Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200952
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716200952.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v X/ M. I. R., T..

XX.XX.XXXX, H. Š. XXX, R. a v X/ M. N. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXX, R., obaja zastúpení JUDr.
Milanom Sivým, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 3006/116, IČO: 47 238 941, proti
žalovaným v X/ M. N. X., T.. X.X.XXXX, H. Š. XXX, R. a v X/ M. I. X., T.. XX.X.XXXX, H. Š. XXX, R., obaja
zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 40/93,
IČO: 44 250 029, o určenie vlastníckeho práva vydržaním s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely parc. č. XXX/X o výmere XXX. m2 vytvorenej z pôvodnej parc.
č. XX/XX a XX/XX zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. R.. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť,
že žalobkyňa v 1/ rade je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc.
č. X a tiež pozemkov parc. č. X a parc. č. X zapísaných na LV č. XXX. Žalobcovia sú bezpodieloví
spoluvlastníci podielu na parc. č. XX/XX a parc. č. XX/XX, pričom uvedené pozemky nadväzujú na

pozemok s rodinným domom. Žalobcovia uviedli, že v tomto stave pozemky užívajú, resp. užívali ich
právni predchodcovia minimálne od roku 1980.
Podľa žalobcov právni predchodcovia žalobcov nehnuteľnosti užívali na základe neformálnych zmlúv a
pri snahe formálne vyporiadať vlastnícke práva žalobcovia zistili, že žalovaní si k predmetným parcelám
uplatnili vlastnícke právo a dňa 22.8.2014 a 17.7.2014 vo forme notárskej zápisnice vyhlásili vydržanie
podielov na predmetných parcelách. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením žalovaných o užívaní parciel a
majú za to, že vlastníkom predmetných parciel resp. parcely vytvorenej z parc. č. XXX/X. sú žalobcovia.

2. Žalovaní popreli žalobné tvrdenia žalobcov. K veci sa písomne nevyjadrili.

3. Rozsudkom zo dňa 10.10.2016 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom
žalovanými Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci
bolo znova vo veci konať na základe žalobcom preukázaných skutočností vyporiadať sa so všetkými

odvolacími námietkami žalovaných, a následne vo veci znova rozhodnúť.

4. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov R. G., Z. G., I. H.-Y., Z. M. a I. R., ako aj
listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:5. Z výsluchu svedkyne R. G. súd zistil, že celá sporná parcela za domami až k potoku bola v podielovom
spoluvlastníctve asi 56 ľudí. Táto parcela sa následne delila na menšie parcely. V jej blízkosti sú

rodinné domy. Nakoľko záhrady jednotlivých rodinných domov nadväzujú na pôvodnú parcelu, vlastníci
rodinných domov sa snažili získať zodpovedajúce časti pôvodnej parcely do svojho vlastníctva kúpou i
v rámci konania ROEP. Podľa svedkyne, N. Y. - právny predchodca žalobcov - ponúkol svoj podiel na
predaj,nakoľkohonepotrebovalakúpnazmluvabolauzavretávrokuXXXX.Oduzavretiakúpnejzmluvy
sa nikto nedomáhal určenia vlastníckeho práva či neplatnosti zmluvy. Čo sa týka využitia sporných

pozemkov, na týchto parcelách boli uložené veci, stroje, odpad. Iné využitie podľa svedkyne parcela
nemala. Svedkyňa poprela, že by pôvodnú vlastníčku Z. M. uviedla pri nadobúdaní podielov na parcele
do omylu. Poukázala na skutočnosť, že od Z. M. nemala dôvod žiadať podiel na pozemkoch za potokom,
nakoľko sa jedná o iné katastrálne územie.

6. Z výsluchu svedka Z. G. súd zistil, že po výstavbe rodinného domu v časti za záhradami ostala v

časti medzi záhradami a potokom parcela, podiely ktorej sa jednotliví vlastníci domov snažili získať. Po
ROEP si následne jednotliví vlastníci domov odkupovali podiely na pôvodnej parcele, okrem N. Y., ktorý
dokonca svoj podiel predal svedkom. Poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol prevod vlastníckeho
práva ani kúpna zmluva z roku 2008 napadnutý. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že vlastnícke právo vydržali,
odporuje tomu skutočnosť, že niektoré podiely na spornej parcele sa snažili odkúpiť či ich odkúpili.

