nevie. Vedľa
rodinného domu bol uložení riečny štrk a časť z tohto štrku použili na poter v kúpeľní na prízemí.

Vypočutý svedok M. G. (odporkyňa je tetou jeho manželky) uviedol, že účastníkov konania pozná

približne od roku 1994. Poznal aj tohto času zomrelú pani U.. Na dome nebohej pani U. spolu so
švagrom R. vykonávali práce na kúpeľni, obkladali steny, robili podlahu, poter a dlažby. Na poschodí
domu nevykonával žiadne práce. Na rekonštrukciu kúpeľne obklady kupovala svokra S. T. spoločne s
tohto času už zomrelou pani U.. Dlažbu priviezla sestra odporkyne z Varnsdorfu L. R.. Sociálna situácia
účastníkov konania a ich finančná situácia bola názoru svedka zlá. Podľa svedka, čo on vie, navrhovateľ

nikdy nepracoval. Možno za ten čas robil 3 mesiace u L.. Finančná situácia účastníkov preto nebola
dobrá a čo vie, všetko platila tohto času už zomrelá O. U., či už to bolo za elektrinu alebo za uhlie.
Tiež akýkoľvek materiál, ktorý tam on vozil, tento platila tohto času už zomrelá pani U.. Dala mu na to
peniaze alebo bola spolu s ním na nákup. Svedok ďalej uviedol, že jeho manželka deťom účastníkov
nakupovala nejaké osobné veci. Keď išli do školy a nemali potrebné veci, tak keď prišli, manželka spolu

so svokrom vzala deti do H. a čo bolo potrebné, im nakúpila. Vozili im aj jedlo, keď prišli na návštevu
a takto sa im snažili pomáhať. K materiálu svedok uviedol, že pod oknami rodinného domu bol uložený
piesok a štrk, čo sa stalo s týmto materiálom, nevie. Vie, že niečo z neho vzniklo, ale akým spôsobom
a kde bol použitý, nevie. O ďalšom inom materiáli, ktorý by mohol byť uložený pri dome alebo v dome
a ktorý by mohol byť eventuálne použitý pri rekonštrukčných prácach, nevie. Pri dome už tento materiál

nebol, jedine ak by bol uložený v dome a bolo by uložené niečo na povale, ale k tomu sa on vyjadriť
nevie. Pokiaľ ide o rekonštrukčné práce, ktoré mali účastníci v predmetnom dome urobiť, účastníci urobili
kuchyňu, jednu izbu na poschodí a schodište. Voda na poschodí nebola, kúrenie tiež nie, ani rozvody,
a to ani vtedy nie, keď boli tie dve miestnosti na poschodí urobené. Za elektrinu by nechal navrhovateľazavrieť, pretože pod garnižou bol natiahnutý zvončekový drôt a v ňom bolo 220 V, takže mohol celý
dom vyhorieť. Radiátory v dome nevidel. Na povale videl, že bol nejaký materiál uložený. Predtým sa
tam dávalo seno. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, jedná sa o normálnu šopu zbitú z dosiek a kolov

s hlinenou podlahou bez toho, aby tam bolo niečo murované. K rozmerom sa vyjadriť nevie, možno to
malo 4 - 5 m x 10 m, presne to nevie. Vo vzťahu k práceneschopnosti navrhovateľa sa vyjadriť nevie.
Vie, že navrhovateľ robil asi tri mesiace, ale potom išiel na nemocenskú. Starostlivosť o hospodárske
zvieratá zabezpečovala tohto času zomrelá O. U. spolu s odporkyňou, a keď pani U. zomrela, tak to
bola odporkyňa, navrhovateľ nie. Možno navrhovateľ kosil, ale sušiť seno chodili oni a vie, že keď seno

skladali, tak on ešte z domu kričal na odporkyňu, aby mu išla uvariť kávu, lebo on je chorý, on nemôže.
Tak isto, keď spolu so švagrom rekonštruovali kúpeľňu na prízemí, on sedel na schodoch a pozeral sa
na nich.

Svedkyňa S. G. (dcéra sestry odporkyne) vo svojej výpovedi uviedla, že účastníci konania po uzatvorení
manželstva bývali u babky O. U. na prízemí v jednej izbe. Keďže boli medzi nimi nejaké nezhody, babka

nechcela, aby bývali dolu a chcela, aby si upravili priestory na poschodí. Práce pri úprave poschodia
určite financovala babka, pretože účastníci už vtedy mali deti a babka bola ochotná toto zaplatiť len
preto, aby si to už konečne urobili a bývali sami. Určite tieto práce platila babka. Okrem toho na povale
bol uložený materiál. Boli tam dosky, kvádre, tehly. Bol tam cement a piesok a čo chýbalo, tak babka
bola ochotná dokúpiť. Vie, že tak i robila, lebo nejaký materiál sa ešte dokupoval. Keď babka potrebovala

dokúpiť nejaký materiál, tak chodili poň oni do stavebnín do Turzovky. Babka vždy išla s nimi a buď mala
peniaze pri sebe alebo ich vybrala v sporiteľni v Turzovke. Účastníci konania by ťažko mohli budovať
svoje bývanie, keď nemali ani na základné potraviny pre seba a svoje deti. Potraviny im vozili oni z
Ostravy, pretože u nich večne nič nebolo. Ona konkrétne jedenkrát požičala peniaze navrhovateľovi.
Vtedy bola ešte slobodná a navrhovateľ ju prehovoril, aby mu požičala. Tieto peniaze potom prehral

