Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 10, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Oboer/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507202946
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7507202946.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému:
Z.G., nar. XX. K. XXXX, bytom Q., o vymoženie 2.619,96 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Košice - okolie pod sp. zn. 12Er/598/2007, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 31. decembra 2018, č. k. 12CoE/106/2018-64, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. decembra 2018, č. k.
12CoE/106/2018-64, potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo 7.
februára 2018, č. k. 12Er/598/2007-17, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Odvolací
súd tiež zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a účastníkom konania náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, prípustnosť ktorého odôvodnil
ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie. V prípade, ak by dovolací súd nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného oprávnený
navrhol, aby dovolací súd sám konanie prerušil a obrátil sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej

tiež „ústavný súd“) s návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
predmetom ktorého bude posúdenie súladu ust. § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po

zistení, že dovolanie podal včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) dovolateľ zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.), dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je
potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie rozhodnutia podľa ust. § 451 ods. 3 C. s. p. dovolací súd
uvádza v nasledovných bodoch:

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).5. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti
uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

6. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z. modifikovala spôsobilý predmet
dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania
voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodnom ustanovení vo vzťahu k opravným
konaniam, teda anik dovolaciemu konaniu, neurčila žiadne pravidlo. Je preto potrebné vychádzať
z princípu jej okamžitej aplikability. (K uvedenému pozri tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

3ECdo/16/2017, 3ECdo/26/2017, 3ECdo/27/2017, 4ECdo/23/2017, 5ECdo/10/2017, 7ECdo/3/2017,
8ECdo/17/2017, 5ECdo/2/2018, 2Oboer/13/2018 a 5Oboer/25/2018). Tento záver bol vyhodnotený ako
ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS
185/2018, III. ÚS 276/2018, sp. zn. I. ÚS 281/2018, sp. zn. I. ÚS 259/2018 a I. ÚS 74/2019.

7. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci

exekučného konania vydané (31. decembra 2018) a dovolacie konanie začaté (17. apríla 2019) už
za účinnosti novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie, z hľadiska prípustnosti dovolania, bolo
potrebnéaplikovaťprávnuúpravuExekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomod1.apríla2017,ktorávylúčila
prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Dovolanie oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, preto nemožno považovať za

procesne prípustné.

8. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako
neprípustné odmietol.

9. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p. dovolací
súd zamietol z dôvodu, že na takýto postup neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje zákon č. 314/2018
Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovolací súd
celkom zjavne nie je oprávnený na podanie návrhu o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, keďže nevyhnutným predpokladom na podanie takého návrhu je spojitosť

konania pred všeobecným súdom s všeobecným právnym predpisom, o súlade ktorého by mal ústavný
súd rozhodnúť. Vzhľadom k tomu, že v predloženej veci je prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vydaného v exekučnom konaní ex lege vylúčená ust. § 202 ods. 4 Exekučného
poriadku (dôsledkom čoho je odmietnutie dovolania bez jeho vecného prejednania), spojitosť konania
pred dovolacím súdom s namietaným všeobecným právnym predpisom (§ 243f Exekučného poriadku)

tu absentuje.

10. V tejto súvislosti dovolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie ústavného súdu z 9. novembra
2004, sp. zn. PL. ÚS 7/04, uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. II/2004 pod č. 112/2004, v zmysle ktorého: „Legitimácia všeobecného súdu na podanie

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom predpokladá spojitosť konania pred všeobecným
súdom vyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu. V tejto
rozhodovacej činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa úsudku všeobecného súdu
vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého nesúlad s ústavou, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom. Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods.
1 písm. d/ zákona o ústavnom súde (teraz § 74 písm. d/ zákona č. 314/2018 Z.z. - pozn. dovolacieho
súdu) ústavný súd preto chápe ako postup, v ktorom po začatí konania všeobecný súd smeruje k
rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu na začatie konania (v
žalobe) a v jeho odôvodnení. Ak v tomto postupe nemá miesto interpretácia a aplikácia všeobecne

záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie nesúladu všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na
začatie konania pred ústavným súdom, potom nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti
poskytovanú ústavným súdom v konaní podľa čl. 125 ústavy, za ktorý treba považovať len také konanie o
súlade právnych predpisov začaté všeobecným súdom, ktorému predchádza konanie pred všeobecným
súdom, v ktorom má materiálne dôjsť (podľa obsahu prítomného návrhu) k použitiu napadnutého

ustanovenia zákona, t. j. k subsumpcii skutkového stavu pod napádanú právnu normu (právne normy).
Tento predpoklad nie je splnený, ak k takému použitiu napadnutého ustanovenia nielenže nedochádza,
ale pre nedostatok procesných podmienok alebo zjavnú neopodstatnenosť žaloby ani nemôže dôjsť.
Ak všeobecný súd napriek tomu, že nie sú splnené tieto dva kumulatívne predpoklady jeho aktívnejlegitimácie na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov,
podá návrh na také konanie, je návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou.“

11. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že v konaní úspešnému povinnému
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne
trovy nevznikli. (bližšie pozri rozhodnutie R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.