Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207595
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216207595.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PéterNagyvsporovejvecižalobcu:V.Q.,K..XX.XX.XXXX,
O. Z. XXXX/XX, I. Z., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Pribinova25,Bratislava,právnezast.:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,Kubániho16,
Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov a o určenie neplatnosti právnych úkonov
a neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, zmluvy o revolvingovom úvere
Č.. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014 sú bezúročné a bez
poplatkov.

II. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.

XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014,
dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným dňa 25.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 22.8.2014 a rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným dňa 25.8.2014, s ú n e p l a t n é .

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa12.05.2016domáhalurčenia,žezmluvaorevolvingovomúvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.8.2014 a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014 sú bez úrokov
a poplatkov a že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo

dňa 22.8.2014, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
25.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní
služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXXzo dňa 25.8.2014, rozhodcovská zmluva č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, rozhodcovská zmluva
č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014 a
ustanovenie článku 8 bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014,

zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.8.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014 neplatné.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.8.2014 a dňa 25.8.2014 uzavrel so žalovaným vyššie uvedené
zmluvy o revolvingovom úvere, a to trikrát na 1.500,- eur, pričom sa jedná o spotrebiteľské zmluvy, ktoré
podľa názoru žalobcu obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, keďže tieto zmluvy svojim obsahom a
účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom. Za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť zmlúv o revolvingovom úvere žalobca považoval
vyššie uvedené dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov), ktoré neboli s ním ako

spotrebiteľom individuálne dohodnuté a boli mu dané v jednej kope papierov s úverovou zmluvou, ktorú
žalobcavnímal,žeidečistolenozmluvyorevolvingovomúvere.Zároveňnemalžalobcaporiadnečassa
detailne oboznámiť s dokumentmi a vôbec nevnímal, že podpisuje aj nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy
a nielen zmluvu o revolvingovom úvere. Úverové zmluvy predstavujú kompaktný, vopred pripravený
celok, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy je doslova jej súčasťou. Dlžník tak svojim podpisom mohol

len vopred pripravené a naformulované ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou
bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, akceptovať ako celok. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť
sa dostatočne oboznámiť aj s ostatnými podkladmi a tak prejaviť slobodnú vôľu ohľadom dohody o
zrážkach zo mzdy, hoci žalovaný tam šikovne zakomponoval ustanovenie, že dlžník si je vedomý, že
uzatvára takúto dohodu a že mal možnosť odmietnuť túto dohodu, čo je však z jeho strany len účelové

a alibistické. Takúto zmluvnú podmienku žalobca rozhodne nepovažuje za individuálne dohodnutú, a
preto je podľa jeho názoru v zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) neplatná. Ďalej mal
žalobca za to, že dohodou o zrážkach nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto
v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v neprospech spotrebiteľa sa odchyľuje
od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o

zrážkach zo mzdy je len neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď si viacnásobne a bez akéhokoľvek
obmedzeniachcedisponovaťspríjmomdlžníka.Podľanázoružalobcusúpredmetnédohodyozrážkach
zo mzdy svojim účelom a obsahom v rozpore s dobrými mravmi, a teda sú absolútne neplatné podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na to, že žalovaný si nárokuje od zamestnávateľa žalobcu
vykonávanie zrážok zo mzdy, na ktoré ho vyzval žiadosťami o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa

13.4.2015, a to na základe absolútne neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy, žalobca mal za to, že
má záujem na určenie neplatnosti uvedenej neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj s poukazom na
rozsudok NS ČR sp. zn. XCdo/XXXX/XX.

3. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku zmlúv o revolvingovom úvere považoval žalobca aj

dohody o poskytovaní služieb, ktoré pokladal za nástroj veriteľa, ako od žalobcu získať bezdôvodne
financie navyše. Žalobca nevidí dôvod, prečo mu veriteľ podstrčil v kope papierov aj takúto dohodu ,
kde zneužil časovú tieseň tak, že žalobcu nechal podpísať všetky papiere bez toho, aby si ich mohol
dôkladne prečítať a žalobca vlastne ani nemal možnosť nesúhlasiť s touto dohodou. Pri týchto službách
týkajúcich sa zmlúv o revolvingovom úvere žalobca nebol upozornený, že niečo také podpisuje a nebola

mu ani len daná možnosť túto dohodu nepodpísať. Na základe uvedeného považoval žalobca dohody
o poskytovaní služieb za rozporné s dobrými mravmi a za neprijateľné podmienky.