v automatoch. Inak si účastníci požičiavali od rodiny, pretože nemali peniaze na elektrinu, na kúrenie.
Pokiaľ ide o materiál, v podstate veľa vecí tam bolo, boli tam dosky, také šedé kvádre a tehly a najmä,
čo bolo potrebné dokupovať, bol cement a piesok. Množstvo materiálu, ktoré bolo potrebné dokupovať,
si už presne nepamätá. Svedkyňa ďalej uviedla, že na prízemí rodinného domu sa robili podlahy, to
robil jej otec a platila to babka. Potom dole sa prerábala kúpeľňa. Jej otec podmuroval vaňu, robili sa

obklady a dlažba, to robil švagor s jej manželom. Pokiaľ o materiál na tieto práce, na dlažbu a kachličky
sa poskladali jej mama, babka a sestra, presne už nevie, akým spôsobom a tiež priviezli jedlo a dali do
toho svoju prácu. Na poschodí jednu miestnosť vie, že robil brat navrhovateľa A. Ž., ale čo konkrétne tam
urobil, nevie. V žiadnom prípade sa navrhovateľ nepodieľal na žiadnych prácach na prízemí v dome.
Možno robil schodisko. Nevie ani, čo robil navrhovateľ na poschodí, najmä nevie, či on alebo niekto iný

robil doskový strop - podhľad na krove. Avšak za tých sociálnych a platových podmienok, ktoré mal v tom
čase, nebol schopný uživiť ani svoju rodinu, nieto ešte niečo postaviť. Žumpu vybudoval navrhovateľ.
Kto to platil nevie, ale myslí si, že to bolo z peňazí, ktoré dostala odporkyňa za predaj teľaťa, ktoré jej
dala babka a z toho boli peniaze použité na stavbu žumpy. Kto robil elektrinu dole a hore nevie. Voda,
rozvody na poschodí urobené neboli a ústredné kúrenie je na poschodí asi tri roky. Kto a kedy postavil

hospodársku budovu sa vyjadriť nevie.

Vypočutá svedkyňa M. T. (dcéra sestry odporkyne) uviedla, že účastníkom požičiavala peniaze na
elektrinu, aby deti nezmrzli a potom jej to splácala odporkyňa sama, hoci tam ešte v tom čase býval
aj navrhovateľ. Jednalo sa o sumu 331,94 € (10 000,- Sk). Túto jej v plnej výške splatila odporkyňa.

Splácala jej to mesačne počas dvoch rokov. Kedy ju splatila, nevie. Účastníci v čase, keď sa vzali, mali
u babky pani U. jednu miestnosť. Mali už dve deti. Keď babke došla trpezlivosť, povedala im, aby sa
presťahovali na poschodie. Na poschodí bol uložený materiál, boli tam nejaké dosky, bolo tam uložené
seno, to sa muselo vypratať. Vie, že niečo hore muroval brat navrhovateľa A. Ž. a babka mu dala
občas nejaké peniaze, nejakých 16,60 € (500,- Sk), aby mal na diskotéku a podobne. Vážnejšie práce

robili murári, ktorých objednávala babka. Na oprave strechy pracovali švagrovia. Babka O. U. bola ako
sponzor, ona to financovala. Navrhovateľ bol väčšinou na nemocenskej, inak bol zamestnaný v L. N..
Sociálna a finančná situácia účastníkov v tom čase nebola vôbec žiadna. Navrhovateľ žiadne peniaze
nedával ani na jedlo. Keď mal, buď fajčil, alebo ich minul na automaty. Na prízemí sa zrekonštruovala
kúpeľňa. Bola to záležitosť babky a robil to jej otec spolu so švagrami. Keď sa rekonštruovali priestory

na poschodí, vypratávali to ešte oni, pretože tam bolo seno a dosky. Babka to financovala, pretože
navrhovateľ nemal z čoho. Hore bola urobená jedna miestnosť s kuchyňou. Keď sa to vymurovalo, dala
sa tam jedna pec na pevné palivo, pretože kúrenie tam nebolo. Schodisko údajne robil navrhovateľ
z dreva, ale ona pri tom nebola. Ostatné murovali murári s tým, že murárske práce robil aj bratnavrhovateľa A. Ž.. K zatepleniu stropu, k tomu sa konkrétne vyjadriť nevie. Elektrinu robil až jej švagor
G., kedy presne, nevie, asi pred dvoma rokmi.

Podľa predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.4.2004 bola Š. Ž. vyplatená M. Ž.
suma po prepočte na platnú menu 464,71 (14 000,- Sk) ako výplata z rodinného domu - dar.

