Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 21Er/684/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708217330
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7708217330.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne Krajské
riaditeľstvo PZ v Košiciach, IČO: 00 735 868, so sídlom Kuzmányho 8, 040 01 Košice) proti povinnému:
O., o vymoženie 398,33 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karasa pod sp. zn. EX

2494/2008 z a s t a v u j e.

II.Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi trovy exekúcie v sume
48,08 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením zo dňa 09.12.2008 súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na

základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice u súdneho exekútora dňa 14.11.2008. Exekučným
titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-287/DI-3/2007 zo
dňa 04.02.2008, vydaný OR PZ ODI Sobrance.
2. V priebehu exekúcie poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol,
že vykonanou lustráciou majetkových pomerov povinného nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľnosti

povinného cez kataster portál. V sociálnej poisťovni povinný nie je vedený ako zamestnanec, SZČO,
nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, či dávok v nezamestnanosti a nebolo zistené, aby
povinný bol vlastníkom, či držiteľom motorového vozidla. Exekúcia zrážkou zo mzdy povinného na
základe lustrácie nebola úspešná. Povinný na výzvy a predvolania nereagoval. Na základe elektronickej
lustrácie s bankami bolo zistené, že povinný nemá vedený účet v žiadnej banke. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2008 a majetkové pomery povinného sa po

dobu 11 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Lustráciou majetkovej podstaty nebol
zistený iný majetok, bankový účet, pravidelný príjem povinného, z ktorého by mohla byť uspokojená
pohľadávka oprávneného. Podľa výpisu z CRE zo dňa 28.01.2019 sú voči povinnému vedené od roku
2005doposiaľ19exekučnékonaniascelkovouvýškouistíncca:13.778,-EUR+príslušenstvo.Exekútor
mázato,žekdoterazzistenýmskutočnostiamniejeanireálnypredpokladočakávaťzmenymajetkových
pomerov. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie podložené

relevantnými zisteniami (napr. pri súčinnosti oprávneného § 54 ods. 1/EP, resp. pri súčinnosti inštitúcií
uvedených v § 34 ods. 1/EP) však nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/EP. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného,
či možného uspokojenia pohľadávky oprávneného, ak v budúcnosti môže začať pracovať, nemajú
žiadne reálne opodstatnenie v zistených osobných a majetkových pomerov povinného preto sú pre
rozhodovanie v danej veci bez právneho významu (poukázal na uznesenie OS Košice - okolie č.k.

2Er/1205/2002, 17Er/726/2010, 17Er 3873/2011, KS Žilina 1CoE41/2012-63 z 24.4.2012, rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 600/2012-8 z 22.11.2012, sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011). Zároveň uviedol,že v danom prípade, je preto potrebné exekúciu zastaviť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok
pre vedenie konania (§ 57 ods. 1 písm. h/E/), v nadväznosti na § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1
Exekučného poriadku. Nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie, resp. požiadavka pokračovať

v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok a predpokladov pokračovania v
konaní, nakoľko je zistené, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov
exekúcie. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez
návrhu. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a zo správy exekútora, predložených listinných
dôkazov založených v exekučnom spise exekútora je zrejmé, že z majetku povinného nie je predpoklad

ani uspokojenia trov exekúcie, pričom ďalšie úkony exekútora i s prihliadnutím na vymáhanú pohľadávku
oprávneného by znamenali nehospodárnosť konania, teda zbytočné navyšovanie trov exekúcie, ktoré v
konečnomdôsledkybyznášaloprávnený,keďžemajetkovépomerypovinnéhozadobuvýkonuexekúcie
sa nezmenili. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať náhradu trov
exekúcie v sume 50,94 Eur.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd zároveň vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora, ktorý vo svojom
vyjadrení zo dňa 14.03.2019 uviedol, že v zmysle podnetu konajúceho exekútora súhlasí so zastavením
exekúcie, nakoľko z predložených zistení vyplýva, že majetkové pomery povinného nestačia ani na

úhradu trov exekúcie a objektívne nie je možné očakávať ani ich zlepšenie.
7. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od
vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor
požiadal o zastavenie exekúcie podaním zo dňa 30.01.2019. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie a exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní žiaden
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.

8. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd

obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok
podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To

znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
9. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav
a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné
vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad

nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy).
10. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov
právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta,
„Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej
republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným

súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je
„predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie
exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd
je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným„dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej
zložkyjustičnéhosystému.Opačnýprístupbyviedolkabsurdnýmzáveromabolbyvrozporesozásadou
hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37

ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr.
notárpoverenýsúdomkonaťakosúdnykomisár,ktorýnesiezodpovednosťzanímvydanépísomnosti,či
stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc
rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným
spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V tomto smere súd
poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 30.01.2019, z ktorého je zrejmé, že majetok
povinného v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
12. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného

predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý
by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na
zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eura.
17. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 50,94 Eur, ktorá pozostáva
z minimálnej paušálnej odmeny v sume 33,19 Eur a náhrady hotových výdavkov v sume 17,75 Eur
(poštovné 16,91 Eur a el. lustrácia s bankami 0,84 Eur).

20. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1
vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu
exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa
ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných
úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny, a to aj

bez potreby ich podrobnej špecifikácie, súd mu uvedenú odmenu priznal v rozsahu zákonného minima
33,19 eur.

21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov ,,účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide

o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Náhradu
hotových výdavkov uplatnenú podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 14,05 eur, pozostávajúce
z nákladov poštovného (5x 1,47 €, 3x 1,30 €, 2x 1,40 €), Tieto výdavky súd priznal na podklade
doručeniek založených v exekučnom spise, ktoré súdny exekútor predložil súdu k nahliadnutiu.Súdnemu exekútorovi súd nepriznal poštovné vo výške 2,86 Eur za doručenie bez návratky (2x 0,33
€, 1x 0,40 €, 4x 0,45 €), pretože ich reálne uhradenie nebolo v predloženom exekútorskom spise
žiadnym relevantným spôsobom zdokladované. Zároveň súd súdnemu exekútorovi priznal aj poplatky

za elektronickú lustráciu s bankami vo výške 0,84 Eur.

22. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej
sume 48,08 Eur, ktorá pozostáva z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške
33,19 Eur a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 vyhlášky vo výške 14,89 Eur.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, a zároveň rozhodol aj o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie znáša ich oprávnený, tak

ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

/ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.