4. Žalobca mal ďalej za to, že v uvedených zmluvách o revolvingovom úvere sú neprijateľnými
podmienkami aj rozhodcovské doložky vo forme rozhodcovskej zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmlúv o revolvingovom úvere, a to z dôvodu ich neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ďalej z dôvodu, že žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami
konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu s poukazom na § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka, ako aj z dôvodu podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď tieto rozhodcovské
zmluvy síce dávajú možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len

v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník ako spotrebiteľ, čím spôsobujú
narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.5. Ustanovenie článku 8 bod 8.1 zmluvných dojednaní zmlúv o revolvingovom úvere považoval žalobca
za neprijateľnú podmienku, a tým pádom za neplatné ustanovenie z toho dôvodu, že zmluvná pokuta
vo výške 0,04 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je neprimerane vysoká.

6. Vzhľadom na to, že zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú uvedené neprijateľné podmienky, pričom
neobsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to najmä
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, spotrebiteľské úvery sa
považujú za bezúročné a bez poplatkov, čo žalobca žiadal určiť vo výroku súdneho rozhodnutia.

7. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami do vlastných rúk dňa 06.06.2016. Žalovaný podal k
žalobe dňa 29.07.2016 vyjadrenie, v ktorom namietal nepreukázanie naliehavého právneho záujmu
žalobcu v súvislosti s podanou žalobou. Uviedol, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený o tom, že
dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo
samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom

uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať podmienky,
ktoré určil zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a teda podľa toho bola dohoda o zrážkach
vždy uzavretá na samostatnom liste, dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel. Žalovaný
tieto skutočnosti opakovane v jej texte uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o
tom, ako odmietnutie môže vykonať; dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o

dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva,
že už nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že
nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonávaním zrážok dochádza k postupnému splácaniu
pohľadávky. Žalovaný mal za to, že táto informácia je postačujúca k tomu, aby si priemerne
uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia.

8. Žalovaný tvrdil, že žalobca na určení neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb nemá naliehavý právny
záujem, pretože ten odvodzuje z tvrdení, ktoré vyvracajú a popierajú ním predložené dôkazy. Podľa
názoru žalovaného tvrdenia žalobcu nie sú nijakým spôsobom preukázané. Žalovaný je účastníkom v
spotrebiteľskom úverovom vzťahu iba so žalovaným v piatich prípadoch. Ak má žalobca uzatvorené

ešte ďalšie zmluvy so žalovaným, z toho je jednoznačne preukázané, že zmluvné podmienky
mu vyhovovali, pričom tomu tak bolo aj pri uzatváraní konkrétnych zmlúv. Žalovaný mal za
to, že dohoda o poskytovaní služieb je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani
podmienky pre vznik zmluvy o úvere, pričom pojem „individuálny“ znamená nielen možnosť spotrebiteľa
určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto

podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie
oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Žalobca o obsahu dohody o poskytovaní služieb vedel,
dohodu uzatvoriť nemusel, pretože nebola ani podmienkou, ani predpokladom pre získanie úveru.
Taktiež žalobca žiadnu výhradu voči dohode neuplatnil ani následne v období po obdržaní úveru.

9. Čo sa týka namietaného ustanovenia článku 8 bod 8.1 Zmluvných dojednaní upravujúcich nárok
na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, žalovaný uviedol, že podľa ust. § 53b ods. 1
Občianskeho zákonníka sa pre spotrebiteľské zmluvy, predmetom ktorých je požičanie
peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej výšky sankcií. Túto maximálnu výšku
stanovilo označené ustanovenie odkazom na vykonávací predpis, ktorým je v tomto prípade ust. §

3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu
podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia
zmluvy bol úrok z omeškania 5,15 % ročne. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu,
že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade 15,45 % a na základe tejto skutočnosti môže

byť maximálna výška sankcií dohodnutá v zmluve vo výške 15,45 %, čo zjavne splnené je, nakoľko
zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne je ročný úrok vo výške 14,6 %.

10. K rozhodcovským zmluvám žalovaný uviedol, že tieto sú samostatným právnym úkonom, ktorého
existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Jedná sa o samostatnú zmluvu a listinu,

ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov
bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa
dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom
úvere. Dlžník mal teda reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť

po obdržaní peňažných prostriedkov. Z toho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté
peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.