Podľa predložených pokladničných dokladov na meno účastníkov konania znie príjmový pokladničný
doklad zo dňa 11.9.2002 na kúpu štrku v hodnote po prepočte na platnú menu 17,43 € (525,- Sk) a

dopravu tohto štrku v hodnote po prepočte na platnú menu 5,58 € (168,- Sk), ďalej doklad o zakúpení
vápna a cementu v sume spolu po prepočte na platnú menu 87,30 € (2630,- Sk), doklad o zakúpení
materiálu na kúrenie v sume po prepočte na platnú menu 33,73 € (1016,- Sk) a v sume po prepočte na
platnú menu 49,99 € (1506,- Sk), doklad o kúpe cementu v sume po prepočte na platnú menu 74,35 €
(2240,- Sk), doklad o úhrade dovozu v sume po prepočte na platnú menu 12,88 € (388,- Sk), doklad o
úhrade sumy po prepočte na platnú menu 13,11 € (395,- Sk), doklad o zakúpení dosiek v sume celkom

po prepočte na platnú menu 41,82 € (1260,- Sk) a doklad o úhrade nákladov na žalúzie sume spolu po
prepočte na platnú menu 107,88 € (3250,- Sk).

PodľasprávySociálnejpoisťovneČadcabolnavrhovateľvedenýakozamestnanecvobdobíod2.5.1997
do 12.5.1997 v spoločnosti Z., Z..F..P.. a od 2.6.1997 do 14.8.1997 u V. Y.. Následne je evidovaný ako

zamestnanec sociálnej poisťovne od 1.5.2012 do 31.12.2012.

Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXXX, katastrálne územie G. je odporkyňa spoluvlastníčkou
rodinného domu číslo XX v podiele 1/3.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložil na jeho ostatný majetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia

treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 136 O. s. p. Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Podľa položky 6 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov sa platí súdny poplatok z návrhu na

vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 66 eur.

Podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov sa platí súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilorozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%, najmenej 66 eur,
najviac 16 596,50 eura.

V konaní bolo nesporným spôsobom preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené
dňa XX.X.XXXX a zaniklo rozsudkom o jeho rozvode, č. k. 12 C 90/2004-59 zo dňa XX. X. XXXX s
právoplatnosťou dňa 1.10.2005. K uvedenému dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva účastníkov konania zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. V konaní
bolo tiež preukázané, že ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po zániku manželstva

sa účastníci dohodnúť v celom rozsahu nedokážu. Odôvodnene preto navrhovateľ podal návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na súd. Návrh bol podaný dňa 21.2.2008. Návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bol podaný na súd včas.

Keďže návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľ podal až po tom, čo sa s
odporkyňou nedokázali dohodnúť na vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva a tento návrh

bol podaný navrhovateľom v 3-ročnej zákonnej lehote na vyporiadanie, súd rozhodol o vyporiadaní ich
bezpodielového spoluvlastníctva z úradnej moci.

V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka všetko to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo bolo
nadobudnuté za trvania manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Výnimku predstavujú iba

dary, veci získané dedičstvom, veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov a
veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nespornými položkami patriacimi do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, na ktorých sa účastníci v priebehu konania dohodli, ako aj

sa dohodli na ich zostatkovej hodnote, sú automatická práčka za zostatkovú hodnotu vo výške 199,16
€, chladnička v zostatkovej hodnote 265,55 €, plynový sporák Mora v zostatkovej hodnote 66,39 €,
príslušenstvo sporáka, jeho napojenie a dva kusy plynových fliaš v zostatkovej hodnote 66,39 €, dva
kusykobercovvspálniaobývačkevzostatkovejhodnote265,55€,obývaciastenavzostatkovejhodnote
331,94 €, 3 kusy žalúzií na okná v zostatkovej hodnote 66,39 €, dve sady pohárov a hrnce v zostatkovej

hodnote 33,19 €. Zhodli sa tiež na tom, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí motor do
cinkulára v zostatkovej hodnote 16,56 €. Súd preto uvedené položky zaradil do masy bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania za nimi dohodnutú zostatkovú hodnotu. Súčasne z týchto vecí
prikázal do vlastníctva odporkyne automatickú práčku, chladničku, plynový sporák Mora, príslušenstvo
sporáka, jeho napojenie a dva kusy plynových fliaš, dva kusy kobercov v spálni a obývačke, obývaciu

stenu, 3 ks žalúzii na okná, dve sady pohárov a hrnce, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
tieto zostali v rodinnom dome číslo 71 a do vlastníctva navrhovateľa prikázal motor do cinkulára, ktorý
si navrhovateľ pri jeho odchode z rodinného domu číslo 71 vzal so sebou.

Položkami, ktoré účastníci zhodne z ich bezpodielového spoluvlastníctva vylúčili, a to dvoma sadami

tanierových súprav a dreveným lustrom sa súd ďalej nezaoberal.

Spornou položkou z hnuteľných vecí medzi účastníkmi konania zostal malotraktor, vo vzťahu ku ktorému
odporkyňa tvrdila, že tento malotraktor patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a navrhovateľ tvrdil,
že tento si nadobudol z vecí patriacich mu pred vznikom manželstva. Odporkyňu, ktorá navrhla tento

malotraktor zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľom, zaťažovalo dôkazné
bremenopreukázať,žetátohnuteľnávecexistujeapatrídobezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov.
Odporkyňa okolnosť, že malotraktor patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepreukázala,
dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla, súd preto malotraktor do masy bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov nezahrnul. Rovnako tak súd do masy bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov nezaradil ani hranoly o objeme 3 m3, nakoľko v konaní žiadnym dôkazom nebolo
preukázané, že tieto hranoly patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Dokonca vo
vzťahu k týmto hranolom odporkyňa sama vo svojom vyjadrení zo dňa 21.8.2008 (čl. 32 spisu) uviedla,
že tieto do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria.