Svedok taktiež poprel uvedenie N. Y. či Z. M. do omylu.

7. Z výsluchu svedkyne Z. M. súd zistil, že svoj podiel na spornej parcele odpredala rodine G., pričom
mala byť uvedená do omylu v tom, že mala zámer odpredať podiel na parcelách za potokom a nie za
záhradami. Tieto sľúbila odpredať žalobkyni v 1/ rade. Žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy nepodala.

8. Z výsluchu svedkyne I. H.-Y. súd zistil, že v roku 2004 N. Y. od jej otca a jeho brata odkúpil časť
pozemku za záhradou jeho rodinného domu.

9. Z výsluchu svedka I. R., syna žalobcov, súd zistil, že v minulosti sa mal N. Y. o spornej parcele

vyjadrovať ako o svojej s tým, že na nej sadil stromy a kosil ju, avšak po pár rokoch svedok počul N. Y.
nadávať, že susedia G. ho oklamali a že prišiel o nejaké podiely a o záhradu. Poprel, že by na pozemku
ktokoľvek iný okrem rodiny žalobcov hospodáril.

10. Zo žiadosti o opravu chýb v katastrálnom operáte (č.l. 197) zo dňa 2.8.2010 súd zistil, že N. Y. mal

žiadať Správu katastra C. o opravu v evidencii vlastníkov, nakoľko nie je vlastníkom podielov po svojich
právnych predchodcoch S. a I. Y., ani S. a N. Y.. Či bola predmetná žiadosť skutočne aj podaná Správe
katastra C. nie je možné zistiť ani s akým výsledkom.

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.4.2003 (č.l. 199) súd zistil, že bola uzavretá medzi N. Y. ako kupujúcim

a S. Y. ako predávajúcou a jej predmetom je podiel X/XX k celku na všetkých parcelách zapísaných na
LV č. XXX k.ú. R., bez bližšej identifikácie predmetu zmluvy.

12. Z dodatku č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2004 (č.l. 201) uzavretého medzi N. Y. ako kupujúcim a S.
Y. ako predávajúcou, súd zistil, že predmetom dodatku je identifikácia predmetu zmluvy, a to parciel na

LV č. XXX k.ú. R., pričom predmetom prevodu vlastníckych práv je X/XX k celku na parcelách parc. č.
XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Či bol predmetný dodatok skutočne aj podaný Správe
katastra C. na vklad vlastníckeho práva nie je možné zistiť ani s akým výsledkom. Dodatok č. 1 má v
hornej časti označenie, kúpnej zmluvy zo dňa 24.9.2003.

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2003 (č.l. 202) súd zistil, že bola uzavretá medzi N. Y. ako kupujúcim
a N. Y. ako predávajúcim a jej predmetom je podiel X/XX k celku na všetkých parcelách zapísaných na
LV č. XXX k.ú. R., bez bližšej identifikácie predmetu zmluvy.

14. Z dodatku č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2004 (č.l. 204) uzavretého medzi N. Y. ako kupujúcim a N.

Y. ako predávajúcim, súd zistil, že predmetom dodatku je identifikácia predmetu zmluvy, a to parciel na
LV č. XXX k.ú. R., pričom predmetom prevodu vlastníckych práv je X/XX k celku na parcelách parc. č.
XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Či bol predmetný dodatok skutočne aj podaný Správekatastra C. na vklad vlastníckeho práva nie je možné zistiť ani s akým výsledkom. Dodatok č. 1 má v
hornej časti označenie, kúpnej zmluvy zo dňa 24.9.2003.

15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.3.2003 (č.l. 205) súd zistil, že bola uzavretá medzi N. Y. ako kupujúcim
a S. Y. ako predávajúcim a jej predmetom je podiel X/XX k celku na všetkých parcelách zapísaných na
LV č. XXX k.ú. R., bez bližšej identifikácie predmetu zmluvy.

