Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/279/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204513
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5815204513.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov: 1/
U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. F. XXX, 2/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. F. XXX,
obaja žalobcovia zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Jozef Polák, advokát, Radlinského 1718, 026
01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti žalovaným: 1/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, 2/ Ing. F. O., nar.

XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX S., 3/ PaeDr. H. O. PhD., nar. X.X.XXXX, O. XX, XXX XX S., žalovaní 2/ a
3/ zastúpení splnomocneným zástupcom: ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava,
IČO: 44 449 615, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/214/2015-180 z 23.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným v rade 1/ až 3/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne samotným uznesením súd prvej inštancie,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ voči
žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalobou, doručenou súdu 21.07.2015 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa
03.10.2013, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ a 3/ ako kupujúcimi,
ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu spolu o veľkosti 2/24 na nehnuteľnostiach, ktoré
sú v súčasnosti evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F. ako pozemky - parcely C KN č. 4400/34

- trvalý trávny porast o výmere 47 m2, parc. č. 4400/39 - trvalý trávny porast o výmere 169 m2, parc.
č. 4400/40 - trvalý trávny porast o výmere 101 m2, parc. č. 4405/4 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 165 m2, parc. č. 4405/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, je neplatná. Žalobu
odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených pozemkov, ktorí sú evidovaní na LV č.
XXXX pre obec a k.ú. E. F., v podiele 1. Dňa 03.10.2013 bola medzi žalovanými 2/ a 3/ ak kupujúcimi
a žalovaným 1/ uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vyššie uvedených pozemkov

v podiele 2/24 za cenu 1400 Eur. Na základe tejto zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovaných 2/ a 3/ pod č. V 2105/13. V súčasnosti je žalovaný 3/ evidovaný na LV č. XXXX
pre obec a k.ú. E. F. ako vlastník pozemkov v podiele 6/24 a žalovaný v podiele 6/24. Žalobcovia
1/ a 2/ ako podieloví spoluvlastníci o úmysle žalovaného 1/ predať svoj spoluvlastnícky podiel na
pozemkoch nemali vedomosť, pričom žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcom nerealizoval svoje zákonné
predkupné právo. Účastníci dotknutej kúpnej zmluvy nie sú navzájom osobami blízkymi, preto prevodom

spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch na žalovaných 1/ a 2/ bolo porušené zákonné predkupné
právo žalobcov. Keďže predkupné právo žalobcov bolo porušené, žalobou sa domáhajú vysloveniarelatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na žalovaných 2/ a 3/ ako tretie osoby.
Listom, doručeným žalovanému 1/ dňa 24.03.2015, žalovanému 2/ dňa 23.03.2015 a žalovanému 3/
dňa 26.03.2015 sa žalobcovia dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia 1/ a 2/ majú na

požadovanom určení naliehavý právny záujem, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyzodňa14.05.2014,sp.zn.7Cdo46/2013,podľaktoréhožalobaourčenieneplatnostiprávneho
úkonu pre porušenie predkupného práva z pohľadu naliehavého právneho záujmu obstojí i vtedy, ak už
došlo k porušeniu predkupného práva. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/ a 3/
a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno

vyhovieť. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhajú určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovaných 2/ a 3/ spoluvlastnícky podiel na
pozemkoch, evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F., pričom tvrdia, že žalovaný 1/ im pred
predajom svojho spoluvlastníckeho podielu neponúkol pozemky na predaj, čím porušil ich predkupné
právo ako spoluvlastníkov. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ a
3/ uzatvorili napadnutú kúpnu zmluvu a že v čase jej uzatvorenia neboli blízkymi osobami. Tiež nebolo

sporné, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy boli žalobcovia 1/ a 2/ evidovaní ako podieloví spoluvlastníci
pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F. a že žalovaný 1/ pred uzatvorením
kúpnej zmluvy so žalovanými 2/ a 3/ neponúkol žalobcom 1/ a 2/ na predaj svoj spoluvlastnícky podiel
na pozemkoch. Žalovaní sa proti žalobe bránili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú len evidovaní spoluvlastníci
dotknutých pozemkov, ale ich zápis ako vlastníkov v katastri nehnuteľností nezodpovedá právnemu