Spornou položkou medzi účastníkmi konania boli i nimi vložené investície do rodinného domu číslo
súpisné XX. V tomto smere bolo dôkazné bremeno predovšetkým na navrhovateľovi preukázať rozsah
prác a investícií vložených do rodinného domu, keďže navrhovateľ túto položku do masy bezpodielového
spoluvlastníctva zahrnul. Navrhovateľ ako vloženú investíciu do rodinného domu považoval aj nímvykonanú prácu na dome číslo súpisné XX. Súdna prax vo vzťahu k práci jedného z manželov vloženej
do domu druhého manžela vyslovila záver, že investíciou nie je práca jedného manžela vynaložená pri
rekonštrukcii domu druhého manžela, pretože manželstvo je spoločenstvom, v ktorom majú manželia

povinnosť navzájom si pomáhať a za takúto pomoc možno považovať aj prácu jedného manžela pri
rekonštrukcii domu druhého manžela, najmä keď ide o dom, v ktorom obaja aj s deťmi bývajú. Z
uvedených dôvodov súd preto prácu vynaloženú navrhovateľom na rodinnom dome ako investície
nepovažoval.

Navrhovateľ ako investíciu do rodinného domu číslo súpisné XX považoval investície do dreveného
schodiska, a to na zakúpenie drevených foršní v sume 150,-- €, narezanie hranolov 10 x 10 cm s
dĺžkou 2,5 m, vymeranie a vybitie dier na odpočívadlá, vyhobľovanie foršní na presnú hrúbku a orezanie
na rovnakú šírku v sume 100,-- €, prácu stolárov na rezanie a na robenie čapov na schodisko a
na osadenie schodiska v sume 100,-- €, kúpu dosiek na podbitie schodiska v sume 50,- € a svoju
robotu na tomto schodisku navrhovateľ ohodnotil sumou 183,88 €. Odporkyňa tvrdenia navrhovateľa

rozporovala. Uviedla, že drevo kupovala jej matka O.F. U.. Odporkyňa rozporovala aj náklady na
spracovanie dreva. Navrhovateľa preto, ako už bolo vyššie uvedené, zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázať vynaloženie uvedených investícií zo spoločných prostriedkov s odporkyňou do rodinného
domučíslosúpisnéXX,atakpreniesťtotosvojetvrdeniazrovinytvrdenídorovinydôkaznej.Navrhovateľ
súdu ku dňu jeho rozhodovania ním vyčíslené náklady na realizáciu schodiska a ich vynaloženie z

prostriedkov pochádzajúcich z masy bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou jednoznačným
a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ ku dňu rozhodovania súdu nepredložil
žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním vyčíslenú výšku investícií do schodiska v ním
uplatnenej výške, ako aj dôkaz o tom, že tieto investície boli hradené z prostriedkov pochádzajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou. Pochybnosti o tomto navrhovateľom uplatnenom nároku

vyvolávajú aj rozpory medzi výpoveďami navrhovateľa učinenými na pojednávaní dňa 11. 3. 2014 a dňa
16. 1. 2009, keď na pojednávaní dňa 11.3.2014 navrhovateľ uviedol, že drevo na schodisko stálo v tom
čase3500,-Sk+dovoz500,-Skanapojednávanídňa16.1.2009uviedol,žedrevostálonavtedyplatnú
menu 3 000,-- Sk, ako aj uviedol, že schodisko mu pomáhali robiť kamaráti, ktorým za to nič neplatil a na
pojednávaní dňa 11.3.2014 uviedol, že kamarátovi niečo za pomoc pri schodisku platil. Pochybnosti o

tomto navrhovateľom uplatnenom nároku na investície do dreveného schodiska a jeho rozsahu vyvoláva
i to, že navrhovateľ zaraďuje do investícií do dreveného schodiska svoju prácu vo výške 183,88 €
a súčasne zaraďuje do investícii i hodnotu prác na narezanie hranolov, vymeranie a vybitie dier na
odpočívadlá, zabudovanie hranolov do stien, vyváženie a obmurovanie, vyhobľovanie foršní na presnú
hrúbku a orezanie na rovnakú šírku, pritom na pojednávaní dňa 11.3.2014 uviedol, že hranoly si musel

narezať, aj dosky si narezal sám, nahobľoval a urobil na nich perodrážku. Navrhovateľ tak všetky ním
vyčíslené investície do schodiska v rodinnom dome číslo súpisné XX a ich vynaloženie z majetku
patriaceho do masy bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou nepreukázal a tieto nepreukázal ani
v konaní vypočutými svedkami, ktorých navrhol v konaní vypočuť, a to svedkami Š. Ž., Š. Ž. a A. Ž..
Ani jeden z týchto svedkov sa nevyjadrovali k tomu, že náklady na drevené schodisko boli vynaložené z

prostriedkovnavrhovateľaaodporkyne.Jedinýmdokladomokúpedrevnejhmotyjedokladnachádzajúci
sa na čl. 11 súdneho spisu, podľa ktorého bol navrhovateľovi fakturovaný predaj dosiek v hodnote po
prepočtenaplatnúmenu40,03(1260,--Sk).Súdpretopriurčenívýškyinvestíciívloženýchdorodinného
domu v súvislosti s dreveným schodiskom prihliadal iba na uvedenú sumu vo výške 40,03 €. Na prácu
navrhovateľa v súvislosti s dreveným schodiskom, ktorú navrhovateľ vyčíslil na schodisko vo výške

183,88 € neprihliadal z vyššie uvedených dôvodov.

