Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814205622
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814205622.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému T. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava pod sp. zn. EX 23749/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 19,39 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/233/2014-19 zo dňa 5.
novembra 2014 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/233/2014-19 zo dňa 5. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho priadku

(ďalej len O.s.p.) konanie o návrhu oprávneného na výkon rozhodcovského rozsudku vedeného súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 23749/14 voči povinnému z dôvodu, že
existuje prekážka už raz rozhodnutej veci, ktorá bráni exekučnému súdu v tejto veci ďalej konať.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 04.08.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podkladom ktorej je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR

1569/06 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
dňa 24.05.2006. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu doručený návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul.

LustráciouvoddeleníErokresnýsúdzistil,ženaOkresnomsúdeRevúcabolapodsp.zn.4Er/2520/2008
právoplatne skončená exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom sp. zn.

EX 1246/06 na podklade totožného exekučného titulu, aký bol spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a
žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložený v tomto konaní,
a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 1569/06 zo dňa 24.05.2006. V konaní 4Er/2520/2008 okresný
súd uznesením zo dňa 23.05.2012 podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok je neplatná, a teda rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom,

preto je nulitným právnym aktom, ktorý nemožno vykonať. Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.10.2013.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp zn. 3 Obdo 51/2008 zo dňa 02.11.2010, v zmysle ktorého je rovnakou vecou uplatnenie toho istého
nároku alebo stavu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb

a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený zrovnakého skutkového stavu. V exekučnom konaní platí, že o prekážke veci právoplatne rozhodnutej
možno z hľadiska pojmu „totožná vec“ hovoriť vtedy, pokiaľ je navrhovaná exekúcia na totožný predmet
exekúcie vo vzťahu medzi tými istými účastníkmi a pre rovnakú pohľadávku.

Okresný súd konštatoval, že pokiaľ je opakovane podaný návrh na vykonanie exekúcie totožného
oprávneného voči totožnému povinnému opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého
bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená z dôvodu absencie vykonateľnosti
exekučného titulu, je exekučný súd povinný opätovne iniciované exekučné konanie pre prekážku už raz

právoplatne rozhodnutej veci podľa § 104 O.s.p. zastaviť.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d)
O.s.p.. V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a

súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia tak, že
vydá poverenie na vykonanie exekúcie alebo uznesením návrh na vydanie poverenia zamietne. Napriek
tomu v prejednávanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol a bez zákonného
oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený bol toho názoru, že

exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, 104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože
v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 exekučného poriadku, v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK
aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne
rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však

vo svojom predmete nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá meritum veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces.
Akékoľvek skončenie exekučného konania nie je preto spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.
Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá

by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie
poverenia. Exekučný súd týmto postupom prekročil svoju právomoc a neprípustným spôsobom rozhodol
o zastavení exekučného konania.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu

na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.05.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave dňa 24.05.2006 pod sp. zn. SR 1569/06. Následne bola

okresnému súdu dňa 04.08.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným dňa 24.05.2006 pod sp. zn. SR 1569/06 Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave bola žalovanému - povinnému

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - oprávnenému dlžnú sumu 7.880,- Sk s príslušenstvom.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli
dňa 13.06.2005. Súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17
stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebozrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu
alebo cestou príslušného súdu SR v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. Od tejto
rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto
veci predchádza konanie sp. zn. 2Er/1977/2007, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade

toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 24.05.2006 pod sp. zn.
SR 5194/07 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave.

Zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/2520/2008 súd zistil,
že v roku 2008 podal oprávnený proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn.
SR 1569/06 zo dňa 24.05.2006 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Následne na základe žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia okresný súd vydal pre súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 4Er/2520/2008-26 zo dňa 23.5.2012 okresný súd exekúciu zastavil
podľa § 57 Exekučného poriadku aj z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so

zákonom, keďže dojednanie rozhodcovskej doložky, z ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súdu pri
vydávaní exekučného titulu predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobuje
jej neplatnosť. Z uvedeného dôvodu nemal rozhodcovský súd právomoc spor medzi účastníkmi
rozhodnúť. Uvedené rozhodnutie napadol oprávnený odvolaním, na základe ktorého Krajský súd v
Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn. 14CoE/355/2012 zo dňa 27.11.2012 rozhodnutie

okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2013.

Okresný súd na základe tohto zistenia dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky pre
to, aby exekučné konanie v už raz právoplatne skončenej exekučnej veci tých istých účastníkov a

na podklade toho istého exekučného konania prebiehalo, preto napadnutým uznesením konanie s
poukazom na § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. a § 159 ods. 3 O.s.p. zastavil.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh

oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky
začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, avšak v tých prípadoch,
pre ktoré nie je v Exekučnom poriadku obsiahnutá právna úprava pre procesný postup exekučného
súdu je s prihliadnutím na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. nevyhnutné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v
Občianskom súdnom poriadku ako lex generalis. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.

sa preto na zistenie, či sú splnené zákonné procesné podmienky nevyhnutné pre vedenie exekučného
konania aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje právnu
úpravu za akých podmienok by mohol o opakovanom návrhu oprávneného podaného na základe toho
istého nevykonateľného exekučného titulu súd ďalej konať, je potrebné vychádzať zo zásady „ne bisin idem“ , ktorá platí nielen v konaní vedenom na všeobecnom súde, ale aj pre konanie v exekučných
veciach, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo.

V zmysle § 103 O.s.p. je súd povinný v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom
stanovené procesné podmienky konania na to, aby súdne konanie mohlo začať a aby v ňom mohol súd
vec prejednať a rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný
postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný.
Medziprocesnépodmienkypatríajprekážkavecirozhodnutej-resiudicata,ktorávExekučnomporiadku

nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o
neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania,
pretože súd nemôže konať o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Z dôvodu, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je podľa § 251 ods. 4
O.s.p. potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s tým, že je potrebné

zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd
SR vyslovil obdobný právny názor.

Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla

rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je návrh zamietnutý, prípadne je
konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu
naurčenieprávauloženiepovinnostínerozhoduje.Exekučnékonaniejekonanímprocesným,ktorévšak
môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, iba ak sú splnené procesné podmienky,
medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie

rozhodnutie, ak už raz bolo o tom istom nároku oprávneného, ku ktorému bol opakovane priložený ten
istý nevykonateľný exekučný titul, právoplatne rozhodnuté a to práve z toho dôvodu, že procesná zásada
„ne bis in idem“ obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je záväzná aj pre postup
súdu v exekučnom konaní.

Z tejto zásady nesporne vyplýva, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu
istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o
konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Revúca pod sp. zn.

4Er/2520/2008, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/233/2014 ten istý oprávnený spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 365 807 598 podal návrh na začatie exekúcie proti tomu
istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom

Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 1569/06 zo dňa 24.05.2006 s vyznačenou doložkou
právoplatnosti dňa 12.06.2006 a vykonateľnosti 15.06.2006. V konaní vedenom Okresným súdom
Revúca pod sp. zn. 4Er/2520/2008 exekučný súd uznesením č.k. 4Er/2520/2008-26 zo dňa 23.5.2012
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/355/2012 zo dňa 27.11.2012
právoplatne exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku aj z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok

je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne dojednanej
rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok exekučného
titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať,
pri dodržaní uvedenej procesnej zásady „ne bis in idem“, nie je v prípade opätovného podania návrhu
na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom

konaní pokračovať.

Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že aj keď zastavenie konania nie je vo
svojej podstate prekážkou pre podávanie opakovaných návrhov na začatie exekúcie, a to aj na základe
tých istých exekučných titulov, nebolo by možné ani v budúcnosti, ak by oprávnený podal aj viac návrhov

na vykonanie exekúcie na podklade tohto istého nevykonateľného exekučného titulu, viesť opätovne
exekučné konanie práve z dôvodu rešpektovania zásady „ne bis in idem“, v dôsledku čoho by muselo
byť každé jedno neskôr začaté exekučné konanie vždy len zastavené, a teda by skončilo rovnakým
spôsobom.Je však treba okresný súd upozorniť na to, že v ostatných prípadoch, v ktorých dochádza k zastaveniu
exekúcie, napr. pre nemajetnosť alebo ak oprávnený na vykonaní exekúcie netrvá - § 57 ods. 1 písm. h)

a c) Exekučného poriadku, neprichádza vyššie uvedený postup súdu, a to ani pri opakovane podaných
návrhoch na vykonanie exekúcie pre ten istý exekučný titul, ktorý je materiálne vykonateľný do úvahy a
vyššie uvedené právne závery pre takýto prípad neplatia.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku

vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.