stavu, lebo nemajú nadobúdací titul vlastníckeho práva. Žalobcovia 1/ a 2/ boli do katastra nehnuteľností
zapísaní ako vlastníci dotknutých pozemkov na základe vyhlásenia o vydržaní, do ktorého boli tieto
pozemky zahrnuté úmyselne, alebo nedopatrením. Žalobca 1/ alebo žalobkyňa 2/ pritom v konaní
tunajšieho súdu sp. zn. 5C/288/2015 uviedli, že tieto pozemky kúpili. Súd obranu žalovaných proti
žalobe akceptoval. Podmienkou, aby sa žalobcovia mohli domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy

zdôvoduporušeniapredkupnéhoprávaspoluvlastníka,jeto,žeimsvedčívlastníckeprávokpozemkom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sú
evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F.. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F.,
žalobcovia 1/ a 2/ sú evidovaní na tomto LV ako vlastníci pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu podľa
napadnutej kúpnej zmluvy, v podiele 1 a ako titul nadobudnutia je na tomto LV zapísané vyhlásenie o

vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 zákona č. 323/91 zb. v znení zákona č. 327/2000 Z. z., Z 818/12,
N 117/12-147/12. Toto vyhlásenie o vydržaní žalobcovia 1/ a 2/ spísali formou notárskej zápisnice zo
dňa 03.05.2012 pred notárkou JUDr. Helenou Machajovou so sídlom v T. O., kde do notárskej zápisnice
uviedli, že pozemky nadobudli v roku 2000 na základe kúpnej zmluvy od vlastníčok S. X. rod. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX a Y. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, ktorá listina

pre nedostatok formy nebola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Ďalej sa v tejto notárskej
zápisnici uvádza, že od roku 2000 však užívajú označené nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene ako
vlastníci, viac ako desať rokov a dňom 01.01.2011 nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Zo zápisnice
o pojednávaní vo veci sp. zn 5C/288/2015 zo dňa 08.02.2017 súd zistil, že v rámci svojho výsluchu
ako sporovej strany žalobca 1/ ( v konaní sp. zn. 5C/288/2015 v procesnom postavení žalovaného 1/)

uviedol, že pozemky nadobudol kúpnou zmluvou od S. X., v ktorej mene konal jej syn S. X., v roku
2012. Ďalej uviedol, že po tomto období na pozemky vstupovali aj žalobcovia a tiež že on nemal vstup
do domu nad cestou a preto neužíval tú parcelu, ktorej časť zasahuje pod dom. Z týchto dôkazov súd
dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ nenadobudli vlastnícke právo k pozemkom vydržaním. Na to, aby
sa osoba stala vlastníkom veci vydržaním, je potrebné, aby ako oprávnený držiteľ vec užívala najmenej

po dobu 10 rokov. Hoci žalobcovia 1/ a 2/ do vyhlásenia o vydržaní uviedli, že pozemky začali užívať
na základe kúpnej zmluvy z roku 2000, uzatvorenej s S. X., žalobca 1/ v rámci svojho výsluchu na súde
uviedol, že pozemky kúpil až v roku 2012. Žalovaní 2/ a 3/ voči žalobe namietali, že pokiaľ aj žalobcovia
užívali (čiastočne) sporné pozemky, neboli dobromyseľní držitelia, ale len detentori. Dobromyseľnosť
ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať iba z okolností, do

ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci
alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu
rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda, patrí. Súd zastal názor, že žalobcovia 1/ a 2/ už tým, že ohľadne svojho vstupu do oprávnenej
držby uzatvorením kúpnej zmluvy s S. X. menili svoje stanoviská, keď vo vyhlásení o vydržaní tvrdili, že

ku kúpe došlo už v roku 2000, no vo svojom výsluchu tvrdili, že až v roku 2012, vyvrátili, že by mohli
byť oprávnenými držiteľmi pozemkov. Súd je tiež názoru, že či už v roku 2000 alebo v roku 2012, kedy
mala byť uzatvorená kúpna zmluva v prospech žalobcov 1/ a 2/, títo nezachovali obvyklú opatrnosť,
keď pri prevode pozemkov nezachovali riadny zákonný postup, a to uzatvorenie písomnej zmluvy stým, že podpis prevodcu musí byť úradne overený a následne vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Hoci vo vyhlásení o vydržaní výslovne neuvádzajú, ktorá z týchto náležitostí prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prípade kúpnej zmluvy s S. X. absentovala, je nepochybné, že