Navrhovateľ ďalej zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporkyňou investície
do odpadovej žumpy, a to z titulu kúpy štrku v sume 150,-- €, kúpy cementu v sume 100,-- €, vykopanie
žumpy (dĺžka 2 m, hĺbka 2m, šírka 1,5 m) v sume 163,88 €, zašalovanie a zabetónovanie žumpy

v sume 150,-- €, vykopanie a usadenie pripojenia, uloženie rúry a zasypanie rúr v sume 100,-- €.
Opätovne, rovnako ako pri investíciách do schodišťa, navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázať investície do žumpy a súčasne ich vynaloženie zo spoločných prostriedkov s odporkyňou.
Navrhovateľ v konaní uviedol, že žumpa bola postavená z prostriedkov nadobudnutých z predaja teľaťa,
čo mali s odporkyňou a z ich úspor. Odporkyňa tvrdenia navrhovateľa vo vzťahu k teľaťu potvrdila

a uviedla, že teľa bolo predané za sumu na vtedy platnú menu 6 500,-- Sk až 7 000,-- Sk a tieto
prostriedky sa do žumpy investovali. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že žumpa bola budovaná aj z úspor,
poprela. V nadväznosti na zhodné vyjadrenia účastníkov o tom, že prostriedky z predaja teľaťa boli
investované do žumpy, súd vzal za nesporné, že do žumpy bola investovaná suma po prepočte naplatnú menu 232,36 €. Pokiaľ išlo o úspory, ktoré mali byť použité na zhotovenie žumpy, navrhovateľa
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať tieto úspory a rozsah týchto úspor použitých na zhotovenie
žumpy. Navrhovateľ na preukázanie týchto svojich tvrdení nenavrhol žiadny dôkaz. Navrhovateľ preto v

tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Vynaloženie prostriedkov z úspor navrhovateľ nepreukázal
ani ním v konaní navrhnutými a vypočutými svedkami. Naopak pochybnosti o existencii úspor účastníkov
vyvolávajú výpovede všetkých v konaní vypočutých svedkov, ktorí zhodne uviedli, že finančná situácia
účastníkov konania dobrá nebola a účastníci konania si od nich požičiavali prostriedky na stravu, úhradu
nákladov na elektrickú energiu, kúrenie. V zhode s týmito výpoveďami svedkov je aj správa zo Sociálnej

poisťovne, podľa ktorej navrhovateľa v období od 15. 8. 1998 až do 1. 5. 2012 vo svojich záznamoch ako
zamestnanca nevedú. Navrhovateľ tak z titulu investícií do žumpy inú sumu ako sumu z predaja teľaťa
nepreukázal. Súd preto do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaradil z titulu investícií do
žumpy sumu po prepočte na platnú menu 232,36 €. Sumu prostriedkov vynaložených v zmysle fotokópie
príjmových pokladničných dokladov nachádzajúcich sa na čl. 8 o úhrade sumy vo výške po prepočte na
platnú menu 23,- € súd do investícií nezahrnul, nakoľko v tomto smere sa priklonil k tvrdeniu odporkyne,

že tieto náklady súvisia s budovaním žumpy. Súd sa k tomuto tvrdeniu odporkyne priklonil z toho dôvodu,
že tieto náklady boli vynaložené v roku 2002, kedy podľa vyjadrenia navrhovateľa bola budovaná žumpa.
Ako navrhovateľ na pojednávaní dňa 11. 3. 2014 uviedol, žumpa bola budovaná v rokoch 2002 - 2003.

Navrhovateľ ďalej do masy bezpodielového spoluvlastníctva zaradil investície do priečok na prvom

poschodí rodinného domu číslo súpisné XX vo výške 200,-- € z titulu vyčistenia a vynášania sutín a sena
z prvého poschodia rodinného domu a sumu vo výške 2 455,51 € z titulu kúpy vápna, cementu, piesku,
dosiek na podbíjanie a zatepľovacej vaty, vymurovanie štyroch priečok, ohádzanie priečok, vyrovnanie
podláh poterom. Navrhovateľa aj pri týchto ním do masy bezpodielového spoluvlastníctva zaradených
položiek zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať ich vynaloženie a súčasne preukázať ich vynaloženie

zprostriedkovpatriacichdojehobezpodielovéhospoluvlastníctvasodporkyňou.Vkonaníbolonesporne
preukázané, že priečky na poschodí rodinného domu boli murované až po uzatvorení manželstva
účastníkov. Túto okolnosť žiaden z účastníkov konania nerozporoval a súčasne vyplynula i z výpovedí v
konaní vypočutých svedkov, z ktorých zhodne vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa pôvodne bývali na
prízemí rodinného domu číslo súpisné XX a na poschodí bolo v tom čase uskladnené seno a stavebný