11. Pokiaľ ide o samotné zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaný mal za to, že tieto boli medzi
účastníkmi konania dohodnuté individuálne, jasne, zrozumiteľne, pričom obsahujú údaj o výške splátky,

termíne jej splatnosti, ako aj o počte splátok, výške RPMN. V bode 6 zmlúv bolo jednoznačne dohodnuté,
že úver poskytnutý vo výške 1.500,- eur má žalobca splatiť v konkrétnom počte mesačných splátok
vrátane úrokov, v konkrétnej sume a v dohodnutých termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára,
ktorý tvorí prílohu zmluvy.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré dňa 30.08.2017 v súlade so zákonom vykonal bez účasti
žalovaného, resp. jeho právnej zástupkyne, ktorá mala predvolanie na pojednávanie riadne a včas

vykázané, avšak sa naň nedostavila, ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, o jeho odročenie
nepožiadala a súhlasila s rozhodnutím súdu v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právnej zástupkyne.
Súd na tomto pojednávaní umožnil stranám sporu vyjadriť sa k dokazovaniu, ako aj k predbežnému
právnemu posúdeniu veci, ku ktorému súd konštatoval, že sa tu jedná o spotrebiteľský vzťah,
ktorý bude súd pri existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení právne

posudzovať podľa príslušných zákonov na ochranu spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch a
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zároveň bude súd ex offo (povinne) skúmať
neplatnosť právnych úkonov podľa ustanovení OZ o právnych úkonoch, t.j. jeho § 34 a nasl. Po odročení
pojednávania podľa § 219 ods. 2 C.s.p. súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 06.09.2017.

13. Súd sa na pojednávaní oboznámil so žalobou s prílohami, s vyjadrením žalovaného s
prílohami, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a predloženými listinnými dôkazmi (žiadosti o
vykonávanie zrážok zo mzdy, zmluvy o revolvingovom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské
zmluvy, dohody o poskytovaní služieb, to všetko k úverom č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2014 a 25.08.2014, súpis mesačných výdavkov a rozpis úhrad) a zistil

tento skutkový a právny stav veci (z dôvodu prehľadnosti súd uvádza k jednotlivým dokumentom
hneď po sebe skutkový stav zistený súdom, ako aj jeho právne posúdenie): žalovaný je spoločnosť,
ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalobca
nekonal pri predmetných úverových zmluvách v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014,

zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014 a zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014, dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.8.2014, dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.8.2014, dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014,
dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, dohodu o poskytovaní služieb č.

XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014,
rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2014, rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo
dňa 22.8.2014 a rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014. Zmluvy o úvere na č.l. 22, 33
a47spisusúoznačenéakoŽiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovomúvere.
Z bodu 5 zmlúv: Údaje o požadovanom revolvingovom úvere je jasné, že dlžník žiada spoločnosť PROFI

CREDIT Slovakia s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok v zmluve č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXXaXXXXXXXXXX:informatívnyúdajopredpokladanejmesačnejplatbe(mesačnásplátka
spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): XX,XX € ; poskytnutá čiastka
úveru X.XXX,- €. ; splatnosť úveru (počet splátok) XX; mesačná splátka (vrátane úrokov): XX,XX ;celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za
poskytnutie úveru ): X.XXX,- €. ; predpokladaná RPMN za úver: XX,XX ; ročná úroková sadzba úveru ( v
%): XX,XX ; priemerná RPMN za úver: XX,XX ; poplatok za poskytnutie úveru: XX,- €, predpokladaná

RPMN úveru po poskytnutí revolvingu : 0 ; ročná úroková sadzba revolvingu: 0 . Pod bodom 6 Údaje
o schválenom revolvingovom úvere sú dopísané ručným písmom nasledovne: informatívny údaj o
predpokladanej mesačnej platbe: XX,XX € ; poskytnutá čiastka úveru 1.500,- € ; splatnosť úveru (počet
splátok) XX ; mesačná splátka (vrátane úrokov): XX,XX ; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j.
úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru ): X.XXX,- € ; RPMN za úver:

XX,XX ; ročná úroková sadzba úveru (v %): XX,XX ; priemerná RPMN za úver: XX,XX ; poplatok za
poskytnutie úveru : XX,- € ; ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: X,XX .

14. Súd v prvom rade posúdil otázku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. (platného a účinného v čase podania
žaloby), pričom dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti

zmlúv o úvere a neplatnosti vedľajších dohôd uzavretých súčasne s týmito zmluvami žalobca ako
spotrebiteľ v tomto spore má, pretože ako slabšia strana potrebuje mať vyriešenú predovšetkým
tú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, čím sa jeho
postavenie stane istejším a nebude vystavený sankciám za neplnenie takých záväzkov, ktoré vyplývajú
z prípadných neplatných právnych úkonov, resp. z ich neplatných častí (dohody o zrážkach zo mzdy,

dohody o poskytovaní služieb, článok 8 bod 8.1 zmlúv o revolvingovom úvere), alebo na ktoré veriteľ
nemánárokzinéhodôvodu(bezúročnosťabezpoplatkovosťúveru).Naliehavýprávnyzáujemžalobcuje
tu daný aj tým, že žalovaná strana reálne uskutočňuje výkon zmluvného zabezpečovacieho prostriedku
(dohody o zrážkach zo mzdy), čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho
dôvodu (bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie a v neoprávnenom rozsahu) k zásahu