žalobcovia neboli dobromyseľní, pretože právna úprava prevodu nehnuteľností je jasná, zrozumiteľná
a nepripúšťa odlišný výklad. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré
boli publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 73/2015 a R 74/2015. Podľa týchto
rozhodnutí oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka

v znení účinnom do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná
štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym
notárstvom (notársky poriadok) - R 73/2015 a ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme - R 74/2015.
Závery, vyslovené v týchto rozhodnutiach, možno na prejednávaný prípad aplikovať tým skôr, že k
uzatvoreniuzmluvy,ktoroumaližalobcovia1/a2/nadobudnúťpozemky,malodôjsťažvroku2000,resp.
dokonca 2012; samozrejme rozhodnutie R 73/2015 analogicky s tým, že v od roku 1992 nie je potrebné

prevodnú zmluvu registrovať štátnym notárstvom, ale je potrebné, aby bol orgánom správy katastra
nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva, inak prevodná zmluva nenadobudne vecno-právne
účinky, ale len obligačné. Súd tiež akceptoval výhradu žalovaných, že žalobcovia nemohli byť ani len
faktickýmidržiteľmipozemku,ktorýsanachádzapodrodinnýmdomomvichvlastníctve,pretožedotohto
domu nemali prístup (medzi stranami nebolo sporné, že na jednom z pozemkov, ktorý je predmetom

prevodu podľa napadnutej kúpnej zmluvy, je postavený rodinný dom vo vlastníctve žalovaných 2/ a
3/). Toto potvrdil aj samotný žalobca 1/ v rámci svojho výsluchu vo veci sp. zn 5C/288/2015 zo dňa
08.02.2017, keď uviedol, že pozemok pod domom neužíval. Keďže žalobcovia neboli oprávnenými
a v prípade pozemku pod rodinným domom ani faktickými držiteľmi pozemkov, ktoré žalovaný 1/
previedolnažalovaných2/a3/,nenadobudlivlastníckeprávokpozemkomvydržaním.Inývlastníckytitul

žalobcovia netvrdili, ani nepreukázali. Okresný súd preto konštatoval, že bola narušená hodnovernosť
údajov katastra ohľadne vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ k dotknutým pozemkom, kedy títo síce sú evidovaní
ako vlastníci, ale vlastnícke právo im v skutočnosti nesvedčí. Keďže žalobcovia nie sú spoluvlastníkmi
pozemkov, súd zamietol ich žalobu, v ktorej sa domáhali neplatnosti zmluvy v dôsledku porušenia ich
zákonného predkupného práva ako spoluvlastníkov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255

ods. 1 CSP tak, že ju priznal žalovaným 1/ až 3/, ktorí boli v konaní úspešní.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie z dôvodu, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciavovecirozhodoval
vylúčený sudca čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), písm. b) písm.
c), písm. d), písm. e) písm. 0 a písm. h) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť,
že procesná obrana žalovaných bola identická ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
5C/288/2015, kde žalovaní 2/ a 3/ vystupovali v pozícii žalobcov a domáhali sa určenia, že sú vlastníci

predmetných nehnuteľností. Konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/288/2015
bolo právoplatne skončené v neprospech žalovaných 2/ a 3/ keď Okresný súd Námestovo rozsudkom
sp. zn. 5C/288/2015 zo dňa 25.04.2017 právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9Co/290/2017-326 zo dňa 08.03.2016 rozhodol, že žalobu, ktorou sa Ing. F. O. a PaedDr. H. O.
domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom zamietol. V rámci tohto konania súd ako

