Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010431
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812010431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2015
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

Z. P.

nar. XX.XX.XXXX v D. T., trvale bytom Z. XX, okr. I., t.č. G. E. G., I., na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/185/2012-281 zo dňa 14. februára
2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný o d s u d z u j e podľa § 179 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§
38 ods. 3, 36 písm. j), l), 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa §§ 51 ods. 1 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá sa podľa
§ 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť každý druhý mesiac preukazovať
probačnému a mediačnému úradníkovi zdroje svojho živobytia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Z. P. uznaný vinným zo zločinu obchodovania s ľuďmi

podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. d) Tr. zák. v znení zák. č. 224/2010 Z.z. v spojení s § 138 písm.
g) Tr. zák., pretože v presne nezistený deň od 12.06.2011 v A. zlákal P. A. narodenú XX.XX.XXXX na
vykonávanie prostitúcie tak, že prostredníctvom rýchlej pošty na portáli azet.sk zo svojho nicku D počas
telefonických rozhovorov a pri osobnom stretnutí v A. jej ponúkol bývanie a stravu, ak bude poskytovať
sexuálne služby, pričom vedel, že poškodená ušla z reedukačného centra, že nemá kde bývať, že nemá
peniaze a ani prácu a že nemá ešte 18 rokov, následne ju s jej súhlasom odviezol z A. do Z., do domu
XXX, kde poškodená vykonávala prostitúciu do 26.06.2011.

Bol za to odsúdený podľa § 179 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 3, 36 písm. j), l), 39 ods. 1 Tr.
zák. k trestu odňatia slobody na dva roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote písomne odvolanie prokurátorka, ktoré smerovalo
len proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka

namietala najmä to, že neboli splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu. Namietala tiež ústne odôvodnenie vyhláseného rozsudku, kde sudca
uviedol, že poškodená v čase trestného činu mala 17 a pol roka, teda bola skoro dospelá, hoci to nebola
pravda, pretože táto mala v čase trestného činu len 16 a pol roka. Namietala tiež sudcom použité
slovné spojenie “spoločenská nebezpečnosť konania“, ktoré Trestný zákon v platnom znení nepozná.

Prokurátorka navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušiť výrok o treste v rozsudku súdu
prvého stupňa s tým, aby odvolací súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v prvej polovici trestnej sadzby podľa § 179 ods. 3 Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca obžalovaného uviedol, že uložený trest sa javí ako

zákonný a spravodlivý, nešlo o bežný štandard predmetnej trestnej činnosti, pričom obžalovaný chcel
mať poškodenú viac-menej pre seba. Obžalovaný vyživuje 4 maloleté deti a nepodmienečný trest by bol
neprimerane prísny. Ani ochrana spoločnosti nevyžaduje uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Aj keď obžalovaný neurobil vyhlásenie o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, k
skutkovýmokolnostiam kladenýmmuza vinu sa vzásadepriznal.Priznaniejepritomvsúladesďalšími

dôkazmi najmä výpoveďami svedkov - poškodenej P. A., K. P. a S. Z.. V zásade odvolací súd nemá
námietky ani proti použitej právnej kvalifikácii ako zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, 3
písm. d) Tr. zák. účinnom v čase spáchania trestného činu, pretože obžalovaný zlákal osobu mladšiu
ako 18 rokov na účel jej prostitúcie, pričom čin spáchal využitím tiesne poškodenej. Ku kvalifikačnému
znaku v podobe tiesne (podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby) je však potrebné uviesť, že jeho

naplnenie bolo hraničné. Tieseň spočívala prakticky v určitom protiprávnom konaní poškodenej, ktorá
bola bez finančných prostriedkov a nemala kde bývať, pretože ušla z reedukačného centra.

Súd prvého stupňa však pochybil pri rozhodovaní o treste. Pochybenie však nespočívalo v samotnom
použití ustanovenia 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, ako to uvádzala v odvolaní

prokurátorka, ale v tom, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody len vo výmere dvoch rokov, čo
predstavuje samú dolnú hranicu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 3 písm.
d) Tr. zák. Pre takéto mimoriadne zníženie trestnej sadzby odňatia slobody zo 7 rokov na 2 roky, podľa
názoru senátu odvolacieho súdu splnené podmienky neboli.

Inak ale použitie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
bolo správne a zákonné. Prejednávaný prípad nie je takého charakteru, že by na prevýchovu
obžalovaného bolo nevyhnutne potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody v minimálnej výmere sedem
rokov. Dokonca nejde ani o prípad, kedy by na prevýchovu obžalovaného muselo byť pôsobené
nepodmienečným trestom odňatia slobody, keď obžalovaný ani nebol doposiaľ súdne trestaný.

V predmetnej veci pôvodná aj sexuálna známosť obžalovaného s poškodenou prerástla v predmetnú
trestnú činnosť, keď poškodená si poskytovaním sexuálnych služieb „riešila“ ubytovanie a živobytie a v
neposlednom rade aj „úkryt“ pri úteku z detského domova. Samotná poškodená uviedla, že prostitúciu
vykonávala asi 10 dní a mala do 10 zákazníkov. S tvrdením prokurátorky o veku poškodenej v čase

činu (16 a pol roka) sa senát odvolacieho súdu nestotožnil, pričom aj vek poškodenej 17 a pol roka
je tou významnou okolnosťou, ktorá odôvodňuje použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný
spáchal trestný čin na osobe, ktorej už len pol roka chýbalo do dospelosti a stratila by trestnoprávnu
ochranu dieťaťa.Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Odvolací súd sám obžalovanému uložil takú najvyššiu výmeru trestu odňatia slobody, aby bolo možné
výkon trestu podmienečne odložiť s probačným dohľadom. Takýto trest pritom nepostihne ani osoby
odkázané na výživu obžalovaným, a preto zodpovedá aj ustanoveniu § 34 ods. 3 Tr. zák.

Úplne na záver k odvolaniu prokurátorky senát odvolacieho súdu uvádza, že z ustanovenia § 34
ods. 1 Tr. zák. (účel trestu ) vyplýva, že pojem „spoločnosť“ Trestný zákon naďalej používa. Teda
pri rozhodovaní o treste (nie vine) pri ochrane spoločnosti , ako aj potrebe morálneho odsúdenia
páchateľa spoločnosťou, možno vychádzať aj zo súdom hodnotenej spoločenskej nebezpečnosti
konania obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.