do majetkovej sféry žalobcu, pričom jeho zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu
vykonávaťzrážkyzomzdyažalovanástranasatakmôženaúkoržalobcubezdôvodneobohacovať.Súd
mal za to, že práve touto určovacou žalobou sa môže v tomto prípade odstrániť stav neistoty, v ktorom
sa žalobca ako spotrebiteľ nachádza, pretože len súdnym rozhodnutím vyslovenou bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou zmlúv o úvere a neplatnosťou vedľajších dohôd uzavretých súčasne s týmito

zmluvami sa môže žalobca následne brániť pri nariadenom výkone zrážok z jeho mzdy a súčasne
mať istotu aj v tom, že konanie, ktoré žalovaný po nemožnosti ďalšieho uplatňovania zmluvného
zabezpečovacieho prostriedku na vymoženie jeho pohľadávky bude s najväčšou pravdepodobnosťou a
v najbližšom čase proti žalobcovi iniciovať, sa neuskutoční pred orgánom, ktorý nemá na to právomoc,
pričom žalobca sa v súčasnosti nemôže účinne domôcť zmeny tohto stavu iným spôsobom. Zároveň

naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je vo svojich dôsledkoch daný aj priamou
zákonnou úpravou v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

15. V predmetnej veci ide o zmluvy o úvere upravené v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). Tieto zmluvy patria v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca
však uzavrel predmetné zmluvy ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ust. zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. OZ. V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2
a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu sú obsiahnuté všetky zákonom určené
náležitosti. Vykonaným dokazovaním vo veci mal súd za preukázané, že predložené zmluvy, ktoré
uzatvoril žalobca so žalovaným neobsahujú všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. určené náležitosti. Ide
o tie náležitosti, ktoré mali byť uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je
samostatným dokumentom a súd ho nepovažuje za súčasť úverovej zmluvy ako takej. Žalovaný práve

v tomto dokumente oznamuje žalobcovi s určitým časovým odstupom od podpísania zmluvy / žiadosti
zo strany dlžníka niektoré podstatné náležitosti zmluvy, s ktorými však dlžník nebol pri podpise zmluvy
oboznámený. V konkrétnom prípade úverových zmlúv č. XXXXXXXXXX, 8500076601 a XXXXXXXXXX
tak tieto zmluvy (bez ohľadu na obsah neskoršieho Oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi) neobsahujú povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o

spotrebiteľských úveroch 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti úveru a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom taktiež nie sú v súlade ani s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, podľa ktorej zmluva o úvere má zrozumiteľne
a stručne uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sabudú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na
účely splatenia. Neuvedenie týchto podstatných náležitostí v zmluvách objektívne spochybňuje možnosť
žalobcu ako spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu zmluvy o úvere

tak, ako sú vyššie uvedené, spotrebiteľovi v čase podpisu zmluvy / žiadosti neumožnili
vôbec, a potom mu neumožňovali bez ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej
splatnosti úveru, ako aj dátumy jednotlivých splátok priamo z textu uzavretej zmluvy, a to aj s poukazom
na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci D.-XX/XX, pretože formulácia v samotnej zmluve neobsahuje
konkrétne dátumy splátok, pričom v zmluve nie sú tieto náležitosti obsiahnuté ani len všeobecným

odkazom na objektívne zistiteľné parametre, z ktorých by bolo možné toto odvodiť. Súd v danej súvislosti
neprihliadol na skutočnosť, že dátum prvej splátky a dátum poslednej splátky úverov sú uvedené v
Oznámeniach veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.8.2014 a 25.8.2015, nakoľko, ako už
bolo konštatované vyššie, predmetné oznámenia majú len charakter informácie veriteľa o schválenom
spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi, avšak nie sú súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo
strany žalobcu, teda nestali sa súčasťou zmlúv o úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch 129/2010 Z.

z. navyše v § 9 ods. 2 písm. f) výslovne vyžaduje, aby všetky splátky boli jednoznačne a pre spotrebiteľa
zrozumiteľne špecifikované v tom smere, že aká ich časť pripadá na istinu, úroky a prípadné poplatky, a
to za účelom, aby spotrebiteľ mohol sledovať amortizáciu istiny. Táto požiadavka pritom nie je v danom
prípade splnená ani v úverových zmluvách, a ani v oznámeniach veriteľa. Na základe uvedeného dospel
súd k záveru, že s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú

spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe predmetných zmlúv o revolvingovom úvere bezúročné a
bez poplatkov.

16. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov), dohôd o
poskytovaní služieb a rozhodcovských zmlúv, súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,

že tieto neboli so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednané a reálne nemohol ich obsah
ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov), dohody o poskytovaní služieb
a rozhodcovské zmluvy boli uzavreté v ten istý deň a pod tým istým číslom ako zmluvy o revolvingovom
úvere a hoci boli uzavreté na samostatnej listine, to ešte neodôvodňuje záver, že tieto dohody
boli individuálne dohodnuté v tom slova zmysle, že svedčia o slobodnej vôli dlžníka (žalobcu) pristúpiť

na takéto osobitné zmluvné podmienky. Ako to vyplýva zo žaloby, ako aj z výsluchu žalobcu, tieto
listiny mu boli zástupcom žalovaného predložené v jednej kope papierov s úverovými zmluvami, ktoré
žalobca vnímal, že ide čisto len o zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca nebol náležite upovedomený
o tom, že nepodpísanie všetkých listín, t.j. hlavne tých, ktorých neplatnosti sa v tomto konaní domáha
(teda listín okrem úverových zmlúv), nebolo podmienkou uzavretia samotných úverových zmlúv, nebola

mu ponúknutá žiadna možnosť zmeniť ustanovenia predložených listín, pričom v časovej tiesni, a to
v záujme získať úver žalobca bez dôkladného prečítania každej jednej listiny z predloženej kopy listín
podpisoval listiny tak, ako boli tieto vopred pripravené a predložené mu na podpis. Uvedené listiny
majú povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotné
zmluvyorevolvingovomúvere,pričomdlžníkovi(žalobcovi)bolipredloženénapodpisspolusozmluvami

o revolvingovom úvere. Vychádzajúc z popísaných okolností je nepochybné, že dlžník (žalobca) nechcel
uzavrieť popri úverových zmluvách aj iné, nepovinné vedľajšie dohody, nevedel, že takéto
dohody má v rámci pripravenej kopy listín so žalovaným uzavrieť a v dôsledku toho ani nemohol chápať
význam a zmysel Dohôd o zrážkach zo mzdy, ako aj ich bezprostredné dôsledky pre spotrebiteľa v
prípade neplnenia záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere, Dohôd o poskytovaní služieb, ktoré taktiež

úzko a bezprostredne súvisia so zmluvami o revolvingovom úvere a zaťažujú
spotrebiteľa nanútenými poplatkami bez ohľadu na využívanie daných služieb a rozhodcovských zmlúv,
ktoré dovoľujú žalujúcej strane zvoliť si taký rozhodcovský súd, ktorý najviac zodpovedá jeho potrebám,
čím bude táto zmluvná strana neprimerane zvýhodnená. Samotný predtlačený text v úvode týchto dohôd
a listín (ktorý by mal svedčiť o opaku uvedených skutočností) pritom nemožno vo svetle popísaných

okolností uzavretia zmluvného vzťahu zneužívať k záverom o ich individuálnom vyjednaní zo strany
spotrebiteľa a o tom, že dlžník (žalobca) mal reálnu a nielen iluzórnu možnosť voľby prijať alebo neprijať
návrh na uzavretie týchto dohôd a listín. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že žalobca mal
možnosť so žalovaným dohodnúť sa na zmene dohôd a listín po ich podpise (napr. ukončiť ich trvanie
takýmto spôsobom), tak takáto možnosť bola viac-menej len iluzórna, keďže zmena každej dohody je v

zásade možná len (vzájomnou) dohodou zmluvných strán - teda k zrušeniu dohôd a listín sa vyžadoval
aj súhlas žalovaného, ktorého postavenie by sa udelením takéhoto súhlasu jednoznačne
zhoršilo, napr. by stratil možnosť výberu ďalších (nemalých) platieb od dlžníka, platených nad rámec
úverových splátok.17. Na základe uvedeného je nutné prijať záver, že v čase uzavretia zmlúv o revolvingovom úvere
žalobca nemal inú vôľu, než získať revolvingový úver uzavretím k tomu nevyhnutných zmlúv o

revolvingovom úvere. Jeho vôľa teda nepochybne smerovala len k uzavretiu samotných zmlúv o
revolvingovom úvere. Nedostatok vôle žalobcu uzatvoriť aj dohody o zrážkach zo mzdy (z iných
príjmov), dohody o poskytovaní služieb a rozhodcovské zmluvy tak spôsobuje absolútnu neplatnosť
týchto právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho konanie žalovaného
pri uzatváraní uvedených dohôd má navyše aj znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou

dobrých mravov uplatňovanou v slobodnej a demokratickej spoločnosti. Na kategóriu dobrých mravov
treba klásť osobitný dôraz pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník
nedefinuje, je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto,
že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o
pravidláchmorálnehocharakteruvšeobecneplatnýchvdemokratickejspoločnosti,vktorejsauplatňujea
presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých

všeobecne uznávaných etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti. Činnosť žalovaného teda bola
z dôvodu jeho nekalých praktík pri uzavieraní vedľajších dohôd pri zmluvách o revolvingovom úvere
namierená aj proti uvedeným spoločenským pravidlám, t.j. konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými
mravmi, dôsledkom čoho je neplatnosť právnych úkonov v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