16. Z dodatku č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2004 (č.l. 204) uzavretého medzi N. Y. ako kupujúcim a N.

Y. ako predávajúcim, súd zistil, že predmetom dodatku je identifikácia predmetu zmluvy, a to parciel na
LV č. XXX k.ú. R., pričom predmetom prevodu vlastníckych práv je X/XX k celku na parcelách parc. č.
XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Či bol predmetný dodatok skutočne aj podaný Správe
katastra C. na vklad vlastníckeho práva nie je možné zistiť ani s akým výsledkom. Dodatok č. 1 má v
hornej časti označenie, kúpnej zmluvy zo dňa 24.9.2003.

17. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2003 (č.l. 208) súd zistil, že bola uzavretá medzi N. Y. ako kupujúcim
a I. Y. ako predávajúcim a jej predmetom je podiel X/XX k celku na všetkých parcelách zapísaných na
LV č. XXX k.ú. R., bez bližšej identifikácie predmetu zmluvy. Zmluva obsahuje potvrdenie o osvedčení
podpisov, avšak ako predávajúci je identifikovaný V.. I. Y., r.č. XXXXXX/XXX, bytom R., C. XX, i keď
predávajúcim má byť I. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C., Šrobárova XXXX/XX.

18. Zo splnomocnenia zo dňa 9.4.2003 (č.l. 210) súd zistil, že uvedeným splnomocnením mal I. Y.
splnomocniť V.. I. Y. „vo veci vysporiadania jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam na LV č.
XXX k.ú. R..

19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2004 (č.l. 211) súd zistil, že bola uzavretá medzi N. Y. ako kupujúcim
a I. Y. ako predávajúcim a jej predmetom je podiel X/XX k celku na parcelách zapísaných na LV č. XXX
k.ú. R., a to parcelách parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX.

20. Z dodatku č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 22.1.2004 (č.l. 213) uzavretého medzi N. Y. ako kupujúcim a I.

Y. ako predávajúcim, súd zistil, že predmetom dodatku je identifikácia predmetu zmluvy, a to parciel na
LV č. XXX k.ú. R., pričom predmetom prevodu vlastníckych práv je X/XX k celku na parcelách parc. č.
XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Či bol predmetný dodatok skutočne aj podaný Správe
katastra C. na vklad vlastníckeho práva nie je možné zistiť ani s akým výsledkom. Dodatok č. 1 má v
hornej časti označenie, kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2003.

21. Z čestného prehlásenia S. Y. zo dňa 18.12.2017 (č.l. 214) súd zistil, že svoje podiely na parcelách
parc. č. XX/XX a XX/XX k.ú. R. S. Y. mala odpredať N. Y., ktorý ich užíval od roku 1980 spolu s N. Y.
a od roku 2010 ich užíva žalobkyňa v 1/ rade.

22. Z čestného prehlásenia V.. I. Y. zo dňa 2.1.2018 (č.l. 215) súd zistil, že I. Y. mal svoje spoluvlastnícke
podiely na pozemkoch parc. č. XX/XX a XX/XX, k.ú. R. odpredať N. Y. kúpnou zmluvou z roku 2003,
pričom dnes sú súčasťou parcely parc. č. XXX/X. Pôvodná zmluva bola uzavretá v roku 2003, avšak
z dôvodu formálnych nedostatkov bola v roku 2010 uzavretá ďalšia zmluva za účelom odstránenia
nedostatkov pôvodnej zmluvy. N. Y. mal predmet zmluvy užívať od roku 1980 spolu s N. Y. a od roku

2010 ich užíva žalobkyňa v 1/ rade.

23. Z čestného prehlásenia I. H.-Y. zo dňa 25.8.2017 (č.l. 216) súd zistil, že prehlásiala, že má vedomosť
o tom, že pôvodný vlastník N. Y. svoje podiely na parcelách parc. č. XX/XX a XX/XX k.ú. R. odpredal N.
Y., ktorý ich užíval od roku 1980 spolu s N. Y. a od roku 2010 ich užíva žalobkyňa v 1/ rade.