materiál. Odporkyňa náklady v súvislosti s vybudovaním priečok rozporovala. Sporným v konaní zostal
rozsah prostriedkov vložených do vybudovania priečok účastníkmi konania z ich spoločného majetku.
Prácu navrhovateľa, ako už bolo odôvodnené vyššie, súd nepovažoval za investíciu do rodinného
domu číslo súpisné XX. Navrhovateľ tiež ku dňu rozhodovania súdu nepreukázal vynaloženie nákladov
na vyčistenie a vynášanie sutín a sena z prvého poschodia rodinného domu číslo súpisné XX, ani

nekonkretizoval komu túto sumu za tieto práce vyplatil. Ak táto suma predstavuje ocenenie ním
vykonaných prác na vyčistení prvého poschodia, ako bolo zdôvodnené vyššie, na túto sumu by v
takom prípade súd prihliadať nemohol. Z uvedených dôvodov bol súd preto toho názoru, že navrhovateľ
uvedené náklady na vyčistenie prvého poschodia od sutín nepreukázal. Pokiaľ ide o náklady na
kúpu vápna, cementu, piesku, dosiek na podbíjanie a zatepľovacej vaty, vymurovanie štyroch priečok,

ohádzanie priečok, vyrovnanie podláh poterom v sume spolu 2 455,51 €, ani túto sumu nemal súd v
celom rozsahu preukázanú. Z navrhovateľom v konaní predložených fotokópii pokladničných dokladov
a faktúr mal súd preukázané, že navrhovateľovi bola faktúrou a k tomu prináležiacim pokladničným
dokladom čl. 9 súdneho spisu fakturovaná suma po prepočte na platnú menu 87,30 € za kúpu vápna
hydrát a cementu. Na uvedenú sumu súd pri svojom rozhodovaní o investíciach prihliadal, ako aj

prihliadal na sumu 74,35 € podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2. 9. 2000 (čl. 10 spisu)
znejúceho na meno I. Ž., vo vzťahu ku ktorému účastníci zhodne uviedli, že tento doklad mal znieť na
meno odporkyne a iba chybne je na ňom uvedené meno I., nie O.a, predmetom ktorého pokladničného
dokladu bola úhrada za cement.

Navrhovateľ do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaradil i investície do kúpeľne, a to
na kúpu cementu, štrku v hodnote 200,-- €, kúpu lepidla v hodnote 200,-- €, kúpu obkladu a dlažby v
hodnote 1 059,70 € a jeho robotu v hodnote 200,-- €. Navrhovateľ uvedené náklady v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal. Okrem toho na pojednávaní dňa 11.3.2014 navrhovateľ sám uviedol, že náklady
na obklad a dlažbu v kúpeľni nie sú nákladmi, ktoré by boli vynaložili oni s odporkyňou. Toto vyjadrenie

navrhovateľa je napokon i v súlade s výpoveďami v konaní vypočutých pôvodných odporkýň v rade 2 a 3
a svedkov navrhnutých v konaní odporkyňou, ktorí zhodne uviedli, že materiál na rekonštrukciu kúpeľne
vynaložila tohto času už zomrelá O. U. a tiež L. R.. Pokiaľ ide o prácu navrhovateľa na túto kúpeľňu,
navrhovateľ jednak rozsah ním vykonaných prác na tejto kúpeľni nepreukázal, jeho tvrdenie o prácachna kúpeľni je v rozpore s výpoveďami v konaní vypočutých svedkov a súčasne, ako už bolo zdôvodnené
vyššie, súd prácu navrhovateľa na dome číslo súpisné XX nepovažoval za investíciu do tohto domu.

Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie investícií do elektroinštalácie v
hodnote spolu 769,65 € pozostávajúcich z 50 m kábla v hodnote 350,-- €, 4ks zásuviek na 220 V v
hodnote 200,-- € a 1 x svetlo - luster v hodnote 219,65 €. Vo vzťahu k lustru v sume 219,65 € navrhovateľ
navyše na pojednávaní dňa 11.3.2014 upresnil, že ide o luster, ktorý už do masy bezpodielového
spoluvlastníctva s odporkyňou ani nepatrí.

Navrhovateľ do masy bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou zaradil i investície do ústredného
kúrenia v sume spolu 331,94 € z titulu kúpy 5ks radiátorov s uzávermi, kúpy 30m plastových trubiek
a kúpy 10ks kolien a 20ks úchytov na stenu. Navrhovateľa aj vo vzťahu k tejto položke zaťažovalo
dôkazné bremeno preukázať vynaloženie prostriedkov na zakúpenie tohto materiálu na kúrenie a
súčasne preukázať ich vynaloženie zo spoločných prostriedkov s odporkyňou. Navrhovateľ v konaní ku

dňu rozhodovania súdu vynaloženie nákladov na ústredné kúrenie v sume 331,94 € a ich vynaloženie zo
spoločných prostriedkov s odporkyňou nepreukázal. Na pojednávaní dňa 11.3.2014 uviedol, že náklady
na kúpu radiátorov boli na vtedy platnú menu vo výške 3 000,-- Sk. Žiadny dôkaz však ku tomuto svojmu
tvrdeniunajehopreukázaniesúduneoznačil,aninepredložil.Odporkyňavovzťahukradiátoromuviedla,
že tieto stáli na vtedy platnú menu 1 000,-- Sk. Súd preto do masy bezpodielového spoluvlastníctva

navrhovateľa a odporkyne z titulu investícií do ústredného kúrenia zaradil sumu po prepočte na platnú
menu 33,19 €, v ktorej sume sa čiastočne tvrdenia účastníkov zhodovali. Do masy bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov z titulu investícií do ústredného kúrenia súd zahrnul i prostriedky vynaložené
na zakúpenie materiálu na kúrenie podľa fotokópie pokladničných dokladov na rubovej strane 9 v sume
po prepočte na platnú menu 33,73 € a sumu 49,99 €, vo vzťahu ku ktorým dokladom z vyjadrení

účastníkov vyplynul nesporný záver, že tieto boli vynaložené na ústredné kúrenie.