18. Spolu s úverovými zmluvami boli zmluvnými stranami uzavreté aj dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka. Tieto dohody neboli súčasťou úverových zmlúv a
nenachádzali sa na tej istej listine. Z obsahu dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že, žalovaný bude
mať voči žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že poskytne žalobcovi na základe žiadosti / zmluvy
o revolvingovom úvere čiastku vo výške 1.500,- eur. V zmysle čl. IV dohôd má dlžník právo, aby

mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných
všetkých poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami,
nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so

zmluvou aj prípadnými dodatkami. Na základe čl. V týchto dohôd je zamestnávateľ povinný vykonávať v
prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 89,65 eur mesačne. Pokiaľ nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za
účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v

zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia,
a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Na základe uzavretých dohôd o zrážkach
zo mzdy žalovaný dňa 13.4.2015 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy z
dôvodu, že si tento neplnil riadne a včas záväzky voči žalovanému. Žalobca predloženými dokladmi v
konaní preukázal, že jeho zamestnávateľ vykonával zrážky z jeho mzdy na podklade uvedených troch

dohôd o zrážkach zo mzdy.

19. Súd posúdil jednotlivé dohody a rozhodcovské zmluvy podľa ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1,
§53ods.1,§54ods.1,2a§551ods.1Občianskehozákonníkaakonštatuje, žedohodyozrážkach
zo mzdy predstavujú zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorý uzatvára veriteľ s dlžníkom.

Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať
označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti
dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené medzi stranami sporu 22.08.2014 a 25.08.2014 neobsahujú.
Neobsahujú predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a opisujú len možné spôsoby
jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť aj (v neoprávnenom rozsahu)

z uplatnených zmluvných pokút, z nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok a prípadne z jeho ďalších pohľadávok voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmlúv
a ich prípadných dodatkov, je neurčité. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak dlžník nemôže platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2

ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú
účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a
neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti
vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. Vykonaným dokazovaním mal súd zapreukázané, že uvedené dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formulárovú zmluvu, ktorá nebola
individuálne dojednaná a žalobca reálne nemohol obsah tejto dohody ovplyvniť (viď okolnosti uzavretia
zmluvy vyššie). Dohody svojim obsahom spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán

v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody musí dlžník - spotrebiteľ presne vedieť,
aký druh pohľadávky a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Suma 1.500,- eur sa
v bode IV. Dohody o zrážkach zo mzdy (pri Dohode č. XXXXXXXXXX č.l. 20 aj tento údaj chýba)
uvádza len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru. Taktiež aj dojednanie v čl. V dohôd o zrážkach zo mzdy týkajúce sa

výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa
ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez
ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, považoval
súd jednak za neurčité a jednak za jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa
(§ 53 ods. 1 OZ), lebo tento má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Pritom je
neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože sa tak obchádzajú náležitosti

dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka posúdil
súd z uvedených dôvodov ako neurčité právne úkony, v dôsledku čoho sú absolútne neplatné v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Súd ďalej dospel k záveru, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy umožňujú obísť neprijateľné

podmienky výslovne obsiahnuté v § 53 ods. 4 písm. k) a o) OZ v prípade ustanovení dohody, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, pretože
len predložením samotných dohôd zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa

vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho,
aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.
S poukazom na citované znenie čl. IV dohôd je tak možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej
pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto
vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške

dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho
plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa. Súd preto dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako sú formulované,
umožňujú žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú súdnu kontrolu, čím reálne dochádza k

narušeniusmernicouRadyč.93/13/EHSsledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranamivneprospech
práv žalobcu ako spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov treba tieto dohody podradiť aj pod § 53 ods. 1 a
5 OZ.

21. Spolu s úverovými zmluvami boli zmluvnými stranami uzavreté aj dohody o poskytovaní služieb.

Tieto dohody neboli súčasťou úverových zmlúv a nenachádzali sa na tej istej listine. Na základe
týchto dohôd sa poskytujú služby uvedené v čl. II dohody za dohodnutú odplatu. Ide o tieto služby:
„Informácia o zostávajúcich záväzkoch“, „Odklad splatnosti splátok“, „Informácia pred splatnosťou
splátky“, „Informácia o prijatí platby“, „Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“, „Zmena zmluvy
na podnet klienta“, „Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu“, „Druhá upomienka zdarma“.

Dohody o poskytovaní služieb súd posúdil ako rozporné s dobrými mravmi, pretože na ich základe
sú spotrebiteľovi vnútené služby (viď aj okolnosti uzavretia týchto dohôd vyššie), o ktoré
vôbec nepožiadal, a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Veriteľ totiž
zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi nemusí poskytnúť, a to ani v
budúcnosti, čo vyplýva aj z čl. I bodu 1 tejto dohody: „Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie

služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo ale nie povinnosť využívať služby, rovnako
tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, čím však nie je
dotknutá jeho povinnosť uhradiť odplatu“. Nakoľko sa tieto dohody o poskytovaní služieb priečia dobrým
mravom, sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohody o poskytovaní služieb je
taktiež možné pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorú

spôsobuje požiadavka dodávateľa platiť odplatu spotrebiteľom aj za služby, ktoré sú mu dodávateľom
vnútené, a ktoré ani nevyužíva, podradiť pod § 53 ods. 1 a ods. 5 OZ.22. Ďalej žalobca uzatvoril so žalovaným aj rozhodcovská zmluvy, ktorých podstatný bod 5 znie takto:
„Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o RÚ (o revolvingovom úvere, pozn.), s porušením, ukončením

či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení
rozhodců, a.s...

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,...
- Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o.,...
- Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o...
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“

23. Po preskúmaní rozhodcovských zmlúv z 22.08.2014 a 25.08.2014 z hľadiska ich platnosti dospel
súd k záveru, že tieto rozhodcovské zmluvy sú neplatné. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č.
244/2002 Z. z. sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
stálemurozhodcovskémusúdu.Podľanázorusúdujeformuláciauvedenéhoustanoveniajednoznačnáv
tom zmysle, že vyžaduje podrobenie sa určitému, teda jednému konkrétnemu stálemu rozhodcovskému

súdu (porov. v tomto smere rozdielnu formuláciu cit. ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2015).
Naopak v rozpore s citovaným ustanovením je taká rozhodcovská zmluva, ktorá podriaďuje strany
dvom či viacerým rozhodcovským súdom, pričom voľba konkrétneho je prenechaná na vôľu jednej
strany. V takom prípade tak totiž v skutočnosti medzi stranami nejde o rozhodcovskú zmluvu v
zmysle citovaných ustanovení, ale len o akúsi „predbežnú dohodu“ na možnom rozhodcovskom konaní,

ktorej konkretizácia patrí jednej zmluvnej strane. Rozhodcovské konanie podľa zákona č. 244/2002
Z. z. v čase uzavretia rozhodcovských zmlúv bolo totiž založené na principiálnej rovnosti oboch jeho
strán (§ 17 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorá sa prejavuje okrem iného v ich (principiálne) rovnakom
vplyve na zloženie rozhodovacieho telesa (rozhodcov, porov. § 8 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).
Pripustením takej rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by si jeden z účastníkov mohol vybrať

spomedzi viacerých v nej uvedených stálych rozhodcovských súdov (teda pripustenie akejsi „opcie na
stály rozhodcovský súd“), by sa podľa názoru súdu dával tomuto účastníkovi nadmerný vplyv na priebeh
rozhodcovského konania a staval by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.

24. Podľa názoru súdu vyššie uvedený výklad § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do

31. decembra 2014 vyplýva aj z toho, že cit. zákon pomerne striktne rozlišuje medzi rozhodcovským
konaním mimo stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovským konaním pred stálym rozhodcovským
súdom. Najviditeľnejšie je to v prípade postupu konania pred rozhodcovským súdom. Kým podľa §
26 ods. 2 je postup konania predovšetkým vecou dohody strán, v prípade stály rozhodcovský súd
postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Nestrannosť a férovosť rozhodcovského konania pred

stálym rozhodcovským súdom je zabezpečená okrem iného aj tým, že rokovací poriadok vydáva
zriaďovateľ ako tretia osoba odlišná (a v princípe nezávislá) od strán rozhodcovského konania. Takýto
rokovací poriadok potom upravuje aj otázky, na ktorých sa v rozhodcovskom konaní mimo stáleho
rozhodcovského súdu musia účastníci dohodnúť. Inak povedané, dohodu (t.j. kompromis) oboch
strán na jednotlivých procesných aspektoch rozhodcovského konania nahrádza v prípade stáleho

rozhodcovského súdu činnosť tretej osoby - zriaďovateľa, ktorý vydáva rokovací poriadok. Ak by bolo
prípustné, aby sa rozhodcovskou zmluvou umožnila jednej strane voľne si zvoliť jeden spomedzi
viacerých stálych rozhodcovských súdov, znamenalo by to, že tejto strane by bolo dané aj právo
vybrať resp. určiť úpravu procesného postupu rozhodcovského konania (a mnohých iných otázok,
ktoré upravuje rokovací poriadok). To by však bolo v rozpore s už uvedenou principiálnou črtou

rozhodcovského konania, podľa ktorej sa na tejto úprave musia strany dohodnúť, alebo musí byť určená
treťou (nezávislou resp. nestrannou) osobou vo forme rokovacieho poriadku.

25. Vzhľadom na uvedené takéto rozhodcovské zmluvy, a teda aj rozhodcovské zmluvy z 22.08.2014
a 25.08.2014 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, nezodpovedajú ústavne konformnému výkladu

ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v cit. znení, a preto ich súd posúdil ako absolútne
neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).26. Okrem toho však podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovských
zmlúv spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To

neplatilo okrem iného vtedy, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, čo musel dokázať
dodávateľ (§ 53 ods. 3 Obč. zák.). Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. považovalo za neprijateľnú
podmienku okrem iného také ustanovenie - rozhodcovskú doložku, ktorá vyžadovala od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky boli podľa § 53
ods. 5 Obč. zák. neplatné. Všetky rozhodcovské doložky, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby riešil spory

s dodávateľom výlučne v rámci rozhodcovských konaní, sa teda považovali za neprijateľné podmienky.
Podľanázorusúdurozhodcovskázmluva,akúpoužívažalovanýaakábolauzavretáajmedzižalovaným
a žalobcom, neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa tým, že veriteľovi (u ktorého hlavne prichádza
do úvahy iniciovanie rozhodcovského konania) umožňuje voliť si taký rozhodcovský súd, aký najviac
zodpovedá jeho potrebám. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je pritom podľa súdu
práve cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú žalovaný používa opakovane. To všetko,

bez súčasného preukázania žalovaným ako dodávateľom, že by tieto zmluvné ustanovenia boli medzi
dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednané (čo žalovaný v tomto konaní nepreukázal podľa §
53 ods. 3 Obč. zák. aj vzhľadom na vyššie popísané okolnosti uzavretia zmluvného vzťahu), podľa
názoru súdu vedie k tomu, že rozhodcovské zmluvy medzi žalovaným a žalobcom je potrebné taktiež
podradiť pod ustanovenie § 53 Obč. zák. (predovšetkým pod jeho ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5).

27. Pokiaľ ide o tvrdenú „alternatívnosť“ tejto rozhodcovskej zmluvy, tá je v skutočnosti len zdanlivá.
Iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa, nie
dlžníka. Ďalej na neplatnosti tejto rozhodcovskej zmluvy nič nemení ani možnosť dlžníka od tejto
zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní. Podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora totiž existuje

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dlžník nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, čo
odôvodňuje ich skúmanie súdom ex offo (spojené veci D.-XXX-XXX/XX, Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero a ďalší, ods. 26). Z toho potom ale logicky plynie, že existuje rovnaké
nebezpečenstvo, že si spotrebiteľ neprijateľnosť neuvedomí ani počas lehoty na odstúpenie od zmluvy
a v dôsledku toho svoje právo na odstúpenie nevyužije. Logika spočívajúca v ochrane spotrebiteľa je

v oboch prípadoch tá istá - tak ako spotrebiteľ nemusí vedieť uplatniť svoje práva v súdnom konaní,
nemusí ich vedieť uplatniť ani mimosúdne. To ale samo osebe nemôže hojiť neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, resp. nemôže mať za následok, že sa na jej neprijateľnosť prestane prihliadať.

28. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I a II tohto rozsudku.

V prípade, ak sa súd v odôvodnení tohto rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu alebo
ním uplatnenou skutočnosťou, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval
za rozhodujúce pre prijatie tohto rozhodnutia, ktoré sa zakladá na vyššie popísanom skutkovom
stave v zistenom rozsahu a právnom posúdení veci (porovnaj Ruiz Torija c. Španielsko z 09.12.1994,
séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B;

Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

29. Súd žalobu vo zvyšnej časti (neplatnosť ustanovenia článku 8 bod 8.1 zmlúv o revolvingovom úvere)
zamietol, keď sa v tejto časti stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v zmysle ust. § 53b ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv sa pre spotrebiteľské

zmluvy, predmetom ktorých je požičanie peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej
výšky sankcií. Túto maximálnu výšku stanovilo označené ustanovenie v spojení s bodmi 8.2 a 8.3
zmlúv o revolvingovom úvere odkazom na vykonávací predpis, ktorým je v tomto prípade ust. § 3a
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov

nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády,čojevyjadrenéaj
vbode8.3zmlúv.Niejepretomožnévysloviťneplatnosťlenbodu8.1zmlúv,ktorýbudetrebaposudzovať
vždy len v spojení s ďalšími bodmi 8.2 a 8.3 zmlúv o revolvingovom úvere a pri konkrétne uplatnenom

nároku podľa týchto ustanovení zmlúv.30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu,
že ani jedna zo strán nemala v spore plný úspech.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.