Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 23, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119257721
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:6119257721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto v konaní zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava- Ružinov proti žalovanému: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. školy XX, XXXXX
M. v konaní o zaplatenie 878,96 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 878,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 878,96 € od 24.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 878,96 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.6.2015, na základe ktorej mal byť žalovanému právnym predchodcom
žalobcu poskytnutý úver. Ako prostriedky procesného útoku označil dôkazy a použil skutkové tvrdenia.

2. Podľa § 297 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej CSP) pojednávanie
nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

3. Súd na prejednanie veci nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené predpoklady uvedené
v§ 219 ods. 3 a § 297 CSP, keď sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, hodnota sporu

neprevyšuje 1000 € a tvrdenia strán nie sú sporné.

4. Z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Tatra banka, a.s. odštepný závod
Raiffeisen banka (ďalej aj banka) je právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania okrem iného i
uzatváranie spotrebiteľských zmlúv a poskytovanie spotrebiteľských úverov. Dňa XX.X.XXXX banka ako

veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške XXXX €, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 23% ročne, a dlžník sa zaviazal
celkovo vrátiť žalobcovi túto sumu navýšenú o náklady vo výške 472,52 €, teda celkovo mal vrátiť sumu
1 472,52. Dlžník sa zaviazal úver splácať pravidelne v 42 mesačných splátkach sumou 35,06 €, pričom
splatnosť splátok mala byť vždy 15.dňom v mesiaci a prvá splátka bola splatná dňa 15.7.2015. Konečná

splatnosť úveru bola dohodnutá na 42 mesiacov od prvej splátky.

Prípisom zo dňa XX.X.XXXX banka žiadala doplatenie dlžnej sumy a upozornila dlžníka na možnosť
zosplatnenia celého úveru.

Prípisom zo dňa 16.5.2016 banka oznámila žalovanému, že vzhľadom k tomu, že nevyrovnal dlh, stal
sa celý dlh splatný dňom 14.5.2016 a zároveň požadoval zaplatenie celého dlhu do 7 dní od doručenia
výzvy.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2011 banka ako postupca postúpila sumár pohľadávok

na žalobcu ako postupníka, pričom súčasťou postúpených pohľadávok bola i pohľadávka uplatnená v
konaní.

5. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z

tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej stranya účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

6. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,
keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho
zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení zákona 129/2010 Z.z.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že medzi bankou a žalovaným prišlo k uzavretiu riadnej úverovej zmluvy, k vzniku
záväzkovo právneho vzťahu, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe banka poskytla žalovanému

úver, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať. (zmluva, aktuálny stav úveru.). V konaní bolo preukázané, že
žalovaný však nesplácal riadne zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že
žalovaný dlh riadne nesplácal, žalobca zosplatnil dlh a žiadal jeho jednorazové zaplatenie. Súd priznal
a žalovaného zaviazal i k zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý.
K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán,

ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka),
teda nemožno vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i
za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi
(obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976).
Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka,

nakoľkovobochzákonochjemožnosťdohodnutiaúrokovupravenáakodispozitívnanorma,tedanorma,
odktorejsastranymôžuodchýliť.Kvýškeúrokovsúduvádza,žetietobolivstanovenejvýškedohodnuté
a strany si dohodli ich splácanie i po prípadnom odstúpení od zmluvy.
Súd poukazuje i na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn, 43Cob/239/2015. V odôvodnení,
citovaného rozsudku súd okrem iného uvádza: „Pri odstúpení veriteľa od zmluvy z dôvodu omeškania

dlžníkasvrátenímsplátokmáveriteľprávožiadaťvráteniedlžnejsumyajsúrokmi.Povinnosťplatiťúroky
z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere, a trvá, teda pokračuje aj po účinnosti odstúpenia
veriteľa od zmluvy. Ako na to poukázal aj žalobca v podanom odvolaní, opačným výkladom, teda, že
po odstúpení veriteľa od zmluvy nemá tento právo na úroky z úveru z nesplatenej časti úveru by sa
postavenie dlžníka porušením povinnosti z jeho strany fakticky zlepšilo, keby nebol povinný uhrádzať

spolu s nesplateným zostatkom úveru aj úroky z úveru. Úroky z úveru predstavujú cenu, za ktorú veriteľ
úver dlžníkovi poskytol, a pokiaľ dlžník tento úver nevráti, má veriteľ právo aj na úroky z úveru tak, ako
to bolo dohodnuté. Toto právo vyplýva veriteľovi priamo zo zákona, z cit úpravy § 506 Obchodného
zákonníka, bez ohľadu na to, že v čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy uzavretej v tomto prípade bolo výslovne
dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až

do zaplatenia celej pohľadávky.“
V konaní nebolo sporné a ani nijako namietané, že by žalovaný dlh voči žalobcovi nemal. Žalovaný bol
zaviazaný i k povinnosti zaplatiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a vo výške v zmysle § 3
vyhlášky 97/1995 Z.z. pričom celkový úrok z omeškania bol priznaný od omeškania dlžníka s platením.
Žalovaný v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, ktoré by preukazovali, že jeho dlh

voči žalobcovi zanikol prípadne že je menší ako si žalobca uplatnil. Z týchto dôvodov sa súd stotožnil
s tvrdeniami žalobcu, ktorý preukázal, že jeho nárok je daný.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva

v tom, že žaloba nebola ani čiastočne zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd.