Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Asan/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201798
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1017201798.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna
komisia, Notárska komora Slovenskej republiky, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č DK 3/2013-91 zo dňa 11.09.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/262/2017-31 zo dňa 26. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/262/2017-31 zo dňa 26. apríla 2018 z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP" alebo „Správny súdny poriadok") odmietol žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie, Notárskej komory SR č. DK 3/2013-91 zo
dňa 11.09.2017, vydaného vo veci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému
notárovi JUDr. E., so sídlom Notárskeho úradu v L., ktorým žalovaný s poukazom na ustanovenie § 9

ods. 3 písm. a/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR konanie zastavil.

2. Krajský súd v Bratislave v napadnutom uznesení uviedol, že primárnou úlohou správneho súdu po
doručení správnej žaloby bolo preskúmať procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje
predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho
súdnictva,ktorýmjeposkytnutieochranyprávamaprávomchránenýmzáujmomfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Krajský súd v Bratislave vychádzajúc z obsahu žaloby, jej predmetu a účelu najskôr posudzoval,
či žalobca - v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti N., je osobou oprávnenou na podanie
žaloby v súlade s ustanovením § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna
procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný

subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady a to
postavenie účastníka v administratívnom konaní, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s
vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

4. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že samotné tvrdenia

žalobkyne o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí.
Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje,či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v
správnom súdnictve.

5. Krajský súd v Bratislave považoval v prejednávanom prípade za nesporné, že žalobca, v čase podania
žaloby - ministerka spravodlivosti N., bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho
konania, keďže na základe § 92 zákona č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „Notársky poriadok"), bola orgánom oprávneným na
podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému notárovi

JUDr. E. Uvedeným spĺňala prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu, avšak
nespĺňala druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, v podobe nesporného ukrátenia na
subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a v
rovine samotného ukrátenia dotknutého subjektu.

6. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu.

Inými slovami povedané, fyzická alebo právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou
domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť
také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu
pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia. V tejto
súvislosti Krajský súd v Bratislave odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24. februára 2011. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej
alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné
podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho
rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné
rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo

zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby.

7. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave žalobkyňa, v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky, bola účastníkom disciplinárneho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie,
ktoré bolo následne napadnuté správnou žalobou. Krajský súd v Bratislave zároveň poukázal na

skutočnosť, že v rámci uvedeného konania žalobkyňa realizovala svoje verejno-mocenské oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 92 Notárskeho poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie
disciplinárneho konania.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté prostredníctvom podanej správnej

žaloby, je výsledkom disciplinárneho konania, ktorého bývalá ministerka spravodlivosti bola účastníkom
konania, v rámci ktorého však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie, Krajský súd v Bratislave
dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie sa nemôže týkať jej subjektívnych práv a povinností ako
fyzickej osoby, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu,
alebo by zasiahli do jej právnej sféry, alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa

procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu
vyplývajúcu z ustanovenia § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky
aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach.

2.

9. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/262/2017-31 zo dňa 26. apríla 2018 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a j/ SSP.

10. Žalobca v kasačnej sťažnosti argumentoval, že prvoradým dôvodom, ktorý ho viedol k jej podaniu
bola skutočnosť, že neexistencia subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov žalobkyne, pre
ktorú Krajský súd v Bratislave jej žalobu odmietol, je v plnom rozpore so základnými princípmi konania
v správnom súdnictve, ktoré Správny súdny poriadok vymedzuje v ustanovení § 5 ods. 2, ods. 3, ods.
4 a ods. 9.

11. Žalobca zároveň namietal, že Krajský súd v Bratislave v rozpore so zásadou „Iura novit curia"
absolútne opomenul znenie ustanovenia § 177 ods. 2 SSP, umožňujúce podať správnu žalobu
prokurátorovi a iným osobitným zákonom oprávneným subjektom aj v prípadoch, ak nedošlo k porušeniusubjektívnych práv. Predmetné ustanovenie predstavuje výnimku, keď správna žaloba nesmeruje k
ochrane subjektívnych práv.

12. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku, zo znenia
ktorého vyplýva, že proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia. Na základe uvedeného žalobca
dospel k záveru, že v predmetnom prípade boli naplnené podmienky aplikácie ustanovenia § 177 ods.
2 SSP (požiadavka subjektu na to oprávneného zákonom), a teda minister spravodlivosti bol oprávnený

prostredníctvom správnej žaloby žiadať preskúmanie zákonnosti disciplinárneho rozhodnutia.

13. Žalobca mal zároveň za to, že v prípade, ak osobu aktívne legitimovanú na podanie správnej žaloby
označí osobitný predpis podľa ustanovenia § 177 ods. 2 SSP, tak v súlade so zásadou lex specialis
derogat legi generáli sa na daný subjekt už neuplatňujú ďalšie podmienky procesnej aktívnej legitimácie
stanovené v ustanovení § 178 ods. 1 SSP (účastník pôvodného konania a ukrátenie na subjektívnych

právach). Prezentovaný výklad podľa názoru žalobcu podporuje aj členenie a usporiadanie jednotlivých
zákonných ustanovení, kedy ustanovenie o zákonom splnomocnenom subjekte na podanie správnej
žaloby (§ 177 ods. 2 SSP) hierarchicky predchádza všeobecným ustanoveniam o žalobnej legitimácii
(§ 178 ods. 1 SSP). Vzhľadom k uvedenému mal podľa žalobcu správny súd konať s ministrom
spravodlivosti ako so žalobcom, bez skúmania ďalších podmienok konania vo vzťahu k aktívnej žalobnej

legitimácii.

14. Žalobca na podporu svojej argumentácie v kasačnej sťažnosti uviedol, že z ustanovenia § 93 ods.
3 Notárskeho poriadku je zrejmé, že špeciálny právny predpis určil expressis verbis možnosť podania
správnej žaloby, pričom ministra spravodlivosti ako navrhovateľa disciplinárneho návrhu z okruhu

oprávnených osôb výslovne nevylúčil. Týmto podľa názoru žalobcu doplnil právnu úpravu Správneho
súdneho poriadku, ktorá tento vzťah neupravovala.

15. Predmetné ustanovenie Notárskeho poriadku síce žiadnym spôsobom neprecizuje osoby oprávnené
na podanie správnej žaloby, určuje však začiatok plynutia lehoty na je podanie. Keďže rozhodnutie

sa doručuje účastníkom konania, z logiky veci podľa žalobcu vyplýva, že tieto osoby sú zároveň
oprávnené na podanie správnej žaloby. Zákon teda explicitne neoznačuje osoby oprávnené na podanie
správnej žaloby, avšak aplikáciou jazykového a logického výkladu na zákonný text žalobca došiel k
dedukcii,žežalobujeoprávnenýpodaťúčastníkdisciplinárnehokonania,t.j.disciplinárneobvinenýnotár
i navrhovateľ- minister spravodlivosti.

16. Napriek vyššie prezentovaným argumentom podporujúcim záver, že v posudzovanom prípade
nebolo potrebné preukazovať porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv, žalobca zastáva názor,
že minister spravodlivosti v postavení účastníka konania v disciplinárnom konaní je aj napriek výkonu
svojich verejno-mocenských oprávnení nositeľom subjektívnych práv a povinností.

17. Podľa právnej teórie subjektívne právo je objektívnym právom garantovaná možnosť subjektom
práva konať v právnom vzťahu určitým spôsobom. Objektívne právo tak subjektom dáva možnosť
realizovať svoje právom uznané záujmy podľa vlastnej vôle a v nevyhnutnom prípade ich právne
presadiť. Vo svetle uvedeného žalobca konštatoval, že ak Notársky poriadok umožňuje podať ministrovi

spravodlivosti disciplinárny návrh, je nutné považovať túto možnosť za výkon jeho subjektívneho práva
reprezentujúceho právom chránený záujem na riadnom výkone funkcie notára a s tým súvisiacim
dodržiavaním zákonnosti, profesijnej etiky a odbornosti výkonu tohto povolania.

18. Uvedené znamená, že ak zákon dáva ministrovi spravodlivosti právo disciplinárnej iniciatívy, tak

tomuto právu zodpovedá aj náležitá ochrana a možnosť jej uplatnenia v právnom štáte. Uvedené je
priamo garantované aj Ústavou Slovenskej republiky, ktorá vo svojom článku 46 ods. 1 dáva záruku, aby
sa každý mohol domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Uvedená ústavná garancia
bola však podľa názoru žalobcu v danom prípade porušená, keďže súd odňal ministrovi spravodlivosti
možnosť domáhať sa uplatnenia svojho práva v jeho konečnej podobe.

19. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že minister spravodlivosti vystupuje v disciplinárnom konaní ako
jeden z účastníkov konania a s disciplinárne obvineným nie je vo vzťahu nadriadenosti, prípadne
podriadenosti a preto by mal mať k dispozícii aj rovnaké procesné prostriedky obrany a ochrany.Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa všeobecné ustanovenia predpisov
trestnéhoprávaaplikujúajnaprípadytzv.správnehotrestania(konanieosprávnomdelikte,disciplinárne
konania pred správnym orgánom a.i.). Žalobca zastáva stanovisko, že v prejednávanom prípade mal

aj minister spravodlivosti ako účastník konania pred disciplinárnym senátom svoje subjektívne práva,
ako napr. právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania, odôvodnenie rozhodnutia. V prípade,
ak rozhodnutie disciplinárneho senátu trpí vadami, napr. ak odôvodnenie rozhodnutia disciplinárneho
senátu je nejasné a nezrozumiteľné, nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom disciplinárneho konania, opäť je podľa názoru žalobcu možné hovoriť o porušení

subjektívnych práv účastníka disciplinárneho konania.

20. Žalobca sa v časti kasačnej sťažnosti venoval vymedzeniu rozdielov medzi pojmami štátny dohľad
a štátny dozor, pričom v tejto súvislosti uviedol, že pod pojmom štátny dohľad je treba rozumieť verejný
záujem na výkone právomocí, ktoré štát preniesol na Notársku komoru Slovenskej republiky a notárov.
Dohliadajúci orgán pritom voči dohliadaným subjektom nemá postavenie priamo nadriadeného orgánu,

ale sleduje správanie sa týchto subjektov, či je v súlade so zákonom. V prípade porušenia záväzne
ustanoveného práva zo strany dohliadaného subjektu dohliadajúci orgán uplatní voči nemu zákonom
zverené právomoci. Žalobca podčiarkol skutočnosť, že od štátneho dohľadu je potrebné odlišovať štátny
dozor, pri ktorom ide o výkon hierarchicky usporiadanej kontroly nadriadeného dozorujúceho orgánu
voči podriadenému subjektu, resp. subjektu, nad ktorým sa dozor vykonáva.

21. Žalobca poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa znenia ktorého
ministerstvo vykonáva nad činnosťou notárov podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a Notárskej komory
Slovenskej republiky štátny dohľad. V rámci neho minister vymenúva a odvoláva notárov, určuje počet
notárskych miest každého súdu prvého stupňa a ich prípadnú zmenu, na návrh Notárskej komory

Slovenskej republiky môže notárov vzájomne preložiť, prijíma sľub notárov, zbavuje notárov povinnosti
mlčanlivosti, vybavuje sťažnosti na Notársku komory Slovenskej republiky, vykonáva disciplinárnu
právomoc, môže pozastaviť výkon notárskeho úradu, určuje maximálnu výšku odmeny notárov a pod.
V danom prípade nemožno podľa žalobcu vôbec hovoriť o nadriadenosti a podriadenosti ministerstva
alebo ministra spravodlivosti vo vzťahu k notárom.

22. Žalobca zdôraznil, že argumentácia o nemožnosti podania správnej žaloby ministrom z dôvodu
jeho verejno-mocenského postavenia podľa jeho názoru neobstojí, dôvodiac, že navrhovateľom
disciplinárnehokonaniamôžebyťvzmysleustanovenia§92Notárskehoporiadkuajpredsedakrajského
súdu alebo prezident Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorí žiadnu verejno-mocenskú právomoc

nad notármi nevykonávajú a už vôbec nie sú v pozícii nadriadenosti a podriadenosti vo vzťahu k notárom
(koniec koncov ako minister spravodlivosti). Žalobca v kasačnej sťažnosti načrtol polemiku, o akú právnu
argumentáciu by Krajský súd v Bratislave svoje rozhodnutie oprel v prípade, ak by správnu žalobu podal
niektorý z vyššie spomenutých subjektov.

23. V závere kasačnej sťažnosti žalobca vyjadril presvedčenie, že napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Bratislave výrazným spôsobom vybočuje z doteraz stabilnej rozhodovacej praxe súdu, kedy Krajský
súd v Bratislave konal a rozhodol o žalobe ministra spravodlivosti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
v obdobných právnych veciach.

24. V nadväznosti na tvrdenia Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorých minister spravodlivosti
ako žalobca nemal subjektívne práva ani oprávnené záujmy, ktoré by bolo potrebné v konaní pred
súdom preukázať, považoval žalobca za nevyhnutné uviesť, že splnenie procesnej podmienky aktívnej
legitimácie v tejto časti doposiaľ súdy neuplatňovali, hoci táto zákonná formulácia existovala už v čase
platnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky súdny poriadok").

25. Podľa ustanovenia § 244 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú
súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.

26. V prípade žalôb proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov platí ustanovenie § 247 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku:podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchfyzickáalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

27. V prípade opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (tretia
hlava piatej časti) platí ustanovenie §250 l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: pokiaľ v tejto hlave
nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

28. V tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nebola pre rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov ustanovená odlišná (ani žiadna
iná) podmienka aktívnej procesnej legitimácie, platilo ustanovenie § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, a teda, že osoba oprávnená na podanie opravného prostriedku voči neprávoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu adresovaného príslušnému súdu musela v rámci správneho súdnictva
preukázať, že bola na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená, a to rozhodnutím
a postupom správneho orgánu. Napriek uvedenému, okresné a krajské súdy vo viacerých prípadoch o

odvolaní ministra spravodlivosti voči rozhodnutiam Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej
republiky rozhodovali, pričom ho nikdy o preukázanie tejto skutočnosti nežiadali (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, č.k. 21So 1/2015-162 zo dňa 17. júna 2015 v spojení s rozhodnutím Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 5S 1/2014-128 zo dňa 24. novembra 2014 vo veci disciplinárne obvinenej notárky
JUDr. M K).

29. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia žalobca konštatoval, že krajský súd rozhodoval odlišne
v obdobných veciach - v jednom prípade žalobe vyhovel (zaoberal sa ňou) a v druhom, skutkovo a
procesne rovnakom prípade ju odmietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, z čoho je možné
vyvodiť, že sám súd je zdrojom hlbokých a trvalých právnych inkonzistencií. Judikatúrny exces v

podobe napádaného rozhodnutia markantným spôsobom zasahuje do princípu právnej istoty, ktorého
súčasťou je aj požiadavka ochrany legitímnych očakávaní, ako základného znaku právneho štátu.
Rozdielne právne posúdenie v obdobných veciach podľa názoru žalobcu nemožno považovať za
ústavne konformné a existencia takýchto rozdielov v rozhodovacej praxi súdu predstavuje odchýlenie
sa od ochrany ústavnosti.

30. Na dôvažok žalobca v závere kasačnej sťažnosti poukázal taktiež na skutočnosť, že senát Krajského
súdu v Bratislave v uvedenej veci od začiatku súdneho konania konal so žalobcom ako s účastníkom
konania, keď mu dňa 7. marca 2018 adresoval písomnosť nazvanú ako „Zaslanie vyjadrenia žalovaného
k žalobe".

3.

31. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

4.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal
napadnuté uznesenie správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov
podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§

455 SSP).

33. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

35. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky
za preukázané, že Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, v tom čase Tomáš Borec, podal dňa01.03.2013 pod č. 26732/2013-52 na podnet Úradu geodézie, kartografie a katastra SR návrh na začatie
disciplinárneho konania proti JUDr. E., notárovi so sídlom Notárskeho úradu U. za to, že notárskou
zápisnicou č. N 470/2011, NZ 46448/2011, NCRls 47561/2011 zo dňa 22.11.2011 osvedčil vyhlásenie o

vydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnapriektomu,ženemalkdispozíciivyjadrenieprávnickej
osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať
s nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, čím mal
porušiť závažným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce z § 63 písm. a/ bod 3, § 36 ods. l, § 2 ods. 2
a § 13 Notárskeho poriadku, a preto navrhol notárovi uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91

ods.2 písm. b/ Notárskeho poriadku, a to peňažnú pokutu vo výške 2 000,- €.

36. Disciplinárna komisia Notárskej komory SR vydala vo veci rozhodnutie č. DK 3/2013-63 zo dňa
15.01.2014, ktorým uznala notára JUDr. E. vinným a uložila mu disciplinárne opatrenie- písomné
pokarhanie. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný súd
Trebišov rozsudkom spisová značka 11S/3/2014 zo dňa 29.09.2015 tak, že rozhodnutie Disciplinárnej

komisie Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 15. januára 2014 pod č. DK 3/2013 zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením o.i., že obvinený notár už pri svojej obrane v disciplinárnom
konaní ako aj v opravnom prostriedku poukazoval na uplynutie premlčacích lehôt, pričom Disciplinárna
komisia Notárskej komory SR sa s uvedeným nijakým spôsobom nevysporiadala.

37. Následne Disciplinárna komisia Notárskej komory SR rozhodnutím č. DK 3/2013- 1 zo dňa
11.09.2017 s poukazom na ustanovenie čl. 9 ods. 3 písm. a/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory
SRkonaniezastavila.Rozhodnutieodôvodnilatým,žeMinisterspravodlivostiSlovenskejrepublikypodal
návrh na začatie disciplinárneho konania voči notárovi oneskorene.

5.

38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

42. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky").

43. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

44. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

45. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

46. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.47. Podľa § 92 Notárskeho poriadku, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister,
predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa

dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo
kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov.

48. Podľa § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, ten, komu bolo uložené
disciplinárne opatrenie podľa odseku 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný

prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný
prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva komore.

49. Podľa § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku v znení účinnom od 01.07.2016, proti rozhodnutiu o
disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie
možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho

opatrenia.

50. Podľa čl. 9 ods. 3 písm. a/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, senát bez ústneho
pojednávania konanie zastaví ak disciplinárny návrh bol podaný oneskorene alebo vzatý späť.

6.

51. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu
k napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho
a k nemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

52. Spornou v prejednávanej veci bola otázka aktívnej procesnej legitimácie žalobcu na podanie
všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie žalovaného č.
DK3/2013-91zodňa11.09.2017,vydanéhovovecidisciplinárnehokonaniavedenéhoprotidisciplinárne
obvinenému notárovi JUDr. E., so sídlom Notárskeho úradu v L., ktorým žalovaný s poukazom na

ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR konanie zastavil.
53. Najvyšší súd Slovenskej republiky predtým, ako pristúpil k preskúmaniu veci v intenciách podanej
kasačnej sťažnosti a námietok v nej vyjadrených konštatoval, že prioritnou povinnosťou správneho súdu,
predchádzajúcou meritórnemu prejednaniu veci, je preskúmanie procesných podmienok konania, medzi
ktoré patrí aj aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR.

54. Vo všeobecnosti Správny súdny poriadok vymedzuje účel podania správnej žaloby v ustanovení
§ 177, pričom tento prioritne smeruje k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Z logiky veci vyplýva, že
ochrany subjektívnych práv sa môžu dovolávať iba tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené

záujmy a povinnosti sa v prejednávanej veci jedná. Inými slovami povedané, v prípade ochrany
subjektívnych práv, táto prislúcha iba fyzickým a právnickým osobám tvrdiacim, že na nich boli ukrátené
ako účastníci administratívneho konania.

55. Vo vzťahu k aktívnej procesnej legitimácii fyzických a právnických osôb na podanie všeobecnej

správnej žaloby zákon vymedzuje v § 178 ods. 1 SSP dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené
kumulatívne, a to podmienku účastníctva v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a podmienku ukrátenia na subjektívnych
právach žalobcu spojené s vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy. Správny súd posudzuje splnenie uvedených podmienok na strane žalobcu v každom štádiu

súdneho konania.

56. Správny súdny poriadok zároveň vymedzuje výnimky, kedy všeobecná správna žaloba nemusí
smerovať k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Konkrétne v ustanovení § 177 ods. 2 SSP zákonodarca
priznáva možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj iným subjektom, ako

sú účastníci administratívneho konania, avšak okruh týchto osôb zároveň striktne ohraničuje na osobu
prokurátora a na subjekty, ktoré sú na realizáciu uvedeného procesného úkonu výslovne oprávnené
osobitným zákonom.57. V kontexte vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky označil postup Krajského súdu v
Bratislave, ktorý sa v napadnutom uznesení zaoberal otázkou, či žalobca spĺňal podmienky aktívnej
vecnej legitimácie ako účastník administratívneho konania podľa § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP, za

správny a v súlade so zákonom.
58. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za nespochybniteľné, že žalobca bol účastníkom
administratívneho (disciplinárneho) konania v postavení navrhovateľa podľa § 92 ods. 1 Notárskeho
poriadku, čím splnil prvú podmienku vyplývajúcu z § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP.

59. Druhým predpokladom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je ukrátenie na individuálnych právach,
ktoré sa musí prejaviť v subjektívnej sfére žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že splnenie uvedenej
podmienky však nie je nevyhnutne spojené s postavením účastníka v administratívnom konaní.
Ako už správne konštatoval Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého uznesenia, pod
pojmom subjektívne právo je potrebné rozumieť vlastné hmotné alebo procesné práva alebo právom
chránené záujmy konkrétneho žalobcu, ktoré mu priznáva osobitný právny predpis. Inými slovami

vyjadrené, fyzická alebo právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany
subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podradiť také účinky rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej
právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sži/10/2009 zo dňa 21. apríla 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/2/2011 zo dňa

30. marca 2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/434/2009 zo dňa 28. septembra 2010,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24. februára 2011).

60. Vyššie uvedená podmienka v podobe zásahu do subjektívnych práv žalobcu vylučuje, aby pod tento
druh aktívnej vecnej legitimácie bolo možné subsumovať prípad, keď fyzická alebo právnická osoba,

ako účastník administratívneho konania, v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia.

61. Pre vyvodenie záveru o tom, či minister spravodlivosti predstavoval subjekt oprávnený na podanie
správnej žaloby v prejednávanej veci považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za kľúčové náležite
vymedziť postavenie ministra spravodlivosti v disciplinárnom konaní vedenom práve na základe

jeho iniciatívy. V uvedenom prípade, keď minister spravodlivosti vystupuje z pozície navrhovateľa
disciplinárnehokonaniaazároveňpredstaviteľaústrednéhoorgánuštátnejsprávy,doktoréhoprávomoci
patrí vykonávať dohľad ad činnosťou notárov, si je potrebné uvedomiť, že disciplinárna komisia nekoná
o jeho subjektívnych právach, ale vyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť voči notárovi. Z uvedeného
vyplýva, že účastníkom dotknutým na subjektívnych právach a povinnostiach môže byť iba notár

obvinený zo spáchania disciplinárneho deliktu.

62. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca bol síce účastníkom
administratívneho konania, no v jeho rámci realizoval svoje oprávnenie podať návrh na začatie
disciplinárneho konania v zmysle ustanovenia § 92 Notárskeho poriadku, ktoré podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bezpochyby predstavuje realizáciu jeho verejno-mocenského
oprávnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukázal na skutočnosť, že k obdobnému
stanovisku sa priklonilo aj samotné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v odpovedi č.
38698/2018/14 zo dňa 09.04.2018 na žiadosť o vyjadrenie sa k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5S/148/2017-25 zo dňa 30. januára 2018, ktorým krajský súd odmietol žalobu podanú ministerkou

spravodlivosti SR vo veci disciplinárneho konania vedeného proti notárke JUDr. A M (skutkovo a právne
obdobná vec) uviedlo, že „Pre ministerku (navrhovateľa) ako nesporného účastníka administratívneho
konania totiž platí, že potrestaním alebo nepotrestaním osoby, voči ktorej návrh smeruje, nemôže
byť priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach, nakoľko v takýchto konaniach má návrh na
potrestanie charakter realizácie verejnomocenského oprávnenia.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností potom možno podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dospieť k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie Disciplinárnej komisie sa nemohlo
nijakým spôsobom dotýkať subjektívnych práv ministra spravodlivosti ako fyzickej osoby, ktoré by mu
priznával konkrétny právny predpis, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej

sféry alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
konštatoval, že žalobca v prejednávanej veci nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v zmysle
ustanovenia § 178 ods. 1 SSP.64. Pokiaľ ide o otázku eventuálneho splnenia podmienok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu,
založenej na základe ustanovenia § 177 ods. 2 SSP, ktorá sa neviaže na subjektívne práva konkrétneho
účastníka administratívneho konania, ktoré by mali byť napadnutým rozhodnutím negatívne dotknuté,

tejto sa Krajský súd v Bratislave v odôvodnení napadnutého uznesenia nevenoval. Uvedenú skutočnosť
namietal aj žalobca v podanej kasačnej sťažnosti, deklarujúc, že Krajský súd v Bratislave opomenul
znenie § 177 ods, 2 SSP, umožňujúce podať správnu žalobu prokurátorovi a iným osobitným zákonom
oprávneným subjektom aj v prípadoch, ak nedošlo k porušeniu subjektívnych práv.

65. Žalobca v kontexte predmetnej námietky poukázal na znenie ustanovenia § 93 ods. 3 Notárskeho
poriadku, upravujúceho možnosť podania správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia disciplinárnej
komisie, ktoré síce žiadnym spôsobom neprecizuje osoby oprávnené na jej podanie, avšak z logiky veci
podľa názoru žalobcu vyplýva, že keďže sa rozhodnutie doručuje účastníkom konania, potom sú tieto
osoby zároveň oprávnené na podanie správnej žaloby. Aplikáciou jazykového a logického výkladu na
zákonný text žalobca došiel k dedukcii, že žalobu je oprávnený podať účastník disciplinárneho konania,

t.j. disciplinárne obvinený notár i navrhovateľ- minister spravodlivosti.

66. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval v tomto smere za kľúčové ustáliť, či žalobcu na
podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného výslovne splnomocnil osobitný
právnypredpis,vtomtoprípadeNotárskyporiadoktak,akototvrdížalobcavpodanejkasačnejsťažnosti.

67. Pre posúdenie uvedenej otázky je potrebné vychádzať zo znenia ustanovenia § 93 ods. 3
Notárskeho poriadku, ktoré však explicitne neupravuje oprávnenie navrhovateľa disciplinárneho konania
(teda ministra spravodlivosti) iniciovať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správnym
súdom podaním správnej žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukázal na

skutočnosť, že z hľadiska historického výkladu ustanovenia § 93 Notárskeho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016, toto expressis verbis oprávňovalo žalobcu na podanie opravného prostriedku proti
rozhodnutiu disciplinárnej komisie, a to slovami „opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ".
Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30.06.2016, znenie ustanovenia § 93 ods. 3 Notárskeho
poriadku účinné v čase podania správnej žaloby, t.j. znenie novelizované zákonom č. 125/2016 Z.z. o

niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od
01.07.2016, výslovne nešpecifikuje osoby oprávnené na podanie správnej žaloby. Vypustenie doposiaľ
explicitne vyjadreného oprávnenia navrhovateľa (v zmysle § 92 Notárskeho poriadku teda aj ministra
spravodlivosti)napodanieopravnéhoprostriedkuprotirozhodnutiudisciplinárnejkomisie(resp.vzmysle

aktuálnej právnej úpravy na podanie správnej žaloby) je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky potrebné vykladať v tom zmysle, že zámerom zákonodarcu bolo odňať navrhovateľovi
disciplinárnehokonaniamožnosťiniciovaťsúdnyprieskumrozhodnutídisciplinárnejkomisievintenciách
správneho súdnictva.

68. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zastáva názor, že oprávnenie navrhovateľa
disciplinárneho konania na podanie správnej žaloby nemožno z vyššie špecifikovaných dôvodov
extrahovať ani dedukciou znenia § 93 Notárskeho poriadku tak, ako to tvrdil žalobca.

69. V kontexte uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca v prejednávanej

veci nespĺňa ani podmienku aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného vyplývajúcu z ustanovenia § 177 ods. 2 SSP.

70. Na dôvažok Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za dôležité zdôrazniť, že gramatickým
výkladom ustanovenia § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku možno dospieť k záveru, že možnosť podať

správnu žalobu proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zákonodarca reštriktívne vymedzil iba vo vzťahu
k rozhodnutiam o uložení disciplinárneho opatrenia, medzi ktoré jednoznačne nemožno subsumovať
rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konania, (ktoré bolo v prejednávanej veci napadnuté správnou
žalobou).

71. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím výrazným
spôsobom vybočil z doteraz stabilnej rozhodovacej praxe súdu, kedy krajské súdy konali a rozhodovali
o žalobe ministra spravodlivosti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v obdobných právnych veciach,Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že záver krajského súdu reflektoval na zmenu právnej úpravy
Norátskeho poriadku od 01.07.2017.

Rozhodnutia krajských súdov, na ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal, boli vydané pred novelou
Notárskeho poriadku (účinnou od 01.07.2016), kedy aktívna procesná legitimácia na podanie opravného
prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie bola založená priamo zákonom.

72. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že Krajský súd v Bratislave správne právne posúdil predmetnú vec, keď
konštatoval, že správna žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bola podaná zjavne
neoprávnenouosobou.ZuvedenéhodôvoduNajvyššísúdSlovenskejrepublikykasačnúsťažnosťpodľa
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietla a ďalšími námietkami sa nezaoberal..

7.

73. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1
SSPvspojenís§467ods.1SSP.Žalobcavkasačnomkonaníúspechnemalažalovanémunáhradatrov
kasačného konania zo zákona prislúcha len výnimočne (§ 168 SSP), preto žalobcovi ani žalovanému
právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

74. Uznesenie senát prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.