24. Z čestného prehlásenia Z. M. zo dňa 22.11.2017 (č.l. 217) súd zistil, že svedkyňa potvrdila svoj
zámer odpredať spoluvlastnícke podiely na parcelách parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX,
XX/XX k.ú. R. žalobkyni v 1/ rade, a že pri vydávaní čestného vyhlásenia (č.l. 220 a 221) v prospech
Z. G. a R. G. bola uvedená do omylu.

25. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:26. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

27. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

28. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

29. Podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

30. Podľa § 136 ods. 1), ods. 2) Občianskeho zákonníka, môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

31. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej

miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

32. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

33. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich

tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

35. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý
zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom

súdnehorozhodnutiajesúhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním
spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na

základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce
z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v
sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,

aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení
v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.36. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,

uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, teda nepreukázali existenciu ani dôvodnosť
uplatneného nároku.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185
C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom

na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
S prihliadnutím na obsah vykonaného dokazovania súd konštatuje pochybnosti o správnosti tvrdení
žalobcov.

37. Žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva v celosti k parcelám, ktoré sú
vymedzené v žalobnom petite. Nedomáhajú sa určenia vlastníckeho práva k podielu, ale domáhajú sa
výlučnéhovlastníctva.Totovýlučnévlastníctvonevyplývaanizjednéhodôkazu,ktorývpriebehukonania
predložili či označili. Je nesporné, že pôvodná parcela parc. č. XX/XX bola v podielovom spoluvlastníctve

viacerých spoluvlastníkov a žiadna z týchto osôb nemala vo vlastníctve konkrétne vymedzenú časť.
Kúpne zmluvy predložené žalobcami evidentne neboli pre formálne nedostatky „zavkladované“, t.j.
nevznikli z nich vecno-právne účinky avšak jednoznačne z nich vyplýva, že N. Y. mal záujem odkúpiť
podiely na pôvodných parcelách.
Ako v zrušujúcom uznesení poukázal súd druhej inštancie, nestačí ak žalobcovia preukážu, že žalovaní

nie sú vlastníkmi predmetu konania, ale súčasne musia preukázať, že vlastníkmi sú oni, žalobcovia.
Tu nestačí preukázať, že vlastníctvo nesvedčí žalovaným, ale práve naopak je potrebné spoľahlivo a
bezpečne preukázať, že vlastníctvo svedčí žalobcom. Pokiaľ má vlastníctvo svedčiť žalobcom titulom
vydržania, nemožno opomenúť, že ku nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dochádza v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu, ktorá je v prípade nehnuteľnosti

10 rokov. Základnou podmienkou vydržania je teda držba veci, a to držba oprávnená. Pre vznik držby
je nevyhnutné splnenie dvoch predpokladov, a to: vôle s vecou nakladať ako s vlastnou (držobná vôľa)
a faktické ovládanie veci, pričom otázka, či držiteľ veci bol v dobrej viere, nie je otázkou skutkovou, ale
otázkou právnou. Preukázanie splnenia týchto podmienok zaťažuje žalobcov. Dokonca ani neplatnosť
právneho úkonu o prevode vlastníctva (v tomto prípade pre prípadný omyl) nie je okolnosťou vylučujúcou

nadobudnutie vlastníctva vydržaním. V tomto rozsahu dôkazy v konaní produkované neboli. Navyše
pokiaľ aj N. Y. nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmete sporu, nezakladá to vlastnícke právo
žalobcov, naopak z kúpnej zmluvy, ku ktorej vklad bol povolený 8.8.2008 vyplýva, že N. odpredal sporné
parcely či podiely manželom G.. Sám N. Y. sa nikdy neplatnosti kúpnej zmluvy nedomáhal. Pokiaľ sa
teda N. Y. necíti byť vlastníkom, nemožno lehotu na vydržanie od roku 1980, kedy mal pozemok užívať,

započítať v prospech žalobcov.

38. Záverom súd konštatuje, že je jeho povinnosťou v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so
zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p.
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS
252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobcovia
v konaní nepreukázali svoj nárok, t.j. vznik vlastníckeho práva k predmetu sporu.

39. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku a žalobu zamietol.40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.