predbežnú otázku riešil aj to, či aktuálny zápis na LV č. XXXX k.ú. E. F. vo vzťahu k spoluvlastníckemu
podielu žalobcov 1/ a 2/ je v súlade so skutočným stavom a je hodnoverným alebo nie, pričom vo vzťahu
k zápisu vlastníckeho práva nebol zistený žiaden rozpor, a to napriek tomu, že zápisnica o výsluchu
vo veci sp. zn. 5C/288/2015 zo dňa 08.02.2017 na ktorú poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku bola učinená práve v tomto konaní. Pokiaľ by Okresný súd Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. 5C/288/2015 predbežnú otázku existencie vlastníckeho práva na strane žalobcov
1/a 2/ vyhodnotil tak, že títo nie sú vlastníci, potom by v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/288/2015
nerozhodoval rozsudkom ale konanie by zastavil pre existenciu neodstrániteľnej procesnej prekážky.
Okresný súd Námestovo ale nemal o vlastníckom práve U. M. a P. M. žiadne pochybnosti, a pretovec meritórne prejednal a rozhodol v ich prospech (výrok rozsudku OS NO sp. zn. 5C/288/2015 zo
dňa 25.04.2017 a contrario). Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už
bolo právoplatne rozhodnuté i v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne

skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Objektívne nesprávny je aj záver
súdu prvej inštancie o tom, že časť predmetných pozemkov sa má nachádzať aj pod rodinným domom
vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/. Na preukázanie tejto skutočnosti nebol zo strany súdu vykonaný
žiaden dôkaz. Naopak z LV č. XXXX k.ú. E. F. je jednoznačne zrejmé, že rodinný dom so súp. č.
XXX je postavený na pozemku parc. KN „C" parc. č. 4405/2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve

žalovaných 2/ a 3 a je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. E. F.. Táto parcela ale nebola predmetom napadnutej
kúpnej zmluvy ani predmetom tohto konania. Žalobcovia 1/ a 2/ poukazujú na skutočnosť, že titul
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov, ktorý bol v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy
zapísaní na LV č- XXXX k.ú. E. F. (Vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 Zák.č.323/92
Zb. v znení zák. 327/2000 č. Z 818/12 N 117/12 - 147/12) bolo vydané vo forme notárskej zápisnice a
notárska zápisnica predstavuje verejnú listinu. Prílohou notárskej zápisnice zo dňa 03.05.2012 notárky

JUDr. Heleny Machajovej sp. zn. N 117/2012, NZ 15521/2012, NCRIs 15886/2012, je o.i. aj súhlasné
vyhlásenie vlastníčky S. X. r. O. zo dňa 08.09.2011 a zo dňa 20.03.2012, t.j. osoby, ktorá predmetné
nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-ica k celku žalobcom na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 05.03.2000 predala. Menovaná tak deklarovala jednak existenciu kúpnej zmluvy z 05.03.2000
ako aj ostatné rozhodujúce skutočnosti potrebné k vydaniu osvedčenia o vydržaní, ktoré sú a boli dané

a boli v súlade so skutočnosťou, a to dokonca opakovane dňa 08.09.2011 a 20.03.2012. V konaní
nebolo zistené ani preukázané, že by žalobcovia ku dňu 01.01.2011 resp. ku dňu 03.05.2012 (vydanie
notárskej zápisnice o vydržaní) nedržali nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
05.03.2000 v dobrej vier,. že im skutočne vlastnícky patria práve na podklade uvedenej zmluvy. Preto
najneskôr k 01.01.2011 nadobudli k nim vlastnícke právo vydržaním. Pritom neplatnosť právneho úkonu

o prevode vlastníctva nie je okolnosťou určujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním, ak sú inak
splnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Ďalej súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku neuskutočnil výklad ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ust. § 134 a nasl.
Občianskeho zákonníka v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu a nevzal do úvahy ústavný aspekt
danej veci. Žalobcovia majú za to, že napadnutým rozsudkom bol porušený aj princíp spravodlivosti

zakotvený v článku 1 ods.1 Ústavy SR. Na zamietnutie žaloby žalobcov 1/ a 2/ neexistoval žiaden
zákonný predpoklad a podľa žalobcov 1/ a 2/rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené,
a je teda nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/214/2015-180 zo dňa 23. apríla 2018 zmenil tak,
že žalobe žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovie alt. aby napadnutý rozsudok Okresného súdu

Námestovo sp. zn. 7C/214/2015-180 zo dňa 23. apríla 2018 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100 % .

3. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu vyjadrili nasledovne.

V každom prípade ale treba vnímať, že menovaná p. S.. X. v r. 2012 (samozrejme aj v r. 2000) vedela a
písomne to 06.09.1999 potvrdila, že časť býv. parcely pkn. č. 586 (konkrétne inkriminovaných päť plôch)
jejmanželp.U..X.sen.vr.1968predalmanželomP..Aksatedavr.2012p.S..X.vyjadrovalaovydržaní
parc. pkn. č. 586 zo strany manž. M., tak istotne už bez inkriminovaných piatich predaných plôch. To
dokumentuje aj obsah Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vydaného notárkou JUDr. H. Machajovou

(N 117/2012, NZ 15521/2012 z 03.05.2012), v ktorom o predmetných piatich parcelách nie je ani len
zmienka. Opakujú a zdôrazňujú, že manželia M. sa nikdy nedostali do situácie, aby inkriminovaných päť
parciel dostali pod takú kontrolu, akú si vyžaduje právo vydržania. Sami manž. M. v konaní na pôde
OS v Námestove pod č. 5 C 288/2015 vyhlásili že nad inkriminovanými pozemkami žiadnu kontrolu/
držbu nemali. Žalovaní v rade 2/ a 3/ ďalej tvrdia, že Okrem rodiny P. k tomuto pásu zeme (100 x 4,5

m) nikdy nebol umožnený neodsúhlasený prístup iným osobám a tretie osoby ani nemali k tejto ploche
žiadne pretenzie. Hranice inkriminovaných dnešných piatich plôch až do vypracovania geometrického
plánu č. 37048201-126/2006 Ing. U. L. vo februári 2007 (na základe iniciatívy otca žalobcov) nemohol
nikto poznať. Veď ony reálne ani právne neexistovali. Predmetný pás zeme (dnes tvorený parcelami č.
4405/4, č. 4405/5, č. 4400/34, č. 4400/39 a č. 4400/40) predal v júni r. 1968 vtedajší výlučný vlastník

p. U.. X. manželom P. za 2 tis. vtedajších Kčs. Zdôrazňujú, že iba týchto dnešných päť parciel bolo
predmetom kúpy a iba týchto päť parciel bolo predmetom sporu vedenom na OS Námestovo pod č. 5
C 288/2015 a KS v Žiline pod č. 9 Co 290/2017. V júni 1968 rozhodol vtedajší ONV v Dolnom Kubíne,
že vymedzuje Y. P. na výstavbu rodinného domu stavebný pozemok o výmere 800 m2 na parcelách č.1794 a č. 1795. Vôbec sa nedá vylúčiť, že toto „vymedzenie“ pochopili manželia P. ako „vrchnostenské
= štátne“ zriadenie práva osobného užívania v ich prospech (podľa § 198 a nasl. Občianskeho znenia
vo vtedajšom „socialistickom“ znení.) To mohol byť faktor, ktorý ovplyvnil p. U.. X. a manž. P., že kúpu

inkriminovaného pásu zeme nedotiahli do právom predvídaného záveru. V roku 1968 teda vznikol na
strane manž. P. zákonný predpoklad pre získanie stavebného povolenia na ich rodinný dom. Manželia
P. prijali od vtedajšieho štátu zriadenie práva osobného užívania. Postavili si rodinný dom, kolaudovali
ho a začali ho užívať aj s okolitou plochou. Vtedajší štát = stavebný úrad nepochyboval o tom, že
manž. P. idú stavať na pozemku ku ktorému majú adekvátny právny titul. Štát v rovine daňovej tiež

celé desaťročia nepochyboval, že daň z nehnuteľnosti platia manž. P. (potom ich právni nástupcovia
bratia O.) za nimi vlastnené pozemky. Teda: manž. P. možno kúpili predmetný pás zeme (dnes tvorený
parcelami č. 4405/4, č. 4405/5, č. 4400/34, č. 4400/39 a č. 4400/40) v r. 1968 od vtedajšieho výlučného
vlastníka p. U.. X. sen. Kúpa však bola uskutočnená imperfektne (nebol dostatočne precizovaný predmet
zmluvy). Žalovaní v rade 2/ a 3/ tvrdia, že predmetný pás zeme v kompletnom rozsahu práv vlastníka
držali a využívali manž. P. až do ich smrti. Teda viac ako tridsať rokov (pán U. P. (* XX.XX.XXXX, zomrel

XX.XX.XXXX) a jeho manželka p. Y. P., rod. F. (* XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX). Predmetný pás
zeme v kompletnom rozsahu práv vlastníka držali a využívali manž. P. do novembra 1999 obaja, potom
a do júna 2001 p. Y.. P.. Rovnako podstatné je U.. X. ako predávajúci - ale i jeho manželka - považovali
manželov Masničákových za riadnych kupujúcich a tak sa až do svojej smrti obaja správali. Na záver
zdôrazňujú, že žalobe manž. M. chýba nutná právna báza. Ani hypoteticky nemohli manž. M. vydržať

inkriminovaných päť parciel (resp. ideálne polovice z nich). Od putatívneho „nástupu“ do vydržania
(ktorý reálne ani neexistuje) do spísania cit. notárskeho osvedčenia (u JUDr. H. Machajovej) pritom
neuplynulo v ich prospech predpísaných desať rokov. Manž. M. nesplnili kvalifikovanú podmienku držby:
podmínkou držby kvalifikované pro vydržení vlastnictví jest výkon plného obsahu vlastnické držby. Tato
zahrnuje bezpodmínečnou, výhradní a faktickou moc nad věcí - cit. z publikácie Rozhodnutí Nejvyššího

soudu ČSR do r. 1939 - Rouček, F., Sedláček, J., Komentář k československému obecnému zákoníku
občanskému. Praha 1937, s. 450. Dodať možno i sentenciu, že je vylúčené, aby k jednej a tej istej veci
malo vlastnícke právo viac osôb, ak nejde o spoluvlastníctvo. Ak by však existovali rôzne nadobúdacie
tituly vlastníckeho práva pre odlišné subjekty (na strane manž. M. i na strane bratov O. (aj derivovane po
manž. P.), konkurencia nadobúdacích titulov zakladá prioritu práva, ktoré vzniklo ako prvé - IV. ÚS ČR

35/1996. Odvolanie manž. M. voči rozsudku OS v Námestove č. 7 C 214/2015 z 23. 04. 2018 preto treba
kompletne odmietnuť a cit. rozsudok potvrdiť. Zároveň žiadajú priznať bratom O. trovy prvostupňového
i odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci
samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a zároveň
neuviedli ani také, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
Odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov,
na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako
vecne správny.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že podmienkou, aby sa žalobcovia
mohli domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva

spoluvlastníka, je to, že im svedčí vlastnícke právo k pozemkom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
E. F.. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. F., žalobcovia 1/ a 2/ sú evidovaní na tomto
LV ako vlastníci pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu podľa napadnutej kúpnej zmluvy, v podiele 1
a ako titul nadobudnutia je na tomto LV zapísané vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63

zákona č. 323/91 zb. v znení zákona č. 327/2000 Z. z., Z 818/12, N 117/12-147/12. Toto vyhlásenie o
vydržaní žalobcovia 1/ a 2/ spísali formou notárskej zápisnice zo dňa 03.05.2012 pred notárkou JUDr.
Helenou Machajovou so sídlom v T. O., kde do notárskej zápisnice uviedli, že pozemky nadobudli v
roku 2000 na základe kúpnej zmluvy od vlastníčok S. X. rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX a
Y. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, ktorá listina pre nedostatok formy nebola spôsobilá

na zápis do katastra nehnuteľností. Ďalej sa v tejto notárskej zápisnici uvádza, že od roku 2000 však
užívajú označené nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene ako vlastníci, viac ako desať rokov a dňom
01.01.2011 nadobudli vlastnícke právo vydržaním.

12. Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,

ktoré upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide
o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie
vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo
ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej

úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.
Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná
pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne
titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa
nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania

je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1.
marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010)

13. Držiteľa je možné považovať za oprávneného, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu právo patrí. Ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa

o tom, že mu právo patrí, ale musel byť v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Posúdenie
dobromyseľnosti držiteľa nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, dobrá
viera sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu
titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať
aj z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno

požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu vlastnícke právo patrí. Z tohto hľadiska je súd
vždy povinný skúmať, či presvedčenie držiteľa o jeho práve k veci možno vzťahovať aj k momentu vstupu
do držby, a ak si tento držiteľ započítaval dobu držby svojich predchodcov aj k spôsobu získania držby
nehnuteľnosti týmito osobami.14. V zmysle § 134 Občianskeho zákonníka je jednou z podmienok vydržania nepretržitosť vydržacej
doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby,

ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože
právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny
predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou.

15. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní vo veci sp. zn
5C/288/2015 zo dňa 08.02.2017 súd zistil, že v rámci svojho výsluchu ako sporovej strany žalobca 1/
(v konaní sp. zn. 5C/288/2015 v procesnom postavení žalovaného 1/) uviedol, že pozemky nadobudol
kúpnou zmluvou od S. X., v ktorej mene konal jej syn S. X., v roku 2012. Ďalej uviedol, že po tomto
období na pozemky vstupovali aj žalobcovia a tiež že on nemal vstup do domu nad cestou a preto
neužíval tú parcelu, ktorej časť zasahuje pod dom. Z týchto dôkazov súd dospel k záveru, že žalobcovia

1/ a 2/ nenadobudli vlastnícke právo k pozemkom vydržaním. Na to, aby sa osoba stala vlastníkom
veci vydržaním, je potrebné, aby ako oprávnený držiteľ vec užívala najmenej po dobu 10 rokov. Aj
odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené vyššie spomenuté podmienky originárneho
nadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostivydržaním.Žalobcoviasamiuviedli,žepozemkyzačali
užívať na základne kúpnej zmluvy z roku 2000. Žalobca v rade 1/ však uviedol, že pozemky kúpil

až v roku 2012. Vydržaniu tak chýba podmienka dlhodobého ovládania veci v dobrej viere, že je jej
vlastníkom,pričomtátodobráviera(dobromyseľnosť)jepodľaplatnejúpravydanásozreteľomnavšetky
okolnosti. Dobromyseľnosť v tomto prípade ruší vykonaný prejav vôle nadobudnúť nehnuteľnosť kúpnou
zmluvou od skutočného vlastníka. Odvolací súd v tomto smere opäť dáva do pozornosti rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktoré boli publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 73/2015

a R 74/2015. Podľa týchto rozhodnutí oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil
za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom
notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) - R 73/2015 a ktorá nebola uzatvorená

vpísomnejforme-R74/2015.Kuzatvoreniuzmluvy,ktoroumaližalobcovia1/a2/nadobudnúťpozemky,
malo dôjsť až v roku 2000, resp. dokonca 2012, s tým, avšak rozhodnutie R 73/2015 analogicky s tým,
že v od roku 1992 nie je potrebné prevodnú zmluvu registrovať štátnym notárstvom, ale je potrebné, aby
bol orgánom správy katastra nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva, inak prevodná zmluva
nenadobudne vecno-právne účinky, ale len obligačné. Ďalšou podmienkou vydržania je nepretržitosť

vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej
doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. V predmetnom spore aj táto podmienka nebola dodržaná
na to, aby mohla byť nehnuteľnosť vydržaná.

16. Žalobcovia iný vlastnícky titul okrem vydržania netvrdili a teda nepreukázali v konaní pred súdom

prvejinštancieaanipredodvolacímsúdom.Keďžežalobcovianiesúspoluvlastníkmipozemkov,okresný
súd zamietol ich žalobu, v ktorej sa domáhali neplatnosti zmluvy v dôsledku porušenia ich zákonného
predkupného práva ako spoluvlastníkov. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu
a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu
jeho vecnej správnosti.

17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a
preto odvolací súd priznal žalovaným v rade 1/ až 3/ voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)