Do masy bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou navrhovateľ zaradil i investície do hospodárskej
budovy o rozmeroch 7m dĺžka x 3 m šírka v sume spolu 663,88 €. Navrhovateľ ani v tomto prípade
žiadnym spôsobom nepreukázal vynaloženie prostriedkov v uvedenej sume 663,88 € na vyhotovenie

hospodárskej budovy.

Do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd zaradil i investície vo výške po prepočte na
platnú menu 13,11 € podľa fotokópie faktúry číslo 181/93 nachádzajúcej sa na rubovej strane čl. 10
súdneho spisu a s tým spojenej fotokópie príjmového pokladničného dokladu nachádzajúceho sa na

rubovej strane čl.9 súdneho spisu, sumu po prepočte na platnú menu 12,88 € v zmysle fotokópie faktúry
číslo 228/95 (čl. 10 súdneho spisu). Úhrady súm podľa pokladničných dokladov znejúcich na meno tohto
času už zomrelej O. U. súd do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nezahrnul, nakoľko
nebolo preukázané žiadnym spôsobom, že tieto náklady boli O. U. následne účastníkmi zaplatené, resp.
že tieto náklady hradili účastníci z ich spoločných prostriedkov.

Nazákladeuvedenéhosúdpretodomasybezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkovztituluvložených
investícií do rodinného domu číslo súpisné XX zaradil celkom sumu vo výške 578,74 €.

Navrhovateľ na preukázanie jeho tvrdení v súvislosti s investíciami do rodinného domu súpisné číslo

XX navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru oceňovanie nehnuteľností.
Súd tento návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania súdnym znalcom z odboru oceňovanie
nehnuteľností zamietol. V nadväznosti na existujúcu dôkaznú situáciu, kedy nebolo zo strany
navrhovateľa nepochybným spôsobom preukázané, že práce na rodinnom dome súpisné číslo XX boli
financované z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou, považoval súd

tento dôkaz za nehospodárny a nepreukazujúci základ uplatneného nároku, a to že rekonštrukčné
práce na rodinnom dome číslo súpisné XX boli financované zo spoločných prostriedkov navrhovateľa a
odporkyne. Týmto dôkazom by boli preukázané práce vykonané na dome číslo súpisné XX a ich rozsah,
nepreukazovalo by však to, čo bolo medzi účastníkmi sporné, a to financovanie týchto prác, teda kto
tieto práce financova, či boli financované zo spoločných prostriedkov navrhovateľa a odporkyne alebo

z prostriedkov inej osoby.

Investície do rodinného domu číslo súpisné XX spolu vo výške 578,74 € súd prikázal odporkyni ako
podielovej spoluvlastníčke tohto rodinného domu.Súd do masy bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne zaradil i pôžičku voči sestre
odporkyne S. T. (pôvodnej odporkyne v rade 2) vo výške po prepočte na platnú menu 331,94 €.

Navrhovateľ navrhol do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaradiť z titulu pôžičky voči
S. T. sumu 265,55 €. Keďže v konaní sa navrhovateľ i odporkyňa zhodli na tom, že od menovanej
S. T. mali požičanú sumu po prepočte na platnú menu vo výške 331,94 € a z tejto sumy odporkyňa
vrátila S. T. sumu po prepočte na platnú menu 66,39 € až pred Vianocami roku 2008, teda až
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne, bola táto pôžička ku dňu

zániku bezpodielového spoluvlastníctva vo výške po prepočte na platnú menu 331,94 € a súčasne,
keďže v zmysle § 153 ods. 2 O. s. p. súd nie je v tomto prípade viazaný návrhom, súd do masy
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaradil pôžičku voči S. T. vo výške, aká tu existovala
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, t. j. vo výške 331,94 €. Súd
tiež do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaradil pôžičku voči sestre navrhovateľa
V. F. vo výške 331,94 €, ktorú pôžičku ani jeden z účastníkov konania nerozporoval. Do masy

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd zaradil i pôžičku voči matke navrhovateľa Š. Ž. vo
výške po prepočte na platnú menu 99,58 € a pôžičku voči bratovi navrhovateľa A. Ž. vo výške 132,78
€, hoc odporkyňa tieto pôžičky rozporovala. Súd však s prihliadnutím ku všetkým v konaní vykonaným
dôkazom a ich vyhodnotení jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, na základe ktorých vyplynulo, že
sociálna situácia účastníkov konania bola zložitá, dospel k záveru, že tieto pôžičky účastníkov konania

existovali. Na základe výpovedí všetkých v konaní vypočutých svedkov, z ktorých vyplynulo, že účastníci
konania trpeli nedostatkom finančných prostriedkov, súd výpovede svedkov A. Ž. a Š. Ž. o poskytnutí
pôžičiek vyhodnotil ako pravdivé a súladné s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Preto súd do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaradil i pôžičku vo výške 132,78 € voči A. Ž. a vo výške
99,58 € voči Š. Ž.. Súčasne súd tieto pôžičky voči Š. Ž.kej, A. Ž. a S. T. vyporiadal tak, že pôžičku vo S. T.

prikázal odporkyni a pôžičky voči A. Ž. a Š. Ž.I. prikázal navrhovateľovi. Uvedeným vyporiadaním pasív
bude podľa názoru súdu dosiahnutá približná rovnosť účastníkov konania na pasívach pochádzajúcich
z ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov predstavuje spolu sumu 1 889,86 €

(hodnota hnuteľných vecí 1 311,12 € + investície v sume 578,74 €). Od tejto sumy súd odčítal hodnotu
finančného daru otca navrhovateľa vo výške po prepočte na platnú menu 464,71 €, vo vzťahu ku
ktorej sume otec navrhovateľa na pojednávaní dňa 27. 10. 2009 uviedol, že túto sumu dal obom
účastníkom konania (rubová strana čl. 75 spisu). Hodnota podielu každého z účastníkov na tomto
majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva po odčítaní daru predstavuje sumu 712,52

€. Pasíva účastníkov predstavujú spolu sumu 896,24 €. Podiel každého z účastníkov na pasívach
predstavuje sumu 448,12 €. Navrhovateľovi bol prikázaný majetok v hodnote 16,52 € a pasíva v hodnote
564,30 €. Odporkyni bol prikázaný majetok v hodnote spolu 1873,30 € a pasíva v hodnote 331,94 €.
Odporkyňu, ktorej bol prikázaný majetok v rozsahu presahujúcom jej podiel na tomto majetku a ktorá
súčasne prevzala záväzky v nižšom rozsahu než je podiel na ňu pripadajúci, súd zaviazal k povinnosti

vyplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania podielov na majetku pochádzajúceho z ich bezpodielového
spoluvlastníctva celkom sumu 1 044,55 €. Túto sumu, ktorú súd uložil odporkyni vyplatiť titulom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, súd vypočítal ako súčet sumy 695,96 € (suma 695,96 €
prestavuje rozdiel medzi výškou podielu pripadajúceho na navrhovateľa vo výške 712,52 € a hodnotou
majetku prikázaného navrhovateľovi vo výške 16,56 €) + suma 116,88 € (suma 116,88 € predstavuje

rozdiel medzi výškou pasív prikázaných odporcovi 564,30 € a podielom, ktorý na navrhovateľa na
pasívach prináležal 448,12 €) + suma 232,36 € hodnota polovice daru otca navrhovateľa, ktorá zostala
v majetku odporkyne.

Vo vzťahu k tehlám, ktoré navrhovateľovi poskytol jeho otec a ku ktorým navrhovateľ tvrdil, že tieto tehly

boli nové a ich hodnotu vyčíslil vo výške 331,94 €, súd nemal v konaní preukázané tvrdenie navrhovateľa
o tom, že tehly, ktoré mu dal otec, boli nové. Naopak z vykonaného dokazovania, a to výsluchu otca
navrhovateľa - svedka Š. Ž.I. na pojednávaní dňa 27. 10. 2009 vyplynulo, že tehly nové neboli. Svedok
Š. Ž. na uvedenom pojednávaní uviedol, že tieto tehly boli z toho, že on mal garáž, ktorú rozbúral a
tieto tehly im dal. Navrhovateľ množstvo tehál nešpecifikoval. Odporkyňa uviedla, že tehál bolo približne

300 ks až 500 ks. Súd preto vzal za nesporné, že týchto tehál bolo 500 ks a pri vyčíslení ich hodnoty
postupoval v súlade s § 136 O. s. p. a ich hodnotu určil podľa vlastnej úvahy. Súd určil hodnotu jednej
použitej tehly vo výške 0,30 € za jeden kus. Pri počte 500 ks je hodnota spolu vo výške 150,-- € auvedenú sumu súd zaviazal odporkyňu vyplatiť navrhovateľovi samostatným výrokom, keďže nejde o
majetok patriaci do jej bezpodielového spoluvlastníctva s navrhovateľom.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 142 ods. 2 O. s. p.. V danom
prípade obaja účastníci konania žiadali bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať spôsobom odlišným
než rozhodol súd. Preto ani jeden z účastníkov konania nebol v konaní v celom rozsahu úspešný. Z
tohto dôvodu súd žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súčasne súd odporkyňu v súlade s vyššie citovaným § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a položkou číslo 6 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal k povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66,-- €, nakoľko navrhovateľ je v konaní osobne od
súdnych poplatkov oslobodený a toto oslobodenie navrhovateľa trvá i ku dňu rozhodovania súdu, keďže
naďalej je mu poskytovaná právna pomoc Centrom právnej pomoci prostredníctvom ním ustanoveného
advokáta a v súlade s položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov súd zaviazal odporkyňu

aj k úhrade súdneho poplatku za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
vo výške 3% z hodnoty majetku patriaceho do masy bezpodielového spoluvlastníctva, najmenej 66 €.
Sadzba súdneho poplatku v rozsahu 3% zo sumy 1 425,03 € predstavuje sumu 42,75 €. Preto súd
odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie v minimálnej výške 66,-- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.